Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200636
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717200636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľky I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpená advokátkou JUDr.
Renátou Matejovou, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti Q. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Volochom, so sídlom Čáčovská 305,
905 01 Senica, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 7Pc/2/2017-127 z 15. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh zamietol

a v IV. závislom výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľky na určenie
výživného proti osobe povinnej platiť výživné Q. H. (otcovi navrhovateľky, ďalej aj „otec navrhovateľky“
alebo „Q. H.“) tak, že Q. H. uložil povinnosť prispieť na výživu navrhovateľky výživným vo výške 100 €
mesačnevždydo15.dňa tohoktoréhomesiacavopredkrukámnavrhovateľkypočnúcdňom19.januára
2017 (deň podania návrhu) a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia výživného až sumou

180,- € mesačne, súd jej návrh (do výšky 80,- € mesačne) zamietol. Súd zistil, že navrhovateľka je v
školskom roku 2016/2017 študentkou 4. ročníka G. Q. R., U. XXXX/X vo W. a žije v rodinnom dome v
podielovom spoluvlastníctve výživou povinnej osoby a matky navrhovateľky. Okrem navrhovateľky majú
rodičia navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom mladším súrodencom navrhovateľky, vo
vzťahu ku ktorým prebieha na Okresnom súde Zvolen konanie o ich zverenie do osobnej starostlivosti
matky a určenie výživného vo vzťahu k otcovi. Starostlivosť o deti pochádzajúce z rozvedeného
manželstva zabezpečujú rodičia striedavo. Výšku mesačných životných nákladov navrhovateľky vyčíslil

súd prvej inštancie približne na 200,- € za stravu, ubytovanie, cestovné do školy, obedy v škole,
oblečenie a zdravotnú starostlivosť. Tieto vyhodnotil súd ako nevyhnutné, primerané a odôvodnené
potrebám navrhovateľky. S prihliadnutím na vek navrhovateľky súd konštatoval, že si môže aj sama
brigádnicky privyrobiť a vylepšiť tak svoju finančnú situáciu. Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany
Q. H. súd zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhovateľky, u ktorého zistil čistý
mesačný príjem okolo 700,- €, z čoho pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach vyvodil, že v jeho
schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- € mesačne. Dlžné

výživné za obdobie od podania návrhu na začatie konania 19. 01. 2017 do času vyhlásenia rozsudku vo
výške 400,- € povolil súd zaplatiť v 20,- € splátkach spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.2. V odvolaní proti tomuto rozsudku, ktorým sa navrhovateľka domáhala jeho zmeny tak, že Q. H.
bude uložená povinnosť prispieť na jej výživu mesačne 180,- € uviedla navrhovateľka odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“),

podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Za rozporné označila zistenia súdu prvej inštancie o výške
mesačných životných nákladov navrhovateľky, kde v rozhodnutí uvádza súd sumu 200,- € mesačne, ale
na pojednávaní konštatoval v rámci odôvodnenia rozhodnutia až výdavky vo výške 400,- € mesačne.
Názor súdu prvej inštancie, že navrhovateľka si môže sama vylepšiť svoju finančnú situáciu vlastnou

brigádnickou činnosťou nie je výsledkom vykonaného dokazovania. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie bola navrhovateľka študentkou 4. ročníka gymnázia, teda v maturitnom ročníku, kedy sa
každý študent musí venovať štúdiu v podstatne širšom rozsahu, aby sa pripravil na maturitné skúšky.
Prvoinštančný súd sa nedostatočne vyporiadal so schopnosťami a možnosťami otca navrhovateľky
prispievať na jej výživu, keď sa nezaoberal všetkými okolnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo.
Pri určení vyživovacej povinnosti by mal súd na strane povinného skúmať nielen jeho faktické príjmy,

ale mal by tiež prihliadať, či je objektívne možné, aby povinný rodič zarobil viac ako to prezentuje pred
súdom s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť a situáciu na trhu práce alebo
pracovné skúsenosti. Výživné má vychádzajúc zo súdnej praxe podľa názoru navrhovateľky pokryť
osobné potreby dieťaťa a to nielen na jeho výživu, ale aj prípravu na povolanie, na rozvoj záujmov
a záľub. Pokiaľ sa právny zástupca otca navrhovateľky vyjadril pred súdom, že tento zabezpečoval

všetky jej potreby a tie boli ustálené na 200,- € mesačne je zrejmé, že otec navrhovateľky je schopný
platiť výživné na navrhovateľku aj v takejto výške. Matka navrhovateľky má z podnikateľskej činnosti
približne rovnaký príjem ako jej otec. Ak matka dokáže svojej dcére poskytovať výživné v sume 150,- €,
čo navrhovateľka potvrdila pred súdom vo svojej výpovedi, potom by si mal otec aspoň v takejto výške
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka potvrdila, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie jej otec

platí výživné bežné spolu so splátkou zročného výživného 20,- € z čoho vyplýva, že je v schopnostiach
a možnostiach otca platiť výživné v sume vyššej než 100,- € mesačne. Odvolací súd by mal prihliadnuť
aj na aktuálnu zmenu pomerov na strane navrhovateľky, ktorá od septembra 2017 nastupuje na denné
štúdium - prvý stupeň bakalárskeho štúdia na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo W. v odbore
protipožiarna ochrana a bezpečnosť, čím dôjde k ďalšiemu zvýšeniu nákladov spojených so štúdium

na vysokej škole. V čase spísania odvolania ešte navrhovateľka nedisponuje rozhodnutím o prijatí
na štúdium na vysokej škole, preto ho doloží odvolaciemu súdu dodatočne. Vychádzajúc z aktuálnej
právnej úpravy zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého by každý rodič mal najprv zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie
vlastných potrieb je zrejmé, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť

svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. Ak na
pojednávaní otec navrhovateľky uviedol, že vynakladá cca 200,- € ročne na dovolenku, či oddychové
aktivity, navrhovateľka má za to, že tento výdavok nie je nevyhnutný a v zmysle Zákona o rodine je rodič
povinný prednostne uspokojovať potreby svojho dieťaťa.

3. Ľubomír Párničan navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné doplniť ani
zopakovať a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III., ktorým vo zvyšku súd návrh

navrhovateľky o určenie výživného zamietol a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení
Civilného mimosporového poriadku (§ 154 a nasledujúce C. m. p.). Na konania podľa Civilného

mimosporovéhoporiadkusapodľa§2ods.1C.m.p.použijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,
ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. Súd je podľa § 35 C. m. p. povinný zistiť skutočný
stav veci. Odvolanie podľa § 62 ods. 1 C. m. p. možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhovateľka však tento odvolací dôvod vo svojom
odvolaní neuplatňuje, výslovne namieta len to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

Nesprávne právne posúdenie veci má podľa obsahu odvolania navrhovateľky spočívať v nesprávnej
aplikáciiustanovenia§75ods.1Zákonaorodine,keďsúdneprihliadolnaschopnostiamožnostivýživou
povinnej osoby obstarať z podnikateľskej činnosti vyšší príjem než bol preukázaný a že nezohľadnilvýdavky vynakladané výživou povinnou osobou, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (náklady na oddych
a dovolenku vo výške 200,- € ročne), ktoré mohli byť prisúdené v prospech navrhovateľky.

6. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine v § 62 ako ich zákonnú povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
mieresaodieťaosobnestará.Akrodičiažijúspolu,prihliadasúdajnastarostlivosťrodičovodomácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

7. Priamo v ustanovení § 75 Zákon o rodine ukladá súdu posudzovať majetkové pomery, schopnosti a
možnosti povinného objektívne z hľadiska širších súvislostí a skutočností, či sa výživou povinná osoba

nevzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a či neberie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré by ohrozovali jeho schopnosť platiť výživné. Súd prvej inštancie
podľanázoruodvolaciehosúdusprávneaplikovalustanoveniaZákonaorodineanámietkanesprávneho
právneho posúdenia veci nebola v odvolaní uplatnená dôvodne.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
všakinterpretovalaleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(porovnaj

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/2/2015 z 31. 07. 2015, 4Cdo/71/2016 z 1. augusta
2017 a iné).

9. Na zistenie skutočného stavu veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom účastníkov,
obstaraním správ o príjmoch výživou povinnej osoby, výpisom z listu vlastníctva o vlastníctve rodinného

domu, v ktorom navrhovateľka s otcom býva, aj dokladmi o výdavkoch navrhovateľky, pre ktoré požaduje
určiť od otca výživné vo vyššej sume a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35
z 02. 12. 2013 bolo rozvedené manželstvo účastníkov XP/XXX/XXXX H. a Aleny H. a vtedy tri maloleté
deti I., nar. XX. XX. XXXX (navrhovateľka v tomto konaní), T., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX.
XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca Q. H. a matke určil súd povinnosť

prispievať na výživu maloletých detí I. sumou 150,- € mesačne a na T. a E. po 50,- € mesačne na každé
dieťa zvlášť. K zmene výchovného prostredia oproti rozhodnutiu Okresným súdom Zvolen po sp. zn.
5P/315/2013 u navrhovateľky T. H. nedošlo. Plnoletosť dosiahla navrhovateľka 3. apríla 2016, napriek
tomu zostala bývať v spoločnej domácnosti s otcom Q. H., ktorý jej okrem bývania v rodinnom dome
zabezpečovalajstravudomaavškole,hradiljejcestovnédoškoly.Matkanavrhovateľkybývalavobdobí

keď nepracovala v Rakúsku v rozsahu 4 dní v týždni v tom istom rodinnom dome ako navrhovateľka a jej
otec a v tomto období sa podieľala aj na osobnej starostlivosti o navrhovateľku a jej súrodencov. Podľa
výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Zvolen je Q. H. živnostníkom s miestom
podnikania v P. so vznikom živnostenského oprávnenia už 19. 09. 2005 s rozširovaním predmetu v
roku 2011 a 2014. Súd prvej inštancie si obstaral z Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen

daňové priznania Q. H. za roky 2015 a 2016, z ktorých zistil príjmy otca zo živnosti vo výške 1 047,-
€ mesačne za rok 2015 (bez odpočtu výdavkov) a 852,- € za rok 2016 takisto bez odpočtu výdavkov
vynaložených na výkon podnikateľskej činnosti. Takto zistený príjem korešponduje s výpoveďou otca
navrhovateľky na pojednávaní dňa 15. mája 2017, kedy uviedol, že jeho hrubý príjem mesačne je
okolo 1 000,- €, v čistom okolo 700,- € mesačne.XX. VH. pred súdom uviedol, že nemá žiadne úvery

ani pôžičky a žiadne peňažné záväzky, ktoré by musel splácať. Spolu s matkou navrhovateľky vlastní
rodinný dom, vlastníkom iných nehnuteľností nie je. Z dvoch motorových vozidiel využíva len jedno,
druhé využíva matka navrhovateľky. K spôsobu výkonu svojej práce ako živnostníka Q. H. uviedol, že
pracuje ako robotník, ale nie v pracovnom pomere, ale na živnostenský list. Vykonáva prácu na píle,
jazdí s nakladačom, robí všetky murárske práce, ktoré sa od neho požadujú. Po výsluchu účastníkov

a oboznámení listinných dôkazov vyzval súd prvej inštancie účastníkov, aby sa vyjadrili k dokazovaniu,
na čo obaja účastníci (navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne) zareagovali, že iné než bolo
uvedené neuvádzajú a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú. Ak žiadne zo skutkovýchzistení súdu prvej inštancie účastníkmi spochybňované neboli, nebol dôvod, aby súd prvej inštancie
pátral po iných skutočnostiach a sám vykonával akékoľvek dôkazy na zistenie skutočného stavu veci.

10. V konaní nebolo preukázané, že by sa výživou povinná osoba vzdala akéhokoľvek majetkového
prospechu, ktorý by zvýšil jeho schopnosť platiť výživné v prospech navrhovateľky vo vyššej sume, než
určil súd prvej inštancie. Nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľky, že jej výdavky na výživové
doplnky (proteíny určené na naberanie svalovej hmoty a zvýšenie telesného výkonu, glukosamin),
masky na tvár alebo krémy na pleť, či neprimerané množstvo antiperspirantov, nákup tašiek na

odnesenie nákupu, či posedenie s priateľmi v cukrárni (voľnočasová aktivita podľa navrhovateľky) majú
mať prednosť pred výdavkami Q. H. na dovolenku a regeneráciu po práci v hodnote 200,- € ročne. Aj
rodič ako výživou povinná osoba má právo na plnohodnotný život a prvú vetu § 62 ods. 5 Zákona o
rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov nie je možné vykladať tak,
že čokoľvek si zmyslí výživou oprávnená osoba, musí výživou povinná osoba splniť. Právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine znamená, že ak má rodič vyšší

životný štandard, podieľa sa na ňom aj jeho dieťa. Pokiaľ je životná úroveň rodiča nižšia, musí aj dieťa
prispôsobiť svoje potreby a záujmy možnostiam a schopnostiam svojich rodičov.

11. Navrhovateľka tvrdila v odvolaní, že bude pokračovať v príprave na budúce povolanie štúdiom
na vysokej škole a doloží o tom odvolaciemu súdu doklad. Rozhodnutie o prijatí na štúdium na

vysokej škole a potvrdenie o štúdiu doložila navrhovateľka do spisu odvolaciemu súdu dňa 18. 09.
2017. Od septembra 2017 študuje navrhovateľka na vysokej škole; táto skutočnosť nemá vplyv na
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý už vzhľadom na vek navrhovateľky v máji
2017 konštatoval, že o získanie vlastného príjmu na úhradu svojich záujmov sa môže navrhovateľka
brigádnicky zamestnať. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že o zvýšenie svojej

životnej úrovne by sa mala pričiniť aj samotná navrhovateľka z dôvodu, že otec má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom T., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. februára XXXX,
ktoré sú mu rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a takto zistený príjem spolu s výživným
od matky vo výške 150,- € podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35 zo dňa 02.
12. 2013, ktorej vyživovacia povinnosť stále trvá, musí byť postačujúci na pokrytie potrieb a záujmov

navrhovateľky. Výživné od oboch rodičov presahuje sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu
podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a popritom
navrhovateľkabývaurodičov,výdavkynabývanienemáaobajarodičiajejposkytujúajnaturálneplnenia
(stravu a všetko, čo sa v domácnosti nachádza).

12. Odvolanie navrhovateľky nebolo dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v dôvodoch rozhodnutia, na ktoré
poukazuje, z tohto dôvodu bol rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdený
ako vecne správny v napadnutých výrokoch.

13. Rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie zodpovedá ustanoveniu § 52 Civilného
mimosporového poriadku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rovnako podľa § 52 C.
m. p. a náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).