Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215039
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
H. XXX, XXX XX U. H., občianka L., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom. so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške721,93eura,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Prešov č.k. 20Csp/25/2016-30 zo dňa 09.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 721,93 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 721,93 eura od 13.08.2016 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

· Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1-3, § 53
ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1 ods. 2, ods. 5 zákona č. 258/2001Z.z, § 3 a § 10a nariadenia

vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania § 255 ods. 1 CSP. Námietku miestnej nepríslušnosti
ustanoveniami § 19 písm. d/ a § 42 CSP.

3.Žalobkyňasiuplatnilavočižalovanémuvydaniebezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhovsúvislostiso
Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 02.01.2007, č. XXXXXXXXXX, v ktorej neboli uvedené zákonné
náležitosti, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému zaplatila 1.567,67 eur a mala
zaplatiť iba 846,04 eur, žiadala ako bezdôvodné obohatenie sumu 721,93 eur.

4. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že v zmysle bodu 5 Zmluvy - Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere, dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úveru 20.016,- Sk (664,41 eura), pri splatnosti
úveru v počte 18 splátok, splatných vždy k 22. dňu v mesiaci, poskytnutá bola suma 13.110,- Sk (435,17eura). pričom výška mesačnej splátky vrátane úrokov mala predstavovať sumu 1.112,- Sk (36,91 eura).
RPMN v požadovanom úvere mala byť vo výške 112,65% a poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške
49,79 eura. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere korešpondujú s údajmi v

bode 5 Zmluvy - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere okrem RPMN za úver, kde je uvedené
101,06% (bod 5 Zmluvy 71,14 %). Podľa stanoviska veriteľa k zmluve č.l. 5 bol žalobkyni poskytnutý úver
celkovo vo výške 846,04 eura a žalovanému zaplatila 1 567,97 eura. Prvá splátka bolo uhradená dňa
15.01.2007. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana HOOS žalobkyňa združenie kontaktovala
v máji 2016 s tým, že jej oznámili, aby predložila všetky dokumenty. V júni 2016 ju Združenie informovalo

o náležitostiach zmluvy.

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavretú zmluvu medzi stranami považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni
ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára

mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah
tejtozmluvyžiadnympodstatnýmspôsobomnemohlaovplyvniť,anineovplyvnila.Žalobkyňasapodanou
žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 721,93 eura, keď v žalobe poukázala na
to, že uzavretá zmluva neobsahuje úrok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie
preto podrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v

čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že v zmluve chýba údaj o úroku, a preto žalovaný nemohol
od žalobkyne požadovať zaplatenie úrokov, ktoré sa v zmluve nenachádzajú. Údaj o úroku je pre
spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru. Preto je z hľadiska
ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja, a preto
nepostačovalo ak sa žalobkyňa mohla k výške úroku v zmluve dopracovať výpočtom. V zmluve sa podľa

vyjadrenia žalovaného nachádza údaj o zmluvnej odmene, v ktorej je zahrnutý úrok vyjadrený pevnou
sumou. Súd prvej inštancie skonštatoval, že takýto údaj v zmluve nie je. V zmluve je iba schválená výška
úveru 20.016,- Sk a v zátvorke uvedené „predstavuje celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za
uzatvoreniezmluvy“.Takýtoúdajvšaknemázanásledoknaplneniezákonnejpožiadavkyjednoznačnosti
úroku. Vzhľadom na uvedené je úver bezúročný. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že úver poskytnutý

žalovaným je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu toho, že v danom prípade výška RPMN bola iná
v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (112,65%) a iná v akceptácii žalovaným (101,06%).
Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či
vznikla platná dohoda o RPMN. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú OZ totiž v
dôsledkutejtozmenyRPMNjepotrebnévyjadreniežalovanéhovzmluvepovažovaťzanovýnávrh,ktorý

byvšakžalobkyňamuselapísomneakceptovať,kčomuvšaknepochybnenedošlo.Neplatnédojednanie
RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho je
potrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.KtotožnémuprávnemuzáverudospelajKrajský
súd v Žiline v rozsudku 6Co 211/2014 zo dňa 29.05.2014. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na
základe zmluvy celkovo poskytol žalobkyni 846,04 eura a doposiaľ mu na tento úver zaplatila 1.567,97

eura. Keďže úver je bezúročný tak sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 721,93
eura, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením
je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva
z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh
prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia

súd považoval doručenie žaloby dňa 11.08.2016. Keďže žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od
druhého dňa od doručenia žaloby súd jej priznal zákonný úrok z omeškania od 13.08.2016. Žalovaný vo
svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Prvoinštančný súd k uvedenému uviedol, že Občiansky
zákonníkrozlišujevšeobecnúpremlčaciudobuaosobitnépremlčaciedoby.Všeobecnápremlčaciadoba
má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom

alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust.
§ 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť, že žalobkyňa sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedala v máji 2016, čo vyplýva z prehlásenia Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa o ňom dozvedela skôr. Pokiaľ ide
o objektívnu lehotu tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti ajposkytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. Neuvedenie úroku v zmluve nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom

prípade je preto potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej
inštancie za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.

6.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovaný.Namietalnesprávnosťzáverovsúduprvejinštancieo
tom,žezmluvaneobsahujeúdajoúrokudôvodiac,žezmluvazpredmetusporujetvorenáustanoveniami

na prednej a zadnej strane, kde súčasťou zmluvy je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
odvolávajúc sa na čl. 5 a čl. 7 zmluvných dojednaní a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 13Co 111/2014. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevysvetli na základe akého ustanovenia
zákona vychádzal a na základe čoho považuje údaj o RPMN za dohodnuteľný údaj. Rovnako namietal aj
posúdenie námietky premlčania súdom prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobný
návrh zamietnuť. Súčasne uplatnil trovy konania.

7. Žalobkyňa sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a na
potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa nasledovné:

10. V súdenom spore úverový vzťah, teda zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je z 02.10.2007.
Žalobkyňa ako žiadateľka o úver v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorý sa vypĺňal,
žiadala úver spolu so sumou úrokov a poplatkov 20.016,- Sk, z toho jej bude poskytnutá suma 13.110,-
Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy je 1.500,-Sk a RPMN je 112,65%. V bode 6 žiadosti s poznámkou
„nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 101,06%. Ďalej je poplatok za uzavretie zmluvy

1.500,- Sk. Keďže je rozdiel v RPMN pri navrhovanej výške 112,65 % a schválenej 101,06 %, znamená
to iný návrh zo strany žalovaného, preto možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN.
Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods.
2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhuapovažujesazanovýnávrh.Jenesporné,ženedošlokdohodeotzv.RPMNmedzižalobkyňoua

žalovaným. Potom úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia
námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však
musí byť riadne stanovená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená
jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

11. Keďže zákon č. 258/2001 Z.z. rozlišoval poplatky a úrok ( § 4 ods. 2 písm. a/), základné, zákonom
predpísané náležitosti zmluvy o úvere aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkov...)tedamusiabyťpriamoobsahomtakejtozmluvy(anieibavyvodzované
z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne,
zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú

náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Žalobkyňou predložený dokument Zmluvy o úvere tieto atribúty
nespĺňa, tým je spochybnený samotný vznik zmluvy ako právneho úkonu, ktorý nemožno zakladať na
dohadoch „čo chcel účastník svojím prejavom vôle prejaviť“ ani spoliehať sa na to, že „jeho adresát je
objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na jeho vyjadrenie“, ako uvádza v odvolaní
žalovaný, keď poukazuje na „lícnu a rubovú stranu“ predloženého dokumentu a zmluvné dojednania,

ktoré by mali byť uvedené inde. Tieto uvedené nedostatky nemožno obhájiť ani tým, že v bode 8 žiadosti
je uvedené, „že zmluvné dojednania na jej zadnej strane, sú jej neoddeliteľnou súčasťou“. Z uvedeného
nevyplýva,oktorékonkrétnezmluvnédojednaniabymaloísť(niejetobližšieuvedené).Pritom„Zmluvné
dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné,sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne
dojednanianemožnopovažovaťzaplatnéazavzájomneúčastníkmiriadnedohodnuté,pretožedlžníkovi
(spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli

spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú
obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské

smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně
čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost
písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech,
které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci
všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní
podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení

obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od
obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například

rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní
soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo)
jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení
jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti,

že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a
které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje
dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled
patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“

13. Odvolací súd preto má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ tento
vyhodnotil ako opodstatnený nárok žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia v § 107 OZ stanovuje všeobecnú 2-ročnú premlčaciu dobu, ale právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. Súd prvej inštancie vychádzal z 10-ročnej

premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd konštatuje,
že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek a úverov na profesionálnej báze, je
podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za
porušenie zákonných zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s
dôsledkami pre ich navrhovateľa. Žalovaná ako odborná organizácia a nebankový subjekt pri uzatváraní

zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu
zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z
hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové subjekty majú svoje podmienky upravené menej
korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty za poskytnutie úveru či úrokových sadzieb i
následkovporušeniazmluvnejpovinnosti,čojepredmetomdesiatoktisícovsúdnychsporovzvymáhania

záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného
styku. Závery o začatí plynutia 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty prijaté súdom prvej inštancie
sú preto správne. Žalobkyňa následne po informácií „Združenia“ zistila, že plnenie voči žalovanému
nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala žalobu na súd. Posúdenie obdobných nárokov
ako u žalobkyne v 10-ročnej premlčacej lehote je zo strany všeobecných súdov prijaté vo viacerých

rozhodnutiach, na čo v konečnom dôsledku poukázala samotná žalobkyňa v podanej žalobe. Preto sa
odvolací súd plne stotožnil s argumentáciami žalobkyne, ale aj súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný
ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore
sozákonom,napriektomutakpostupovalvmnožstváchďalšíchzmlúvaktorékonaniajemožnéhodnotiť
ako úmyselné.

14. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedná aj správny výrok o trovách konania.15. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Úspešnejžalobkyni(odvolaniežalovanéhobolonedôvodné)boltakpriznanýnároknanáhradutrov
odvolaciehokonaniavplnomrozsahuprotivodvolacomkonaníneúspešnémužalovanému.Ovýšketrov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.