Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/684/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211604
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213211604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: COM-therm, spol. s
r.o., so sídlom Miletičova 55, Bratislava, IČO: 36 525 782, v konaní zastúpený: JUDr. Andrea Szabóová,
advokátka v Komárne, Františkánov 16/2 (od 06.06.2016), proti žalovanému: Vydavateľstvo KT, spol. s
r.o. so sídlom Mederčská 9, Komárno, IČO: 34 125 272, právne zastúpenému: Mgr. Peter Nyúl, advokát
sosídlomKapitánaJaroša4,Levice,oochranudobrejpovestiaozaplateniefinančnéhozadosťučinenia,
o odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/236/2013-192 zo dňa
16. februára 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu 27.5.2013, po pripustení zmeny petitu dňa 4.4.2014, domáhal,
abysúdžalovaného,ktorýdňa26.11.2012vydalv48.čísleregionálnehotýždenníkaDELTAvmaďarčine
článok pod názvom „Fizetés nélkül használjak a városi telkeket?“ zaviazal uverejniť v štyroch po sebe
nasledujúcich vydaniach uvedeného regionálneho týždenníka na prvej strane v maďarskom jazyku a
v slovenskom jazyku ospravedlnenie v znení: Spoločnosť Vydavateľstva KT, spol. s r.o., Mederčská
9, 945 01 Komárno, IČO: 34125272, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel
Sro, vložka číslo 1547/N ako vydavateľ komárňanského regionálneho týždenníka DELTA uviedla v

článku s názvom v maďarskom jazyku: „Fizetés nélkül használjak a városi telkeket?“ čo v slovenskom
jazyku znamená: „Bez platenia používajú pozemky mesta?“, ktorý vyšiel v regionálnom komárňanskom
týždenníkuDELTAdňa26.11.2012naprvejstranespokračovanímna3.strane,vktoromboliuverejnené
nepravdivé informácie týkajúce sa spoločnosti COM- therm, spol. s r.o., IČO: 36525782, so sídlom:
Miletičova 55, 821 09 Bratislava, ohľadom jej údajného dlhu vo výške 10 miliónov Sk (331.939,- eur)
voči Mestu Komárno titulom tzv. benefitu, konkrétne boli uvedené tvrdenia v maďarskom jazyku: „ A
beterjesztett anyagban szó esett egy 10 millió koronás (331.939 eur) ún. Benefitről, azaz egyéb

juttatásról is, mellyel szintén a COM-therm vállalat tartozik a városnak.“ čo v slovenskom jazyku
znamená: „V predloženom materiáli bola reč aj o tzv. benefíte 10 miliónov korún (331.939 eur), ktorým
spoločnosť COM-therm tiež dlhuje mestu“, pričom uvedené informácie sa nezakladali na pravde a
boli absolútne nepravdivé, pričom tvrdenie „COM - therm tiež dlhuje Mestu Komárno 10 miliónov Sk
(331.939 eur )“ je absolútne nepravdivé. Za uvedenie nepravdivých informácií sa spoločnosti COM-
therm spol. s r.o. ospravedlňujeme. Uznávame, že uverejnením nepravdivých informácií o spoločnosti
COM-therm spol. s r.o. sme neoprávnene zasiahli do dobrej povesti spoločnosti COM-therm spol. s

r.o.. Žalobca sa okrem zverejnenia uvedeného ospravedlnenia domáhal aj zaplatenia primeraného
zadosťučinenia vo výške 80000,- eur a náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým,
že v uvedenom článku boli o ňom zverejnené nepravdivé informácie, ktoré zasiahli do jeho dobrej
povesti a tento zásah považuje za závažný. Za nepravdivé žalobca považuje tvrdenie uverejnenév predmetnom článku, podľa ktorého J. O., hlavný kontrolór mesta Komárno mal vykonať kontrolu
v spoločnosti žalobcu. Toto nezodpovedá skutočnosti. Hlavný kontrolór mesta nikdy nekontroloval
spoločnosť žalobcu a nikdy pred uverejnením článku nepožiadal žalobcu o vyjadrenie alebo vysvetlenie

k akýmkoľvek kontrolným zisteniam, uvedeným v správe z výsledku následnej finančnej kontroly č.
10/ÚHK/2012, ktorej výsledky žalobca spochybňuje a považuje ich za účelové a neobjektívne. Ďalším
nepravdivým skutkovým tvrdením uverejneným v dotknutom článku podľa žalobcu je tvrdenie, že v
horeuvedenej správe o výsledku následnej finančnej kontroly sa spomína tzv. benefit 10 miliónov Sk
(331939,- eur), resp. iné plnenie v uvedenej výške, ktoré by mal žalobca dlhovať mestu Komárno. Toto

tvrdenie je absolútne nepravdivé lebo v uvedenej správe hlavného kontrolóra sa žiadne takéto tvrdenie
nenachádza, nie je o ňom žiadna zmienka. Žalobca za nepravdivé považuje aj tvrdenie, že žalobca
dlhuje mestu Komárno titulom tzv. benefitu, prípadne akéhokoľvek iného titulu, sumu 10 miliónov Sk
(331939,- eur). Žalobca mestu uvedenú sumu nikdy nedlhoval a ani nedlhuje. Žalovaný musel vedieť,
že spor mesta Komárno ohľadom tzv. benefitu sa netýkal žalobcu, ale spoločnosti INTEKOM, akciová
spoločnosť, pričom žalovaný veľmi dobre vie aj to, že uvedený spor bol súdmi právoplatne skončený v

neprospech mesta. Žalovanému, ktorý v roku 2010 uverejnil niekoľko článkov v regionálnom týždenníka
DELTA, z ktorých je zrejmé, že spor mesta ohľadom tzv. benefitu sa netýkal žalobcu, muselo byť zrejmé,
že ním uvádzané informácie o žalobcovi a jeho údajnom dlhu mestu sú absolútne nepravdivé. Rovnako
mu muselo byť zrejmé, že takýmito absolútne nepravdivými informáciami môže privodiť žalobcovi
závažnú ujmu na jeho dobrej povesti, ktorý je spoločnosťou, poskytujúcou dodávku tepla väčšej časti

obyvateľov mesta Komárno. Žalovaný na výzvu žalobcu odmietol odstrániť stav, kedy je poškodzovaná
dobrá povesť žalobcu. Podľa žalobcu sa žalovaný uverejnením nepravdivých informácií o žalobcovi
dopustil neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu, ktorá je ekvivalentom ochrany osobnosti
fyzickej osoby podľa § 11 a nasl. OZ. Zásahom do dobrej povesti je potom každé konanie (alebo
opomenutie konania), ktoré je spôsobilé v negatívnom zmysle porušiť alebo ohroziť dotknuté právo.

Neoprávneným zásahom do dobrej povesti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie, neopodstatnené
obvinenie alebo neprípustný hodnotiaci úsudok, ktorý zasahuje do práva chráneného Občianskym
zákonníkom. Preto sa žalobca domáha nielen primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia
uverejneného v regionálnom týždenníku DELTA, ale vzhľadom na rozsah a formu zásahu do dobrej
povesti žalobca požaduje aj primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 80000,- eur, ktorého výška

odráža nielen postavenie žalobcu ako podnikateľa v oblasti, ktorá je veľmi citlivo vnímaná a jeho dobrá
povesť má podstatný vplyv na jeho podnikanie, ale aj intenzitu, pohnútku a rozsah zásahu žalovaným
do dobrej povesti žalobcu. Žalobca sumou požadovaného primeraného zadosťučinenia v peniazoch
podporuje šport v meste Komárno počas jedného roka.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 24.1.2014 okrem iného poukázal na potrebu skúmania
miery tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v kontexte
so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania
týchto práv. Konštatoval, že nie každé zverejnenie nepravdivého údaja musí automaticky znamenať
neoprávnený zásah do osobnostných práv, pretože takýto zásah je neoprávnený len vtedy, ak medzi

zásahom a porušením osobnostnej sféry je príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade
presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nie je
možné. Žalovaný poprel, že by neoprávnene zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu,
keď žalobcovi umožnil vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v napadnutom článku. Žalobca toto
svoje právo využil a jeho vyjadrenie bolo v celom rozsahu zverejnené spolu s napadnutým článkom

dňa 26.11.2012 v čísle 48 Komárňanského regionálneho týždenníka DELTA. Žalobca svoje právo na
uverejnenie svojho názoru, k skutočnostiam uvedeným v petite, nevyužil. Žalovaný ďalej uviedol, že
skutkové tvrdenie o tzv. benefite pre žalobcu odznelo na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta
Komárno dňa 8.11.2012. Žalovaný nemôže zodpovedať za prípadný omyl, ktorý prevzal zo zasadnutia
mestského zastupiteľstva mesta Komárno. Poukázal na skutočnosť, že sporný článok bol uverejnený len

v maďarskom jazyku, preto nie je opodstatnené, aby prípadné ospravedlnenie muselo byť uverejnené aj
v inom, ako zverejnenom jazyku. Výška požadovaného finančného zadosťučinenia je premrštená a pre
žalovaného likvidačná. Morálne zadosťučinenie má prednosť pred finančným, ktoré možno poskytnúť
len vtedy, ak poskytnutie morálneho zadosťučinenia nie je v konkrétnom prípade postačujúce. Náhrada
nesmie byť neprimeraná príjmom a zdrojom žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení odkazoval na

viacero rozhodnutí rôznych súdov.

3. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancie vo veci - spore účastníkov konania - strán sporu, takto rozhodol:4. Žalovaný je povinný na tretej strane regionálneho týždenníka DELTA, vydaného do 10 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, uverejniť toto ospravedlnenie:

5. Vydavateľstvo KT, spol. s r.o., so sídlom Mederčská 9, 945 01 Komárno, IČO: 34125272 sa ako
vydavateľ regionálneho týždenníka DELTA ospravedlňuje spoločnosti COM- therm, spol. s r.o., so
sídlom: Miletičova 55, 821 09 Bratislava, IČO: 36525782 za nepravdivú informáciu zverejnenú v
týždenníku DELTA, ktorý vyšiel dňa 26.11.2012 v maďarskom jazyku pod titulom: „ Fizetés nélkül

használjak a városi telkeket?“, v znení: „ A beterjesztett anyagban szó esett egy 10 millió koronás
(331 939 euró) ún. benefitről, azaz egyéb juttatásról is, mellyel szintén a COM-therm vállalat tartozik
a városnak.“, pretože obsah tejto informácie zasahuje do dobrej povesti spoločnosti COM-therm, spol.
s r.o..

6. Súd návrh v prevyšujúcej časti zamieta.

7. Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na označené vykonané dokazovanie

nasledovne:

9. Podstatou daného sporu je stret práva žalovaného na slobodu prejavu s právom žalobcu na ochranu
dobrej povesti právnickej osoby. Ústava SR v čl. 26 ods. 4, ale aj čl. 10 ods. 2 Dohovoru uvádzajú dôvody
obmedzenia slobody prejavu. Dôvodom takého obmedzenia môže byť aj ochrana práv a slobôd iných.

Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade stretu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej
povesti má zákonný podklad v § 19b ods. 3 OZ v súvislosti s § 19b ods. 2 OZ. Pre posúdenie jeho
akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto dôležité zodpovedanie otázky jeho primeranosti, teda
či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality.

10. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný je vydavateľom týždenníka
DELTA, ktorý je regionálnym týždenníkom zameraným na mesto Komárno a okres Komárno. Vychádza
týždenne, v náklade 10000 kusov, z ktorých 4000 kusov je určených na predaj v meste Komárno a
6000 kusov je distribuovaných na predaj v okrese Komárno. Remitenda - nepredané výtlačky - je 10%
z nákladu. Žalovaný v článku písanom v maďarskom jazyku s názvom: „Fizetés nélkül használjak a

városi telkeket?“, ktorý vyšiel v regionálnom komárňanskom týždenníku DELTA dňa 26.11.2012 na 1.
strane s pokračovaním na 3. strane, informoval čitateľov o kontrolách vykonaných hlavným kontrolórom
v spoločnosti COM-Vargas s.r.o. a COM-therm, ktorá zabezpečuje dodávku tepla v meste. U posledne
menovanej spoločnosti mal hlavný kontrolór zistiť, že neplatí nájomné za používanie nehnuteľností
vo vlastníctve mesta Komárno a vo svojej správe napísal, že nájomné nie je platené od septembra

2003. Suma, ktorú spoločnosť COM-therm nezaplatila mestu dosiahla výšku 414 tisíc eur. Poslanci dlho
rokovali o tomto bode programu a Q. W. okrem iného kritizoval materiál pripravený hlavným kontrolórom.
V uvedenom článku je čitateľom poskytnutá aj informácia, podľa ktorej v predloženom materiáli bola
zmienka aj o jednom tzv. benefite vo výške 10 miliónov korún, to jest o ďalšom príspevku, ktorým dlhuje
mestu takisto spoločnosť COM-therm.

11. Z uvedeného vyplýva, že uvedený článok informuje čitateľov o výsledku kontrol vykonaných hlavným
kontrolórom mesta, ktorý zistil, že za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve mesta spoločnosť COM-
therm neplatí mestu nájomné, pričom uvedená spoločnosť nezaplatila mestu sumu 414000,- eur. Z
kontextu článku je zrejmé, že hlavný kontrolór o výsledku kontrol napísal správu (vo svojej správe

napísal, že nájomné nie je platené od septembra 2003. Túto správu (materiál) kritizoval na zasadnutí
mestského zastupiteľstva Q. W.), ktorá bola predmetom zasadnutia mestského zastupiteľstva. Pokiaľ
sporný článok ďalej uvádza, že v predloženom materiáli bola zmienka o benefite 10 miliónov korún ako
ďalšom príspevku, ktorým dlhuje mestu takisto spoločnosť COM-therm, je zrejmé, že pod predloženým
materiálom je potrebné rozumieť písomnú správu hlavného kontrolóra, ktorá bola zaradená do programu

zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného 8.11.2012.

12. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa §
19b ods. 3 OZ možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimiúsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba
akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter.
To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby

(porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 211/08 z 18. septembra 2008).

13. V danej veci podľa tvrdení žalobcu neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby nastal výrokom žalovaného, ktorý tvorí obsah článku s názvom „Fizetés nélkül
használjak a városi telkeket?“, ktorý vyšiel v regionálnom komárňanskom týždenníku DELTA dňa

26.11.2012 na 1. strane s pokračovaním na 3. strane. Za zásah do dobrej povesti žalobca považuje
výrok „ A beterjesztett anyagban szó esett egy 10 millió koronás (331 939 euró) ún. benefitről,
azaz egyéb juttatásról is, mellyel szintén a COM-therm vállalat tartozik a városnak. (preložené do
slovenčiny ako „V predloženom materiáli bola zmienka aj o jednom tzv. benefite 10 miliónov korún
(331.939 eur), to jest o ďalšom príspevku, ktorým dlhuje mestu takisto spoločnosť COM-therm.“). Tento
výrok súd považuje za skutkové tvrdenie žalovaného, ktorého pravdivosť bola vykonaným dokazovaním

vylúčená, keď súd dokazovaním zistil, že programom 24. zasadnutia mestského zastupiteľstva v
Komárne konaného dňa 8.11.2012 na Mestskom úrade v Komárne bola aj Informatívna správa o
kontrolnejčinnostihlavnéhokontrolóra.Podľauvedenejsprávy, predmetomnáslednejfinančnejkontroly
bola kontrola užívania majetku spoločnosťou COM-therm, spol. s.r.o. Podľa bodu 4.1 uvedenej správy,
výška bezdôvodného obohatenia za užívanie dvoch pozemkov špecifikovaných v uvedenej správe, o

celkovej výmere 6315 m2 za obdobie od augusta 2003 do konca septembra 2012 predstavuje sumu
414820,740 €. Podľa bodu 4.2 uvedenej správy, výška bezdôvodného obohatenia za užívanie časti
pozemku špecifikovaného v uvedenej správe, o celkovej výmere 204 m2 za obdobie od augusta
2003 do konca septembra 2012 predstavuje sumu 72215,036 €. Podľa bodu 6 správy hlavného
kontrolóra, celková výška bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľného a hnuteľného majetku

mesta Komárno predstavuje sumu 736264,73 €. V uvedenej správe sa v súvislosti so žalobcom -
spoločnosťou COM-therm, spol. s.r.o. - spomína bezdôvodné obohatenie a jeho výška. Ani benefit a
ani 10 miliónov korún, ako ďalší dlh žalovaného, sa v súvislosti so spoločnosťou žalobcu v uvedenej
správe nespomínal. Pokiaľ však žalovaný v spornom výroku tvrdí opak, takéto tvrdenie žalovaného je
objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, bez ohľadu na skutočnosť, že na zasadnutí

mestského zastupiteľstva v Komárne konaného dňa 8.11.2012 na Mestskom úrade v Komárne, primátor
mesta spomínal v súvislosti so spoločnosťou COM-therm, pri zrode ktorej údajne stál, benefit 10 miliónov
korún,resp.ževspornomčlánkusaspomínaneplatenienájomnéhožalobcomzaužívanienehnuteľností
vo vlastníctve mesta. Pokiaľ na uvedenom zasadnutí mestského zastupiteľstva sa osobne zúčastnila
aj konateľka žalovaného, ktorá si pred napísaním článku s názvom: „Fizetés nélkül használjak a városi

telkeket?“, ktorý vyšiel v regionálnom komárňanskom týždenníku DELTA dňa 26.11.2012 na 1. strane s
pokračovaním na 3. strane, prehrala aj záznam z uvedeného zasadnutia, muselo jej byť známe, že na
uvedenom zasadnutí sa síce benefit 10 miliónov korún spomínal, ale nie v písomnej správe hlavného
kontrolóra mesta, ktorá podľa jej výpovede tvorila podklad k napísaniu sporného článku.

14. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti
zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach,
pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno

tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé
(tzv. dôkaz pravdy). Podľa názoru súdu, žalovaný v danom prípade neuniesol dôkaz pravdy, že jeho
tvrdenie v spornom článku, že v predloženej správe bola zmienka aj o jednom tzv. benefite 10 miliónov
korún (331.939 eur), to jest o ďalšom príspevku, ktorým dlhuje mestu takisto spoločnosť COM-therm, je
pravdivé. S poukazom na uvedené súd v záujme hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie

na preukázanie (ne)existencie benefitu vo výške 10 miliónov korún z času vydania sporného článku.

15. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa
možno domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej (v
peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom,

ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto
satisfakcie.Žalobca,ktorýmásícesídlovBratislave,alepodnikáajvKomárne,akovýznamnýdodávateľ
tepla pre obyvateľov Komárna, si v danom prípade za neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti
uplatnil nárok na zverejnenie ospravedlnenia a nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Súdv danom prípade považoval za primerané zadosťučinenie zverejnenie ospravedlnenia, a to na tretej
strane týždenníka DELTA, keďže aj nepravdivé tvrdenie žalovaného bolo zverejnené na jeho 3. strane.
Nepovažoval však za primeraný rozsah žalobcom požadovaného ospravedlnenia, ktorého text súd

upravil tak, aby bol primeraný aj svojim obsahom a aj svojim rozsahom neoprávnenému zásahu do
dobrej povesti žalobcu žalovaným.

16. Je síce pravdou, že žalobca požadoval zverejnenie ospravedlnenia aj v jazyku slovenskom a aj v
jazyku maďarskom, avšak uloženie povinnosti žalovanému zverejniť požadované ospravedlnenie aj v

inom jazyku, v danom prípade maďarskom, ktorého text žalobca napísal (len) v jazyku slovenskom,
by bolo nevykonateľné, najmä keď správnosť prekladu textu ospravedlnenia žalovaným z jazyka
slovenského do jazyka maďarského by bez ďalšieho bolo nepreskúmateľná. S poukazom na uvedené
súd uložil žalovanému povinnosť zverejniť v týždenníka DELTA ospravedlnenie v rozsahu, ktorý súd
považuje za primeraný, a to len vo vydaní, vydanom do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom
na výšku nákladu určeného pre Komárno (4000 kusov), keď žalobca zdôrazňoval, že je spoločnosťou,

ktorá poskytuje dodávku tepla väčšej časti obyvateľov mesta Komárno, a preto je veľmi citlivo vnímaná
aj medzi obyvateľstvom mesta Komárno. No z činnosti súdu je známe, že žalobca neuzatvára s
jednotlivými obyvateľmi bytových domov zmluvy o dodávke tepla. Tieto zmluvy uzatvárajú so žalobcom
správcovské spoločnosti, resp. spoločenstvá vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. Rovnako je
súdu z jeho činnosti známe, že žalobca nie je dodávateľom tepla do rodinných domov obyvateľov mesta

Komárno. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd návrhu žalobcu v časti
požadovaného ospravedlnenia vyhovel v rozsahu, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

17. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť
a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého

prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len
morálne, alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy. V situácii, keď je zároveň uplatnená aj
morálna aj majetková satisfakcia, za kritériá pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch môže súd v rámci
svojej voľnej úvahy určiť aj negatívne následky tvrdené žalujúcou stranou a v prípade ich nepreukázania
odôvodniť neunesením dôkazného bremena na priznanie finančného zadosťučinenia, popri inak

priznanom morálnom zadosťučinení. V danom prípade zistený skutkový stav priznanie nároku na
poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch neumožňoval. Žalobca odôvodňoval priznanie zadosťučinenia
v peniazoch svojim postavením, ako aj intenzitou, pohnútkou a rozsahom zásahu žalovaného do
jeho dobrej povesti. Negatívne následky publikovania sporného tvrdenia žalovaného o obsahu správy
hlavného kontrolóra, tvrdené žalobcom len vo všeobecnej rovine, žalobca nepreukázal, resp. v

konaní nebolo preukázané, že by práve sporný výrok žalovaného o obsahu správy hlavného kontrolóra
mal spôsobiť žalobcovi tvrdené následky. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno na priznanie
finančného zadosťučinenia, popri inak priznanom morálnom zadosťučinení v podobe ospravedlnenia.
So zreteľom na uvedené súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej priznané ospravedlnenie zamietol ako
nedôvodné.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o náhrade trov konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany sporu.

20. Odvolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku v časti, ktorým jeho návrh (žalobu) zamietol, keď
sa domáhal jeho zmeny tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Súdu prvej inštancie
vyčítal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru bol zásah do jeho

povesti natoľko zásadný, že jedno ospravedlnenie a to len v jazyku slovenskom (najmä s ohľadom
na skutočnosť, že týždenník vydávaný žalovaný vychádza v jazyku maďarskom) je nedostatočné a v
žiadnom prípade nie je primerané intenzite a povahe zásahu do jeho dobrej povesti. Poukazuje na
skutočnosť, že k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti došlo na základe úmyselného konania,
resp. nekompetentnosti a absolútnej neodbornosti konateľky žalovaného nerozlišujúcej medzi ním a

spoločnosťouIntekoma.s..Knesprávnymskutkovýmzisteniamdospelkonajúcisúdajvtom,ževdanom
prípade skutkový stav priznanie mu nároku na poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch neumožňoval.
Podľa jeho názoru bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný zasiahol do jeho dobrej
povesti zásadným spôsobom, a preto je dôvod priznať mu okrem primeraného ospravedlnenia ajprimerané zadosťučinenie v peniazoch. Konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam najmä
v otázke rozsahu zásahu do jeho dobrej povesti a rozsahu poškodenia jeho dobrej povesti, čo malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v časti nepriznania finančného zadosťučinenia ako aj v časti

poskytnutia ospravedlnenia v nedostatočnom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia ustanovení § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, keď rozhodol,
že mu neprináleží nárok na poskytnutie finančného zadosťučinenia napriek tomu, že preukázateľne
žalovaný zásadným spôsobom svojím nepravdivým tvrdením zasiahol do jeho dobrej povesti.

21. Odvolanie žalovaného smerovalo proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku, ktorý žiadal
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola aj v tejto časti zamietnutá. Z odôvodnenia rozsudku na strane 9 je
zrejmé, že pri posúdení neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu súdu prvej inštancie „vadilo“
len to, že benefit 10 miliónov nebol spomenutý v písomnej správe hlavného kontrolóra, ale len ústne
na predmetnom zasadnutí mestského zastupiteľstva zo strany bývalého primátora a iných poslancov
mestského zastupiteľstva. S ohľadom na články 36 ods. 1 a 19 ods. 1 Ústavy SR je v konkrétnom

prípade potrebné vždy nevyhnutne skúmať mieru tvrdeného porušenia základného práva na ochranu
dobrej povesti právnickej osoby, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a
so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Samo uverejnenie
nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do
práva na ochranu jeho osobnosti, avšak nie každé zverejnenie nepravdivého údaja musí automaticky

znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv, pretože takýto zásah je neoprávnený len vtedy,
ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry je príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom
prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať
niejemožné.Nesúhlasísprávnymposúdenímsúduprvejinštancie,žeoznačenétvrdenievpredmetnom
článku je takej intenzity, ktoré by dosiahlo takú neprípustnú mieru, ktorú nie je možné tolerovať. Podľa

jeho názoru nie je podstatné to, že tento desaťmiliónový benefit týkajúci sa žalobcu nebol uvedený v
písomnej správe hlavného kontrolóra mesta, ale je podstatné to, že bol ústne spomenutý na zasadnutí
hlavného zastupiteľstva. Médiá majú právo na ospravedlniteľný omyl a mali by akceptovať, ak tvrdenie
pochádza zo zdroja, ktorý je považovaný za spoľahlivý, teda nie je potrebné pred zverejnením tohto
tvrdenia overiť s úplnou istotou jeho pravdivosť alebo nepravdivosť, ak dali priestor na vyjadrenie

dotknutej osobe a ak použili náležite opatrné formulácie; nemali by byť zodpovedné ani vtedy, ak
sa tvrdenie týkajúce sa záležitosti verejného záujmu ukáže nepravdivým. Žalobcovi umožnil vyjadriť
sa ku skutočnostiam v napadnutom článku a použil náležite opatrné formulácie, ktoré ústne odzneli
na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Žalobcovi nič nebránilo, aby vo svojom vyjadrení uviedol, že
o zaplatenie benefitu bola žaloba Mesta Komárno zamietnutá voči jeho dcérskej spoločnosti Intekom

a.s.. Ak tlač prispievať do verejnej debaty o veciach legitímneho záujmu, mala by zvyčajne mať právo
spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola sama povinná vykonávať nezávislý prieskum,
keď treba chrániť tvrdenia zverejnené médiami „v dobrej viere“, keďže by nebolo od médií spravodlivé
požadovať, aby informácie zverejňovali až vtedy, keď bude ich pravdivosť potvrdená s úplnou istotou,
nakoľko by to mohlo zmariť či zabrzdiť včasné poskytovanie informácií o veciach verejného záujmu a

verejnú diskusiu. Benefit 10 miliónov bol spomenutý na zasadnutí mestského zastupiteľstva minimálne
v 14 prípadoch, a preto on nemôže zodpovedať za prípadný omyl, omyl o tomto benefite, ktorý prevzal
zo zasadnutia mestského zastupiteľstva mesta Komárno. Zastáva právny názor, že žalobca by mal
tolerovať to, že o 10 miliónovom benefite sa „len hovorilo“ a nie „písalo v správe hlavného kontrolóra
mesta Komárno“. V danom prípade nedošlo k takému intenzívnemu zásahu do dobrej povesti žalobcu,

ktorý by vyžadoval súdnu ochranu, teda uvedený článok nevybočil z rámca všeobecne uznávaných
zásad slušnosti v demokratickej spoločnosti a tým nestratil charakter korektného úsudku a neocitol sa
preto mimo právnej ochrany, teda nebol preukázaný intenzívny neoprávnený zásah, ktorý by nebolo
možné tolerovať a ktorý objektívne nespôsobil žiadnu škodu.

22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal odvolanie žalovaného v plnom rozsahu
zamietnuť a vyhovieť ním podanému odvolaniu. Zhrnúc zdôvodnenie žalovaného v odvolaní, tento
nepopiera, že k zásahu do jeho dobrej povesti v danom prípade skutočne došlo, podľa jeho názoru však

k tomu došlo v dôsledku „ospravedlniteľného omylu“, s ktorým názorom on však dôrazne nesúhlasí. Trvá
na tom, že zásah žalovaného do jeho dobrej povesti bol spôsobený jeho zámerným konaním, zámerným
uverejnením nepravdivej informácie a že predmetný zásah presiahol prípustnú intenzitu zásahu do práv
právnickej osoby takou mierou, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať; trvá na tom,že ide o cielený útok na jeho záujem a nie o taký zásah, ktorý vznikol z dôvodu neopatrnosti alebo
nedbanlivosti (žalovaného). Žalovaný je znalý problematiky tzv. benefitu v hodnote 10 miliónov korún
a vedel, že predmetný spor s Mestom Komárno v tejto veci sa týkal inej spoločnosti - spoločnosti

Intekom a.s., keďže o uvedenej právnej veci opakovane zverejňoval vo svojom týždenníku informácie.
K zachovaniu objektívnosti článku stačilo pridržiavať sa okrem iného dôsledného rozlišovania dvoch
právnických osôb podnikajúcich pod rozličnými obchodnými menami, ktoré sú samostatnými subjektami
právnych vzťahov, pričom takáto potreba je rutinnou záležitosťou pre ktoréhokoľvek „bežného“ občana.
Má za to, že práve z tohto dôvodu vôbec nie je možné akceptovať vec ako ospravedlniteľnú nepresnosť

a hovoriť pritom zo strany novinára o zachovaní konania v dobrej viere s náležitou starostlivosťou; je
neakceptovateľné vyviniť sa tým, že novinárka uvedené spoločnosti nepozná, ale napísala len to, čo
odznelo na zastupiteľstve. Autor článku ako novinár vedel (musel vedieť), že uverejnenie informácií o
dlhoch verejnosť vždy pozorne sleduje a preto je potrebné dodržiavať náležitú presnosť pri uvádzaní
informácií tohto druhu, najmä ak ide o dlhy subjektov dodávajúcich verejné služby. Odvolanie sa na
písomné výsledky kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta v tejto súvislosti dáva predmetnej veci

punc istej dôležitosti, nakoľko ide o kontrolný orgán. Cieľom autora článku bolo takto vzbudiť záujem,
resp. vyzdvihnúť „vážnosť“ riešenej veci a preto považuje za nevyhnutné aj ohľadne tejto nepravdivej
informácie uviesť veci na pravú mieru. Popiera tvrdenie žalovaného, že mal možnosť sa vyjadriť ku
skutočnostiam uvedeným v napadnutom článku, článok pred jeho uverejnením nemal nikdy k dispozícii.
Vôbec nevyplývalo, že má záujem napísať o tom, že Mesto Komárno dlhuje nejaké peniaze. Uvedenými

otázkamiboluvedenýdoomylu,čoopätovnesvedčíotom,žežalovanýnemalanemázáujemobjektívne
informovať o danej záležitosti, ale že mal záujem úmyselne ho poškodiť a očierniť v očiach verejnosti.
Čo sa týka odvolania sa na judikatúru Európskeho súdu (strana 3 odvolania) uvádza, že táto s riešenou
vecou vôbec nesúvisí.

24. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie,
a súčasne ustanovil, že, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Dňom 01. júla 2016 preto bolo potrebné vo

veci - v spore pokračovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozhodnutiaviazanýrozsahomadôvodmipodanýchodvolanístrán
sporu, ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie, keď o trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd nerozhodol
s ohľadom na to, že súd prvej inštancie si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, teda súd prvej inštancie bude konať a rozhodovať o trovách strán sporu v
celom konaní.

26. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(najpodstatnejšie dôvody sú v texte bodov 13-17 zvýraznené), obmedzuje sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď v podrobnostiach
na ne poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie
dôvody podaných odvolaní považuje za potrebné poukázať na to, že

- všetky svoje závery súd prvej inštancie riadne a presvedčivo odôvodnil,
- nebola medzi stranami sporu sporná existencia nesprávneho skutkového tvrdenia žalovaného o tom,
že vyjadrenie žalovaného v označenom článku (o tom, že správa hlavného kontrolóra mesta obsahuje
informáciu o tzv. benefite žalobcu 10 miliónov korún) nezodpovedá skutočnosti, teda základ uplatnených

nárokov,
- odvolací súd z vykonaného dokazovania (rovnako ako súd prvej inštancie) nemal preukázaný úmysel
žalovaného (tvrdený žalobcom), rovnako ako okolnosti pre „ospravedlniteľný“ omyl žalovaného (tvrdený
žalovaným),
- právny záver súdu prvej inštancie (v bode 17.) o tom, že pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch, v

situácii, keď sú zároveň uplatnené obe formy satisfakcie, si súd vrámci svojej voľnej úvahy môže určiť za
kritérium pre priznanie satisfakcie v peniazoch aj negatívne následky tvrdené žalujúcou stranou, vyplýva
z (neuvedeného) rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/17/2010 zo dňa 10. augusta 2011, s
ktorým záverom sa aj odvolací súd stotožňuje (s jeho aplikáciou v tejto veci),- teda samotná okolnosť existencie neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby
uvedením nepravdivého skutkového tvrdenia sama osebe nepostačuje pred záver o tom, že už len na
základe tohto právnickej osobe prináleží satisfakcia majetková (v peniazoch), keďže aj pre majetkovú

satisfakciu musí byť naplnené zákonné kritérium primeranosti satisfakcie s ohľadom na individuálne
okolnosti veci, a teda existencia negatívnych následkov pre žalujúcu stranu nie je len kritériom pre
určenie výšky majetkovej sankcie, ale aj pre priznanie majetkovej sankcie samotnej,
- existenciu konkrétnych a objektívne negatívnych následkov publikovania na jeho dobrú povesť žalobca
v spore nepreukázal, teda ani závažnosť (závadnosť) ujmy, v spojení s príčinnou súvislosťou,

- pri účasti redaktora žalovaného na Mestskom zastupiteľstve a disponovaní so správou hlavného
kontrolóra nemožno (s ohľadom ani na slušnosť a korektnosť úsudku) zásah žalovaného považovať za
„ospravedlniteľný a tolerovateľný“, i keď sa mal týkať otázky verejného záujmu, a že
- za primeranú satisfakciu adekvátnu zásahu žalovaného považoval len satisfakciu nemajetkovú keď
početnosť ospravedlnenia a použitie slovenského (štátneho) jazyka nebráni dosiahnutiu naplnenia
satisfakcie.

27. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).