Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716207599
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716207599.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: E.,
nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom V., o návrhu otca
na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 14. marca 2017, č.k. 6P/63/2016-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy
styku s maloletými deťmi J. a to Y. nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX zamietol. O trovách konania
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal v priebehu konania zmeneným
návrhom zmeny rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. januára 2016, č.k. 11P
159/2015-174, ktorým bola schválená dohoda rodičov a to v jej časti, ktorou bol upravený jeho styk s mal.
deťmiatotak, abyboloprávnenýsasdeťmistýkaťbezprítomnostimatky,každúnedeľuvpárnomtýždni
vrokuvčaseod15.00hod.do18.00hod.predkinomA.,čoodôvodňovaltým,žepristretávanísasdeťmi

vichdomácomprostredí,t.j.vrodinnomdomematkinýchrodičovvobciPružina,kdematkasdeťmibýva,
neustále dochádza medzi ním a matkou k vzájomným verbálnym útokom, pričom do realizácie styku
zasahujú tiež rodičia matky, a to aj za prítomnosti maloletých detí, čo v nepriaznivom smere ovplyvňuje
kvalitu jeho vzťahu s oboma deťmi. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že obe maloleté deti sú zo
strany matky negatívne ovplyvňované vo vzťahu k jeho osobe, čo sa prejavuje tým, že maloletá E. s ním
odmieta akúkoľvek komunikáciu a v poslednej dobe sa aj u maloletého Y. začal prejavovať odmietavý

postoj k jeho osobe. Z dôvodu uvedených skutočností, sa v mesiaci január 2017 rozhodol o prerušenie
kontaktu s maloletými deťmi a tieto prestal navštevovať až do doby, kým súd nanovo neupraví rozsah
jeho styku s deťmi tak, aby bol oprávnený sa s deťmi stretávať v neprítomnosti matky a mimo jej bydliska.
Matka s podaným návrhom otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletými deťmi tak, aby bol oprávnený
sa s nimi stretávať bez jej prítomnosti v meste Z. I. nesúhlasila, pričom svoje nesúhlasné stanovisko
odôvodnila tým, že maloletá E. nemá k otcovi vytvorený prakticky žiaden citový vzťah, otca odmieta a v

jej vzťahu k otcovi sa vyskytujú známky strachu. Rovnako podľa tvrdenia matky je nereálne vzhľadom
na nízky vek maloletého Y. a kvalitu jeho vzťahu k otcovi, aby mu bol styk s dieťaťom upravený bez jej
prítomnosti. Matka navrhla, aby sa otec s maloletými deťmi pravidelne naďalej stýkal v rozsahu, ako
mu to bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. januára 2016, č.k. 11P
159/2015-74 s tým, že v prípade ak sa jeho vzťah s deťmi zlepší, je možné, aby mu styk s deťmi bol
upravený tak, aby bol oprávnený sa s deťmi stretávať v jej neprítomnosti. Opatrovník navrhol zmenu

úpravy styku otca s deťmi tak, aby bol oprávnený sa s nimi stretávať každú nedeľu v párnom týždni nadobu 3 hodín v Detskom centre A. v Z. I., za prítomnosti matky s tým, že takto upraveným stykom by
sa predišlo možným konfliktom medzi rodičmi.

2. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 1,2, § 26 , § 36 ods.
1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré návrh ako nedôvodný zamietol. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že potom, ako rodičia prerušili vzájomné spolužitie, bol rozhodnutím súdu otcovi
upravený styk s maloletými deťmi tak, že sa mohol s nimi stretávať v priestoroch rodinného domu, v
ktorom matka s deťmi žije a za jej prítomnosti. Danou úpravou sa mal zabezpečiť kvalitatívny posun vo

vzťahu maloletých detí k otcovi s tým, že v budúcnosti sa rozsah styku otca s deťmi bude rozširovať. Od
uvedenéhorozhodnutiasúduvšakkukvalitatívnemuposunuvuvedenomsmerenedošlo,naopakrodičia
ani v súčasnej dobe nedokážu konštruktívnym spôsobom komunikovať ohľadne potrieb maloletých detí
a nedošlo ani k zlepšeniu vo vzájomnom vzťahu detí k otcovi. Deti sú príliš silno citovo viazané na matku
a preto v súčasnej dobe neprichádza do úvahy možnosť realizácie styku otca s deťmi bez prítomnosti
matky a v prostredí, ktoré je pre deti neznáme. Prítomnosť matky, otec v rámci realizácie styku odmieta,

pričom na návrh súdu, aby na styk s deťmi do Považskej Bystrice svojim motorovým vozidlom vozieval
nielen maloleté deti, ale aj matku, otec na pojednávaní dňa 14. 03. 2017 reagoval odmietavo s tým,
že na styk bude vozievať len deti, pretože má záujem, aby sa popri ňom styku zúčastňovala aj jeho
súčasná priateľka s jej maloletým synom. Takáto realizácia styku za súčasných podmienok v záujme
zabezpečeniazdravéhopsychickéhovývojamaloletýchdetíneprichádzadoúvahy atoprenízkuúroveň

vzťahu maloletých detí k otcovi. Je nepochybne v záujme oboch maloletých detí, aby sa popri matke
podieľal na ich výchove aj otec, čo vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
môže dosiahnuť len pravidelnou realizáciou styku. Až potom ako bude možné konštatovať, že vzťah
medzi otcom a maloletými deťmi je na požadovanej úrovni, bude možné nanovo rozsah styku otca s
deťmi upraviť a to aj bez prítomnosti matky v prostredí, ktoré je pre deti neznáme. Konštatoval, že od

poslednej úpravy styku k zmene pomerov nedošlo, preto návrh na jeho zmenu zamietol. Za aplikácie
ustanovenia § 52 CMP o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. detí,

navrhujúcjehozmenu,atotak,abyjehostretávaniesdeťmiprebiehalovmesteZ.I.každú párnunedeľu
v dobe od 15.00 do 18.00 hodiny buď v kine A., alebo prechádzkou mestom, či návštevou cukrárne. Pri
návštevách nevylučuje prítomnosť matky detí, nesúhlasí však s tým, aby sa stretávania zúčastňovali aj
ostatní rodinní príslušníci z matkinej strany. Stretávania sa bude zúčastňovať jeho snúbenka so synom,
aby mohlo dôjsť k zoznámeniu detí. Tvrdenie matky, že deti majú z otca strach a musia byť v mieste

bydliska vyvracia psychologický posudok Mgr. L., kde sa uvádza, že mal. Y. sa k nemu nechová nejako
odmietavo a slová mal. E. pripomínajú z časti slová dospelej osoby, z čoho sa dá usudzovať, že je
navádzaná matkou proti nemu. V správe bolo doporučené, aby sa zmenil režim a miesto návštev s
deťmi. Pokiaľ matka namieta, že Z. je od Z. I. vzdialená 24km, tak podľa dostupných máp je to len 17
km. Z cestovných poriadkov je zrejmé, že priame autobusové spojenia chodia v nedeľu, a to viackrát.

Matka neustále klame o zdravotnom stave detí, neinformovala ho o ňom. Skutočnosť, že dcéra E. trpí
silnou astmou, nie je pravdivá. Matka detí lekárom klame aj o rodinnej anamnéze jeho rodičov. Pri
nahliadnutí do spisu našiel výsledok psychologického vyšetrenia od Mgr. K. zo dňa XX.XX.XXXX, s
ktorým nebol žiadnym spôsobom ani na pojednávaní oboznámený. Toto vyšetrenie prebehlo bez jeho
prítomnosti a vedomia, je jednostranne spracované podľa výpovedí matky detí. Záver vyšetrenia je

odlišný od vyšetrenia Mgr. L., ktorého sa zúčastnili všetci. Matka klame aj o rozsahu hodín, ktoré s
deťmi strávil. V spise bolo tiež založené tiež čestné prehlásenie pani K. E., s ktorým rovnako nebol
oboznámený. Žiada tiež o zníženie výživného na deti. Vzhľadom k chovaniu matky a výsledku vyšetrení
Mgr. L. má vážne obavy o zdravý psychický vývoj detí. Má podozrenie, že hlavne E. je doma fyzicky
trestaná, pokiaľ sa pred lekármi nechová tak, ako matka nariadi. Stávalo sa to v spoločnej domácnosti

v D., bolo to aj dôvodom ich sporov. Podľa jeho názoru matka trpí nejakými psychickými problémami,
preto navrhuje nariadiť psychologické a psychiatrické vyšetrenie matky, predvolať k výsluchu MUDr. J.
Y. a pani E., vyžiadať výpisy hovorov od operátora F. a K., vyžiadať si správu o zázname z výjazdu A.
polície D. na adresu S. XXXX dňa XX.XX.XXXX.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s matkou detí dňa
26.04.2017 vykonali pohovor ohľadom práva detí na styk s otcom a dodržiavanie rozsudku, ktorým bol
styk otca s deťmi upravený. Matka uviedla, že otcovi stretávanie umožňuje podľa rozhodnutia a deti
pripraví. Deti na neho vždy čakajú. Na stretávanie majú k dispozícii izbu, chodbu a celý priestor okolodomu. Stretnutí sa zúčastňuje otec, mal. Y. a matka. Mal. E. stretnutia s otcom odmieta. Pamätá si na
obdobie, keď boli obeťami domáceho násilia. Rodičia ani nikto z príbuzných sa stretnutia nezúčastňuje.
Otec deti navštívil naposledy 14.01.2017. Odvtedy sa s deťmi nekontaktoval. Matke napísal len dve SMS

správy, v ktorých sa pýtal , ako sa deti majú. Podľa matky otec k deťom nemá v súčasnosti vytvorený
citový vzťah, všetko rieši krikom a rozkazovaním. V priebehu konania bola rodičom ponúknutá možnosť
zúčastniť sa psychologických konzultácií na V. Z. I., s čím súhlasili. Tieto boli zamerané na zistenie
vzťahu detí k obom rodičom, možného ovplyvňovania detí, zistenia ako maloleté deti vnímajú súčasnú
úpravu styku a ich schopnosť prijať zmenu a tiež zlepšenie vzájomných vzťahov a komunikácie medzi

rodičmi ohľadom nich. V záverečnej správe psychológ podporil snahu otca stretávať sa s deťmi mimo
obydlia matky, čím by sa vylúčila prítomnosť ďalších osôb na stretnutiach, ktoré by svojou prítomnosťou
mohli ovplyvniť priebeh stretnutí. Psychologička konštatovala, že mal. Y. má k otcovi vytvorený citový
vzťah, dokáže s ním tráviť čas, prijímať jeho nápady a aktivity. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bola
zo strany kolízneho opatrovníka navrhovaná nová úprava styku s deťmi tak, aby bol otec oprávnený sa
s týmito stýkať každú nedeľu v párnom týždni na dobu troch hodín v B. centre A. v Z. I.. Toto je od miesta

bydliska matky vzdialené cca 17 km. Matka nesúhlasila a argumentovala vzdialenosťou, nevhodným
autobusovým spojením a zdravotným stavom detí. Je v záujme detí, aby udržiavali kontakt aj s otcom,
aby sa tak mohol budovať vzájomný citový vzťah. Na základe toho navrhuje, aby styk otca s deťmi bol
upravený tak, že otec bude oprávnený sa s deťmi stýkať každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do
18.00 hod. v obci Z. za prítomnosti matky mimo ich bydliska. Navrhuje preto, keďže priamo v obci sa

nachádza Z. pod S. s detským ihriskom, hojdačkami a preliezačkami, kde by deti mohli zmysluplne tráviť
čas s otcom a v prípade nepriaznivého počasia je možné využívať vnútorné priestory zariadenia, aby
miesto stretávania otca s deťmi bolo stanovené v uvedenom penzióne v Obci Z..

5. Matka mal. detí vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Poukázala na
výpoveď samotného otca pred súdom, ktorý uvádzal, že vzťahy medzi ním a deťmi sa nezlepšili, naopak
sa skôr zhoršili, skomplikovali, postoj E. k otcovi je absolútne odmietavý, nulový a tiež vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2017 otec uviedol, že zhoršenie vzťahov spozoroval aj na strane mal.
Y. Doterajšia úprava styku sa nerealizuje, a to z dôvodu svojvoľného rozhodnutia na strane otca. Otec

väčšinu času investoval do vyvolávania konfliktov s matkou a jej rodinnými príslušníkmi, počas styku
pravidelne neustále telefonoval a odchádzal do pohostinstva v obci Z.. Z tohto dôvodu nevidí dôvodnosť
rozšírenia styku otca s deťmi. Vždy a za každých okolností musí súd mať na zreteli záujem dieťaťa. V
tomto smere poukázala na iné rozhodnutia odvolacieho súdu a tiež na rozhodnutie ÚS SR č. 553/2016.
Podľa jej názoru neboli splnené základné predpoklady pre zmenu styku otca s deťmi. Stotožňuje sa so

záverom súdu prvej inštancie, že prioritne je potrebné, aby sa po kvalitatívnej stránke zlepšil vzťah otca
s deťmi. Až potom bude možné konštatovať, že je potrebné, resp. možné, zmeniť doterajší rozsah styku
s deťmi. Otec napriek poučeniu súdu pred súdom prvej inštancie ďalšie návrhy na dokazovanie nemal.
Podľa jej názoru nie sú splnené podmienky na to, aby bolo rozhodnutie z hľadiska odvolania otca vecne
preskúmané, pretože nemá náležitosti. Pre prípad, že sa s týmto jej názorom odvolací súd nestotožní,

žiadala potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

6. Matka vo svojej písomnej reakcii na vyjadrenie kolízneho opatrovníka uviedla, že má za to, že
tento nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, pretože nezohľadnil názor dieťaťa, ktorý zľahčuje a
neprikladá mu žiaden význam. Jeho stanovisko nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom a nie

je v záujme mal. detí. Kolízny opatrovník sa nevysporiadal a nevenoval pozornosť argumentácii matky
v tom smere, že s mal. deťmi boli počas trvania manželstva obeťami domáceho násilia zo strany otca
ako fyzického, tak aj psychického, čo potvrdila mal. E. a aj psychológ vo svojom písomnom vyjadrení z
psychologického vyšetrenia. Podľa jej názoru, návrh kolízneho opatrovníka nie je v záujme mal. detí.
Ak otcovi záleží na vytvorení a znovuobnovení vzťahov, musí najskôr on sám vyvinúť maximálne úsilie

na dosiahnutie takéhoto stavu, a to najmä zmenou svojho správania, pretože žiadne súdne rozhodnutie
mu nezabezpečí jeho vzťah s mal. deťmi na požadovanej úrovni. Nútené stretávanie otca s deťmi, ktoré
o tento kontakt v súčasnosti nemajú záujem, narušený vzťah ešte zhoršuje a komplikuje.

7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len

„CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Zároveň
nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa
ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§111 a nasl.).8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol

viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady
konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných
dôvodov:

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. deťmi, konštatujúc neexistenciu
zmeny pomerov z hľadiska ust. 26 Zákona o rodine, takúto zmenu opodstatňujúcich.

10. Odvolací súd po preskúmaní skutkového stavu zistil, že tento záver nie je možné považovať za
správny.

11. Rodičia spolu s maloletými deťmi E. a Y. žili v spoločnej domácnosti v L. republike ako manželia
a to až do 15. 08. 2015, kedy pre pretrvávajúce nezhody sa matka spolu s oboma maloletými deťmi
odsťahovala bývať k svojim rodičom do obce Z..

12. Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20. januára 2016, č.k. 11P 159/2015-74, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12. marca 2016 schválil medzi rodičmi dohodu, v zmysle ktorej sa obe
maloleté deti E. a Y. zverili do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich
výživu, na maloletú E. po 150,- eur a na maloletého Y. po 100,- eur mesačne od 01. 01. 2016 a zároveň
bol upravený styk otca s deťmi tak, že otec bol oprávnený sa s deťmi stýkať každú sobotu v párnom

týždni v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v prítomnosti matky v priestoroch rodinného domu, v ktorom
matka s maloletými deťmi žije. Manželstvo rodičov maloletých detí E. a Y. bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v D. zo dňa XX. júna XXXX, č.k. 16C 66/2016-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29. 06. 2016.

13. Podľa tvrdenia otca sa jeho styk s maloletými deťmi v zmysle rozhodnutia súdu realizoval v rodinnom
dome rodičov matky, v ktorom matka spolu s maloletými deťmi žije v obci Z., okres Z. I., pričom pri styku
neustále bol zo strany matky a jej rodičov verbálne napádaný a to aj za prítomnosti oboch maloletých
detí, čo malo za následok, že styk sa nerealizoval vôbec, alebo bol po krátkom čase ukončený. Nie je
sporné, že vzťahy medzi rodičmi detí sú vážne narušené.

14. Opatrovník maloletých detí v priebehu konania vyvinul úsilie smerujúce k uzavretiu dohody medzi
rodičmi, ohľadne zmeny styku otca s maloletými deťmi a v tejto súvislosti požiadal psychológa V., o
vykonanie vzájomnej konzultácie s rodičmi, ako aj maloletými deťmi. V záverečnej správe z poradensko-
psychologického procesu s rodičmi a maloletými deťmi E. a Y. zo dňa 10. 11. 2016, psychologička V.

uviedla, že v rámci psychologického procesu s rodičmi a maloletými deťmi bolo zrealizovaných celkovo
6 konzultácií, zameraných na preskúmanie vzťahov detí k ich blízkym osobám. Rodičia pritom mali tiež
možnosť vyjadriť svoje postoje k stretnutiam otca s maloletými deťmi, ktoré sa priebežne realizujú a tiež
mali možnosť sa vyjadriť k možnej organizácii týchto stretnutí otca s deťmi v budúcnosti. Po vyšetrení
obochrodičovpsychologičkavzáverečnejsprávekonštatovala,ževzťahyrodičovsúzásadnenarušené,

najmä postoj matky k otcovi je otvorene negatívny. Podobný je pritom tiež vzťah maloletej E. k otcovi,
pričom v tejto súvislosti do istej miery tu možno usudzovať na vplyv matky, hoci je pravdou, že maloletá
E. bola v minulosti svedkom niektorých konfliktných situácií medzi rodičmi, ešte v časoch ich spoločného
bývania v L. republike. U maloletého Y. psychologička konštatovala, že dieťa má k otcovi vytvorený
citovývzťah,bezproblémovsnímdokážetráviťčas,prijímaťjehonápadyaaktivity.Nazákladezistených

skutočností psychologička podporila snahu otca o stretnutia s maloletým Y. a s dcérou E. mimo obydlia
matky, čím sa vylúči prítomnosť ďalších osôb na uvedených stretnutiach, ktoré by svojou prítomnosťou
mohli ovplyvniť priebeh týchto stretnutí.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom
nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu citovaných zákonných ustanovení, bolo teda potrebné posudzovať
aj opodstatnenosť otcom podaného odvolania, rešpektujúc tak práva detí, ako aj otca, ako oprávneného
rodiča, teda z hľadiska účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene výkonu)
rodičovských práv a povinností rozhoduje.

20. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie

je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže sa
dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.

21. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že styk otca s mal. deťmi vzhľadom na
pretrvávajúce konfliktné vzťahy medzi ním a matkou, vzhľadom na miesto jeho realizácie, teda rodinný
dom, kde matka žije spolu s ďalšími svojimi rodinnými príslušníkmi, nie je realizovaný a prakticky pre
postoj otca ani realizovateľný. Možno sa stotožniť s tým, že za súčasných podmienok, kedy vzťah otca s

deťmi nie je ešte na požadovanej úrovni, a vzájomné citové väzby medzi ním a deťmi nie sú vybudované
a ustálené do takej miery, aby bolo možné s istotou uzavrieť, že majú aj v neprítomnosti matky pri
stretnutiachsotcomprirodzenýpocit bezpečiaaistoty,vezmúcdoúvahy ichvek,časovýodstupoddoby
kedy sa s otcom stretávali, teda neprichádza do úvahy aj vzhľadom na psychologičkou konštatovanú
emocionálnu nestabilitu detí, realizovať ich styk s otcom bez prítomnosti matky (vychádzajúc z obsahu

odvolania otec prítomnosť matky pripúšťa). Nepochybne v záujme oboch maloletých detí je, aby sa
popri matke podieľal na ich výchove aj otec, čo vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, možno dosiahnuť len pravidelnou realizáciou styku, pričom ako správne konštatuje aj súd
prvej inštancie, prioritne je potrebné, aby sa po kvalitatívnej stránke zlepšil vzťah medzi otcom a
maloletými deťmi. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd zastáva názor, že za súčasnej

úpravy styku kvalitatívny posun vo vzťahoch medzi otcom a deťmi nie je reálne očakávať, v prospech
ktorého záveru jednoznačne indikujú vážne narušené vzťahy rodičov v spojitosti s miestom, kde by sa
styk mal aj naďalej realizovať (rodinný dom kde matka žije s deťmi a ďalšími príbuznými), zafixovaním
ktoréhostavubysavytvorilpredpokladpreúplnéodcudzenieotcaadetí,ktorýnežiadúcistavjekolidujúci
tak s právami detí, ako aj otca, z čoho vyplýva, že zmena aktuálnej úpravy styku otca s deťmi je

nevyhnutná. Tak psychologička Mgr. U. L., ako aj kolízny opatrovník vo svojej správe podporujú snahu
otca o stretnutie s mal. deťmi mimo obydlia matky, čím sa vylúči prítomnosť ďalších osôb na uvedených
stretnutiach, ktoré by svojou prítomnosťou mohli ovplyvniť priebeh týchto stretnutí, s čím sa odvolací
súd plne stotožňuje.

22. Niet sporu o tom, že obe deti sú na matku citovo naviazané a vzhľadom na nepostačujúcu
intenzitu stretávania otca s deťmi, či situácie, ktorým boli deti počas spolužitia s rodičmi vystavené,
sú ich väzby na matku nepochybne intenzívnejšie, ako na otca. Uvedené však rozhodne nemôže
indikovať v prospech záveru, že kvalitatívne na tomto vzťahu otca s deťmi nie je potrebné pracovať,
keďže tak deti, ako aj otec, majú právo na to, aby im bol takýto priestor vytvorený. Skutočnosť, že

rodičia doposiaľ nedokážu konštruktívne spolu komunikovať, nemôže mať za následok, že súd svojím
rozhodnutím nezaloží také podmienky, aby tu bol aspoň reálny predpoklad na to, že otec sa s deťmi
bude môcť stretávať a na svojom vzťahu s nimi pracovať. Nemožno vylúčiť, že už v súčasnosti zreteľný
odmietavý postoj predovšetkým zo strany mal. E. k otcovi, je spôsobený citovým odcudzením, ktoréhoprehlbovaniu by sa vytvorili podmienky, pokiaľ by sa nezohľadnil existujúci stav, keďže z dôvodov vyššie
uvedených,niejereálnepredpokladať,ževbudúcnostisastykotcasdeťmibuderealizovaťvpriestoroch
domu, kde matka s deťmi býva, spolu s ďalšími príbuznými. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že

z hľadiska záujmu detí, ich ďalšieho zdravého fyzického a psychického vývoja nemôže byť, ak sú
vťahované do narušených vzťahov rodičov, vonkajšie prejavy ktorých je potrebné v maximálnej možnej
miere eliminovať a v kolízii s realizáciou vlastných predstáv so záujmami detí, by tieto jednoznačne mali
vždy a za každých okolností záujmu detí podriaďovať. Uvedené platí aj vo vzťahu k otcovi v súvislosti
s jeho tvrdeniami, že jeho stretávanie s deťmi bude prebiehať za účasti jeho terajšej partnerky a jej

detí. Je potrebné prioritne pracovať na budovaní a upevňovaní jeho vzťahu s deťmi bez toho, aby boli
vystavované stretávaniu pre nich s neznámymi osobami a až v prípade, ak sa ich vzájomná dôvera
upevní, možno, avšak len na báze dobrovoľnosti z ich strany, uvažovať aj v intenciách uvádzaných
otcom.

21. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc teda zo záveru o existencii dôvodov indikujúcich zmenu

doterajšej úpravy styku (minimálne pokiaľ ide o miesto jeho realizácie), je potrebné hľadať riešenie
udržateľne akceptované z hľadiska tak rodičov, ako aj mal. detí.

22. Možno sa stotožniť s tým, že za daného zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na okolnosti a
záujem detí nie je reálne, aby matka autobusovými spojeniami tieto počas víkendu vozila do Z. I., keďže

otec odmieta matku spolu s deťmi odviezť. Bude preto potrebné hľadať také riešenia, ktoré zohľadnia
existujúci stav a vytvoria reálny predpoklad na stretávanie sa detí s otcom. Vhodným riešením, ktoré
navrhol v priebehu odvolacieho konania kolízny opatrovník, by sa mohlo javiť stretávanie otca s deťmi v
obci, kde deti s matkou žijú a ktoré prostredie je im známe (napr. aj kolíznym opatrovníkom zmieňovaný
penzión s detským ihriskom). Doposiaľ zistený skutkový stav však nie je spôsobilý k záveru, či práve

toto miesto, príp. iné z hľadiska podmienok ktoré poskytuje, je na stretnutia otca s deťmi prispôsobené,
na ktorú skutočnosť bude potrebné v ďalšom konaní zamerať pozornosť, s čím sa doposiaľ súd prvej
inštancie vzhľadom na ním vyvodený nesprávny záver o neexistencii zmeny pomerov nezaoberal.

23. V konečnom dôsledku dôvodne otec namieta, že nebol oboznámený so všetkými dôkazmi, ktoré

sú súčasťou spisového materiálu a na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací
súd z obsahu spisového materiálu zistil, že na č.l. 34, 35 a 36 spisu sa nachádza čestné vyhlásenie
Viery Nemcovej zo dňa 08.03.2017 a správa z psychologického vyšetrenia mal. detí vypracovaná
pedo-psychologickou ambulanciou Mgr. K., ktoré ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa
14.03.2017 (kedy súd vo veci aj rozhodol), boli predložené krátkou cestou zo strany právnej zástupkyne

matky. Uvedené listinné dôkazy neboli predložené k oboznámeniu tak kolíznemu opatrovníkovi, ako ani
otcovi, rovnako im neboli doručované v kópii, pričom z obsahu zápisnice tiež nevyplýva, že by tieto boli
oboznámené zo strany súdu prečítaním.

24. V dôsledku jednak vyššie uvedeného pochybenia, ako aj s poukazom na nesprávne skutkové a

právne závery súdu prvej inštancie, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a potrebu
doplnenia dokazovania presahujúceho účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie za použ. ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a za použ. ust. § 391 ods. 1
CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov. V konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej
inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné
práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP a CMP, doplní dokazovanie v naznačenom smere,
pričom sa bude zaoberať tiež ďalšími skutočnosťami uvedenými v odvolaní otcom a v písomných

vyjadreniach matkou a kolíznym opatrovníkom, tiež prípadnými dôkaznými návrhmi účastníkov konania,
vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej
inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

26. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1,3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).