Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204635
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615204635.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.

XX. XXXX, bytom L. M., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., so sídlom
Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XX, A., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189, v spore o
zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.536,77 eur a o zaplatenie zmluvnej pokuty, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.536,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 512,25 eur od 21. 07. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 512,25 eur od 21. 08. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 223,24 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 223,24 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia, všetko do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22. 05. 2015 doplnenou podaním doručeným súdu
dňa 25. 05. 2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu 1.536,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 512,25
eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur
od 21. 07. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 512,25 eur od
21. 08. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 05. 2012 uzatvoril žalobca v právnom
postavení veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 42.000 CZK, t.j. 1.536,77 eur. Predmetná
peňažnápôžičkabolazmluvnýmistranamidojednanáakobezúročná.Podľadojednanízmluvyopôžičke

sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi peňažnú pôžičku v troch splátkach po 14.000 CZK, t.j. 512,25 eur
splatných ku 20. 06. 2012, 20. 07. 2012 a ku dňu 20. 08. 2012. Žalovaný svoj záväzok nesplnil a to
ani čiastočne.

2. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 20. 07. 2015 doplnenú podaním doručeným súdu dňa
21. 07. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.232,41 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.232,41 eur od 20. 07. 2015 do zaplatenia. Žalobu

odôvodnil tým, že zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012, ktorú uzatvoril žalobca v právnom postavení
veriteľa so žalovaným v právnom postavení dlžníka sa zmluvnú strany dojednali, že pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % denne za každý deň
z omeškania z každej jednotlivej splátky. Žalovanú sumu 2.232,41 eur tvorí zmluvná pokuta vo výške1.132,25 eur vyčíslená za obdobie od 21. 07. 2012 do 20. 07. 2015 zo sumy 517,48 eur a zmluvná
pokuta vo výške 1.100,16 eur vyčíslená za obdobie 21. 08. 2012 do 20. 07. 2015 zo sumy 517,48 eur.
Veci bola pridelená spisová značka 6C/222/2015.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 6C/222/2015-36 zo dňa 13. 11. 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20. 11. 2015, spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp. zn. 4C/171/2015 s vedou
vedenou pod sp. zn. 6C/222/2015 (v zmysle vtedy platného ustanovenia § 112 ods. 1 O.s.p.) s tým, že
obidve spojené veci sa budú ďalej prejednávať pod sp. zn. 4C/171/2015.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní trval na podanej žalobe.
Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi sporu došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke v písomnej forme a že došlo reálne k odovzdaniu peňazí. Žalobca ukončil živnostenskú činnosť
na území ČR dňa 15. 08. 2012. Odkiaľ by jeho klient mal vedomosť o tom, že žalovaný má dediť, keby
ho nevyzýval na vrátenie dlžnej sumy ?

5. Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že so žalovaným spolupracoval a sprostredkovával mu v
Liptovskom Mikuláši stavbárske práce. Žalovaný si od neho požičiaval aj peniaze, ktoré mu ale vrátil,
a náradie. Pred májom roku 2012 sa poznali asi päť rokov. Žalovaný mu uviedol, že potrebuje financie
na práce do ČR. On si zisťoval, či má platný živnostenský list. Zistil, že má pozastavenú živnosť, preto

trval na tom, aby podpísali zmluvu o pôžičke. Zmluvu podpísali dňa 23. 05. 2012 uňho v byte, boli tam
prítomní len oni dvaja. Zmluvu o pôžičke rukou napísal on, rukopis žalovaného je v texte „s obsahom
súhlasím“ a takisto tu je jeho podpis. Českými korunami on disponoval, nakoľko jeho manželka bývala
v Českej republike a on často chodil do zmenárne. Následne išli so žalovaným do stavebnín, nakoľko si
potreboval nakúpiť náradie. Náradie bolo nakúpené na firmu, v ktorej on bol v tom čase konateľom. Toto

náradie on zaplatil, požičal ho žalovanému, ktorý mu ale náradie vrátil. Peniaze mal doma, následne
urobil službu pre žalovaného, keď jeho a ešte ďalších troch zamestnancov naložil v Liptovskom Kríži,
odviezolichnaMoravu.NáslednepotomkomunikovalisožalovanýmSMSsprávami,onhoubezpečoval,
že mu to vyplatí, keď bude dediť. Následne mu napísal SMS správu, že skončil v Liptovskom Mikuláši.
Vie o tom, že žalovaný nevyplatil aj ďalších ľudí. On žiadnu prácu žalovanému v ČR nesprostredkoval.

Nie je pravdou, že by mu žalovaný dal zmluvu, ktorú mal uzavretú s p. B.. Medzi nimi nebola dohoda, že
si majú nechať nejakú províziu. On mu len sľúbil, že má v ČR nejaké kontakty, ktoré mu môže poskytnúť.
Bankovky boli v nominálnej hodnote 1.000 CZK, 500 CZK. Pre odstup času si už nevie spomenúť, či išli
najprv po chlapov do Kríža alebo do stavebnín alebo naopak.

6. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Oni rozporujú žalobu čo do
dôvodu,ajvýškyuplatnenejpohľadávkyztituluzmluvyopôžičke.Majúzato,žekposkytnutiufinančných
prostriedkov nikdy nedošlo. V zmysle konštantnej judikatúry je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou a k
jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k
odovzdaniu peňažných prostriedkov nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z titulu zmluvy

o pôžičke nevznikne. Majú za to, že povinnosťou žalobcu je uniesť dôkazné bremeno a preukázať,
že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke skutočne došlo, nakoľko žalovaný rozporuje skutočné odovzdanie
peňažných prostriedkov. Žalovaný mal vykonávať práce pre p. B., resp. jeho firmu. Práce mali byť
vykonávané v rozpätí troch mesiacov. Zmluva o pôžičke je zastretý právny úkon určitej zmluvy o
sprostredkovaní, z ktorej mala byť vyplatená provízia v prospech žalobcu tých 42.000 CZK ako provízia

za sprostredkovateľskú činnosť. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, majú za to, že jej výška je neprimerane
vysoká k výške zabezpečenej pohľadávky, preto žiadajú, aby súd využil moderačné právo a pokutu
primerane znížil. Poukazujú na rozpor medzi výpoveďou žalobcu a vykonaným dokazovaním.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že list vypísal žalobca, on ho podpísal, pretože bol blbý, bolo

to podpisované pri dome žalobcu v aute na Rachmaninovom námestí. V aute boli prítomní traja chlapi z
Kríža: M. O. a jeho dvaja synovia M. a L.. Žalobca to písal v aute, Petrovci sedeli vzadu v aute, ešte sa
ho pýtali, čo to vlastne podpisuje. Povedal im, že podpisuje to, že žalobca bude mať zisk 42.000 CZK,
ktoré má od neho dostať na zákazke zo zisku, ktorý mali zarobiť v Kopřivniciach. Žalobca v Kopřivniciach
robiť nemal, on ho tam len odviezol. Žalobca mu dohodil V. B., mali dostávať 200 CZK na chlapa na

hodinu, mal im vyplácať 120 CZK, zvyšok si mali oni so žalobcom podeliť fifty-fifty. Žalobca mu nedal ani
cent, v aute mu neodovzdal žiadne peniaze. Po tom, ako podpísali zmluvu o pôžičke, išli do stavebnín.
Žalobca na svoju firmu kupoval náradie, ktoré mu požičal. On mu ho vrátil. Ešte v Bytči na benzínke mu
dal 50 eur, aby mal na cestu naspäť. 80 CZK, čo mali inkasovať na chlapa na hodinu, bolo na V. V. a naO. a na ich synov a naňho. So žalobcom sa chcel deliť preto, lebo bol blbý. On mal uzavretú zmluvu
s p. B.C.. Keď odchádzali do Kopřivníc, tak túto zmluvu dal žalobcovi a zároveň aj čestné prehlásenie,
ktoré tam mali zarobiť. Na každého chlapa dostal 200 CZK denne na robotu, na diéty. Pán B. mu to

vyplácal hneď na druhý deň. Oni tam boli piati, každý deň im dával 1.000 CZK. Tých 200 CZK bolo
len na stravu. Potom za vykonanú prácu mala byť vyplatená po mesiaci. A ich mzda bola 200 CZK na
hodinu, provízia mala ísť zo mzdy. Je pravdou, že zdedil nejaké peniaze. Všetky peniaze, ktoré svedkom
vyplácal, dostával od p. B., nie od žalobcu. Y. s nimi v aute nešiel. Y. prišiel o týždeň svojím autom a
V. prišiel na druhý deň vlakom.

8. Svedok V. V. uviedol, že žalobca je jeho kamarát. Žalovaný ho nahovoril na práce v Kopřivniciach.
Jeho začiatkom mája roku 2012 žalovaný oslovil, či môže odcestovať s ním do Kopřivníc, išli tam autom,
šoféroval žalobca, išiel s nimi p. Y. a žalovaný. Ešte sa ho žalovaný opýtal, či má nejaké peniaze, aby
mali na stravu alebo na diéty. Ukázal mu, že má české koruny, české koruny mal v peňaženke, v aute
boli oni štyria. Dohodli sa, že ich bude denne vyplácať na ruku 200 CZK ako diéty, čo sa stalo. Takisto sa

dohodli, že po ukončení práce ich vyplatí, doposiaľ sa tak nestalo. Mal ich vyplácať 4 eur na hodinu. On
tam bol 18 dní, keď sa vracal, nedali im ani peniaze na cestou domov. Žalobu na súd voči žalovanému
nedával, nakoľko nemal žiaden doklad. On sa domnieva, že žalovaný mal peniaze od žalobcu. K tomu
záveru dospel z toho dôvodu, že ich tam žalobca zavážal. On nič nepočul v aute, že by to bolo aj
povedané. Keď si dojednávali prácu na Podbrezinách, tak ich žalovaný ubezpečil, že bude mať české

koruny. Prácu zohnal žalobca, takisto zohnal aj náradie, preto dal koruny žalovanému. Žalovaný už
peniaze v aute mal. On nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí medzi účastníkmi sporu. Teraz keď ho
žalobca oslovil, či môže ísť svedčiť, mu povedal, že to boli jeho peniaze. Žalovaný sedel vpredu, otočil
sa, ukázal im peňaženku, že tam má české koruny. Boli to väčšie bankovky, aký obnos tam bol, k tomu
sa vyjadriť nevie.

9. Svedok M. Y. uviedol, že žalobca je jeho kamarát, žalovaného spoznal pred štyrmi rokmi, ktorý ho
telefonicky oslovil, že mu môže zariadiť prácu v Kopřivnici pri zatepľovaní školy, oslovil ho niekedy v máji
roku 2012. Ona tam bol asi týždeň, 8 dní, nebola mu vyplatená žiadna mzda. Pokiaľ sa týka diét, jeho
chlapi dostávali asi 200 CZK na deň, on mal svoje peniaze. Ubytovanie im platil investor. Do Kopřivníc

ich viezol žalobca, pretože on mal v tom čase pokazené auto. V aute boli on, účastníci sporu, p. V. a
ešte M. E. z Beňadikovej. On sa žalovaného pýtal, či má peniaze, on im ukázal, boli to české koruny.
Jemu žalobca, keď došli do Kopřivníc, že tie peniaze požičal žalovanému on. Im žalovaný nepovedal
odkiaľ má peniaze. Čo mali medzi sebou, k tomu sa vyjadriť nevie, ani či z toho mali brať nejaké provízie.
Pre žalovaného robili aj M. E. aj jeho syn a Ľ. M. z Kríža, ktorí tam išli následne po nich vlakov. O.

je prezývka M.. Ľ. M. nemá žiadnych synov, je to chlapec, ktorý má 22 rokov. Akurát M. E. tam bol s
najmladším synom.

10. Svedok M. E. uviedol, že žalobcu nepozná, so žalovaným sa zopárkrát stretol, keď išiel do roboty
do Čiech. Túto robotu mu sprostredkoval žalovaný. Nemali žiadnu zmluvu. Mal ich vyplácať žalovaný,

nevyplatil im všetko. On ich ubezpečoval, že zmluvy budú, ale nestalo sa tak. Okrem nich išiel s nimi aj
p. M., p. K. a jeho syn M.. Na každý deň im žalovaný vyplácal diéty 200 CZK. Odkiaľ mal české koruny,
k tomu sa vyjadriť nevie. Pokiaľ sa pamätá, v aute nedošlo k odovzdaniu žiadnych peňazí. Cestou sa
žiadne náradie nekupovalo. Do Českej republiky išli so žalovaným iba raz. On sa nedotazoval odkiaľ má
peniaze, ani či ich bude mať. On mu dôveroval.

11. Svedok Ľ. M. uviedol, že ich žalobca viezol do Čiech za robotou, ktorú sprostredkoval žalovaný. Išli
tam on, žalobca, žalovaný a p. E.. Vyplácať ich mal žalovaný, dával im nejaké peniaze na ruku a to
každý deň 200 CZK ako diéty, mzdu im dlhuje. Odkiaľ mal žalovaný peniaze, k tomu sa vyjadriť nevie.
Po neho prišli títo traja do Svätého Kríža, ako ho naložili išli priamo do Kopřivníc. Ešte vie, že sa cestou

kupovala nafta buď v Žiline alebo v Machove, či tankoval vodič, kto to platil, k tomu sa vyjadriť pre odstup
času nevie. On je slobodný a bezdetný, k odovzdaniu peňazí v aute nedošlo. Účastníci sporu cestou v
aute určite nič nepodpisovali. On nič také nevidel, že by nejaký papier podpisovali, sedel vzadu. Vpredu
vedľa vodiča sedel žalovaný. On nepočul o čom sa dohadovali účastníci sporu. Oni chceli M., čiže syna
p. E. zamlčať, lebo to bola čierna robota, ale priznáva, že bol s nimi v aute. Žalobca ich viezol iba raz a

to prvýkrát. Prvýkrát keď sa vracali, tak ich zobrali chlapi do Žiliny, odtiaľ išli vlakom.12. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so
Zmluvou o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012 (č.l. 4 spisu), s dokladmi preukazujúcimi oprávnenie na
podnikanie žalobcu v Českej republike (č.l. 62 spisu).

13. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi sporu a to žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako

dlžníkom bola dňa 23. 05. 2012 uzavretá Zmluva o pôžičke, ktorou žalobca požičal žalovanému sumu
42.000 CZK, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v troch splátkach po 14.000 CZK, a to prvú splátku 20. 06.
2012, druhú splátku 20. 07. 2012, tretiu splátku 20. 08. 2012. V prípade neuhradenia sa zaviazal vyplatiť
zmluvnúpokutu0,20%dennezakaždýdeňomeškania.Žalobcovivzniklooprávnenievykonávaťživnosť
na území Českej republiky od 15. 01. 1998 na dobu neurčitú v predmete podnikania zámočníctvo na
základe živnostenského listu Okresného úradu Praha - východ č. j. 09243/98/B. Živnosť ukončil dňa

15. 08. 2012.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

16. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. 2) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 21. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania súd žalobe žalobcu v časti čo do zaplatenia sumy 1.536,77 eur s prísl. titulom medzi
stranami sporu uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 05. 2012 vyhovel, keď v tejto časti mal za

preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že títo dňa 23. 05. 2012 v písomnej
forme uzavreli Zmluvu o pôžičke v postavení žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka. Žalovaný
v priebehu celého súdneho sporu popieral, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a
tvrdil, že zmluva o pôžičke bola zastretým právnym úkonom zmluvy o sprostredkovaní.

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí, najmä
peniaze a ktorej charakteristickým znakom je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu
nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Podľa žalobcu k spísaniu
zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu finančnej hotovosti došlo v byte žalobcu, podľa tvrdení žalovanéhobola zmluva spísaná a podpísaná v motorovom vozidle za prítomnosti troch svedkov, ktorých žalovaný
označil ako M. O. a jeho dvoch synov M. a L.. Lustráciou cez register obyvateľov a dotazom na
príslušný policajný orgán bolo zistené, že osoby, takto označené menom, priezviskom a príbuzenským

vzťahom neexistujú. Následne súd v priebehu súdneho konania výsluchom svedka Y. zistil, že O.
je prezývka p. M. pochádzajúceho zo Svätého Kríža. Výsluchom svedkov M. E. a Ľ. M. mal súd
preukázané, že motorovým vozidlom do Českej republiky cestovali účastníci sporu a svedkovia M. E.,
jeho syn M. a Ľ. M.. Ani jeden zo súdom vypočutých svedkov nepotvrdil skutkové tvrdenie žalovaného,
že v motorovom vozidle malo dôjsť k písomnému vyhotoveniu zmluvy o pôžičke. Svedkovia vo veci

vypočutí (E. a M.) potvrdili, že žalovaný pri ceste autom do Českej republiky už českými korunami
disponoval. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že k podpisu zmluvy došlo v aute, uvedená skutočnosť bola
týmito vyvrátená svedeckými výpoveďami, ktorá skutočnosť nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobcu.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre sebe priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka ktorí existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR z 24. 06. 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010). Podľa názoru
súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie záväzkovo-právneho vzťahu titulom zmluvy
o pôžičke. Rovnako žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že aj reálne disponoval takýmto
finančným obnosom v českej mene, nakoľko v rozhodnom čase podnikal aj na území Českej republiky.

Žalobca predložil písomne uzavretú Zmluvu o pôžičke, pričom pravosť podpisu žalovaný nepotvrdil,
naopak potvrdil, že uvedenú listinu podpísal. V uvedenej zmluve žalovaný potvrdil, že k uzavretiu
zmluvy o pôžičke došlo. Naopak, bol to žalovaný, ktorý nepreukázal vôľu žalobcu uzavrieť zmluvu s
sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka, ktorá podľa jeho tvrdení mala byť zastretým
právnym úkonom.

23. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalovanú sumu v troch splátkach, prvú do 20. 06. 2012,
druhú do 20. 07. 2012 a tretiu do 20. 08. 2012. Nakoľko si žalovaný uvedenú zmluvnú povinnosť nesplnil,
odo dňa nasledujúceho, t.j. od 21. príslušného kalendárneho mesiaca sa dostal do omeškania s plnením
peňažnej pohľadávky. Súd preto žalobcovi priznal neuplatnené úroky z omeškania vo výške 9 %, resp.

8,75 % ročne, ktorých výška je v súlade vyššie uvedenými právnymi predpismi občianskeho práva, do
ich zaplatenia.

24. Ďalej sa podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2.232,41 eur
vypočítanej za obdobie do 21. 07. 2012 do 20. 07. 2015, a za obdobie od 21. 08. 2012 do 20. 07.

2015, ktorú si zmluvné strany dojednali vo výške 0,20 % denne. Určenie výšky zmluvnej pokuty je vecou
zmluvných strán, pretože Občiansky zákonník obmedzenie zmluvnej pokuty neustanovuje. Ustanovenie
§ 454a Občianskeho zákonníka upravuje moderačné právo súdu, kedy súd môže neprimerane vysokú
pokutu znížiť. Súd má pri primeranom znížení zmluvnej pokuty prihliadať na hodnotu a význam
zabezpečovacej povinnosti. Ďalším hľadiskom, ktorý súd musí pri aplikácii moderačného práva vziať

do úvahy, je aj výška škody, t.j. o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. V prípade
zmluvy o pôžičky pri výške škody pre účely ust. § 545a Občianskeho zákonníka treba brať zreteľ aj na
kompenzáciu výšky škody úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Súd dospel k záveru,
že zmluvná pokuta dojednaná zmluvnými stranami vo výške 0,20 % denne je neprimerane vysoká.
Za primeranú súdu sa tak javí zmluvná pokuta vo výške jednej desatiny medzi zmluvnými stranami

dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá v prepočte činí 73 % ročne (365 x 0,020), t.j. 7,30 %. Preto súd
žalobcovi titulom zmluvnej pokuty priznal sumu 223,24 eur. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania z takto vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 5,05 % ročne od 20. 07. 2015
do zaplatenia, teda ku dňu podania žaloby na súd. V zostávajúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo, keďže strany mali vo veci úspech pomerný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.