Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Cb/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613202224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,

so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanému X. Y. (predtým N.), bytom G., N.
XXXX/XX, o zaplatenie 295,43 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 665,22 € od 19.04.2009
do 09.12.2009, zo sumy 648,37 € od 10.12.2009 do 15.12.2009, zo sumy 548,37 € od 16.12.2009
do 04.01.2010, zo sumy 538,37 € od 05.01.2010 do 13.01.2010, zo sumy 484,43 € od 14.01.2010
do 09.02.2010, zo sumy 445,43 € od 10.02.2010 do 06.07.2010, zo sumy 295,43 € od 07.07.2010 do

zaplatenia zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 665,22 € od
19.04.2009 do 09.12.2009, zo sumy 648,37 € od 10.12.2009 do 15.12.2009, zo sumy 548,37 € od
16.12.2009 do 04.01.2010, zo sumy 538,37 € od 05.01.2010 do 13.01.2010, zo sumy 484,43 € od
14.01.2010 do 09.02.2010, zo sumy 445,43 € od 10.02.2010 do 06.07.2010, zo sumy 295,43 € od
07.07.2010 do zaplatenia zastavuje.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáha proti
žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 295,43 €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
665,22 € od 19.4.2009 do zaplatenia vyčísleného do 6.7.2010 v sume 636,49 € a ďalej zo sumy 295,43
€ od 07.07.2010 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo sumy 665,22 € od 25.08.2009 do
zaplatenia, vyčísleného ku dňu 6.7.2010 v sume 27,93 € a ďalej zo sumy 295,43 € od 07.07.2010 do

zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,22 € a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 665,22 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 19.4.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 7.11.2008 (dátum
vystavenia) na sumu 665,22 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť na túto zmenku
pripredloženínaradzmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuspolus0,25%dennýmúrokomod19.4.2009.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 369,79 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
"bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.(2) Žalovaná k žalobe uviedla, že pôžičku od Pohotovosti si brala v čase rozvodu. Tvrdili jej, že je
možné poskytnúť ju len na podnikanie, hoci bola riadne zamestnaná a nepodnikala. Podmienkou bolo,
že podpíše bianko zmenku. Hoci ju vybavovala v Partizánskom, v zmenke je miesto podpisu Bošany.

Ani suma na zmenke v čase podpisu nebola. Originál zmluvy nikdy nedostala, mala jej byť doručená
poštou, čo sa nestalo. Bolo porušených niekoľko podmienok, aby zmluva mohla byť platná. Úroky sú v
rozpore so zákonom a nesúhlasí s ich vyplatením. Bola sa informovať na výšku dlhu, zamestnankyňa
Pohotovosti jej ju nevedela povedať. 10.2.2011 jej poslali upomienku, že má zaplatiť 1482,15 €, čo je
neprijateľná suma.

(3) Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 17.6.2014 č.k. 5Cb/78/2013-59 tak, že odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 295,43 €, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 295,43 € od 7.7.2010
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,22 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 14.8.2014.
(4) Vo zvyšku súd návrh zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmenkového
úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy.

(5) Proti výroku o zamietnutiu zvyšku žaloby podal žalobca včas odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením zo dňa 2.9.2015 č.k. 8Cob/544/2014-102 tak, že výrok rozsudku súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že súd
prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup vyplývajúci z § 120 Občianskeho súdneho poriadku,
keď nepoučil účastníkov o dôkaznej povinnosti. Súd pripojil listiny nad rámec účastníkmi navrhnutých

dôkazov bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto dokazovanie mieni vykonať, a následne vykonal
dokazovanie. Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa odstrániť vady
konania spočívajúce v procesnom postupe a rozhodnúť a riadne odôvodniť rozhodnutie aj o trovách
konania.

(6) Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť. V konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo
výške 0,06% denne.
(7) Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.4.2016 ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu neúčasť na pojednávaní a uviedol, že považuje postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie

ako nesprávny. Poukázal na čl. 4 a čl. 5 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 s tým, že podľa neho nie sú splnené podmienky nariadenia ústneho pojednávania, pretože to
nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Súd mal nariadiť pojednávanie formou
uznesenia a toto uznesenie aj riadne odôvodniť.
(8)Vzhľadomktomu,žesažalobcaajehoprávnyzástupcaažalovanánedostavilinapojednávanie,hoci

naň boli riadne predvolaní, svoju neúčasť navrhovateľ a jeho právny zástupca ospravedlnili a nežiadali z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a dôvod uvedený žalovanou (žije a pracuje v zahraničí) súd
nepovažuje za vážny dôvod na odročenie pojednávania (nič jej nebránilo poveriť svojím zastupovaním
inúosobu),súdvsúlades§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuvecprejednalvichneprítomnosti.
(9) Súd vec prejednal len v takom rozsahu, v akom o nej doposiaľ nebolo právoplatne meritórne

rozhodnuté. To znamená, že predmetom konania ostalo už len zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zo sumy 665,22 € od 19.4.2009 do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania.
(10) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky, plnomocenstva,
originálu zmenky, postúpenia veci, námietky voči postúpeniu, uznesenia KS Trenčín, Tlačiva B,
doplnenia návrhu, zmluvy o úvere, tlačiva C, rozsudku, odvolania, uznesenia KS v Trenčíne a

čiastočného späťvzatia návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav.
(11) Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v Bošanoch dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 665,22 €,
v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa Pohotovosť
s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 665,22 € a zmenkový úrok 0,25% denne od 19.4.2009. Miesto
splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“

a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament,
ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalovaného ako
indosatára.
(12) Žalobca tvrdí, že sa domáha majetkových práv zo zmenky, nie z pohľadávky.
(13) Zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 7.11.2008 medzi pôvodným veriteľom zo zmenky Pohotovosť

s.r.o. a žalovanou vyplýva, že uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, predmetom ktorej bola okrem
iného aj dohoda o vyplnení zmenky (č.l. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), podľa ktorej na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehozúverovejzmluvyvoči
veriteľovi ako remitentovi zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková sumaa dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenkeremitentnajskôrvdeň,kedysastanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradívčasštyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní za zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.
(14) Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na

rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne).
(15) Súd pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 295 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorej súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu. Súd vykonanie týchto dôkazov
považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie bolo vykonané na pojednávaní, obe

strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov.
(16) Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“)
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
(17) Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).
(18) Podľa čl. I. § 17 ods. 1, ods. 2 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V
konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
(19) Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na

platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
(20) Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
(21) Podľa čl. I. § 75 ZZŠ Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

(22) Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie.
(23) Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
(24) Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom 7.11.2008
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore spredchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

(25) Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(26) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(27) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(28) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(29) Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(30) Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(31) Súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť
nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil
pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza,

že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne
pojednávanie. Súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné
vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje
výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší
spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, kde majú strany bezprostrednú

možnosť k dôkazom sa vyjadriť a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo
veci pojednávanie V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto
nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením.
(32) V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 665,22 € od 19.04.2009
do 09.12.2009, zo sumy 648,37 € od 10.12.2009 do 15.12.2009, zo sumy 548,37 € od 16.12.2009

do 04.01.2010, zo sumy 538,37 € od 05.01.2010 do 13.01.2010, zo sumy 484,43 € od 14.01.2010
do 09.02.2010, zo sumy 445,43 € od 10.02.2010 do 06.07.2010, zo sumy 295,43 € od 07.07.2010
do zaplatenia súd konanie zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. Prípadný nesúhlas
žalovanej so späťvzatím žaloby by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním vo veci.

(33) Následne sa súd zaoberal vecnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o tej časti predmetu
konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského súdu. Súd sa najskôr vysporiadal s
námietkami žalobcu, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky
(týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd uvádza, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel
skúmaťajvlastnývzťahžalovanéhokvystaviteľovizmenky.Citovanézákonnéustanoveniemáprocesný

charakter (upravuje postup súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky).
Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené,
neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie.
Z uvedeného dôvodu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo
zabezpečené zmenkou.

(34) Z uvedenej zmluvy o úvere súd zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanej práva zo zmenky,
ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o. žalovanej ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na žalobcu.
(35) Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť
v mieste a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať

námietku proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky
týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní
zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok
dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktorésa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd v konaní
musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli.
(36) V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy

vyplnenej do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje
za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá
je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so
splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný

úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok
ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej
zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona.
(37) Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov,
avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto

súd nespochybňuje, že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu
je potrebné dbať na ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená
medzi subjektmi, ktoré zo svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj
vystavenie zmenky spotrebiteľom ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku

voči veriteľovi - dodávateľovi. Je potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú
na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt
silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa
zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv
zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

(38) V posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere
so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá
bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. v právnom vzťahu s žalovaným
vystupovala ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda poznať
všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že

indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na žalobcu nie
je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných návrhov na začatie
konania vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom
účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až
do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou

Pohotovosťs.r.o.vočinovémumajiteľovizmenky.Pritomdojednaniezmenkovéhoúrokuvovýšketakmer
100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať.
Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým)
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo

zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné.
(39) Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom
odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňovalo poskytnúť

účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na
ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku
podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom.
Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí

alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,
ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby
spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne

právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v
súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluveo fungovaní Európskej únie (čl. 169). Je zrejmé, že tieto skutočnosti si uvedomil aj zákonodarca, keď
zákonom č. 438/2015 Z.z. novelizoval ustanovenia predpisov zmenkového práva.
(40) Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor

s dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže
ide o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.
(41) Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah účastníkov
pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len
časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku

0,19% denne vzal späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku 0,25% denne. Toto
dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani znížený zmenkový
úrok 0,06% denne. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol.
(42) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
sporu nemá na náhradu trov konania právo, pretože žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní
a čiastočne neúspešní. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia istiny 295,43 €, 6% ročného úroku zo

zmenkovej sumy 27,93 €, 6% ročného úroku zo zmenkovjej sumy 295,43 € od 7.7.2010 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny 2,22 € a žalovaná čo do zaplatenia 0,25% denného úroku zo sumy 665,22 € od
19.4.2009 do zaplatenia. Preto rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech oboch procesných strán tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.