Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/382/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202332
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816202332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne P. P., A. XX. X. XXXX, bývajúcej v H.,
O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova č.
1562/6, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 11C/191/2016-45 zo dňa 27.5.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 486,61 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.Určil,žezmluvnápodmienkavovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,
ktorájesúčasťouzmluvyoúvereč.702700417uzavretejdňa19.4.2010medzižalobkyňouažalovaným
podbodom12"Dlžníkuznávadlžnúsumuvrátanepoplatkuvcelejvýškenazákladetejtozmluvyakosvoj
dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou" je ako neprijateľná neplatná. Súd ďalej zaviazal
žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia
vo výške 299,38 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal povinnosťou zaplatiť
na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok z návrhu vo výške 29 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobkyňasadomáhalaodžalovanéhobezdôvodnéhoobohatenia

a zároveň určenia, že predmetná zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
je neplatná na základe toho, že skutočne uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej
jej žalovaný poskytol úver vo výške 800 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach
po 125 Eur. Poplatok 700 Eur predstavoval 87,5 % z hodnoty poskytnutého úveru. Vzhľadom k
tomu, že zmluva nemala náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považuje sa podľa
nej poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Výšku bezdôvodného obohatenia uviedla ako
rozdiel medzi zaplatenou čiastkou 1286,61 Eur a poskytnutým úverom 800 Eur. Zmluvu uzatvárala ako

občan, nikdy nebola držiteľkou oprávnenia na podnikanie, v čase podpísania úveru súrne potrebovala
peniaze a neuvedomila si vysoké poplatky a dôsledky uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť s tým, že zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere,pretožebolauzavretávzmysleustanoveníObchodnéhozákonníkaatzv.nepomenovanázmluva,preto v zmluve nebolo potrebné uviesť RPMN. Žalobkyňa si zmluvu riadne prečítala, svojím podpisom
potvrdila súhlas so zmluvou. Namietal zároveň prekážku rozhodnutej veci vzhľadom na skutočnosť, že
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 14.11.2013

sp.zn. SR 06583/12 právoplatne bolo rozhodnuté a tento rozsudok je vykonateľný. Rozhodcovský súd
priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie a preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane
žalovaného na úkor žalobkyne.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie posúdil vec podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.

1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, článku 3 ods. 1,2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993, podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

4. Súd konštatoval, že medzi sporovými stranami vznikol na základe uzavretej zmluvy o úvere
záväzkovoprávny vzťah spotrebiteľského charakteru, v ktorom žalobkyňa ako zmluvná strana mala

slabšie postavenie a nemohla podstatne ovplyvniť obsah už pripravenej formulárovej zmluvy. Zmluva o
úvere nemala náležitosti, ktoré predpisuje zákon č. 258/2001 Z. z., preto sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkový v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona. Žalovanému vznikol len nárok na zaplatenie
peňažnej sumy 800 Eur, ktorú poskytol žalobkyni z titulu uzavretej zmluvy o úvere a keďže žalobkyňa
zaplatila v prospech žalovaného 1286,61 Eur, rozdiel medzi poskytnutým úverom a plnením žalobkyne

súd považoval v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie (vo
výške 486,61Eur). V súvislosti s obranou žalovaného, že nešlo o vzťah spotrebiteľský, konštatoval,
že žalovaný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra a žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba a spotrebiteľka. Z predloženej zmluvy
nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, v zmluve nebola označená identifikačným číslom podnikateľského subjektu, ani
inak, aby bolo možné na ňu
nazerať ako na podnikateľa. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak a to, že finančné prostriedky použila na účely
povolania, je povinný túto skutočnosť preukázať, no z jeho strany v tomto smere nebolo produkované,
ani navrhované žiadne dokazovanie, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

5. S poukazom na § 153 ods. 3 O.s.p., súd uviedol, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, možno
aj aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku rozsudku uviedol znenie tejto podmienky, ktorú
považoval za neprijateľnú a aj v tomto smere teda vyhovel žalobe žalobkyne. Konštatoval, že všeobecné

podmienky, ktorých súčasťou je aj sporný bod 12, boli vopred pripravené žalovaným, nebolo možné
meniťichobsaha užlenztohtodôvodunemohloísťoindividuálnevyjednanúzmluvnúpodmienku.Takto
formulovaná zmluvná podmienka zhoršuje zmluvné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, pričom
podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohoto zákona v neprospech spotrebiteľa. Taktiež spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktorému zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd
poukázal na to, že predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne tým, že bez vedomia spotrebiteľky založil 10
ročnú premlčaciu dobu s tým, že dlžník uznáva dlh, ktorého splatnosť nastane až v budúcnosti a to už
pri uzavretí zmluvy. Uznanie dlhu, ktoré obsahuje predmetný článok, súd posudzoval aj podľa § 558

Občianskeho zákonníka, pričom zákon uznaniu dlhu predpisuje obligatórne písomnú formu a v danom
prípade Všeobecné podmienky osobitne neboli žalobkyňou podpísané, preto podľa názoru súdu nebola
dodržaná písomná forma uznania dlhu zo strany žalobkyne. Poukázal aj na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn.
I. ÚS 3512/11, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy

samotnej - listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojí svoj podpis (analogicky to teda platí aj pre predmetnú
zmluvnú podmienku, ktorú súd považoval za neprijateľnú). K namietanej prekážke res iudicata zo strany
žalovaného poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky (R
46/2012), v ktorom bolo konštatované, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnejpodmienky ato rozhodcovskejdoložky,aksatátosanachádzalavoVšeobecnýchobchodných

podmienkach poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknúztejtozmluvy,budúriešené Stálymrozhodcovskýmsúdom,zriadenýmspoločnosťouSlovenská
rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožnila spotrebiteľovi
samotnému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, ale ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa,
ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Rozhodca bol paušálnym spôsobom

zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, čo je vzhľadom
na ustálenú judikatúru neprípustné.

6. O trovách konania rozhodol súd na základe úspechu žalobkyne v spore, preto jej bola priznaná
náhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poukázal na ust. § 13 ods. 3, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky a trovy právneho
zastúpenia priznal vo výške 299,38 Eur. Hodnota jedného úkonu, čo sa týka bezdôvodného obohatenia
bola poňatá podľa § 10 ods. 1 (66 Eur), pri určení neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 11 ods. 1
písm. a/ (33,20 Eur). Trovy právneho zastúpenia súd priznal za tri úkony, ktoré považoval za účelne
vynaloženéapriznalvzmysle§15písm.a/citovanejvyhláškyaj3xpo8,58Eur režijnýpaušál.Následne
priznal hotové výdavky advokáta a to cestovné, náhrada stratu času, pričom tieto hotové výdavky krátil

o polovicu z dôvodu účasti právnej zástupkyne na ďalšom pojednávaní na tamojšom súde.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od súdnych poplatkov a
v konaní mala plný úspech podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal súd hradiť súdny poplatok

žalovaného podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k Zákonu o
súdnych poplatkoch.

8. Proti uvedenému rozsudku a to v celom rozsahu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Vytýkal nedostatočne odôvodnenie rozsudku, čo

malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom žalovanému, ďalej, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že toto rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, citoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č
129/2010 Z.z., neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, napriek tomu, že dlžníčka

sa jasne zaviazala, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. Ak žalobkyňa napádala poplatok za
poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
tak slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj
výslovne uvádza. Čo sa týka úrokov, vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko žalovaného ako
nebankového veriteľa, logicky obnáša vyššie úroky z úveru, ako je obvyklé pri bankových úveroch. Ak

žalobkyňa namietala výšku odplaty za poskytnutie úveru, ju zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať,
že išlo o odplatu, ktorá je podstatne vyššia ako trhový priemer odplát poskytovaných inými subjektami,
ktoré poskytujú financovanie z vlastných zdrojov, tak ako žalovaný. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol,
že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ako
je uvedené v § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa plnila na základe platnej uzavretej zmluvy o

úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol
a nešlo ani o majetkový prospech, ktorý by získal žalovaný z nepoctivých zdrojov, takže razantne
odmieta, že by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Napokon žalobkyňa na určení
neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý právny záujem a takýto naliehavý právny záujem na určení
úveru za bezúročný a bez poplatkov žalobkyňa ani nepreukázala. Ani v podanej žalobe neosvedčila, ale

ani netvrdila existenciu naliehavého právnu záujmu, ktorý je základným predpokladom na prejednanie
určovacej žaloby. Opätovne poukázal, že rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku
uznal nárok žalovaného, a teda de facto potvrdil aj skutočnosť, že zmluva o úvere, vrátane všetkých
jej častí, bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve
o úvere. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vyslovila názor, že súd prvej inštancie vo veci
úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil a aj jeho odôvodnenie rozsudku je dostatočné. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnila nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. V súvislosti s poskytnutím úveru a posúdením zmluvy o
úvere ako spotrebiteľskej uviedla, že finančné prostriedky v danom prípade boli poskytnuté na iný účel,
ako na výkon zamestnania, povolania, či podnikania. Žalobkyni bola predložená zo strany žalovanéhovopred pripravená zmluva o úvere v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá svojou povahou
a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže sa v zmysle bodu 17 Všeobecný
podmienok poskytnutia úveru mala spravovať výlučne Obchodným zákonníkom. V zmluve boli použité

podmienky, ktoré vylúčili aplikáciu ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery a
ako rozhodné právo k spotrebiteľskej zmluve stanovovali Obchodný zákonník, čím bol porušený zákaz
vyplývajúci z § 9 ods. 7 a 8 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Následkom toho
bola žalobkyni ako spotrebiteľke predložená zmluva, v ktorej chýbali náležitosti ako úroková sadzba
spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN), priemerná RPMN, názov a adresa

príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli zabezpečené práva spotrebiteľa v zmysle § 13, t.j. právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 16, t.j. splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti. Je nepochybné, že žalovaný ako veriteľ poskytoval úver v rámci predmetu
svojejčinnostipodľavýpisuzobchodnéhoregistra,žalobkyňajefyzickouosobou,ktoránekonalavrámci
predmetu obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, a preto je žalovaný tou stranou sporu, ktorá
musí preukazovať, že úver poskytol žalobkyni na výkon zamestnania a nie na osobné účely. Bol to

žalovaný, ktorý predložil žalobkyni formulár zmluvy o úvere na účel, ktorým vylúčil aplikáciu zákona č.
129/2010 Z.z.. Poukázala na zaužívanú a ustálenú judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ale aj rozsudok Súdneho dvora z 3.9.2015 vo veci C-110/14, kde Súdny dvor konštatoval, že článok 2
písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať tak, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou

zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle
uvedeného ustanovenia za spotrebiteľa, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo
povolaním tohto advokáta. Skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z uvedenej zmluvy je zabezpečená
záložnou zmluvou, uzavretou touto osobou ako zástupcom jej advokátskej kancelárie a vzťahujúcou sa
na majetok, určený na obchody, podnikanie alebo povolanie tejto osoby, ako je budova vo vlastníctve

kancelárie, nie je v tejto súvislosti relevantná. Ustálená judikatúra uvádza, že je dôkazné bremeno
na veriteľovi, ktorý v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu musí preukázať bezpečným
spôsobom, nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, že skutočne išlo o úver poskytnutý na výkon
povolania a nielen všeobecný údaj o uzavretí zmluvy, lebo toto neposkytuje odpoveď na otázka, aké
je povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis s týmto povolaním, či predmetom činnosti dlžníka uzavretie

príslušnej zmluvy má (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.5. 2010 č. k. 10CoE/70/2010). Súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobkyni bola predložená zmluva o úvere, ktorej chýbali náležitosti, ktoré
predpisuje zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto jednoznačne sa považuje úver za poskytnutý bez
úrokov a bez poplatkov a bezdôvodné obohatenie tvorí žalovaná suma, o ktorú žalobkyňa preplatila
poskytnutý úver.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), žalovaný podával odvolanie a odvolací súd vec prejednával
v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach

dňa 12. septembra 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne
oznámené.

13. Žalobca uviedol odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné
práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelomochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním, nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité

zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

15. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,

preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s
prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:

17. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade spotrebiteľského vzťahu
z dôvodu, že účastníci si dojednali úver, ktorý veriteľ žalobkyni poskytol podľa obsahu zmluvy na

výkon zamestnania. Pravdivosť tohto dojednania preukázaná nebola, keďže žalobkyňa túto skutočnosť
namietala z dôvodu, zmluva jej bola predložená ako formulárová, ona nezaškrtla okienko v zmluve,
ktorým by deklarovala účel úveru na výkon zamestnania a na takýto účel poskytnuté prostriedky ani
nepoužila.Taktožalovanývylúčilaplikáciuustanovenívzťahujúcichsanaspotrebiteľskéúveryavyužiljej
omyl a neznalosť. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať
občianskoprávne normy. Pri spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu
obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len

prijať alebo odmietnuť. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania tak, ako je
vyplnený v predtlači zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi dňa 19.4.2010, nebol v konaní preukázaný.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za
následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou

v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom
nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis
s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo.Žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto súd správne rozhodol. Vymedzenie
účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel
vymedzený vôbec. To znamená, že súd na vec musel aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch.

18. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho
dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že
„možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto

smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. 1-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-
l68/05, Zb. s. 1-10421, bod 25)“. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo

zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie s tým, že predmetná
úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, úver s a preto považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Navyše, žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur za poplatok 700 eur a

teda žalovanému mala vyplatiť celkom sumu 1500 Eur, čo je skutočne neprimeraný poplatok, ničím
nešpecifikovaný.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ podmienku v úverovej zmluve považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v úverovej zmluve so spotrebiteľom, pretože nepochybne spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a taktiež takáto zmluvná podmienka
jevneposlednomradevrozporesprincípomdobrýchmravov(§39Občianskehozákonníka).Súdmohol
takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p..

20. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem

je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v
bode11 úverovejzmluvyotejčastipoplatkuktorejzodpovedajú2/3zahŕňajúcenákladynavypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, ako aj pre rozpor z dobrými
mravmijepredmetnýpoplatokvcelostineakceptovateľný,absolútneneplatnýapredstavujebezdôvodné

obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvého
stupňa.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc
tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery

poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že
aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých
poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov
podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore

so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobcu nemôže mať iný výsledok, než ten, že súd takéto
právo neprizná.22. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Je
potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktómosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a

po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2) musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre
odôvodnenie rozhodnutí podľa vtedy účinného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia

a následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň, zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne
vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia a určenia neplatnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa pritom vyporiadal so súdnou
judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

24. Správne sú závery súdu prvej inštancie, že nemožno považovať vec za právoplatne rozhodnutú a v
tomto smere plne odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP,
keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).