Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204000
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116204000.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobkyne I., zastúpenej D. proti žalovanému E.,
zastúpenému D. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2017, č.k. 20C/50/2016-221, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia p o t v

r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 11.942,01 Eur, do 9

mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol vo výroku II. tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože strany sa nedohodli
na vyporiadaní ich spoločného majetku. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán
mal súd za preukázané, že strany sporu učinili predmetom sporu spoločné investície, ktoré vynaložili
v období od 25.04.1992 do 18.06.2013 na rekonštrukciu rodinného domu súp. č. XXX postavenom na

parcele registra "C" č. XXX/X s príslušenstvom v k. ú. J.. Uvedené nehnuteľnosti patria do
výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich nadobudol počas trvania manželstva darovacou zmluvou.
Takto strany vymedzili predmet konania, o ktorom súd rozhodoval. V zmysle ustanovenia § 150 druhej
vety Občianskeho zákonníka je pri vyporiadaní BSM každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku
jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, len prostriedky skutočne
vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho
ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou oddeleného
majetku manžela pred investíciami a po ich vynaložení sa nezohľadňuje a nemá vplyv ani na výšku
podielov na vyporiadaní BSM. Súd vychádzal z ocenenia týchto investícií v zmysle znaleckého posudku

znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác O.. E. E. č. X/XXXX zo dňa
23.06.2015. V tomto posudku znalec na základe ohliadky predmetných nehnuteľností, oboznámení
sa s projektom rekonštrukcie rodinného domu, rozpočtu rekonštrukcie domu, podkladmi predloženými
žalovaným odhadol hodnotu stavebných práv realizovaných v čase od 25.04.1992 do 18.06.2013 v
rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na parcele registra "C" č. XXX/X v k. ú. J. na výslednú sumu
719.530 Sk/23.884,02 Eur. Znalec mal teda dostatok relevantných podkladov pre to, aby na základe

svojej odbornej špecializácie vedel ustáliť plánované a zrealizované rekonštrukčné práce na dome a
určiť hodnotu týchto prác, teda hodnotu investícií strán do domu žalovaného. Napokon aj žalobkyňazobrala späť svoje námietky proti tomuto znaleckému posudku. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal
zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 23.06.2015, a po zohľadnení zásady parity, teda rovnosti
podielov strán, z celkovej hodnoty investícií 23.884,02 Eur je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni

podľa § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka polovicu investícií, teda sumu 11.942,01 Eur. Spor
bol medzi stranami čo do lehoty na plnenie. Žalovaný žiadal o možnosť splácať dlh v splátkach po
150 Eur mesačne, resp. neskôr po 250 Eur mesačne. Žalobkyňa bola ochotná pristúpiť na to, aby jej
žalovaný peňažný dlh splácal v splátkach po 330 Eur mesačne, s tým, že nesplnením, čo i len jednej
splátky sa stane zročný celý dlh, s čím však žalovaný nesúhlasil poukazujúc na svoju aktuálnu príjmovú

situáciu a zadlženosť. Súd zohľadnil majetkové, príjmové pomery oboch strán, ako aj okolnosti daného
prípadu. Žalobkyňa ako aj žalovaný sú zamestnaní, no je badateľný rozdiel v majetkových pomeroch
strán, pretože kým žalobkyňa je nemajetná, žalovaný vlastní rodinný dom súp. č. XXX, v ktorom býva,
s pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísanými na LV č. XXXX k.ú. J., a žalovaný je
výlučným vlastníkom aj rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, a priľahlé
parcely č. XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXX k.ú. J.. Pokiaľ žalovaný uvádzal, žeby žalobkyňa mala

zdediť byt po rodičoch, nebolo preukázané, žeby byt vlastnila ku dňu vyhlásenia rozsudku. Napokon sám
žalovaný nepopieral nemajetnosť žalobkyne. Dom súp. č. XXX v J. je kompletne zariadená predajňa
potravín, keďže v ňom túto predajňu žalovaný prevádzkoval do 30.09.2016 a zakúpil vybavenie do nej,
ako vyplýva z ním predložených faktúr. Žalovaný v predloženom daňovom priznaní k dani
z príjmu fyzickej osoby za rok 2016 vykázal príjmy 24.453,68 Eur, výdavky 19.377,62 Eur, a základ

dane vo výške 5.076,06 Eur, z čoho vyplýva jeho čistý priemerný mesačný príjem v sume 423,01 Eur.
Okrem toho žalovaný poberá výsluhový dôchodok vo výške 495,98 Eur podľa rozhodnutia R. zo dňa
18.06.2015. Úvery č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, ktoré si
žalovaný vzal pred piatimi rokmi od Q. na prerobenie domu súp. č. XXX v J. na podnikateľské účely, na
zakúpenie tovaru do predajne potravín boli refinancované na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

uzavretej s Q. dňa 02.05.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume
48.240 Eur. V podaní zo dňa 06.02.2017 žalovaný uviedol, že úvery od Q. nepokryli všetky náklady na
rozbehnutie podnikania v predajni potravín, a keďže banka mu na jeho žiadosť ďalší úver neposkytla,
žalovaný požiadal svojho brata o pôžičku, ktorý mu ju poskytol dňa 20.05.2015 v sume 12.000 Eur a
dňa 27.10.2015 v sume 12.000 Eur, a tieto peniaze použil žalovaný na rekonštrukciu nehnuteľnosti na

podnikateľské účely, pričom žalovaný pôžičku bratovi splatil dňa 25.10.2016, čo mal súd za preukázané
z čestného prehlásenia brata žalovaného D. zo dňa 21.02.2017. Menovaná banka poskytla žalovanému
na základe opätovnej žiadosti aj úver v sume 25.200 Eur na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2016, a z tohto úveru vyplatil žalovaný pôžičku svojmu bratovi, ako
žalovaný vysvetlil v podaní zo dňa 06.02.2017. Keďže žalobkyňa tvrdenia žalovaného o poskytnutí a

splatení pôžičky od brata žalovaného nerozporovala, nebolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom
svedka D., ktorý dôkaz navrhol žalovaný. Uvedené dva úvery žalovaný spláca Q. po 295,14 Eur, a
155,23 Eur mesačne, ako vyplýva aj z predložených výpisov z jeho osobného a podnikateľského účtu.
Mesačné náklady na bývanie v sume 105 Eur (plyn) + 4,64 Eur (poplatok za RTVS), mesačné náklady
na elektrinu 20 Eur, mesačné nálady na internet, mobilný telefón v sume cca 18,58 Eur

žalovaný preukázal predloženým dokladom SIPO za obdobie 12/2016, faktúrou od J. zo dňa 31.12.2016
a faktúrou od Z. zo dňa 02.01.2017 a výpisom z jeho osobného účtu. Vzhľadom na výšku výplaty podielu
je zrejmé, že žalovaný by nebol objektívne schopný vyplatiť žalobkyni náhradu za jej podiel v patričnej
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože finančné prostriedky poskytnuté úvermi spotreboval
na rekonštrukciu domu a zariadenie predajne v ňom, úvery je povinný splácať, a na osobnom účte

vykazoval k 31.12.2016 debet vo výške 3.500 Eur a zostatok na jeho podnikateľskom účte k 31.12.2016
predstavoval 6,84 Eur. K tvrdeniu žalovaného, že sa účelovo nezadlžoval, ale chcel si zariadiť predajňu
a zo zisku z podnikania vyplatiť podiel žalobkyne na zaniknutom BSM, no po 10 mesiacoch prevádzky
potravín zistil, že je pre neho nerentabilná a preto jej prevádzku ukončil, súd uvádza, že výsledky
podnikateľskej činnosti idú zakaždým na vrub podnikateľa, ktorý nesie podnikateľské riziko. Žalovaný

si bol vedomý toho, že žalobkyňu bude musieť vyplatiť z BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva strán, t.j. dňa 17.07.2013. Napriek tomu si vzal v roku 2016 od Q. dva úvery v
sume spolu 73.440 Eur, ktoré musí splácať mesačne po 450,37 Eur, čo predstavuje cca polovicu jeho
súčasného mesačného príjmu. Nižší než očakávaný úspech v podnikaní, do ktorého žalovaný
investoval značné finančné prostriedky, a s tým spojenú zvýšenú úverovú zaťaženosť žalovaného, podľa

názoru súd nemožno prenášať na žalobkyňu v tom smere, žeby súd žalovanému umožnil splácať dlh
v splátkach po 150 Eur mesačne, a to aj s prihliadnutím na to, že pri takomto splátkovom kalendári by
dlh bol splácaný 80 mesiacov, čo je neprimerane dlhá doba. Ani na poslednom pojednávaní žalovaným
navrhnuté splátky dlhu po 250 Eur mesačne súd nemohol akceptovať, pretože by trvalo 48 mesiacov,kým by žalovaný celý dlh vyrovnal, čím by bolo tiež zasiahnuté do práva žalobkyne na splnenie dlhu v
primeranej lehote. Súd po vyhodnotení uvedených skutočností určil žalovanému lehotu na vyplatenie
podielu žalobkyni podľa § 232 ods. 3 CSP do 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Stanovená lehota

na plnenie podľa názoru súdu ponecháva žalovanému dostatočný časový priestor na to, aby si mohol
zabezpečiť peňažné prostriedky (či už šetrením z jeho pravidelných príjmov alebo z prenájmu, prípadne
predaja rodinného domu súp. č. XXX k.ú. J., ktorý neslúži na uspokojovanie jeho bytových potrieb) na
výplatu vyrovnacieho podielu v prospech žalobkyne. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 148 ods. 1, §
149 ods. 1, 3, § 150, § 143 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že rozhodnutie o trovách konania

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká, ktoré spočívajú
v tom, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie spoločného
majetku uskutočniť. Ide o konanie, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie
žalovaného. Jedná sa o sporové konanie, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Úspech alebo neúspech v tomto sporovom konaní spočíva
v tom, aký podiel sa komu dostane. V danej veci je podstatné, že celkové spoločné investície strán

do domu žalovaného súd medzi strany rozdelil rovnakým podielom. Keďže v rámci výroku rozsudku
bola dodržaná základná zásada parity podielov, bola žalobkyňa procesne úspešná v rovnakom rozsahu
ako žalovaný. Preto každá zo strán si znáša svoje trovy konania a nebude druhej strane titulom trov
konania nič nahrádzať. Aj porovnaním žalobného petitu v žalobe a výroku I. vyhláseného rozsudku je
zrejmé, že strany mali v konaní čiastočný úspech. V žalobe sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaného

zaviazal zaplatiť jej na vyrovnanie zo zaniknutého BSM sumu 25.000 Eur, a súd jej žalobe vyhovel
v časti o zaplatenie sumy 11.942,01 Eur, a to s poukazom na výsledky dokazovania vychádzajúc zo
znaleckého posudku č. X/XXXX. Úspech žalobkyne činí 47,77%, a jej neúspech predstavuje 52,23%.
Pomer úspechu a neúspechu oboch strán je teda približne rovnaký. Pokiaľ žalobkyňa v podaní zo
dňa 08.12.2016 navrhla zmenu žaloby v tom smere, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť

žalobkyni z titulu vyporiadania BSM suma 12.000 Eur, súd o tom nerozhodoval ako o návrhu na zmenu
žaloby, pretože sa jednalo o úkon žalobkyne, ktorým sa menil uplatnený nárok v konaní o
vyporiadanie BSM, ktorý úkon sa v zmysle ust. § 140 ods. 3 CSP nepovažuje za zmenu žaloby. Súd
teda nemal za to, že je dôvodné priznať právo na náhradu trov konania žalovanému s poukazom na
to, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že je ochotný vyplatiť žalobkyni sumu 11.942,01 Eur,

resp. 12.000 Eur. Z uvedených dôvodov súd podľa § 255 ods. 2 CSP výrokom II. vyslovil, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to len výroku týkajúceho sa splatnosti peňažného plnenia, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho v tejto časti zmeniť tak, že lehotu na zaplatenie žalovanej sumy,

a to 11.942,01 Eur z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd určí
do 24 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
neodôvodnil, prečo dospel k lehote 9 mesiacov a z tohto dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný, ďalej
namietal nesprávne právne posúdenie veci, najmä otázku jeho možnosti splatiť žalovanú sumu. Mal za
to, že lehota na plnenie určená v rozsudku je neprimerane krátka, pričom súd nedostatočne zohľadnil

jeho majetkové pomery pri určení dĺžky lehoty splatnosti na zaplatenie žalovanej sumy žalobkyni. Ako
nepresvedčivá sa mu javí argumentácia súdu o tom, že šetrením alebo prenájmom rodinného domu
s.č. XXX v k.ú. J. by si v priebehu lehoty splatnosti zabezpečil dostatočné prostriedky na zaplatenie
žalovanej sumy, pričom v tomto smere poukázal na svoje mesačné výdavky, najmä splátky úverov, ktoré
musí mesačne splácať. Uviedol, že predmetná nehnuteľnosť nie je v súčasnosti prenajatá. Pokiaľ ide

o možný predaj, poukázal na skutočnosť, že je vôbec otázne, či a kedy by došlo k predaju a za akú
cenu. Záverom uviedol, že v manželstve so žalovanou mal záujem zveľaďovať spoločný majetok, teda i
nehnuteľnosť, ktorú za spoločné prostriedky zrekonštruovali. Vyslovil názor, že on nie je zodpovedný za
rozpad manželstva, no je povinný znášať následky vyplývajúce z rozpadu manželstva, a teda povinnosť
vyplatiť žalobkyni žalovanú sumu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že prvotná výzva na vyporiadanie
BSM bola žalovanému zo strany jej právneho zástupcu predložená písomne dňa 10.09.2014 a na
základe tejto došlo k stretnutiu strán za prítomnosti ich právnych zástupcov dňa 01.10.2014. Na tomto

stretnutí bolo prijaté spoločné rozhodnutie o vypracovaní znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
dňa 23.06.2015. V mesiaci september 2016 na základe komunikácie medzi právnymi zástupcami strán
sporu došlo k dohode o mimosúdnom riešení s tým, že žalovaný je ochotný vyplatiť žalovanú sumu
12.000 Eur a na tento účel si vybavuje úver, ktorý však v konečnom dôsledku použil iným spôsobom.Žalovaný tak už od mesiaca september 2014 vedel, že bude povinný žalobkyni vyplatiť ešte v tejto
dobe nešpecifikovanú sumu, teda už 28 mesiacov pred vynesením napadnutého rozsudku mal žalovaný
vedomosť o svojej povinnosti. Od mesiaca jún 2016 mal žalovaný vedomosť o konkrétnej sume, teda 6

mesiacov pred vynesením napadnutého rozsudku. Teda mal dostatok časového priestoru na to, aby si
bol žalovaný v rámci svojho hospodárenia a nakladania s finančnými prostriedkami zabezpečiť potrebnú
finančnú hotovosť. Poukázala na skutočnosť, že práve jedným z dôvodov rozpadu manželstva bolo
zadlžovanie sa žalovaného a rizikové nakladanie s finančnými prostriedkami. Toto sa prejavilo aj po
rozpade manželstva strán sporu, kedy žalovaný, ako uviedol na pojednávaní dňa 27.01.2016, prevzal

dňa 02.05.2016 a dňa 14.10.2016 dva úvery v celkovej výške 73.440 Eur, ktoré použil na
splatenie 4 predchádzajúcich úverov použitých na podnikanie, ktoré už neprevádzkuje a na rozbehnutie
ďalšieho podnikania, ktoré ukončil v mesiaci september 2016. Ďalej uviedla, že po rozpade manželstva
opustila spoločnú domácnosť len s osobnými vecami, v rámci existencie BSM sa rovnako podieľala na
zveľaďovaní nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného a po viac ako 21 rokoch manželstva je
nemajetná.Oprotitomusadomáhaminimálnehovyplateniasvojhopodielu,ktorýniejeochotnýžalovaný

poskytnúť, schovávajúc sa za svoju zlú finančnú situáciu, ktorú si spôsobil rizikovým zadlžovaním
sa. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozsudku, poukázala na bod
16. odôvodnenia rozsudku, v ktorom dostatočným spôsobom súd prvej inštancie zhodnotil majetkové
a príjmové pomery žalovaného, ako aj jej majetkové pomery a dostatočným spôsobom odôvodnil
stanovenú 9 mesačnú lehotu z pohľadu primeranosti na jej právo na splnenie dlhu. Mala za to, že

vzhľadom na majetkové pomery žalovaného (výlučný vlastník dvoch zrekonštruovaných nehnuteľností)
súd prvej inštancie stanovenou lehotou 9 mesiacov vyšiel žalovanému nadštandardne v ústrety. Ak k
tejto lehote priráta 28 mesiacov, ktoré predstavujú domu, odkedy sa žalovaný dozvedel o uplatnenom
nároku (10.09.2014), dostaneme sa už k dobe 37 mesiacov. Odvolateľom navrhnutá lehota 24
mesiacov nevyplýva z nemožnosti vyplatiť ju, ale z neochoty žalovaného ju vyplatiť. Navrhovanú lehotu

považuje za neprimerane dlhú a nezohľadňujúcu majetkové pomery strán sporu.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že tvrdenie žalovanej, že úver použil
iným spôsobom sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že žalobkyňa požadovala od neho sumu do
výške 25.000 Eur, bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplynula suma cca 12.000 Eur, ktorú

bol ochotný žalobkyni vyplatiť, avšak s tou výhradou, že tak urobí v splátkach, nakoľko mu momentálne
finančnémožnostinedovoľujúzaplatiťcelúsumunaraz,resp.vkrátkejdobe.Žalobkyňanajskôrznalecký
posudok neakceptovala, aj preto podala žalobu na súd. Až v priebehu konania akceptovala sumu, ktorá
vzišla zo znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že žalobkyňa až v decembri 2016 upravila petit žaloby v
zmysle vypracovaného znaleckého posudku, pričom rozsudok bol vynesený vo februári 2017. Nemohol

pretovrokoch2014,2015vedieť,akosavecohľadnevyporiadaniaBSMvyvinie,čibudepovinnýzaplatiť
peňažnú sumu žalobkyni a ak áno, v akej výške. Poprel tvrdenie žalovanej o jeho rizikovom nakladaní
s finančnými prostriedkami.

5. Žalobkyňa v duplike na vyjadrenie žalovaného uviedla, že pri tvrdení, že si žalovaný na vyplatenie

vybavuje úver, vychádzal jej právny zástupca z informácie získanej od právneho zástupcu žalovaného,
ktoré mu boli oznámené telefonicky a na základe tých bola potom následne informovaná. K tejto
argumentácii predložila mailové správy, a to zo dňa 02.09.2016, ktorou ju právny zástupca informoval,
že je žalovaný ochotný z titulu vyporiadania vyplatiť sumu 12.000 Eur a ďalej správu zo dňa 22.09.2016,
ktorou ju právny zástupca informoval o vybavení úveru. V konečnom dôsledku, ako vyplýva z

dokazovania, žalovaný si úver zabezpečil, ale použil ho na splatenie pôžičky od brata. Ďalej poukázala
na to, že žalovaný preukázateľne v mesiaci september 2014 vedel o podnete žalobkyne na vyporiadanie
BSM, a teda musel si byť vedomý, že určitú nešpecifikovanú čiastku bude povinný vyplatiť. Za týmto
účelom sa zaviazal k zabezpečeniu znaleckého posudku. Tiež v mesiaci september 2016 akceptoval
vyplatenie čiastky 12.000 Eur. Ak by došlo k jej vyplateniu, mohla zobrať žalobný návrh späť ešte pred

začatím konania, nakoľko prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 27.01.2017.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku - splatnosti peňažného plnenia

- je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o splatnosti peňažného plnenia.8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odvolateľom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Za
daného stavu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle

§ 387 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splatenie povinnosti uloženej v
rozsudku je zásadne paričná lehota 3 dni. Uvedené ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na
osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe
vyžaduje zistenia takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že
vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie

uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere
významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku,, osobné pomery strán a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie
stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobkyňu príliš ťaživé.

11. K námietke odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že
napadnutý rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má súdne rozhodnutie obsahovať v súlade
s § 220 ods. 1, 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 8, 9) uviedol
rozhodujúci skutkový stav, ohľadne sporu medzi stranami čo do lehoty na plnenie. Veľmi podrobne
sa zaoberal majetkovou situáciou žalovaného a záverom konštatoval, že stanovená lehota na plnenie

ponecháva žalovanému dostatočný priestor na to, aby si mohol zabezpečiť peňažné prostriedky (či už
šetrením z jeho pravidelných príjmov alebo z prenájmu, prípadne predaja rodinného domu s.č. XXX
k.ú. J., ktorý neslúži na uspokojovanie jeho potrieb) na výplatu vyrovnávajúceho podielu v prospech
žalobkyne. Neobstojí námietka odvolateľa, že uvedená nehnuteľnosť v súčasnosti nie je prenajatá,
resp. či je možné túto nehnuteľnosť predať a za akú cenu. V danom prípade bolo predmetom konania

vyporiadanie BSM, keď strany sporu učinili predmetom sporu spoločné investície, ktoré vynaložili v
období od 25.04.1992 do 18.06.2013 na rekonštrukciu predmetného rodinného domu. Uvedený rodinný
dompatrídovýlučnéhovlastníctvažalovaného,ktorýhonadobudolpočastrvaniamanželstvadarovacou
zmluvou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.06.2016 súhlasil s vyporiadením BSM,
ale nesúhlasil s výškou sumy vyporiadacieho podielu žalobkyne vo výške 25.000 Eur. Naviac z obsahu

spisu vyplýva, že o vyporiadaní BSM viedli strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov
viaceré rokovania už pred podaním žaloby (09.03.2016), z ktorých je zrejmé, že žalovaný vedel, že bude
povinný žalobkyni vyplatiť finančnú sumu titulom vyporiadania BSM, čo vyplýva aj z jeho písomného
vyjadrenia zo dňa 24.01.2017, v ktorom uviedol, že je ochotný žalobkyni vyplatiť po zaokrúhlení sumu
12.000 Eur. S prihliadnutím na uvedené okolnosti a majetkové pomery žalovaného a žalobkyne, správne

súd prvej inštancie postupoval, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 11.942,01 Eur
z titulu vyporiadania BSM do 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Námietky odvolateľa neboli preto
dôvodné.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa

splatnosti peňažného plnenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu týchto trov. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).