Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813206445
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813206445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
IČ 264 29 705, proti žalovanej N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, Q., t.č. bytom XX. augusta
X - H. s opatrovateľskou službou, Q., o zaplatenie sumy 439 eur s príslušenstvom, v odvolacom konaní
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Cb/65/2013-103 zo dňa 15. augusta
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"), sa žalobca domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 439 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny vo výške 1,46 eur a náhrady trov
konania. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na
zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu neuhradil vôbec nič.
V priebehu konania žalobca vzal podaním zo dňa 21.12.2015 žalobu späť v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkovej sumy. Uznesením č.k.
5Cb/65/2013-82 zo dňa 03.02.2016 súd prvej inštancie podľa § 96 O.s.p. konanie v späťvzatej časti
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2016. Podľa čl. 5 ods.
1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne

pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich.
V súlade s čl. 19 Nariadenia súd v zmysle ustanovení slovenského procesného práva (t.j. ustanovení
CSP) vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko to považoval za potrebné. Právny zástupca žalobcu sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd prvej inštancie konal v jeho
neprítomnosti. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29.04.2009 uzavrela žalovaná so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmluvu o úvere č. 3461956, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 350,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 245 eur, spolu v sume 595 eur, v 7 mesačných
splátkach po 85 eur, počnúc dňom 22.05.2009. Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaná
potvrdila svojím vlastnoručným podpisom v deň uzavretia zmluvy o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere boli
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda ovyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech veriteľa (remitenta) na
zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa
stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky
boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní
vlastnú zmenku obsahujúcu: miesto vystavenia: Prievidza, dátum vystavenia: 29. apríl 2009, zmenkovú

sumu 439 eur, bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 439 eur (vypísané slovom) a úrok 0,25 %
denne od 27.10.2009, splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu",
"na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia", meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis
vystaviteľa - žalovanej, číslo zmluvy: 3461956. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala
byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia

úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o a žalovanou. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa §
39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/,
§ 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy, §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. I § 77 ods. 1, § 77 ods. 2,

§ 10, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1 - 3, § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch, § 265 Obchodného zákonníka a po právnom posúdení veci žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Poukázal na to, že v zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, žalobca má sídlo v
Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc
slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia č.

44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach,
podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl.
25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Pri určení rozhodného práva na riešenie sporu dospel súd prvej inštancie k záveru, že bez ohľadu na

to, či sa bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy je potrebné
aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky, alebo výlučne za spor zo zmenky, kedy je potrebné aplikovať rozhodné právo
podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v konaní nebolo

tvrdené ani preukázané, že by si žalobca a žalovaná zvolili rozhodné právo. Daný právny vzťah
sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej
republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej
republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť
uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky. K námietke žalobcu,

že podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné a súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo
strán a pre nariadenie ústneho pojednávania v zmysle Nariadenia neboli splnené podmienky, súd prvej
inštancie uviedol, že na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné,
čím postupoval podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia.

V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo
veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. K námietke žalobcu, že podľa Nariadenia
mal súd rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak,
aby bolo poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie, súd prvej
inštancie uviedol, že v podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a

verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak
tovylučujezákon(§177ods.2CSP)alebocelkomvýnimočneosobitnýpredpis.Žalobcomprezentovaný
názor nepovažoval súd prvej inštancie za správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva
uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán sporu a
súd túto žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie

nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia
nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok
vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 17 ods. 1 a § 178 ods. 1 CSP tak, že sudca
prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, ževo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie
predvolá strany sporu (resp. ich zástupcov). Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto
konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovanou pôvodne vo forme

blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy
o úvere. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj

v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na
to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Súdu prvej inštancie bolo z jeho činnosti známe, že
pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila,
a ktorý zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a je vedený
v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie W. F. L. ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/inéúvery.Súduprvejinštanciebolozčinnostitiežznáme,ženatunajšomsúdeprebiehalo

exekučné konanie proti žalovanej na návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Z tohto konania súd prvej inštancie zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné
podmienky k tejto zmluve, z ktorých mal preukázané, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie
splatenia spotrebiteľského úveru. Žalobca a žalovaná boli súdom informovaní, že vec sa bude
posudzovať v súlade s normami spotrebiteľského práva a v rámci dokazovania sa bude oboznamovať

aj obsah zmluvy o úvere a všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru z pripojeného spisu
sp.zn.15Er/3476/2010.Tietolistinydoručilsúdprvejinštancieprávnemuzástupcovižalobcuažalovanej,
čím im poskytol vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k týmto listinám. Týmto postupom došlo k
naplneniu práva strán sporu zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu o
úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru posúdil súd prvej inštancie ako právne významné

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu o zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom.
Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil skutkový
stav, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej
podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo

spotrebiteľskej zmluvy, ide
o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu,
z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia.

To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa.
Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98,
Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich

musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých

zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity
žalovanej len "vydá rozsudok", nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súd prvej inštancie bol toho
názoru, že v danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy
o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, a

tým, že súd prvej inštancie zaslal stranám sporu pripojené listiny, s obsahom ktorých sa oboznámil a
tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho
konania a ani rovnosť účastníkov konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie,
tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a

túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok
(porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienkyako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko
sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných
podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu

a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými
klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného
poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).
Podľa názoru súdu prvej inštancie zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že zmenka
vystavená žalovanou zabezpečovala jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ,

s.r.o. uzatváral ako dodávateľ
v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní úverov z vlastných zdrojov. V
záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a žalovanou mala žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa s § 52
ods.4 Obč. zák. Vychádzal zo skutočností, že v zmluve o úvere je žalovaná označená len ako fyzická
osoba - občan, rovnako aj v žalobe žalobca označil žalovanú ako fyzickú osobu - občana. Pokiaľ bol
v zmluve o úvere vyznačený účel poskytnutia finančných prostriedkov na výkon povolania, súd prvej

inštancie konštatoval, že ide o všeobecný údaj. Žalovaná v konaní poprela, že by si úver brala na účely
zamestnania, podľa jej vyjadrenia si úver brala na zabezpečenie osobných vecí. Z týchto dôvodov mal
súd prvej inštancie pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru, a preto s prihliadnutím na všetky
okolnosti veci vychádzal z toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. Zmluva
o úvere je typovou zmluvou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným

spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, ktoré dlžník
nemohol vôbec ovplyvniť. Povahu zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie ako adhéznu z dôvodu, že
dlžník mohol túto zmluvu vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol
odmietnuť. Snaha veriteľa - dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník
(bod 20 všeobecných podmienok) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich

spotrebiteľské zmluvy a jeho vykonávacích predpisov. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom
je ochrana práv spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval súd prvej inštancie zmluvu o úvere a
všeobecné podmienky za účelom preskúmania prípadnej ich nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z
úradnej povinnosti povinný preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii

skutkové a právne okolnosti potrebné pre tento účel, a to i v rámci konania, ktoré je založené na zmenke.
Prieskumu nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17 tohto zákona. Aj keď
dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo
zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej
zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní

blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na
základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané.
Dohodu veriteľa a dlžníka
o zabezpečení záväzku zmenkou obsiahnutú v bode 14 všeobecných podmienok posúdil súd ako
neprijateľnú podmienku a táto je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V kontexte

sostatnýmizabezpečovacímiinštitútmidohodnutýmivzmluvespôsobujehrubúnevyváženosťvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.02.2012). Neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku
zo zmluvy o úvere, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala

zabezpečovať, pre nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 16Cob/546/2014). Súd prvej inštancie uzavrel, že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na
žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Zmenkové vyhlásenie vystaviteľa zmenky
o povinnosti plnenia obsiahnutej v zmenke zročnej na videnie posúdil súd prvej inštancie ako neplatné

v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy o úvere a tým neexistencie
kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zabezpečovacou zmenkou.
Uzavretú zmluvu o úvere posúdil súd prvej inštancie nielen ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ale aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Táto zmluva neobsahuje povinné

údaje podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) tohto zákona (ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN),a preto sa poskytnutý úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle tejto zákonnej podmienky vyhodnotil súd zmenkový úrok 0,25 % denne na zabezpečovacej
zmenke,oktorejnietpochýb,žetexttejtozmenkyvyhotovilremitenttaktiežakopredtlačenýformulár,ako

neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je v rozpore so spotrebiteľským
právom,
a napriek tomu si zmenkový úrok v tejto výške v žalobe pôvodne uplatnil. Žalobca ako nadobúdateľ

zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v
nekalej (neprijateľnej) podmienke a jej použití, nemôže súd poskytnúť právnu ochranu. Žalobca sa pri
nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka
zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom.

Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade
k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa) aj z dôvodu, že postúpené boli
len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je
spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade

postúpenia pohľadávky. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora
a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v
zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok
zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy
o úvere. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku

rubopisom (indosamentom) na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky
prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu
ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Úspešnej
žalovanej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej

v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 2 písm. d/ CSP), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími dôkazmi, ktoré strany sporu nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že

dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených
stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p.
umožňovalo súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu, avšak tento postup
je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci

a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať
ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len
z predloženej zmenky. Súd musí
k otázke vykonania iných ako stranami sporu navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene
a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi
ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke,
ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na

ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznala.
Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazovv prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovanú. Konanie súdu prvej
inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantovaný
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základnýchslobôd.Súdprvejinštanciedospelkrozhodnutiunazákladeaplikácienesprávnychprávnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je
abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať

inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných
ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Je
síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka

musí byť vznesená zo strany žalovanej, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené
námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený
žalovanú na ne ani upozorniť. V danom konaní následkom bolo nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej
inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením

§ 5 ods. 1 O.s.p., keď porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonaného bez návrhu. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na §
79 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia ), na ktoré viaže založenie povinnosti
žalobcu, pričom na prebiehajúce konanie sa toto ustanovenie neaplikuje. Logickým dôsledkom je

potom neexistencia premietanej povinnosti pre žalobcu. Európske konanie obsahuje špeciálne procesné
ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie konania s nízkou hodnotou sporu (čl.
4 a 5 Nariadenia). Ustanovenie § 79 ods. 3 O.s.p. je zaradené do vnútroštátneho procesného práva,
upravujúce priebeh konania. Ustanovenie § 372y ods. 1 O.s.p. používal pojem " na konania" ,pričom
ide o občianske súdne konanie. Súd však podľa návrhu žalobcu vedie európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie európskeho konania Nariadenie ustanovuje inak (čl.
4 a 5 Nariadenia). Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom
vnútroštátnym je jednou zo základných zásad právneho poriadku EÚ. Povinnosť vyplývajúca z § 79
ods. 3 O.s.p. sa nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné

a primerané informácie o uplatňovanej pohľadávke, ktorá vyplýva z platnej zmenky. Súdu predložil
originál zmenky a v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie
z pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov, žalobca poukázal na to, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase jej vyplnenia. Zmenka mohla byť používaná v prostredí spotrebiteľských úverov. Z formulácie § 4
ods. 6 tohto zákona vyplýva, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Odvolacie dôvody žalobca oprel o názory a závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002,
sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2013, sp.zn. 10Co/79/2013
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov a v zmysle § 470
ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa

popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami

a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia
Obchodného a Občianskeho zákonníka a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2

CSP).

10. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

11. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup
k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly
a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu

dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku
19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o
dôkazných prostriedkoch a rozsahu v akom sa vykonávajú dôkazy.

12. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí
v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým

spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti
od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas
súdneho konania alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo
telekonferencia, prípadne inými spôsobmi, ktoré sú povolené
v zmysle vnútroštátneho práva.

13. Jedna zo zásadných odvolacích námietok žalobcu tkvela v tom, že súd prvej inštancie vykonal
nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril jeho rozsah, porušil koncentračnú zásadu konania,
hoci mal rozhodovať len z predložených dôkazova uplatneného práva zo zmenky. Tento názor je však principiálne nesprávny. Článok
4 Nariadenia upravuje zjednodušený, a v zásade písomný spôsob vedenia konania s nízkou hodnotou
sporu a môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky než v ňom uvedené a

nemá v zásade možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo však cieľom Nariadenia obmedziť sudcov pri zadovážení si
dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov
v záujme tohto, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom (čl.
9 ods. 3 Nariadenia). Z článkov

8 a 9 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a napr. aj nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. Aj napriek zjednodušenej forme tohto druhu konania považoval odvolací súd za správny
postup súdu prvej inštancie, riadiaceho sa ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, v zmysle ktorej je
súd povinný ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Aj keď
vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v

dispozícii strany sporu (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania), nemožno
pripustiť, aby sa súdy (sudcovia) dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali exekučné tituly,
vychádzajúceibazformálnychnáležitostípodkladovrozhodnutia.Takýtoprístupbybolvpríkromrozpore
so statusovým zákonom sudcov, ustanovením § 2 ods.
2 zákona č. 385/2000 Z.z., v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej

funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto
v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany
práv. Ani náležitý procesný postup tak nemôže za žiadnych okolností viesť k vydaniu rozhodnutia,
ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna neplatnosť

právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva
a podobne. To neznamená, že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na strane sporu
a ani to, že by súd mal nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť
nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom strany sporu k uplatneniu svojich práv v konaní, ale
za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Práve

takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných
ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov
spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý
priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie,
ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku

iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť.
Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako
vyhovením návrhu, (a to aj za situácie, že by žalovaná v žalobnej odpovedi nárok prípadne akceptovala)
aboloprávnenýajnavykonanienenavrhovanýchdôkazov,pretožebolinevyhnutnépretakérozhodnutie
vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

14. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom,
zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje
za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia
ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7,
8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi CSP.

15. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3
Nariadenia vyzval súd žalovanú tlačivom C na odpoveď, na ktoré žalovaná nereagovala. Z úradnej
činnosti súd prvej inštancie pripojil do spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru,

ich pripojenie oznámil stranám sporu s tým, že súd vykoná dôkaz ich oboznámením. Podľa § 181 ods.
2 CSP vykonal súd prvej inštancie predbežné právne posúdenie veci s oznámením, že vec preskúma
aj podľa noriem spotrebiteľského práva. Zároveň súd prvej inštancie tieto listiny zaslal stranám sporua vykonal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Pripojením listín bez návrhu účastníkov
konania, vykonal súd prvej inštancie skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne vo veci na pojednávaní dňa 15.08.2016 meritórne

vo veci rozhodol a vyhlásil rozsudok. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôvodmi, pre ktoré vo veci nariadil pojednávanie, ako aj
s dôvodmi splnenia podmienok pre prejednanie veci na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci na pojednávaní dňa
15.08.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, na ktorom vykonal súd prvej

inštancie dokazovanie aj zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, boli splnené podmienky podľa
§ 180 CSP.

16. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaná mali objektívnu
možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré súd prvej inštancie pripojil do spisu
bez návrhu strán sporu, ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a

právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku. Súd prvej inštancie mal možnosť vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie
aká nastala
v danom spore. Išlo vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie mal so žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že
pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná
zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 3461956. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre
postupsúduprvejinštancie,pretoževzniklipochybnosti,čizmenkavystavenážalovanoumáalebonemá
zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

prípadne i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. V prospech správnosti takéhoto postupu súdu prvej inštancie svedčí aj to, že bol v súlade so
stanoviskom spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie

konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

18. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej "vnútroštátny súd") je uplatňovať popri vnútroštátnom
práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať
jednotne. Právo Spoločenstva má tú zvláštnosť, že mení právomoci vnútroštátneho súdu v jeho vzťahu
k zákonom.

19. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len "Súdny dvor" vo veci Simmenthal II
(29.03.1978, 106/77), pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: "Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho
systému vznikajú jednotlivcom". Podľa názoru ESD by účinnosť komunitárneho práva bola "oslabená",

keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím,
či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za "všeobecný komunitárny súd", ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu
a súdu Spoločenstva. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva
a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný

vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej
smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto smernicou
a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva).

20. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu (ako aj zmluvu

ospotrebiteľskomúvere),nemožno posudzovaťprávaapovinnostiztejtozmluvyoddeleneodpoužitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty
a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany
spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujúnekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS súd aj bez návrhu
skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou

a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie
môže mať odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne
jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky,
išlo by o pozbavenie užitočného účinku smernice 93/13/EHS (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí

pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci týkajúcej sa
spotrebiteľskej zmenky, ktorá bola zriadená na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej
inštancie postupoval správne, keď ex offo skúmal podmienky vzniku zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a
správne odkázal v rozhodnutí na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie ( C-240-244/98,
Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM, C-137/08, VB Pénzügyi Lízing a C-618/10, Banco

Espanol de Credito ).

21. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj
v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok

zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že
v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov v postavení spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti
postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú

priamy odkaz na zmluvy o úvere.

22. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď
riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky. Pôvodnému majiteľovi

zmenky - remitentovi, preto nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve, ani zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na
žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne
domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej
v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie

v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.

23. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu v odvolaní, týkajúcu sa postupu súdu prvej inštancie podľa §
79 ods. 3 a § 372y ods. 1 O.s.p. odvolací súd zdôrazňuje, že tento jeho procesný postup nemal vplyv
na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovanej. Miera
úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia

k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy

vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnej žalovanej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).