Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204150
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411204150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: I.. H. D.Á., G. XX,
XXXXXH.,zastúpenej:JUDr.BronislavaPavelková,PhD.,advokátka,Dobrovičova6,81109Bratislava,
proti žalovanému: I. D., S. X, XXX XX U. U., zastúpeného: Mgr. Gabriela Hlavinková, advokátka, 1. mája
13/3, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.329,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.9.2015, č.k. 8C/250/2011-332, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 329,81

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 353,85 eur od 13.7.2011 do zaplatenia
a vo výške 9% ročne zo sumy 975,96 eur od 31.1.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

1.129,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 353,85 eur od 13.7.2011 do
zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 775,47 eur od 31.1.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Vo výroku rozhodnutia ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania v sume 54,52 eur titulom náhrady súdneho poplatku a v sume 455,20 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 66, § 67 ods.1, § 79

ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej „Zákon o rodine „) a vecne tým, že v danom konaní,
v ktorom si žalobkyňa uplatnila nárok na plnenie voči žalovanému titulom existujúcej a nesplnenej
vyživovacej povinnosti voči ich matke pani K. D., bolo jednoznačne preukázané, že matka strán sporu
pani K. D. potrebovala výživu od svojich detí, keďže nebola schopná sa sama postarať o svoju
výživu. Pod pojmom výživa v tomto kontexte treba rozumieť povinnosť detí zabezpečiť a aj financovať
takú starostlivosť o rodiča, ktorú vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav potrebuje. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa v plnom rozsahu uhrádzala vyúčtovania na mesačnej báze vystavované

neziskovou organizáciou Harmónia života, n.o. za poskytnuté ubytovanie, služby a starostlivosť o matku.
Na úhradu týchto vyúčtovaní bol sčasti použitý dôchodok pani D. vo výške 372,90 eur mesačne a v
ostatnej časti uhrádzala účtovaný pobyt svojej matky v uvedenom zariadení žalobkyňa. Spolu bolo za
obdobie roka 2011 vystavených 8 vyúčtovaní (január 2011 - 808,31 eur, február 2011 - 679,61 eur,marec 2011 - 774,57 eur, apríl 2011 - 721,24 eur, máj 2011 - 736,39 eur, jún 2011 - 711,94 eur, júl 2011 -
757,29 eur, august 2011 - 745,57 eur) a podľa súdu prvej inštancie si žalobkyňa v žalobe a jej rozšírení
neuplatnila nárok vyplývajúci z vyúčtovania č. 2115070013 na sumu 808,31 eur. Súd prvej inštancie v

odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súčet súm, preukázateľne zaplatených žalobkyňou za uvedené
obdobie a uplatnených v konaní prestavuje sumu 5 126,61 eur, dôchodok pani D. za uvedené obdobie
predstavoval 2 610,30 eur (372,9 eur mesačne x 7 mesiacov), pričom tento bol žalobkyňou použitý na
čiastočnú úhradu uvedených vyúčtovaní. Po odpočítaní dôchodku pani D. suma, ktorú za pobyt zaplatila
žalobkyňa predstavuje 2.516,31 eur, od ktorej sumy bolo potrebné ešte odčítať dobropis od Harmónie

života n.o. na sumu 257,68 eur za mesiac august 2011 (nakoľko pani K. D. dňa XX.X.XXXX zomrela) a
výsledná suma za pobyt v Seniorville v Jabloňovom pani D., ktorý zaplatila žalobkyňa za obdobie január
až august 2011 bol 2 258,63 eura. Polovicu z tejto sumy, ako povinnosť podieľať sa na výžive matky
žalovaným predstavuje 1.129,32 eur. Súd prvej inštancie poukazujúc na nárok uplatnený po rozšírení
žaloby vo výške 1 329,81 eur uviedol, že pri zisťovaní rozdielnej výšky uplatneného nároku a celkovo
zaplatenej sumy za pobyt pani D. v Seniorville zistil, že žalobkyňa si duplicitne uplatnila nárok za obdobie

február 2011, keď tento bol uplatnený v samotnom žalobnom návrhu ako aj v návrhu na rozšírenie žaloby
(uvedené obdobie bolo vyúčtované pod č. 2115070142 na sumu 774,57 eur). K uvedenému rozdielu
uviedol, že Harmónia života n.o. na výzvu súdu doručila súdu všetky vyúčtovania spolu s výpismi z
účtu, preukazujúce úhradu jednotlivých platieb za rok 2011 a mohol len predpokladať, že žalobkyňa si
zrejme omylom v žalobe ani v jej rozšírení neuplatnila vyúčtovanie za január 2011 č. XXXXXXXXXX

na sumu 808,31 eur a miesto toho si uplatnila dvakrát nárok z vyúčtovania č. XXXXXXXXXX vo výške
774,57 eur. Z uvedeného dôvodu nemohol žalobkyni priznať duplicitne uplatnený nárok na zaplatenie
vyplývajúci z tejto sumy a v tejto časti žalobu zamietol.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci dokazovania sa zaoberal len

dôkazmi vzťahujúcimi sa k prejednávanej veci - splnenia si vyživovacej povinnosti detí k rodičom a
pre rozhodnutie v prejednávanej veci nepovažoval žalovaným uvádzané skutočnosti z obdobia, ktoré
predchádzalo pobytu pani K. D. v zariadení Seniorville za právne relevantné, nakoľko len
obdobie pobytu v Seniorville a z neho vyplývajúca vyživovacia povinnosť detí k rodičom
má význam pre rozhodnutie v tejto veci. Ak existujú iné majetkové vzťahy medzi účastníkmi konania

vyplývajúce z iných vzťahov, tieto si musia títo riešiť osobitným konaním, bez vzťahu k prejednávanej
veci. Pre určenie vyživovacej povinnosti v zmysle podanej žaloby preto neriešil otázku darovania bytu
matkou žalovanému, ani prípadné vzniknuté nedoplatky súvisiace s užívaním tohto bytu, nezaplatenie
daní, vyúčtovanie peňazí za obdobie rokov 2008-2010 zo strany žalobkyne v súvislosti
s tým, že bola ustanovená súdom za opatrovníčku jej matke. Pokiaľ ide o

zaplatenú ,,zálohu,, za pobyt pani D. v Seniorville vo výške 4 946 eur mal súd prvej inštancie za
preukázané, že uvedená ,,záloha,, garantovala doživotne zníženú dennú sadzbu vo výške 24,03 eur.
Splatenie uvedenej ,,zálohy,, predstavovalo kúpu nádeje, že táto platba sa platiteľovi vráti vo forme
dlhodobo zníženej ceny za pobyt v zariadení Seniorville, pri uzatváraní zmluvy nikto nemohol vedieť
ako dlho bude pani K. D. žiť a žalobkyňa sa rozhodla pre túto formu financovania

s výhľadom na dlhodobejšiu perspektívu pobytu jej matky v uvedenom zariadení, čo by pri zvolenom
spôsobe financovania predstavovalo z ekonomického hľadiska výhodnejšiu variantu, ako uhrádzanie
základnej dennej platby za pobyt. Z obsahu právneho úkonu - uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnych
a zdravotných služieb celkom zjavne vyplýva, že ide o preddavok na znížené budúce plnenia, ktorých
dĺžka bola označená pojmom doživotne, tzn. ak by pani D. žila v zariadení dlhší počet rokov, uvedený

zaplatený preddavok by sa vrátil vo forme dlhodobo znížených platieb za pobyt.

4. Výrok o priznaných úrokoch z omeškania súd prvej inštancie právne odôvodnil § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. konštatujúc, že v čase vzniku omeškania ku dňu 13.7.2011 v priznanej sume 353,85

eur, úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 9,5 % ročne
a v čase vzniku omeškania ku dňu 31.1.2012 v priznanej sume 775,47 eura, úrok z
omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 9 % ročne. Nad určený
prísudok žalobu v tejto časti zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej „O.s.p.“) zohľadňujúc čistý úspech žalobkyne v pomere 68,58 % (úspech žalobkyne 84,29 % -
úspech žalovaného 15,71 %) a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 54,52 eur za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 455,20 eur vyčíslené podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. za 11 úkonov právnej služby - (i) prevzatie a príprava zastúpenia, (ii) písomné podanie
na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, (iii) vyjadrenie k odporu zo dňa 13.8.2011, (iv) doplnenie
dokazovania zo dňa 13.3.2012, (v) účasť na pojednávaní dňa 11.4.2012, (vi) účasť na pojednávaní dňa

14.11.2012, (vii) účasť na pojednávaní dňa 27.10.2014, (viii) účasť na pojednávaní dňa 14.1.2015, (ix)
vyjadrenie zo dňa 25.2.2015, (x) účasť na pojednávaní dňa 19.06.2015 a (xi) účasť na pojednávaní dňa
16.9.2015, režijný paušál: 3x7,41 eur za úkony v r. 2011, 3x7,63 eur za úkony v r. 2012, 1x8,04
eur za úkon v r. 2014 a 4x8,39 eur za úkony v r. 2015, DPH vo výške 20%.

6. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd pri vyhodnocovaní skutkových zistení zamenil dva nároky, ktoré
spolu síce skutkovo súvisia, ale nie v takej miere, aby došlo k ich stotožneniu. Súd prvej inštancie
do nároku žalobkyne nezapočítal plnenie 1 sumy vychádzajúcej z faktúry za mesiac február 2011
odôvodňujúc to tým, že v žalobe bola omylom priložená dvakrát faktúra za mesiac február 2011 vo výške
774,57 eur a nebola priložená faktúra za mesiac január 2011 vo výške 808,31 eur. Takýto postup súdu

považovala žalobkyňa za nesprávne právne posúdenie veci, keďže svoj nárok jednoznačne oprela o §
79 Zákona o rodine a v žalobe a v jej rozšírení bol nárok definovaný dobou - január až august 2011
a sumou - 353,85 eur a 975,96 eur. Dokazovaním sa preukázalo, že v žalovanom období žalobkyňa
zaplatila za žalovaného sumu ešte vyššiu než bola žalovaná. Rozdiel vychádzal z jej omylu, keď dvakrát
započítala sumu 774,57 eur a ani raz sumu 808,31 eur. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne

posúdil, keď neuznal nárok za január 2011 ani vo výške uplatnených 774,57 eur, keď všetky faktúry boli
súčasťou spisu. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by odvolací súd jej námietke vyhovel, nemohlo by obstáť
ani krátenie náhrad trov konania systémom pomeru úspechu a neúspechu v dôsledku zamietavého
rozhodnutia.

7. Proti prisudzujúcemu výroku a závislému výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu ako
neodôvodnený, nepreskúmateľný a zaujatý, alternatívne , aby rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v
plnom rozsahu zamietne. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nepostupoval podľa právne
relevantných noriem a jeho postup, kedy sa rozhodol nezaoberať základom majetkových pomerov

nesvojprávnej K. D., bol nesprávny. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané a
predložené v danom konaní a neprihliadal ani na nedostatok v hospodárení s majetkom K. D. jej
opatrovníčkou, t.j. žalobkyňou. Z výpisu z účtu K. D. za rok 2010 vyplývajú viacnásobné výbery
po 450 eur v celkovej sume 1 350 eur, ktoré nie sú nikde zúčtované. Žalovaný opísal chronológiu
udalostí predchádzajúcich umiestneniu matky v zariadení Seniorville Jabloňové konštatujúc, že od roku

2007 mala žalobkyňa k dispozícii majetok svojej matky a žiadnu kontrolu zo strany súdu.. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že opatrovníčka nespravovala majetok nesvojprávnej opatrovankyne s
tzv. starostlivosťou riadneho hospodára, nakladala s majetkom matky svojvoľne, keď bez potrebného
súhlasusúduzaplatilapreddavoknaslužbyvzariadeníSeniorvilleJabloňovévsume4946eur.Mesačná
suma 1 500 eur za pobyt v domove dôchodcov je veľmi prehnaná a nebolo potrebné platiť tak prehnané

služby, ktoré iné domovy dôchodcov a aj pani S. poskytovali a poskytujú za štvrtinové ceny. Zmluvu o
poskytovaní sociálnych a zdravotných služieb zo dňa 25.7.2010 mal žalovaný za absolútne neplatnú
zdôrazňujúc, že výdavok 4 946 eur poskytnutý ako preddavok, resp. zálohu na služby n.o. Harmónia
života právny poriadok SR nepozná. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a pri hodnotení jej
obsahu by bolo potrebné posúdiť, či nepoškodzuje spotrebiteľa.

8. Vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v
podanom odvolaní. Dokazovanie v napadnutom konaní nepreukázalo, že by žalobkyňa čokoľvek za
neho zaplatila, keďže všetky platby za Seniorville boli uhrádzané iba z financií nebohej K. D. . To, že si
žalobkyňa presunula matkine peniaze na svoj účet ešte z nich nespraví jej osobné peniaze. Žalobkyňa

do dňa podania vyjadrenia nevyúčtovala právne relevantným spôsobom a žiadnymi dokladmi zálohu 4
946 eur za pobyt v Seniorville, ktorá prepadla v prospech tohto zariadenia .

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§378ods.1,§379,§380zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len „C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,
že dôvodné je len odvolanie žalobkyne.10. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
odvolací súd poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 , pričom rozhodnutie nemuselo odpovedať
na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia

z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo vydané v čase účinnosti tohto procesného predpisu), ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie
(ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho
konania. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podrobne
zistený skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobkyňa

domáhala, čo uvádzal žalovaný, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je
zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd predmetnú námietku
žalovaného za neopodstatnenú.

12. V danej veci je predmetom konania žaloba žalobkyne, ktorou sa po dispozitívnych úkonoch z jej
strany v nadväznosti na ust. § 79 ods.1 Zákona o rodine domáhala uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 1 329,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 353,85 eur
od 13.7.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 975,96 eur od 31.1.2012 do zaplatenia
predstavujúcu 1 sumy vynaloženej žalobkyňou na zabezpečenie služieb spojených so starostlivosťou o

pani K.É. D. (matku strán sporu) za obdobie od januára 2011 do 20.8.2011, kedy pani K. D. zomrela.

13. K námietkam oboch odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie aplikoval správny hmotnoprávny právny

predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

14. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

15. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

16. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť,

je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa
predpisov občianskeho práva.17. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 79 ods.2 Zákona o rodine ten, kto za
iného plní vyživovaciu povinnosť, môže požadovať úhradu plnenia od povinného, ktorý ju môže splniť
dobrovoľne. Ak sa tak nestane, rozhodne o tejto povinnosti súd na návrh (ktorým je viazaný), v

ktorom musí byť presne uvedené, akú sumu žiada žalobca nahradiť, akú vyživovaciu povinnosť za
povinného plnil a kedy. Uvedené konanie patrí do všeobecnej civilnej agendy a to aj v prípade,
ak oprávneným pre plnenie vyživovacej povinnosti bolo maloleté dieťa. V danej veci sa odvolací súd
zhoduje s názorom súdu prvej inštancie , že na strane oboch strán sporu existovala voči pani K.
D. (ich matke) v období od januára 2011 do augusta 2011 vyživovacia povinnosť, keďže pani K. D.

okrem príjmu zo súbehu starobného a vdovského dôchodku nedisponovala v danom období iným
príjmom, bola osobou vo vysokom veku zo závažnou zdravotnou diagnózou, pre ktorú bola od júla
2010 umiestnená v špecializovanom zariadení pre klientov s Alzheimerovou chorobou (Seniorville
Jabloňové). Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie (Správ o príjmoch a výdavkoch za
rok 2009 a 2010, výpisov zo Sporožírového účtu, prehľadom nákladov vynaložených na pobyt p. K. D.
v Seniorville Jabloňové od júla 2010 do augusta 2011) nevyplýva, že by v danom období matka strán

sporu disponovala finančnými úsporami, z ktorých by bola schopná bez pomoci iných osôb finančne
uhrádzať pobyt v označenom špecializovanom zariadení. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania pred
súdomprvejinštancieaivodvolanínamietalneprehľadnosťfinančnéhohospodáreniažalobkyňou,ktorá
bola rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27.8.2007, č.k. 33Ps/4/2006-42 ustanovená za
opatrovníčku pani K. D.Á., pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ako i ďalšie skutočnosti z obdobia

pred rokom 2010 (otázka darovania bytu matkou žalovanému, nedoplatky súvisiace c s užívaním
tohto bytu, nezaplatenie daní, otázka sprenevery finančných prostriedkov matky vo výške 120 000 eur
žalobkyňou riešenú v trestnom konaní) je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že
táto otázka nemohla byť riešená v tomto konaní. Naviac, z doložených listinných dokladov je zrejmé,
že žalobkyňa predkladala poručenskému súdu minimálne za roky 2009 a 2010 správu o príjmoch a

výdavkoch na strane nesvojprávnej z ktorých je zrejmé, aký príjem a aké výdavky mala v daných
rokoch nesvojprávna a z ktorých vyplýva, že k 1.1.2011 nemala k dispozícii na úhradu svojich potrieb
žiadne finančné úspory . Za nemajúce žiaden právny význam odvolací súd posúdil i námietky týkajúce
sa uzavretia Zmluvy o poskytovaní sociálnej starostlivosti a výber spôsobu financovania so zaplatením
„ zálohy„ vo výške 4 964 eur, garantujúcej doživotne zníženú dennú sadzbu vo výške 24,03 eur denne

za poskytovanie sociálnej starostlivosti matke strán sporu v špecializovanom zariadení pre klientov
s Alzheimerovou chorobou, keď podstatným v danom spore je, že uvedený výdavok bol žalobkyňou
vynaložený a riadne zavedený do Správy o príjmoch a výdavkoch za rok 2010 a matke strán sporu bola
v Seniorville Jabloňové v súlade so zmluvou o poskytovaní sociálnej starostlivosti poskytovaná riadna
sociálna starostlivosť až do jej smrti dňa 20.8.2011).

18. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu a s výsledkami vykonaného dokazovania zhoduje
s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa za obdobie od januára 2011 do 20.8.2011 za
poskytnuté ubytovanie, služby a starostlivosť o pani K. D. v zariadení Seniorville Jabloňové uhrádzala
mesačné vyúčtovania (január 2011 - 808,31 eur, február 2011 - 679,61 eur, marec 2011 - 774,57 eur,

apríl 2011 - 721,24 eur, máj 2011 - 736,39 eur, jún 2011 - 711,94 eur, júl 2011 - 757,29 eur, august 2011
- 745,57 eur) z dôchodku matky (v sume 372,90 eur mesačne) a z vlastných finančných prostriedkov.
V súvislosti s nepriznaním vyúčtovania za mesiac január 2011 nie je však v nadväznosti na odvolacie
námietky žalobkyne možné zhodnúť sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňa si tento
nárok v danom konaní riadne neuplatnila.

19. Podľa ust. § 79 ods.1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť

z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

20. Zo znenia žaloby a podania, v ktorom žalobkyňa navrhla jej rozšírenie vyplýva, že žalobkyňa
sa proti žalovanému domáhala v nadväznosti na ust. § 79 ods.1 Zákona o rodine uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 1 329,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy

353,85 eur od 13.7.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5% ročne zo sumy 975,96 eur od 31.1.2012
do zaplatenia predstavujúcu 1 sumy vynaloženej žalobkyňou na zabezpečenie služieb spojených
so starostlivosťou o pani K. D. (matku strán sporu) za obdobie od januára 2011 do 20.8.2011, kedy
pani K. D. zomrela. Polovičný podiel oboch strán sporu na plnení vyživovacej povinnosti voči pani K.D. nebol v priebehu konania sporovaný. V konaní žalobkyňa predložila listinné dôkazy (prehľad
platieb uhradených za pobyt matky v sociálnom zariadení a faktúry vystavené sociálnym zariadením
za nárokované obdobie). Žalobu riadne skutkovo vymedzila tým, že požadovala zaplatenie 1 platieb,

ktorými z vlastných finančných prostriedkov financovala náklady za pobyt matky v zariadení Seniorville
za obdobie od januára 2011 do augusta 2011, t.j. nárok definovala dobou a sumou. Preto pokiaľ
súd prvej inštancie po zistení, že žalobkyňa „ zrejme omylom v žalobe ani v jej rozšírení neuplatnila
vyúčtovanie za január 2011 na sumu 808 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX) a namiesto toho si dvakrát
uplatnila nárok z vyúčtovania č. 2115070142 na sumu 774,57 eur „žalobkyni uplatnený nárok za mesiac

január2011 nasumu774,57eurnepriznal,nepostupovalvecneaprávnesprávne.Posprávnomustálení
základu nároku bol povinný prihliadnuť na skutkové vymedzenie žalobného návrhu a po zohľadnení v
konaní riadne doložených vyúčtovacích faktúr za pobyt matky strán v zariadení Seniorville Jabloňové
za obdobie od januára 2011 do augusta 2011 priznať i uplatnený nárok za mesiac január 2011 (riadiac
sa ust. § 153 ods.1 O.s.p.).

21. Na základe uvedeného odvolací súd, prihliadajúc na skutkový stav zistený dokazovaním vykonaným
pred súdom prvej inštancie, podľa ust. § 388 C.s.p. pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie
a k súdom prvej inštancie správne priznanému prísudku (pokrývajúcemu obdobie od februára 2011
do augusta 2011) priznal žalobkyni za mesiac január 2011 nárok i na zaplatenie 1 zo sumy 774,57
eur, čím bolo jej žalobe v časti istiny plne vyhovené. V nadväznosti na uvedené pristúpil i k zmene

rozhodnutia v časti príslušenstva, pri ktorom sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že
úroky z omeškania ku dňu 31.1.2012 prináležia žalobkyni v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania len vo výške 9 % ročne. Vo zvyšku žalobu v časti o
zaplatenie príslušenstva ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods.1, § 396 ods.2 C.s.p. a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania s prihliadnutím na skutočnosť, že nepatrný neúspech žalobkyne v časti
nároku na zaplatenie úroku z omeškania nebolo možné zohľadniť, keďže výpočet pomeru úspechu a
neúspechu časovo neohraničeného nároku (do zaplatenia) nie je možný. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).