Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216068
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116216068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľky: I. J.,

F.. X.X.XXXX, T. U. XXX/X, Dobrá, zast. JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka so sídlom Fatranská 2/
E, Košice, proti odporcovi v 1. rade mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (odporca v 1. rade) D. T.,
F.. XX.X.XXXX, T. F. XX, P. a v 2. rade dieťa S. J., F.. XX.X.XXXX, T. U. XXX/X, C., v konaní o určenie
otcovstva a určení výživného takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že D. T., F.. XX.X.XXXX je otcom S. J., F.. XX.X.XXXX z matky I. J., F.. X.X.XXXX.

II. Povinná osoba D. T., F.. XX.X.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu oprávnenej osoby S. J.,

nar. XX.X.XXXX výživný vo výške 30 Eur mesačne od 22.7.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k jeho rukám.

III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 22.7.2016 do 31.5.2017 vo výške 330 Eur je povinná osoba p
o v i n n á zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 21.7.2016 sa domáhala určenia, že odporca v 1. rade

je otcom odporcu v 2. rade narodeného z navrhovateľky.

2. Odporca v 1. rade sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

3. Odporca v 2. rade s návrhom súhlasil.

4. Podľa ust. § 31 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, súd pokračuje v konaní aj

keď sú účastníci nečinný.

5. Odporca v 1. rade sa k podanému návrhu v stanovenej lehote nevyjadril, na pojednávanie sa
neustanovil a svoju neúčasť na ňom neospravedlnil zo žiadnych dôvodov a žiadnym spôsobom.

6. Súd preto v súlade s ust. § 31 zák. č. 161/2015 Z.z. CMP, vec rozhodol dňa 6.6.2017 v neprítomnosti
odporcu v 1. rade.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky odporcu v 2. rade a oboznámením listinných
dokladov tvoriacich obsah spisu.8. Z rodného listu súd zistil, že odporca v 2. rade sa narodil dňa XX.X.XXXX. Ako jeho matka je v rodnom
liste zapísaná navrhovateľka, otec v rodnom liste uvedený nie je.

9. Navrhovateľku uviedla, že za trvania manželstva s bývalým manželom (uzavreté XX.X.XXXX,
právoplatnosť rozsudku o rozvode 9.6.2000 ) sa dňa XX.X.XXXX narodil odporca v 2. rade S. J..
Manželstvo nebolo harmonické a už počas neho nadviazal družobný pomer s D. T., s ktorým žila od roku
1995 až do roku 2002 v spoločnej domácnosti u matky v Košiciach.

10. Bývalý manžel v rozhodujúcom období s ňou nesúložil, čo sa potvrdilo aj v súdnom konaní o
zapretí otcovstva, kde na základe výsledkov znaleckého dokazovania konajúci súd rozsudkom sp. zn.
2C/128/2013 určil, že bývalý manžel nie je otcom S. J..

11. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala pohlavný styk iba s D. T.. Preto len on môže byť otcom
syna S. J.. S.Ó. vie o tom, že jeho biologický otec je D. T., avšak nestýka sa s ním. Taktiež D. má

vedomosť o tom, že je otcom syna S.. Už 16 rokov však o neho nejaví záujem. Zákonná domnienka
otcovstva svedčí D. T., pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. S D. T. už v družobnom pomere nežije, rozišli sa
v roku 2002, kedy začal piť, bol na ňu agresívny a fyzicky ju napádal.

12. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

13. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa

súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Predmetom tohto konania bolo určenie otcovstva. Návrh na určenie otcovstva možno podať
kedykoľvek, bez obmedzenia lehotou. Aktívna legitimácia osôb oprávnených podať takýto návrh vyplýva

z ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade podala návrh na začatie konania matka,
teda aktívne legitimovaná osoba.

15. V ustanovení § 94 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvená tzv. tretia domnienka určenia otcovstva.
Cieľom aplikácie tejto domnienky je určenie biologického otca dieťaťa. Súd je povinný zisťovať:

a/ existenciu súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka,
b/ či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa a
c/ či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.

16. Predpokladom konania o určenie otcovstva je okolnosť, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov. V danom prípade nebolo sporné, že k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov nedošlo. Z predloženého rodného listu dieťaťa súd zistil, že v danom prípade nesvedčí ani
domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa. V rodnom liste figuruje iba meno matky. Údaj o otcovi
absentuje.

17. Súd primárne zameral dokazovanie na preukázanie, či odporca v prvom rade súložil s matkou
(navrhovateľkouvčaseuvedenomvodseku2ust.§94Zákonaorodine).Zvýpovedíúčastníkovkonania
a listinných dôkazov vyplynul vo vzťahu k tejto otázke kladný záver. Zároveň v konaní neboli zistené
okolnosti vylučujúce otcovstvo odporcu v 1. rade akými sú napríklad neplodnosť, ani skutočnosť o tom,
že navrhovateľka sa v rozhodnom čase intímne stýkala aj s iným mužom. V konaní vedenom pred

Okresným súdom v Trebišovej pod sp. zn. 2C/128/2013 bolo zapreté otcovstvo E. J. vo vzťahu k S.
J.. Z obsahu znaleckého posudku v uvedenom konaní z odboru genetiky, analýzy DNA vyhotoveného
znalcom RNDr. I. R. zo dňa 3.7.2013 vyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky E. J., F.. XX.X.XXXX nie
je otcom odporcu v 2. rade, nie je otcom S. J., F.. XX.X.XXXX na základe zisteného nálezu pri DNA
hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 0,00 %.

18. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, že určil, že odporca v 1. rade je otcom odporcu
v 2. rade S. J.H., F.. XX.X.XXXX narodeného z matky - navrhovateľky.19. Odporca v 2. rade súčasne požiadal o určenie vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine,
nakoľko nie je schopný sám sa živiť.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

26. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

29. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

30. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

32. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

33. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

34. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3) Lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, ods. 4) Aksúd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná s príjmom vo výške 450 Eur brutto. Výdavky má v súvislosti
s bývaním vrátane elektriny, plyn 100 Eur mesačne, zvýšené výdavky má na syna, t.j. odporcu v 2. rade,
ktorý navštevuje obchodnú akadémiu v Košiciach. Výdavky sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a
pomôcok 30-50 Eur mesačne, MHD 10 Eur mesačne, strava 100 Eur mesačne, oblečenie, obuv 50 Eur

mesačne, zdravotné laserové ošetrenie 100 Eur mesačne a počítač 165 Eur. Iné mimoriadne výdavky
nemá.

36. Odporca v 2. rade potvrdil, že v plnom rozsahu jeho starostlivosť a výživu zabezpečuje
navrhovateľka. Platí všetky výdaje spojené so štúdiom a zabezpečuje mu bývanie.

37. Z pripojeného potvrdenia o návšteve školy bolo zistené, že S. J., F.. XX.X.XXXX bol v školskom roku
2016/2016 žiakom 3. B triedy Z. I., H. X, P..

38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

39. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnejvýšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

40. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

41. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k

záveru, že výživné vo výške 30 Eur mesačne je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal
zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb oprávnenej osoby,
pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú
starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané
a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Súd pri

rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na fakt, že o dieťa sa od jeho narodenia osobne stará matka,
t.j. navrhovateľka aj v súčasnosti potreby zabezpečuje výlučne matka.

42. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

43. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť odporcovi v 1. rade ako povinnej osobe za

obdobie od 22.7.2016 do 31.5.2017 vo výške 330 Eur (11 mesiacov x 30 Eur, t.j. 330 Eur).

44. Dlžné výživné súd zaviazal zaplatiť odporcu v 1. rade do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.