Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/250/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1411204150.8

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobkyne: Mgr.
H. D., G. XX, 841 03 Bratislava, zast. JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, Dobrovičova 6, 811
09 Bratislava, proti žalovanému: I. D., S. X, 914 01 Trenčianska Teplá, zast Mgr. Gabriela Hlavinková,
advokátka, 1. mája 13/3, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.329,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.129,32 eura.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 353,85 eura
od 13.07.2011 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 775,47 eura od
31.01.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 54,52 eura titulom náhrady súdneho
poplatku a v sume 455,20 eura titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Všetko do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2011, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
353,85 eura s príslušenstvom z dôvodu, že účastníci konania ako deti pani K. D. mali voči nej vyživovaciu
povinnosť. Pani K. D. - matka účastníkov konania bola rozsudkom OS Trenčín č.k. 33 Ps/4/2006-42,
právoplatným dňa 27.08.2007 pozbavená spôsobilosti na právne úkony, pričom za opatrovníčku jej bola
ustanovená žalobkyňa.

Keďže žalobkyňa býva v Bratislave a pani K. D. žila v Trenčianskych Tepliciach, nebolo možné jej
poskytovať zo strany žalobkyne riadnu dennú starostlivosť a z uvedených dôvodov bola pani K. D.
vzhľadom na jej vek a zdravotný stav umiestená do zariadenia pre seniorov Seniorville Jabloňové, ktoré
prevádzkuje Harmónia života n.o.. Úhrady za jej pobyt v uvedenom zariadení boli hradené čiastočne
z jej dôchodku vo výške 372,90 eura mesačne. Zvyšnú časť za pobyt pani D. v uvedenom zariadení
hradila žalobkyňa so svojich zdrojov. Pani D. bola v zariadení umiestnená v septembri 2010. Za obdobie
január až február 2011 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému sumu 353,85 eura ako polovicu celkových
nákladov za pobyt pani D. v zariadení pre seniorov.

Dňa 14.11.2012 bol súdu doručený návrh na rozšírenie návrhu na zaplatenie o sumu 975,96 eura.
Uvedený návrh bol žalobkyňou odôvodnený tým, že jej vznikli ďalšie náklady spojené s pobytom pani D.
za obdobie marec až august 2011, kedy pani K.D. D. dňa 20.08.2011 zomrela. Takto uplatnená suma v

súdnom konaní opäť predstavovala polovicu nákladov spojených s pobytom matky účastníkov konania
v zariadení Seniorville. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 8C/250/2011-129 zo dňa 10.12.2012.

Súd ešte pred pripustením zmeny, rozšírenia žaloby vydal platobný rozkaz pod č. k. 25Ro/490/2011-30
dňa 13.06.2011. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že
predpokladom vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom je splnenie dvoch podmienok: že rodič výživu
potrebuje a nie je schopný sa sám živiť a dieťa je schopné sa samo živiť. Žalovaný ďalej uviedol, že
žalobkyňa nepredložila súdu všetky fakty a kompletnú správu o majetku ich matky. Tiež neuviedla,
kedy mieni vrátiť matke sumy viac ako 120.000,- eur, ktoré si mala ponechať z predaja matkiných
nehnuteľností bez jej vedomia a súhlasu v roku 2006. Žalobkyňa so žalovaným neriešila umiestnenie
matky v Seniorville a žalovaný sa až na základe dopytu na políciu dozvedel, kde sa jeho matka nachádza.
Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť okrem iného z dôvodu, že on matku neodviedol do Seniorville,
ani ju nedostal do takej situácie v akej sa nachádzala. Žalobkyňa nikdy nič neplnila nikomu za žalovaného
a už vôbec nie ich matke.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Pobyt pani K. D. v zariadení Seniorville v Jabloňovom, kde jej bol zabezpečený pobyt a všetka príslušná
starostlivosť v období od septembra 2010 do augusta 2011 bol jednoznačne preukázaný a medzi
účastníkmi konania ani nebol sporný. Za uvedený pobyt a starostlivosť bola na základe mesačných
vyúčtovaní účtovaná suma za jednotlivé mesiace január až august 2011, ktorej čiastočnú náhradu si
žalobkyňa uplatnila v tomto konaní voči žalovanému, titulom existencie vyživovacej povinnosti detí k
rodičom.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 66 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné
zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči
rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k
schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 79 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu
povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
ku dňu 13.07.2011 v priznanej sume 353,85 eura, úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych
predpisov predstavoval výšku 9,5 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola žalobkyni priznaná. V
čase vzniku omeškania ku dňu 31.01.2012 v priznanej sume 775,47 eura, úrok z omeškania určený
podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 9 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola
žalobkyni priznaná. V časti úroku z omeškania ku dňu 31.01.2012 si žalobkyňa uplatnila výšku úroku z
omeškania 9,5 % ročne, táto však nebola uplatnená správne a súd zamietol žalobu v časti uplatneného
úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 775,47 eura od 31.01.2012.

V konaní, v ktorom si žalobkyňa uplatnila nárok na plnenie voči žalovanému titulom existujúcej a
nesplnenej vyživovacej povinnosti voči ich matke, bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v plnom
rozsahu uhrádzala vyúčtovania na mesačnej báze vystavované neziskovou organizáciou Harmónia
života za poskytnuté ubytovanie, služby a starostlivosť o pani D., matku účastníkov konania. Na úhradu
týchto vyúčtovaní bol sčasti použitý dôchodok pani D. vo výške 372,90 eura mesačne. V ostatnej časti
uhrádzala účtovaný pobyt svojej matky v uvedenom zariadení žalobkyňa. Spolu bolo za obdobie roka

2011 vystavených 8 vyúčtovaní. Výšky jednotlivých vyúčtovaní boli nasledovné: január 2011 - 808,31
eura, február 2011 - 679,61 eura, marec 2011 - 774,57 eura, apríl 2011 - 721,24 eura, máj 2011 - 736,39
eura, jún 2011 - 711,94 eura, júl 2011 - 757,29 eura, august 2011 - 745,57 eura. Žalobkyňa si v návrhu
ani v jeho rozšírení neuplatnila nárok vyplývajúci z vyúčtovania č. 2115070013 na sumu 808,31 eura.

Súčet súm, preukázateľne zaplatených žalobkyňou za uvedené obdobie a uplatnených v tomto konaní
prestavuje teda sumu 5.126,61 eura. Dôchodok pani D. za uvedené obdobie predstavoval 2.610,30
eura (372,9 eura mesačne x 7 mesiacov), pričom tento bol žalobkyňou použitý na čiastočnú úhradu
uvedených vyúčtovaní. Po odpočítaní dôchodku pani D. suma, ktorú za pobyt zaplatila žalobkyňa
predstavuje 2.516,31 eura. Od tejto sumy bolo potrebné ešte odčítať dobropis od Harmónie života n.o. na
sumu 257,68 eura za mesiac august 2011, nakoľko pani K. D. dňa 20.08.2011 zomrela. Výsledná suma
za pobyt v Seniorville v Jabloňovom pani D., ktorý zaplatila žalobkyňa za obdobie január až august 2011
bol teda 2.258,63 eura. Polovicu z tejto sumy, ako povinnosť podieľať sa na výžive matky žalovaným
predstavuje 1.129,32 eura.

Žalobkyňa si po rozšírení návrhu uplatnila nárok na zaplatenie 1.329,81 eura. Súd pri zisťovaní uvedenej
rozdielnej výšky uplatneného nároku a celkovo zaplatenej sumy za pobyt pani D. v Seniorville zistil, že
žalobkyňa si duplicitne uplatnila nárok za obdobie február 2011, keď tento bol uplatnený v samotnom
žalobnom návrhu ako aj v návrhu na rozšírenie žaloby. Uvedené obdobie bolo vyúčtované pod č.
2115070142 na sumu 774,57 eura. K uvedenému rozdielu medzi uplatnenou sumou a sumou priznanou
týmto rozsudkom si súd dovoľuje uviesť, že Harmónia života n.o. na výzvu súdu doručila súdu všetky
vyúčtovania spolu s výpismi z účtu, preukazujúce úhradu jednotlivých platieb za rok 2011. Súd môže len
predpokladať, že žalobkyňa si zrejme omylom v návrhu ani v jeho rozšírení neuplatnila vyúčtovanie za
január 2011 č. 2115070013 na sumu 808,31 eura, miesto toho si uplatnila dvakrát nárok z vyúčtovania
č. 2115070142 na sumu 774,57 eura. Z uvedeného dôvodu súd nemohol žalobkyni priznať duplicitne
uplatnený nárok na zaplatenie vyplývajúci z tejto sumy a v tejto časti musel žalobu zamietnuť.

Keďže nárok z vyúčtovania č. 2115070013 na sumu 808,31 eura nebol obsahom návrhu ani jeho
rozšírenia súd o ňom nerozhodoval.

Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Ďalšími
dôvodmi na zamietnutie žaloby boli podľa žalovaného nejasné súvislosti súvisiace s uzatvorením zmluvy
o poskytovaní sociálnych a zdravotných služieb s Harmónia života n.o., zaplatením ,,zálohy,, na pobyt
vo výške 4.960,- eur, spôsobom vyúčtovania uvedeného pobytu. Žalobkyňa mala odmietnuť za svoju
matku platiť za služby spojené s užívaním bytu, v ktorom matka účastníkov konania bývala do júla 2010
v Trenčianskych Tepliciach, čím mala dlhovať žalovanému sumu 3.497,06 eura. Žalobkyňa mala z účtu
matky vybrať v marci 2010 sumu 8.298,48 eura, pričom nemala zdokladovať výdavky za rok 2010 a
2011 spojené s opatrovníctvom ich matky. Taktiež uviedol, že ho bude zaujímať ako chce žalobkyňa
vrátiť spreneverenú sumu 120.000,- eur.

Súd sa v rámci dokazovania zaoberal len dôkazmi vzťahujúcimi sa k prejednávanej veci - splnenia si
vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Súd považuje za irevelantné pre rozhodnutie v prejednávanej
veci žalovaným uvádzané skutočnosti z obdobia, ktoré predchádzalo pobytu pani K. D. v zariadení
Seniorville, nakoľko len obdobie pobytu v Seniorville a z neho vyplývajúca vyživovacia povinnosť detí
k rodičom má význam pre rozhodnutie v tejto veci. Ak existujú iné majetkové vzťahy medzi účastníkmi
konania vyplývajúce z iných vzťahov, tieto si musia účastníci konania riešiť osobitným konaním, bez
vzťahu k prejednávanej veci. Pre určenie vyživovacej povinnosti v zmysle podaného návrhu, súd neriešil
otázku darovania bytu matkou žalovanému, ani prípadné vzniknuté nedoplatky súvisiace s užívaním
tohto bytu, nezaplatenie daní, vyúčtovanie peňazí za obdobie rokov 2008-2010 zo strany žalobkyne v
súvislosti s tým, že bola ustanovená súdom za opatrovníčku jej matke.

K otázke financovania pobytu pani D. v Seniorville Jabloňové súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa so samotnou zmluvou, prehľadom vyúčtovaní, bankových výpisov, oznámením Bratislavského
samosprávneho kraja o poskytnutí finančného príspevku pani K. D. pri odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby a príspevok na prevádzku, znaleckým posudkom, výsluchom svedkov p. Ing.
I. R., ktorý je štatutárnym orgánom Harmónia života n.o., zamestnankyňou Harmónia života n.o., p.
Mgr. N. R.. Súd mal za nepochybné, že pani K. D. bola osobou, ktorá vyžadovala odbornú, neustálu
starostlivosť, čo vyplýva aj z psychiatrického znaleckého posudku, poskytnutím finančného príspevku

pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a príspevok na prevádzku od Bratislavského
samosprávneho kraja.

Z výsluchu svedka p. Ing. R. nevyplynuli žiadne relevantné zistenia, ktoré by mohli mať význam pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Tento výsluch poskytol súdu všeobecný obraz o fungovaní a
spôsobe financovania neziskovej organizácie Harmónia života, ktorá prevádzkuje zariadenie Seniorville.

Z výsluchu svedkyne p. Mgr. N. R. vyplynulo, že pani D. bola prijatá do zariadenia Seniorville na základe
požiadavky žalobkyne. Na základe lekárskych správ bola umiestnená v špecializovanom zariadení pre
klientov s Alzheimerovou chorobou. Pri uzatváraní zmluvy bola rodinnému príslušníkovi, žalobkyni,
daná ponuka na spôsob financovania. Bol vybratý spôsob financovania so ,,zálohou,, 4.946,- eur, ktorý
garantoval doživotnú zníženú dennú platbu za pobyt klienta vo výške 24,03 eura na deň. Nakoľko p.
D. nemala v roku 2010 príspevok od štátu, upravili vzájomnú dohodu tak, že dohodli sumu za pobyt
pani D. ako keby tento príspevok mala, tzn. bola to strata neziskovej organizácie. Od roku 2011 už
príspevok od Bratislavského samosprávneho kraja p. D. dostávala, na vyúčtovaniach za pobyt sa to
však nijako nemohlo prejaviť, nakoľko uvedený príspevok bol vyplácaný priamo neziskovej organizácii
za poskytované odborné činnosti.

Zaplatenú ,,zálohu,, za pobyt pani D. v Seniorville vo výške 4.946,- eur považoval žalovaný za
nevyúčtovanú, nejasnú. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že uvedená ,,záloha,,
garantovala doživotne zníženú dennú sadzbu vo výške 24,03 eura. Splatenie uvedenej ,,zálohy,,
predstavovalo kúpu nádeje, že táto platba sa platiteľovi vráti vo forme dlhodobo zníženej ceny za pobyt
v zariadení Seniorville. Pri uzatváraní zmluvy nikto nemohol vedieť ako dlho bude pani K. D.Á. žiť.
Žalobkyňa sa rozhodla pre túto formu financovania s výhľadom na dlhodobejšiu perspektívu pobytu jej
matky v uvedenom zariadení, čo by pri zvolenom spôsobe financovania predstavovalo z ekonomického
hľadiska výhodnejšiu variantu, ako uhrádzanie základnej dennej platby za pobyt. Je pravdou, tak ako
uviedla aj právna zástupkyňa žalobkyne, že použitý zmluvný termín ,,záloha,, nie je najšťastnejším
označením, avšak z obsahu právneho úkonu - uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnych a zdravotných
služieb celkom zjavne vyplýva, že ide o preddavok na znížené budúce plnenia, ktorých dĺžka bola
označená pojmom doživotne, tzn. ak by pani D. žila v zariadení dlhší počet rokov uvedený zaplatený
preddavok by sa vrátil vo forme dlhodobo znížených platieb za pobyt.

Dokazovaním bolo preukázané, že matka účastníkov konania potrebovala výživu od svojich detí, pričom
sa nebola schopná sama postarať o svoju výživu. Pod pojmom výživa v tomto kontexte treba rozumieť
povinnosť detí zabezpečiť a aj financovať takú starostlivosť o rodiča, ktorú vzhľadom na svoj vek a
zdravotný stav potrebuje. Žalobkyňou zabezpečený pobyt jej matky v príslušnom zariadení, ktoré je
schopné zabezpečiť, samozrejme za príslušnú úhradu, všetku potrebnú starostlivosť, považoval súd
za adekvátny, v ničom sa nevymykajúci starostlivosti o osoby vyššieho veku a uvedenými zdravotnými
diagnózami. Povinnosť podieľať sa na výžive svojej matky je žalovanému daná priamo zákonom, v tomto
smere súd ani nemohol viesť nejaké dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.329,81 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 353,85 eura od 13.07.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% zo sumy 975,96 eura od 31.01.2012 do zaplatenia. Úroky z omeškania so
žalobou uplatneného nároku tak ako je uvedený vyššie tak ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku predstavujú
sumu 482,04 eura. Následne, celková požadovaná suma (istina + úroky z omeškania), ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavuje sumu 1.811,85 eura.

Žalobkyni súd priznal sumu 1.129,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
353,85 eura od 13.07.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 775,47
eura od 31.01.2012 do zaplatenia, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu sumu 1.527,27
eura (z toho istina vo výške 1.129,32 eura a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 397,95 eura).

Úspech žalobkyne v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 84,29 % (1.527,27 eura z 1.811,85 eura).
Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 15,71 % (284,58 eura z 1.811,85 eura).
Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobkyne vyjde čistý úspech žalobkyne v pomere 68,58 %.

Trovy konania žalobkyne spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 79,50 eura a v trovách
právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Za
jeden úkon právnej služby priznal 26,56 eura, resp., po rozšírení žalobného návrhu, sumu 61,41 eura
(§ 10 ods.1 vyhlášky).

Odmena bola v plnej výške priznaná za 11 úkonov právnej služby /(i) prevzatie a príprava zastúpenia,
(ii) písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, (iii) vyjadrenie k odporu zo dňa
13.08.2011, (iv) doplnenie dokazovania zo dňa 13.03.2012, (v) účasť na pojednávaní dňa 11.04.2012,
(vi) účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, (vii) účasť na pojednávaní dňa 27.10.2014, (viii) účasť
na pojednávaní dňa 14.01.2015, (ix) vyjadrenie zo dňa 25.02.2015, (x) účasť na pojednávaní dňa
19.06.2015 a (xi) účasť na pojednávaní dňa 16.09.2015/ v celkovej výške 466,41 eura. Naopak, za úkony
označené ako „prevzatie + príprava 9/2011“ a „návrh na platobný rozkaz 13.09.2011“ súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko vykonanie takýchto úkonov právnej služby z obsahu spisu nevyplýva.

V rámci trov právneho zastúpenia súd za jednotlivé úkony priznal režijný paušál: 3x7,41 eura za úkony v
r. 2011, 3x7,63 eura za úkony v r. 2012, 1x8,04 eura za úkon v r. 2014 a 4x8,39 eura za úkony v r. 2015,
spolu 86,72 eura. Celková náhrada trov právneho zastúpenia žalobkyne tak predstavuje sumu 553,13
eura, po započítaní DPH vo výške 20% na trovy právneho zastúpenia sumu 663,75 eura.

V prejednávanom prípade je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni pomernú časť (68,58 %) jej vzniknutých
trov konania, čo titulom náhrady súdneho poplatku predstavuje sumu 54,52 eura a titulom trov právneho
zastúpenia sumu 455,20 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.