Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218966
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314218966.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: U. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, F., zastúpená: JUDr. Martina Tomus Palušková, advokátka, so sídlom
Einsteinova 21, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so

sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. júna 2016 č.k. 10C 231/2014-104
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci zrušenia rozhodcovského
rozsudku zo dňa 27.05.2014 sp.zn. RK-PC-2266/13-EK vydaného Stálym rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, a to v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou postupom podľa §
96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).
Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 201,29 eur titulom trov
jej právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP majúc za to, že žaloba žalobkyne bola
podaná dôvodne, nakoľko v čase jej podania (13.08.2014) nebolo platné ust. § 243d ods. 1 Zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého
„exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom

2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie rozhodcovské
rozhodnutieprestávaúčastníkovrozhodcovskéhokonaniazaväzovať“.Uviedol,žecitovanéustanovenie
nadobudlo účinnosť až v priebehu daného konania (01.01.2015), preto vyhodnotil, že žalobkyňa podala
žalobu o jeho preskúmanie a zrušenie opodstatnene.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Mal za to, že na aplikáciu ust. § 146 ods. 2, veta druhá OSP neboli splnené podmienky,
a to ani pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby, keďže nebolo dané rozhodcovské rozhodnutie preskúmané a
dôvodnosť žaloby neuznal ani žalovaný, rovnako podľa jeho názoru nebola splnená ani podmienka, že
žaloba bola vzatá späť pre jeho správanie sa, nakoľko po nadobudnutí účinnosti ust. § 243d ods. 1

Exekučného poriadku nemal zákonnú povinnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. Poukázal na to,
že vznik trov nezavinil, keďže lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 31.03.2015a k splnomocneniu žalobkyne došlo dňom 14.05.2015. Rozporoval tiež priznanú výšku trov konania
žalobkyni.

4. V písomnom vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2016 žiadala táto uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že písomným podaním zo
dňa 21.4.2016 oznámila súdu prvej inštancie, že netrvá na podanej žalobe. Mala za to, že žalovaný
nevyužil možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie v lehote 3 dní od nadobudnutia účinnosti ust. §

243d ods. 1 Exekučného poriadku, čím odpadol dôvod na vedenie sporu. Poukázala tiež na súdnu prax
ohľadom aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP podaním odvolania proti danému

uzneseniu toto uznesenie nenadobudlo v rozsahu podaného odvolania právoplatnosť a je potrebné ho
odvolacím súdom prejednať v zmysle príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o ňom i rozhodnúť.

7. Náhradu trov konania v prípade, ak došlo k zastaveniu konania, upravovali v rámci predchádzajúcej
právnej normy platnej a účinnej do 30.06.2016 ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku
nemal žiaden z účastníkov (dnes strán sporu), ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, postupovalo sa podľa ustanovenia § 146 ods.

2 vety prvej OSP, ktorá predpokladala zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vzal žalobu späť, v zásade platilo, že
zastavenie konania zavinil a bol preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Z tejto zásady bola
stanovená výnimka v ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP, podľa ktorej ak dôvodne podaná žaloba bola
vzatá späť pre správanie žalovaného, bol tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania žaloby

sa v tomto prípade posudzovala procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k
nároku žalobcu. Malo ísť teda hlavne o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom
súd neskúmal, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

9. V predmetnom konaní sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

zo dňa 27.05.2014 sp.zn. RK-PC-2266/13-EK, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom X. Z. XXX/XX, Ž.. Písomným podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 21.04.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzala podanú žalobu
späť v celom rozsahu, a to z dôvodu, že dňom 01.01.2015 nadobudlo platnosť a účinnosť ust. § 243d
ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v

dôsledku ktorého bolo žalobkyni (i súdu prvej inštancie) zrejmé, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré
v čase podania žaloby (13.08.2014) bolo pre žalobkyňu záväzné a preto opodstatnene žiadala jeho
preskúmanie a zrušenie, prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

10. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nedocielila zámer sledovaný žalobou, t.j. nedomohla sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to už vôbec nie v dôsledku správania sa žalovaného, ale jeho
nezáväznosť pre účastníkov rozhodcovského konania nastala v dôsledku novej právnej úpravy. Preto jej
žalobu zo dňa 13.08.2014 nemožno vyhodnotiť za dôvodnú, keď v dôsledku správania sa žalovaného
nedošlo k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Relevantný rozhodcovský rozsudok súdom zrušený nebol.
Je preto potrebné konštatovať, že ak žalobkyňa zobrala z dôvodu účinnosti novej právnej úpravy

žalobu späť, išlo o žalobu podanú nedôvodne a práve žalobkyňa procesne zavinila, že konanie bolo
v dôsledku jej procesného úkonu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby, zastavené. Vychádzajúc
z dikcie predchádzajúceho ust. § 146 ods. 1, veta prvá OSP, ako aj z aktuálneho ust. § 256 ods. 1
CSP je potom povinná nahradiť žalovanému trovy vzniknuté v súvislosti s touto nedôvodne podanoužalobou, konanie o ktorej bolo zastavené jej zavinením. Právne posúdenie otázky náhrady trov konania v
súvislosti s dôvodnosťou žaloby realizované súdom prvej inštancie bolo preto nesprávne. Navyše sa súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o náhrade trov konania nezaoberal účelnosťou vynaložených

trov konania žalobkyňou spočívajúcich v trovách jej právneho zastúpenia, keď k účinnosti právnej úpravy
došlo dňom 01.01.2015, rozhodcovský rozsudok prestal jeho účastníkov zaväzovať dňa 31.03.2015,
avšak k zastúpeniu žalobkyne došlo právnym úkonom zo dňa 14.05.2015.

11. V písomnom podaní, ktorého obsahom bolo samotné späťvzatie žaloby, však žalobkyňa zároveň

žiadala, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 150
OSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to z dôvodov účinnosti novej právnej úpravy, v
zmysle ktorej je relevantný rozhodcovský rozsudok pre jeho účastníkov už aktuálne nezáväzný.

12.Podľaust.§150ods.1OSPakoprocesnejnormyplatnejaúčinnejvštádiuprvoinštančnéhokonania,
ktoré posudzovanému uzneseniu predchádzalo, ak tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusel

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadol najmä na okolnosti,
či účastník (strana sporu), ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

13. Obdobná právna úprava vyplýva i zo súčasného znenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie procesne pochybil, ak v odôvodnení napadnutého
uznesenia ohľadom svojho rozhodnutia o náhrade trov konania neuviedol, na základe akých právnych
úvah odmietol aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP a žiadnym spôsobom nevysvetlil, či argumentáciu

žalobkyne o tom, že platnosť novej právnej úpravy, v dôsledku ktorej relevantný rozhodcovský rozsudok
prestal byť pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný a z uvedeného dôvodu odpadol predmet
sporu, možno vyhodnotiť za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné náhradu trov konania
žalovanému nepriznať, resp. či dôvody hodné osobitného zreteľa potrebné pre nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému je možno vidieť v tom, že do troch mesiacov od účinnosti § 243d ods. 1 zákona č.

233/1995 Z.z. žalovaný nepodal návrh na vykonane exekúcie. Uvedeným postupom tak odňal žalobkyni
i žalovanému právo na spravodlivý proces, nakoľko neuvedením dôvodov ohľadom tejto právnej otázky
v napadnutom uznesení im odňal možnosť brániť sa proti vysloveným argumentom súdu prvej inštancie
v rámci odvolacieho konania. Naviac je potrebné pripomenúť, že ust. § 150 OSP, resp. § 257 CSP
neumožňuje priznať náhradu trov konania (resp. nárok na náhradu trov konania) strane, na strane

ktorej dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, ale oprávňuje súd náhradu trov konania druhej strane
nepriznať.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o
náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. b/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie neuvedením

dôvodov, pre ktoré ust. § 150 ods. 1 OSP neaplikoval, procesne závadne postupoval v takej miere, že
vo vzťahu k žalobkyni i žalovanému došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže sa v rámci
konania odvolacieho nemôže účinne brániť voči argumentom súdu prvej inštancie, ktorý nedostatok
odvolací súd v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania nemôže napraviť. V zmysle § 391
ods. 1 CSP mu vec v napadnutom a zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

vo veci, s tým, že v odôvodnení nového rozhodnutia o náhrade trov konania sa súd prvej inštancie
vysporiada so skutočnosťami uvádzanými stranami sporu pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania
relevantnými (§ 391 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).