Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207840
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412207840.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci
navrhovateľa: N.. T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. D.. V. Č.. XX, XXX XX X., proti povinnej: N.. T. U., B..
XX.XX.XXXX, X. D.. V. Č.. XX, XXX XX X., prechodne bytom ul. U. Z. Č.. XX, XXX XX X., o návrhu o
zaplatenie istiny 122,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd priznáva nárok na náhradu trov konania povinnej voči navrhovateľovi v rozsahu
100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. ( sp.zn. 25Ro628/2012 )
dňa 18.06.2012, sa navrhovateľ domáhal od povinnej k zaplateniu istiny 122,22 eur s príslušenstvom s
odôvodnením, že je otcom maloletej T. U. B.. XX.XX.XXXX a W.B. U. B.. XX.XX.XXXX. Každý mesiac
obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 02.05.2007
č.k. 23C 68/2005 - 333 sumou 298,74 eur (9.000SK) a povinná si uplatnila mesačný daňový bonus
( ust. § 33 zák.č. 595/2003 Z.z. ) vo výške 38,64 eur ( 19,32 eur na každé vyživované dieťa ) a prijala
sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa („prídavok“ ) ust. §
8 zák.č. 600/2003 Z.z. a § 1 nar.vl. SR č. 485/2004 Z.z. vo výške 45,08eur ( výška prídavku je 22,54,-
eur mesačne). Pri zabezpečení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa tak podľa navrhovateľa
nakumulovala v rukách povinnej celá suma príspevkov na výživu detí od matky, otca, UPSVaR a
zamestnávateľa povinnej. Navrhovateľ uviedol, že v období 24. víkendu sa osobne staral o deti bez
možnosti prespania v mieste trvalého bydliska z dôvodov na strane povinnej, pričom táto si neplnila svoju
vyživovaciu povinnosť a sumu nakumulovaného výživného vo výške 122,22 eur bezdôvodne zadržiava.
Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým by nariadil povinnej
vyplatiť mu spotrebovanú sumu výživného v zmysle zákona o rodine vo výške 122,22 eur.
2. Z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu ( uplatnený nárok nebol
osvedčený ), bola vec dňa 18.06.2012 prevedená do oddelenia občianskoprávne veci pod sp.zn.
10C/106/2012.
3. Dňa 05.09.2012 si povinná prevzala návrh na začatie konania a následne dňa 25.10.2012 doručila
súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania s tým, že návrh žiadala zamietnuť v celom rozsahu
s odôvodnením, že predmetný návrh na začatie konania sa týka úhrady údajného vyplatenia výživného
na maloleté deti U. a navrhovateľ sa domáha údajnej alikvotnej časti výživného na maloleté deti U..
Výživné ako i peňažné prostriedky z prídavku na dieťa, daňového bonusu boli v plnej miere spotrebované

na potreby oboch detí. Povinná poukázala na zákon číslo 35/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov s tým, že na vrátenie časti výživného za dobu, kedy dieťa je u druhého z rodičov nemá
navrhovateľ právo. Výživné je určené v pravidelnej mesačnej platbe, uvedená platba sa neprepočítava
na jednotlivé dni, nakoľko sa z neho hradia jednorazové a opakované náklady dieťaťa. Prídavok na dieťa
je v súlade so zákonom č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zák. č. 461/2003 Z.z.
vyplácaný len jednému z rodičov a nijakým spôsobom nesúvisí s vyživovacou povinnosťou rodičov. Je v
plnej miere hradené UPSVaR príslušným podľa miesta bydliska dieťaťa. Navrhovateľ v návrhu uviedol,
že nemal možnosť prespať vmieste trvalého bydliska, pričom mu bol zakázaný vstup do spoločného
bytu na V. D.. XX v Bratislave na základe dlhodobého týrania a prenasledovania. Povinná požiadala súd,
aby návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
4. Na pojednávaní dňa 17.01.2013 vypovedal navrhovateľ a uviedol, že zvažuje zmeniť návrh, ale
nakoľko nemá právnické vzdelanie, potreboval by o zmenenom návrhu konzultovať s právne spôsobilou
osobou, a preto požiadal z dôvodov, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov a by mu bol ustanovený
advokát, ktorý by kvalifikovaným spôsobom zmenil návrh na začatie konania. Navrhovateľ bol súdom
odkázaný, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na Centrum právnej pomoci.

Na pojednávanie dňa 27.09.2016 sa dostavil zástupca navrhovateľa pán X. I., ktorý predložil súdu
splnomocnenie čl. 116 na zastupovanie v konaní 24C/106/2012, dostavila sa navrhovateľka v 2. rade,
a zástupca navrhovateľky v 3.rade W. U., za ÚPSVaR Mgr. Vladimíra Labudová, ako aj povinná z
vyživovacej. Navrhovateľ sa nachádzal t.č. vo výkone väzby na Chorvátskej v Bratislave, ale vzhľadom
na skutočnosť, že pojednávaní dňa 17.01.2013 navrhovateľ už vypovedal, súd postupoval v zmysle §
178 CSP a navrhovateľa na pojednávanie nepredvolal. Zástupca navrhovateľa požiadal súd, o pridelenie
právneho zastúpenia pre navrhovateľa, nakoľko tomuto sa zmenili pomery a je vo vyšetrovacej väzbe.
Požiadal o určenie ex offo advokáta. Súd poukázal na obsah pojednávania zo dňa 17.01.2013, kedy
bol navrhovateľ odkázaný, aby sa obrátil so žiadosťou na Centrum právnej pomoci. Súd následne urobil
dopyt na Centrum právnej pomoci, a to prípisom zo dňa 04.11.2013, či sa navrhovateľ obrátil na uvedené
Centrum právnej pomoci so žiadosťou na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Centrum právnej
pomoci doručil súdu dňa 12.11.2013 oznámenie, na základe, že centru nebola doručená žiadna žiadosť
navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci zo strany. Zároveň oznámili súdu, že lustrovaním v databáze
žiadostí bolo zistené, že klienta s menom N.. T. U. neevidujú ako žiadateľa o právnu pomoc. Následne
doručilo Centrum právnej pomoci súdu dňa 15.04.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že Centrum právnej
pomoci dňa 18.03.2014 rozhodlo o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sp. zn.
XXXX/XXXX-W.. Súd následne opakovane prípisom 18.06.2014 dopytoval Centrum právnej pomoci
o podanie aktuálnej informácie. Z vyjadrenia Centra právnej pomoci zo dňa 01.07.2014 vyplýva, že
rozhodnutie o zastavení konania o nároku o poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.04.2014. Na základe uvedeného súd neustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov.
Povinná vo svojej výpovedi poukázala na jej písomné vyjadrenie k samotnému návrhu, v ktorom som
uviedla, že v tom čase bol právoplatný rozsudok výživného, čo je na dnešné pomery 150,-€/mes., bolo
tam aj predbežné opatrenie na zákaz vstupu navrhovateľa do ich spoločného bytu. Povinná vypovedal,
že sa jej zdá mi zarážajúce, že navrhovateľ žiada vyplatiť sumu 122,-€ za dva dni, pričom on platil
mesačne 150,-€ na dve deti. Predmetné výživné považuje za spotrebované.

5. Súd pri rozhodovaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu,
a to: návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu dňa 18.06.2012, vyjadrenie povinnej k
návrhu doručené súdu dňa 25.10.2012, spis Okresného súdu Bratislava I V sp.zn. 24C/426/2012,
spis Okresného súdu Bratislava I V sp.zn. 24C/200/2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 23C/68/2005 zo dňa 02.05.2007, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/128/2012-98
zo dňa 04.05.2012, zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.01.2013, korešpondencia s Centrom právnej
pomoci, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 28P/106/2013- 13zo dňa 21.06.2013 v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/464/2013-23 zo dňa01.10.2013, Rozhodnutie
centra právnej pomoci zo dňa 18.03.2014, žiadosť navrhovateľa doručená súdu dňa 08.08.2016,
splnomocnenie navrhovateľa zo dňa 22.08.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.09.2016, výsluch
navrhovateľa a povinnej z vyživovacej povinnosti a ustálil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/682005-333, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.07.2007 bolo manželstvo, z ktorého pochádzali dve deti, T. a maloletá W. U. rozvedené. V
tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky (povinnej). Otcovi maloletých detí
(navrhovateľovi) bola stanovená povinnosť prispievať na výživu mal. T. U. sumou po 2500,-Sk/mes. a

na výživu W. U. sumou po 2000,-Sk/mes., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec -
navrhovateľ mal podľa rozsudku právo stretávať sa s maloletými deťmi, každý víkend v párnom týždni,
od piatku od 18.hod. do nedele do 18. hod. Súd zohľadnil ako má ten rodič, ktorý nemá deti zverené
do osobnej starostlivosti ( navrhovateľ ) prispievať na ich výživu a zohľadnil aj to do akej miery a ako
sa druhý rodič o deti osobne stará ( povinná ), pričom súd už zohľadnil aj tú skutočnosť, že v čase
určeného času stretávania sa tento rodič o svoje deti aj stará. V danom prípade bola určená súdom výška
výživného, ktorou má otec ( navrhovateľ ) prispievať maloletým deťom na ich výživu ( t.j. nie ich matke,
nešlo o výživné na rozvedenú manželku ). Rozsudok v časti výživného bol vykonateľný 19.07.2007.
V časti výkonu práv a rodičovských povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2009. V období do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí
neboli práva a povinnosti rodičov súdom právoplatne upravené. Dňa 21.05.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/325/06-278 zo dňa 03.04.2007, nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/34/2005-139, ktorým boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bola stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletých.
7. K požiadavke navrhovateľa týkajúcej sa prídavku na deti súd poukazuje na to, že podľa platných
právnych predpisov je nesporné, že prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej
osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. S poukazom na cit . ust. zák.č. 600/2003 Z.z. o
prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov to bola s ohľadom na uvedené rozhodnutia súdov matka ( odporkyňa ), ktorej prídavok bol
vyplatený oprávnene.
8. Pre posúdenie uplatneného nároku v predmetnej veci bolo potrebné zodpovedanie otázky, či rodičovi,
ktorému rozhodnutím súdu nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (navrhovateľ),
patrí na čas súdom určeného styku s dieťaťom, kedy bolo dieťa s týmto rodičom, alikvotná časť
sumy, ktorou obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa. Obdobne pomerná časť daňového bonusu a
detských prídavkoch vyplácaných druhému rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti.
9. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov
a pre všetky orgány, teda aj pre súdy. Súd v iných konaniach vychádza zo správnosti a zákonnosti
právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom (13P/34/2005), ktorého výška ipso iure zohľadňuje aj
výdavky druhého rodiča na dieťa v čase strávenom s dieťaťom počas súdom určeného styku. Súd je
rozhodnutím viazaný a dokiaľ vo veci úpravy výživného v dôsledku zmeny pomerov nie je právoplatne
znova rozhodnuté /§78 ods. 1 Zákona o rodine/, je vylúčené reparovať takéto právoplatné súdne
rozhodnutie z dôvodov uvádzaných navrhovateľom. Vyhovením návrhu by dochádzalo k nedovolenej
modifikácii súdom určeného výživného.
10. Navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že počas dvoch dní (24. víkend v mesiaci jún 2012), kedy boli
dcéry v rámci súdom určeného styku u neho v domácnosti, mal maloleté deti v osobnej starostlivosti
a preto je matka povinná prispievať na ich výživu v podobe vrátenia alikvotnej časti v jej rukách
naakumulovaného výživného odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine (Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť). Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v
opakujúcich sa dávkach, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. /§ 76 ods. 1 Zákona o rodine/ Výživné
určené pre maloleté dieťa povinný rodič poukazuje k rukám, alebo na bankový účet rodiča, ktorému je
dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nie je prípustný taký výklad o spotrebnom charaktere výživného,
podľa ktorého sa na účely priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov určuje akási
denná suma nákladov (alikvotne výživné od obdivoch rodičov), ktorá má zabezpečovať ad hoc potreby
maloletých detí. Krátkodobý pobyt maloletých detí u navrhovateľa v rámci úpravy styku nezakladá
odporkyni, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť vyplácať alikvotnú časť
takéhoto výživného.
11. Ustanovenie § 79 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého kto celkom alebo sčasti splnil za iného
vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia, sa vzťahuje na iné
prípady vyskytujúce sa v praxi, keď vyživovaciu povinnosť plní za povinného osoba, ktorej táto povinnosť
nevyplýva z úpravy zákona o rodine. Najčastejšie prichádza do úvahy v prípade zapretia otcovstva.
Pokiaľ súd vyhovie žalobe o určenie otcovstva k dieťaťu, ku ktorému manžel matky predtým úspešne
zaprel otcovstvo, musí pred rozhodnutím o výžive zisťovať, či a do akej miery plnil (či ešte treba niečo
plniť navyše, okrem toho, čo sa už plnilo) manžel matky svoju vyživovaciu povinnosť do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, keďže dovtedy sa považoval za otca dieťaťa a mal k
nemu vyživovaciu povinnosť. Takto určený otec nemôže byť zaviazaný povinnosťou znovu platiť výživné,
ktoré už bolo poskytnuté, okrem iného aj so zreteľom na ustanovenie, podľa ktorého ten, kto plnil za

iného, má právo požadovať úhradu tohto plnenia (napriek konštitutívnym účinkom rozhodnutí o určení
a zapretí otcovstva).
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej
osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok
je rodič nezaopatreného dieťaťa. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto
zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

14. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, platiteľ vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa
§ 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa § 7.

15. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. Takouto oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok je rodič
nezaopatreného dieťaťa, v danom prípade sú to navrhovateľ a povinná. Prídavok na to isté dieťa však
môže patriť len jednému z rodičov. Dcéry účastníkov konania: T. H. W. boli v rozhodnom období v
osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonávala nielen osobnú starostlivosť o nezaopatrené deti, ale nárok
na prídavky aj náležitým spôsobom uplatnila v súlade s § 9 cit. zákona, preto štát správne vyplácal
prídavky odporkyni. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu však súd vychádzal aj z toho,
že legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok podľa zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku na dieťa
a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, spadá do oblasti verejného
práva. V zásade ide o vzťah medzi štátom a oprávnenou osobou, ktorej štát prispieva na výchovu
a výživu nezaopatreného dieťaťa. Možnosť oprávnenej osoby domáhať sa súdnou cestou vrátenia
(časti) neoprávnene prijatých štátnych sociálnych dávok od druhého rodiča v občianskoprávnom konaní,
cit. zákon neuvádza. Nárok na vrátenie prídavku vyplateného neprávom, má iba platiteľ (štát) voči
oprávnenej osobe, ktorá svojím konaním spôsobila, že platiteľ jej prídavok vyplatil neprávom. /§ 13 ods.
5 cit. zákona/ Navrhovateľovi zákon takýto nárok /subjektívne právo/ nepriznáva. Navrhovateľ podľa
zákona nemá právny titul na vyplatenie alikvotnej časti zo sumy 122,22 eur a povinná voči navrhovateľovi
nie je nositeľkou takejto povinnosti.

16. Obdobne je to aj pri sume daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v
domácnosti (ďalej len "daňový bonus"), ktorá bola v rozhodujúcom období vyplácaná daňovníkovi
(odporkyni) podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Navrhovateľ podľa zákona nemá
žiadny právny titul na vyplatenie alikvotnej časti zo sumy 38,64 eur (19,32 na každé nezaopatrené dieťa)
a povinná voči navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti. Povinnej povinnosť vyplatiť prijatú
štátnu sociálnu dávku a daňový bonus nevyplýva ani podľa predpisov súkromného práva, konkrétne
pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V
odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2
vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že
sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto
prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli,
alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Povinná sa na úkor
navrhovateľa nemohla bezdôvodne obohatiť, nakoľko ani na základe domnelej zmluvy, ani omylom,
ani z iného dôvodu navrhovateľ odporkyni neposkytol žiadne peňažné plnenie. Vyplatenie štátnych
sociálnych dávok povinnej v rozhodnom období nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by zakladala
akýkoľvek priamy záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania. Povinná teda nie je nositeľkou
hmotnoprávnej povinnosti ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania, s použitím citovaných ustanovení zákona súd návrh ako neopodstatnený v
plnom rozsahu zamietol.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch
fázach ( v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva nárok
na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania, a
to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Žalobcovi ako neúspešnému
účastníkovi konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 24, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.