Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114205879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: C. D., št. občan G. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., ul. K.. G. XXXX/X, o zaplatenie 3 017,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní
Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 17C/79/2014-114 zo dňa 18. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti vo výroku I. a II. , ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom

výroku o náhrade trov konania žalovaného p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v časti vo výroku III. o náhrade trov konania Občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov m e n í tak, že Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému a Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov p r i z n á

v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým, vzáhlavíidentifikovanýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobnýnávrhažalovanému
a Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) dňa 10.06.2005 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom

úvere č. 0273559344, ďalej len „zmluva o úvere“, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s.
zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000,- Sk, a žalovaný sa ako dlžník zaviazal za
dohodnutých podmienok úver vrátiť do 10.06.2015 v pravidelných mesačných splátkach vo výške
1.443 Sk. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 27.09.2012 uzatvorila
Slovenská sporiteľňa a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, ďalej len
„zmluva o postúpení pohľadávok“, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku veriteľa,
postupcu, z úverovej zmluvy voči žalovanému. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je súčasťou

postúpených aktív (súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi. Dňa 15.10.2012
vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. list (adresátom listu je žalovaný), ktorého obsahom je oznámenie
o postúpení jej pohľadávky na žalobcu.4. Okresný súd konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje svoje právo na peňažné plnenie
(pohľadávku) zo zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. Okresný súd zistil, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči

žalovanému v tomto konaní domáha, a to pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom,
teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení
pohľadávok nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách. Žalobca v konaní nepreukázal,
že by žalovaný udelil banke, postupcovi, súhlas s postúpením pohľadávky banky voči nemu na iný
nebankový subjekt. Tento súhlas sa podľa uvedeného ustanovenia o bankách nevyžaduje iba v prípade,

ak by aj napriek písomnej výzve banky jej klient (žalovaný) bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Urobenie takejto výzvy
banky, však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané.

5. K rovnakému právnemu záveru o nevyhnutnosti výzvy klientovi podľa § 92 ods.8 zákona o bankách a
preukázania jej doručenia pre platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt, ktorý nie je bankou,

dospeli v obdobnej veci napríklad aj Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 6Co/203/2015 zo dňa
19.05.2015, Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd
v Žiline v rozsudku sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn.
23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa
13.01.2016, sp.zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp.zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016.

6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa musí súd prihliadať na akúkoľvek
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Poskytovanie úverov bankami je regulované a podlieha štátnemu dohľadu. Je zrejmé, že aj

obchodovanie (ich postupovanie) s pohľadávkami vzniknutými z takéhoto podnikania, je i vzhľadom na
spoločenský význam úverovania spoločnosti bankami, regulované, a to práve predmetným ustanovením
zákona o bankách. Vzhľadom k tomu, že súd dospel na základe vyššie uvedenej úvahy k záveru o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, žalobu zamietol.

7. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 257 CSP, pretože
žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy
konania.

8.Vzhľadomktomu,ževpriebehuúčastiObčianskehozdruženiaVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov

akovedľajšiehoúčastníkavtomtokonanímuvzniklitrovy,súdrozhodovalajojehoprávenanáhradutrov
konania. Toto rozhodnutie o trovách, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto štádiu konania, považoval
za naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov vzniknutých v tomto konaní. Okresný súd
sa zaoberal otázkou, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu
spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd posúdiť aj v

zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a takisto v zmysle Civilného sporového
poriadku. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník
je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie
odborné zastupovanie nie je možné chápať automaticky ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,
skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne

záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva
advokátom v každom občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru
súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to
aj vzhľadom k obsahu písomného vyjadrenia, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že
sa vopred ospravedlnil z neúčasti na pojednávaniach. V prejednávanom prípade právny zástupca

vedľajšieho účastníka urobil v konaní, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania a udelení plnej
moci na jeho zastupovanie advokátom, jeden úkon právnych služieb (písomné vyjadrenie k žalobe),
za ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania. Z hľadiska obsahu ide o vyjadrenie, ktoré právny
zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Toto
vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. Vedľajší účastník nemal ani

vedomosť o tom do akého konania vstupuje (čo sa týka okolností konkrétnej veci, jej náročnosti a pod.),
nakoľko požadoval doručenie žaloby a jej príloh, a už v tom čase udelil plnú moc na jeho zastupovanie
advokátovi. Aj to nasvedčuje účelovosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nemenej
významnou okolnosťou je aj to, že vedľajší účastník vstúpil do konania v čase, kedy bol účinný aj §5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9.Uvedenýnázoropotrebeskúmaniaúčelnostivynaloženýchtrovkonaniajevsúladeajsrozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo
9/2013 z 20.06.2014, podľa ktorého pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania

platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov
konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva

na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných
- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane
(v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.3.2014
sp.zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku

a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy
v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp.zn. 6
MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených

advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník
zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní
urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,

a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší

účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. K

záveru o potrebe skúmania účelnosti trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 7 MCdo 15/2014 z 24.03.2015.

10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu žalobca podal včas odvolanie. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol,

že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu
s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovaného, čo bez ďalšieho zakladá
jeho aktívnu legitimáciu v konaní a súd má povinnosť z oznámenia vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tomto smere poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.06.2003, uznesenia Krajského súdu v

Žiline sp.zn. 5Co/228/2016 zo dňa 30.06.2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/387/2015 zo dňa
04.05.2016, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015 a Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.06.2014. Ďalej uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia
tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva,

ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za
splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Norma obsiahnutá v tomto zákonnom
ustanovení nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu
zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska. V tejto súvislosti poukázal aj na názor doc. JUDr.Kristiána Csacha, PhD., LL.M, publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na

plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka.
Napriek vyššie uvedenému, žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1225 dní,
teda súčet omeškania žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol 1 rok. Právny predchodca by potom konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách aj vtedy, ak
by písomnú výzvu žalovanému nezaslal. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje možnosť

postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta, pričom Slovenská sporiteľňa, a.s. súhlasom žalovaného
disponovala, tento súhlas bol dojednaný v čl 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

11. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podalo proti rozsudku v časti vo výroku

III. odvolanie, v ktorom namietalo, že trovy na bránenie práva žalovaného vynaložilo účelne. Združenie
poukázalo na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS/457/2014 zo dňa 15.10.2014, podľa ktorého trovy
konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za
vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných
situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania,

ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom
sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým
vzdelaním. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS/84/2014 zo dňa 23.05.2014 a
judikatúru krajských súdov v obdobných veciach, z ktorých vyplýva, že nie je vylúčené, aby účastník
odbornespôsobilýhájiťsvojezáujmyvkonanípredsúdom,sanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylen

z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Advokátovipritomnemôžebyťnaujmupostup,akzformálnejstránkyupravujesvojepodaniepodobne,a
nemôže mu byť na ujmu ani to, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú
právnuargumentáciu. Procesnýpostupokresnéhosúduzdruženiepovažovalozaarbitrárne,porušujúci
zásadu rovnosti účastníkov tým, že neprimerane zvýhodnil jedného účastníka v spore na úkor druhého.

Priznanie trov sa riadi predovšetkým zásadou úspešnosti v spore. Konanie bolo iniciované žalobcom,
ktorý tiež využil svoje ústavné právo a dal sa zastúpiť advokátom, ktorému by v prípade úspechu bola
priznaná náhrada trov konania. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov prvostupňového konania, ktoré si vyčíslil.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu ani Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
písomne nevyjadrila.

13. Žalobca sa k odvolaniu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vyjadril tak,
že združenie nie je podľa § 60 CSP stranou sporu a s poukazom na § 360 ods. 1,2, 3 nemôže podať

proti rozsudku odvolanie, ktoré tak bolo podané neoprávnenou osobou. Pokiaľ ide o nárok združenia
na náhradu trov konania, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznáva nárok na náhradu trov konania iba
stranám, ktorými sú len žalobca a žalovaný, a teda okresný súd nemohol združeniu nárok na náhradu
trov konania priznať.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015
Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobcu a Občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov nariaďovať pojednávanie.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej a vo výroku

o nároku na náhradu trov konania žalovaného vecne správny, a preto je potrebné tento vo výroku I., II
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku III. o nároku Občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 388 CSP.16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

18. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

22. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

23. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so
všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým
odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

25. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o

nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

26. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

27. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme

medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

28. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

29. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

31. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

32. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex

tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

33. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

34. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky
jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade
verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka
nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

35. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní pred okresným súdom ani v odvolacom konaní takúto výzvu banky klientovi nepredložil, ani
nepreukázal je zaslanie či doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú
podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

36. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní,
nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. K tomu je potrebné
dodať, že dôvodom, pre ktorý je možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky napriek inak
dostatočnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikovaného pod č. R 119/2003, je spotrebiteľská povaha sporu.

37. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, má riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, že predpokladom na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom

povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju
najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti,
významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť

dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa
prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch
neuniesol.

38. Žalobcom v odvolaní citované rozhodnutia súdov sa netýkajú totožnej skutkovej i právnej situácie,
a preto sa nimi krajský súd bližšie nezaoberal.39. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy

neprešla.

40. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej,
potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

41.Zvyššieuvedenýchdôvodovdospelkrajskýsúdkzáveru,žerozhodnutie okresnéhosúduvovýroku,
ktorým bola žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania žalovaného je vecne správne,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Pokiaľ ide o odvolanie Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, krajský súd
dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď združeniu nepriznal nárok na náhradu trov

konania z dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia.

43. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle
ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej
bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie

právnychúčinkovúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP)účinkyvstupu
pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

46. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu je
priznanie úspešnej strane náhrady trov konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu
bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske
združenie VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV(súčinnosťoudo30.06.2016vpostavení
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného - do konania vstúpil dňa 17.09.2014).

47. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú
právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

48. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Po preskúmaní
trov pôvodného vedľajšieho účastníka, krajský súd na rozdiel od záverov okresného súdu dospel k
záveru, že vo všeobecnosti za účelné v prejednávanej veci je potrebné považovať trovy pôvodného
vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia.

49. Účelnosť trov je podľa názoru krajského súdu vždy a za každých okolností potrebné posudzovať
predovšetkým vo väzbe na výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný
vedľajší účastník dosiahli plný úspech.

50. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi by znamenalo porušenie princípu rovnosti

zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v
konaní, ktoré podľa okresného súdu nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci, a v prípade jeho
procesného úspechu, by mu bola priznaná plná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia,
môžu si nepochybne aj žalovaný a vedľajší účastník zvoliť právnych zástupcov, ktorí ich budú v konanízastupovať a pri splnení zákonných predpokladov im rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, pričom prostredníctvom inštitútu „účelnosti“ trov, nemožno ani jedného z nich sankcionovať
v podobe nepriznania trov, ktoré im v konaní vznikli v dôsledku toho, že využili svoje právo na odbornú,

kvalifikovanú právnu pomoc, čo v konečnom dôsledku malo za následok aj úspech v spore na strane
žalovaného, a tým tiež pôvodného vedľajšieho účastníka. Ani podanie pôvodného vedľajšieho účastníka
- písomné vyjadrenie k žalobe, za ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania nemožno bez ďalšieho
považovať za formulárové. Hmotnoprávne námietky v nich produkované boli konkrétne, špecifické na
podmienky a predmet danej veci, kontinuálne a dôvodne na seba vzájomne nadväzujúce a vzájomne sa

dopĺňajúce, obsahujúce o.i. práve poukaz na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v spore, na čom
súd prvej inštancie tiež založil svoje rozhodnutie.

51. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v časti
vo výroku I. a II. je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil a v časti vo
výroku III. za použitia ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

52. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalovanému a Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného a prvostupňového i odvolacieho konania
Občianskeho združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).