Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204847
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. Y. XXX, o zaplatenie 1.568,13 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Csp/8/2016 zo dňa 14. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 726,59 eur

v mesačných splátkach po 30 eur so splatnosťou 1. splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (v poradí
prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (v poradí druhý výrok), vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
istiny 1.568,13 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne od 15. 08. 2015 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že so žalovaným uzavrel dňa 31. 05. 2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu. Žalovaný v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok (v ďalšom texte už len VOP) porušil zmluvnú povinnosť tým, že
na účte nemal dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,
dostal sa do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že na podklade dôkazov predložených žalobcom vzal
za preukázané, že žalobca (v čase uzavretia zmluvy so žalovaným vystupujúci pod obchodným menom
Dexia banka Slovensko, a.s.) skutočne uzatvoril so žalovaným dňa 31. 05. 2007 zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie a vedenie rastového
osobného účtu. Zároveň bol dojednaný spôsob poplatkovania „Balík Výhoda“. V bode 4 Zmluvy bolo
jednoznačne uvedené, že jej predmetom nebolo poskytnutie služby „povolené prečerpanie na osobnom
účte“. Podľa výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca zriadil a viedol účet pre žalovaného len za
obdobie od 01. 05. 2013 do 14. 08. 2015. Ku dňu 30. 04. 2013 bol vedený zostatok mínus 712,59 eur. V
poslednom výpise z účtu za obdobie od 01. 08. 2015 do 14. 08. 2015 žalobca vykázal debetný zostatok
1.568,13 eur. Rozdiel medzi vykázaným zostatkom na účte k 14. 08. 2015 vo výške 1.568,13 eur a

zostatkom na účte ku dňu 30. 04. 2013 vo výške mínus 712,50 eur vznikol iba z dôvodu zaúčtovania
úrokov a poplatkov. Za obdobie od 30. 04. 2013 do 14. 08. 2015 teda žalovaný s účtom nedisponoval
takým spôsobom, že by bol čerpal akékoľvek finančné prostriedky. Žalovaný v konaní uznal svoj dlh voči
žalobcovi iba vo výške 712,59 eur. Zároveň nesúhlasil s nárokom žalobcu v časti istiny 855,54 eur atiež nesúhlasil s nárokom žalobcu pokiaľ žiadal priznať úroky vo výške 28% ročne zo žalovanej sumy
za čas od 15. 08. 2015 do zaplatenia. Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že žalobca poskytol
žalovanému formou povoleného prečerpania úver vo výške 600 eur. Ani jedna zo strán sporu neuviedla,

kedy toto povolené prečerpanie žalobca poskytol žalovanému a nebol predložený žiaden listinný dôkaz,
z ktorého by bolo možné zistiť, či a aké podmienky si strany dojednali ohľadne povoleného prečerpania.
Povolené prečerpanie na účte dlžníka je svojim obsahom úverom a nakoľko sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania musela spĺňať náležitosti upravené
zákonom. V prípade, že povolené prečerpanie bolo žalovanému poskytnuté do 11. 06. 2010, zmluva

musela obsahovať náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ak povolené prečerpanie bolo poskytnuté
žalovanému po dni 11. 06. 2010, zmluva musela obsahovať náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Bez
ohľadu na to, kedy toto povolené prečerpanie bolo poskytnuté, nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby
žalobcovi patrili úroky, resp. ďalšie poplatky, bolo dodržanie písomnej formy. Nedostatok písomnej formy
mal za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Absenciu písomnej formy zmluvy
nie je možné nahradiť VOP banky eventuálne Sadzobníkom poplatkov. VOP ako i Sadzobník poplatkov v

prejednávanej veci jednostranne vypracovala banka, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
ich obsah. Tieto individuálne akty žalobcu preto žalovaného nezaväzovali. Žalobcovi z uvedeného
dôvodu patria len tie poplatky, ktoré boli individuálne dojednané, konkrétne poplatky v rámci „Balíka
Výhod“. Okresný súd z uvedených dôvodov priznal žalobcovi za obdobie od 01. 05. 2013 do 14. 08. 2015
len tie poplatky, ktoré v jednotlivých výpisoch boli označené názvom „Balík Výhoda“, čo činilo 14 eur.

Okrem toho priznal žalobcovi istinu 712,59 eur, ktorú žalovaný nespochybnil a v konaní pred súdom aj
uznal. S poukazom na sociálnu situáciu žalovaného, ktorý je nezamestnaný a s prihliadnutím na ďalšie
splátky, ktorými spláca úver poskytnutý na bývanie, okresný súd povolil žalovanému splácať istinu v
mesačných splátkach po 30 eur.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým napádal v poradí prvý výrok rozsudku v časti o
priznaní žalovanému možnosti úhrady priznaného plnenia v splátkach, tiež napádal v poradí druhý výrok
o zamietnutí zvyšku žaloby i v poradí tretí výrok o trovách konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ okresný súd považoval žalobu za neúplnú, ako to vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, osobitne dojednania medzi žalobcom a žalovaným ohľadom

povoleného prečerpania na účte, mal súd žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadku(vďalšomtexteužlenCSP).Akokresnýsúdtakneurobil,konalarozhodol
o neurčitom návrhu. Takýto postup súdu je vadou konania podraditeľnou pod ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Ďalej v odvolaní poukázal na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok C-42/15
z 09. 11. 2016, v zmysle ktorého sa čl. 10 ods. 1, 2 Smernice 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 označenej smernice musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o
úvere, ktorá patrí do pôsobnosti vyššie označenej Smernice, a ktorá je vypracovaná písomne, musí

byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na
všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 označenej Smernice. Uvedené znamená, že
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia
byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva,

že VOP resp. Sadzobník poplatkov sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient
nepodpísal. Ďalej žalobca namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jeho
žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 28% ročne za čas od 15. 08. 2015 do zaplatenia.
V tomto smere citoval ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ďalej odkázal na
najaktuálnejšiu rozhodovaciu prax súdov, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01.

2017, č. k. 11Co/12/2017-90. Na základe týchto skutočností mal za to, že mu patrí nárok na odplatu
za poskytnuté finančné prostriedky aj po zosplatnení úveru. Žalobca nakoniec nesúhlasil ani s tým, že
súd prvej inštancie povolil žalovanému splatiť dlh v splátkach, nakoľko súd sa nezaoberal objektívnym
preukázaním majetkových pomerov žalovaného, a to predložením príslušných dôkazov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a zdôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220

ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje,
a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

5. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka odvolateľa, že ak okresný súd považoval žalobu za neúplnú ohľadom existencie dojednania
povoleného prečerpania na účte žalovaného mal ho súd vyzvať na doplnenie žaloby podľa § 129 ods.

1 CSP, nie je dôvodná. V prejednávanej veci nejde o neúplnú žalobu, ale o neunesenie dôkazného
bremena ohľadne existencie dojednania povoleného prečerpania v písomnej forme. V zmluve o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je
jasne definované, že povolené prečerpanie nebolo dohodnuté. Žalobca iný dôkaz v tomto smere súdu
nepredložil.

Neobstojí ani námietka odvolateľa, že v zmysle najnovšej judikatúry Súdneho dvora (rozsudok
C-42/2015 z 09. novembra 2016) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu byť obsiahnuté aj vo VOP,
resp. v Sadzobníku, ktoré klienta zaväzujú, ak sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci ich
nepodpísal. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu, najmä zmluvy o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb zistil, že podľa čl. VII bod 2 označenej zmluvy, žalovaný (majiteľ účtu)
mal ako súčasť zmluvy obdržať iba obchodné podmienky, nie VOP. Z čl. VI bod 4 ani z čl. VII zmluvy
nevyplýva, že by žalovaný ako súčasť zmluvy obdržal VOP, eventuálne Sadzobník. Žalobca teda
nepredložil dôkaz, že by žalovaný obdržal VOP platné v čase uzavretia zmluvy, v žalobe (č.l. 8-12 spisu)
predložil súdu len VOP platné až od 01. 07. 2016 hoci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

vznikol už dňa 31. 05. 2007.
Ďalej neobstojí ani námietka, ktorou odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, čo do
jeho nároku na zmluvný úrok uplatnený vo výške 28% ročne za obdobie od 15. 08. 2015 do zaplatenia.
Ako správne uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 27.), pokiaľ sám žalobca
tvrdil, že ku dňu 14. 08. 2015 zatvoril účet žalovaného, čím sa dlh žalovaného stal splatným, patrí mu

právo na zaplatenie zmluvných úrokov z dlžnej sumy len do zosplatnenia. Odvolací súd sa v tomto smere
prikláňa k právnym záverom a úvahám vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 30. 06.
2015, sp. zn. 6Co/190/2014, resp. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 03. 2015, sp. zn.
9Co/138/2015, keď zároveň nezdieľa názor vyslovený v tejto otázke v rozsudku Krajského súdu Žilina
zo dňa 31. 01. 2017, sp. zn. 11Co/12/2017.

Odvolací súd nakoniec ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku odvolateľa vo vzťahu k rozhodnutiu
okresného súdu o povolení žalovanému splácať dlh v splátkach. Preskúmaním spisového materiálu
zistil, že je síce pravdou, že žalovaný osobitné dôkazy k svojim osobným a majetkovým pomerom
nedoložil, ale žalovaný ich deklaroval v rámci svojho výsluchu ako dôkazu vykonaného v zmysle § 195
ods. 1 CSP. Žalobca tento dôkaz nerozporoval, resp. vzdal sa možnosti ho rozporovať, nakoľko sa

na pojednávanie, na ktorom bol vykonaný dôkaz výsluchom žalovaného, nezúčastnil, hoci bol na toto
pojednávanie riadne predvolaný.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a skutočnosti rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v tomto odvolacom konaní
plne úspešný.

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)