Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212562
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513212562.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. P. H., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XXX, 2. Ľ. T., narodenému XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XXX, 3. I. T.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XX, o zaplatenie 453,16 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.02.2016 č.k. 17C/333/2013-85 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 09.01.2017 č. k. 17C/333/2013-107 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku,
ktorým súd zamietol žalobu čo do sumy 411,70 € s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 22.02.2016
č.k. 17C/333/2013-85 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.01.2017 č. k. 17C/333/2013-107
žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy po 13,82 € spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 1.7.2009 do zaplatenia od každého zo žalovaných v 1. až 3.rade a tiež spoločne
a nerozdielne sumy 411,70 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.7.2009 až do zaplatenia a náhrady
trov konania, všetko titulom dlžoby za odber plynu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že prihláškou k odberu plynu zo dňa 20.10.1997 došlo
k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom ako dodávateľom a pani P. T., nar. X.X.XXXX ako odberateľom o

dodávke plynu do odberného miesta - rodinného domu v Buzici č. 187. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 25.5.2009 splatnou 30.6.2009 bol odberateľke vyúčtovaný odber plynu za obdobie od 19.5.2008 do
18.5.2009 v sume nedoplatku 453,16 €.

4. P. T. dňa 23.2.2009 zomrela a jej dedičmi sa stali P. H., bytom W. XXX, I. T., bytom W. XX a Ľ. T., bytom
W. XX, bez povinnosti výplaty ustupujúceho dediča G. T., bytom W. XX. Každý z nich zdedil rovným
dielom nehnuteľnosť zapísanú ako dom súp.č. 187 na parcele 287 na LV XXXX a zastavané plochy a

nádvoria o výmere 790 m2 zapísané na LV č. XXX, k. ú. Buzica.

5. Žalobca si dlh vzniknutý v čase života pôvodnej odberateľky za obdobie od 1.1.2009 do 18.5.2009
(správne 23.02.2009 poznámka odvolacieho súdu) uplatnil v sume 41,46 € voči všetkým dedičomrovným dielom a to od každého po 13,82 € a za obdobie po jej smrti od 23.2.2009 do 18.5.2009 v sume
411,70 € ako dlh, ktorí žalovaní spôsobili sami.

6. Právne vec posúdil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 a § 470 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

7. Konštatoval, že žalobca sa o úmrtí zmluvného odberateľa P. T. dozvedel dňa 26.8.2011, keď mu
bol doručený odpis dedičského rozhodnutia sp. zn. 13D/165/2009, Dnot 50/2009, právoplatný dňa

14.5.2009. Dedičom poručiteľky tak začala plynúť 3-ročná premlčacia doba dňa 15.5.2009, ktorá
uplynula 14.5.2012. V danom prípade sa jedná o nástup zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa
ku dňu jeho smrti vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, a preto, ak sa titulom zodpovednosti
za dlh poručiteľky žalobca domáhal priznania uvedenej sumy žalobou doručenou 2.8.2013, tento
nárok je premlčaný. Okresný súd poznamenal, že dedičstvo v zásade dedič nadobúda a do práv a
povinností poručiteľa vstupuje síce až právoplatnosťou rozhodnutia, ale ku dňu jeho smrti a keďže počas

dedičského konania premlčanie nespočíva, znamená to, že k premlčaniu sumy 41,43 € došlo už dňa
24.2.2012, t.j. 3 roky po smrti poručiteľky.

8. Zvyšok nároku vo výške 411,70 € s príslušenstvom právne posúdil podľa § 107 ods. 1,2 OZ.

9. Súd konštatoval, že nemožno bez ďalšieho ustáliť, že to boli práve žalovaní, ktorí bez uzavretej
zmluvy so žalobcom odoberali plyn v odbernom mieste Buzica 187 v dobe od 23.2.2009 do 18.5.2009.
Z dedičského rozhodnutia a tiež údajov o bydlisku týchto žalovaných uvedených v žalobe vyplýva, že P.
H. bývala a býva na adrese W. XXX, I. T. býval a býva v W. Č.. XX a Ľ. T., ktorého aktuálne bydlisko nie
je vôbec známe, má adresu trvalého bydliska v Buzici č. 82. Žalovaní bývali a bývajú na adresách úplne

odlišných od adresy odberného miesta a opak žalobca nepreukázal. Skutočnosť, že dom v Buzici č. 187
zdedili, sama osebe nie je dôkazom o tom, že za odobratý plyn v sume 411,70 € zodpovedajú práve oni.
Okresný súd poznamenal, že aj keby fyzicky žalovaní dom užívali, aj keď majú evidovaný trvalý pobyt
na iných adresách, a pri úvahe o tom, že dňom dodávky plynu by mal byť práve koniec zúčtovacieho
obdobia, t.j. 18.5.2009, tak dňom 19.5.2009 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa

18.5.2012. Subjektívna 2-ročná doba začala plynúť dňa 27.8.2011, t.j. dňom nasledujúcom po dni, kedy
sa žalobca dozvedel o tom, kto je dedičom poručiteľky a kto tento dom v danom období užíval. Dňa
27.8.2011 tak začala plynúť 2-ročná subjektívna doba, ktorá uplynula spolu s objektívnou dobou dňa
18.5.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 2.8.2013, a preto bez ohľadu na to, či to boli práve žalovaní,
ktorí sa bezdôvodne obohatili, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, na ktorú súd ex offo

prihliadol a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a nakoľko úspešní žalovaní
o náhradu trov konania nežiadali, náhradu trov konania im súd nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku v rozsahu sumy 411, 70 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,
že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti preskúmal a zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd pri posudzovaní premlčania v časti sumy 411,70 € postupoval v
zmysleust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ktorénadobudloúčinnosťdňa1.5.2014.
V danom prípade nejde pri bezdôvodnom obohatení o spotrebiteľský vzťah, ktorý vznikol na základe
spotrebiteľskej zmluvy, a teda aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Žalobca svoj nárok
na sumu 411,70 € odvodil titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných, ktorí

boli v období od smrti poručiteľky do konca fakturačného obdobia v období od 14.2.2009 do 18.5.2009
vlastníkmi nehnuteľnosti na adrese odberného miesta Buzica 187. Túto skutočnosť zistil žalobca až z
osvedčenia o dedičstve sp.zn. 13D/165/2009, ktoré mu bolo doručené dňa 26.8.2011. Poukázal na to,
že žalobca nemá objektívne možnosti na to, aby zistil zmenu odberateľa plynu bez toho, aby došlo k
nahláseniu tejto zmeny. Preto nie je akceptovateľný stav, ak dochádza k zmenám odberateľov, pričom

evidovaným odberateľom u dodávateľa plynu je naďalej odberateľ, ktorý zomrel pred viacerými rokmi.
Žalobca trval na tom, že pokiaľ dôjde k zmene vlastníka nehnuteľnosti (odberateľa plynu) zákon mu
explicitneukladápovinnosťprihlásiťsanaodberplynuauzavrieťnovúzmluvu,kčomuustanovujelehotu8 dní. Zároveň poukázal na § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu.

13. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa žalobca dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil až z osvedčenia o dedičstve sp.zn.
13D/165/2009, teda so začiatkom plynutia subjektívne premlčacej doby. Rovnako sa stotožnil so
záverom začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby, pre ktorý je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Nesprávny záver však považoval v tom smere, že súd

posúdil premlčanie v 3-ročnej dobe, uviedol, že v danom prípade došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko žalovaní museli a mali vedieť, že za odobratý plyn musia riadne zaplatiť. Zároveň je
v rozpore so zákonom, že žalovaní napriek tomu, že odoberali plyn, neohlásili odberateľa, ktorý zomrel
a neprihlásili nového odberateľa pre dané odberné miesto. Vzhľadom na to, nárok nemožno považovať
za premlčaný, nakoľko bola žaloba podaná na súd v auguste 2013. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec
neodôvodnil, prečo v danom prípade aplikoval 3-ročnú a nie 10-ročnú premlčaciu dobu, hoci žalobca na

to poukazoval v priebehu konania aj v prvom odvolaní vo veci.

14. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaní nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu, napriek tomu, že odvolanie bolo žalovanej

v 1.rade doručené dňa 10.6.2016, žalovanému v 2.rade dňa 7.7.2016 a žalovanému v 3.rade dňa
7.7.2016.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením §
470 ods. 2 prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu vo výške 41,46 € s príslušenstvom zamietol, nebol odvolaním
žalobcu ani žalovaných napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP), preto v odvolacom
konaní nebol preskúmavaný.

18. Predmetom odvolacieho konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 411,70 € s príslušenstvom.

19. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.08.2017 o 12,25 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 26.04.2016, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda

podľa príslušných ustanovení O.s.p..

25. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnejistoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

26. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo
výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135

O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom
výroku nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania;
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

32. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom
rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

33. Žalobca vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

34.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom smere, že v prejednávanom spore
nemožno aplikovať ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z..

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.36. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný
zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto
obohatil.

38. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho
vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

39. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza

štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho
dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, (spravidla z neplatnej
zmluvy), majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

40. Nakoľko v prejednávanej veci došlo k plneniu bez uzatvorenej zmluvy, vzniklo na strane žalovaných
bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

41.Podľaustanovenia§107ods.1OZ,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

42. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

43. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich
začiatok je upravený odlišne. Vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa

premlčí a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

44. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

45. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je nepochybne legislatívne vyjadrenie princípu ochrany

slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Uvedené ustanovenie je lex specialis k
ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, keďže
stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní.

46. Nakoľko pôvodný záväzkový vzťah (právny dôvod, ktorý tu spočiatku existoval medzi právnou

predchodkyňou žalovaných ale potom dodatočne odpadol) súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym názorom, bolo potrebné aj záväzkový vzťah vzniknutý z
bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

47. Z uvedeného dôvodu bolo preto dôvodné aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochranespotrebiteľa.Vecnesprávnetedarozhodolsúdprvejinštancie,aknapremlčanienárokužalobcu
prihliadol z úradnej povinnosti a žalobu žalobcu z dôvodu uplynutia (objektívnej) premlčacej doby,
zamietol.48. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby vydania bezdôvodného obohatenia, nestotožnil sa však s názorom súdu v prípade aplikácie 3-
ročnej a nie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

49. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 107 ods.2 OZ vyplýva, že v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
najneskôr za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

50. S ohľadom na skutočnosť, že Občiansky zákonník pojem a podstatu úmyselného konania
nevymedzuje, vychádza sa z právnej úpravy zavinenia obsiahnutého v trestnom zákone (NS ČR sp. zn.
28 Cdo 709/2009).

51. Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že

svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

52. Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin.
Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka).

Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez
zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách: a) vedomostnej
(intelektuálnej), a b) vôľovej. Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace
objekt a objektívnu stránku trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok).

53. Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa
naplnenia vôľovej zložky rozlišujeme úmysel: a) priamy, b) nepriamy. Vedomostná zložka je v obidvoch
prípadoch rovnaká.

54.Pripriamomúmyslepáchateľchcespôsobiťporušeniealeboohrozeniechránenéhozáujmu.Chcenie

sachápeakonajvyššíprejavvôle.Prinepriamomúmyslepáchateľpriamonechcelspôsobomuvedeným
v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený
s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.

55. Ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďujeme,

pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho
úmyslu.

56. Záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky
vyplynúť. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme (§ 4 a § 5 TZ), je

právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o
tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako všetky ostatné okolnosti
napĺňajúce znaky trestného činu (R 46/1963).

57. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o úmyselnom zavinení
žalovaných a žalobca toto úmyselné konanie ani nepreukázal. Nebolo teda v spore bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že neprihlásením odberného miesta na odber plynu sa mali žalovaní v úmysle
bezdôvodne obohatiť. Z uvedeného dôvodu je preto záver súdu prvej inštancie o aplikácii 3-ročnej

objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia vecne správny.

58. Záverom odvolací súd iba poznamenáva (nad rámec skutočností uvedených v odôvodnení vyššie),
že žalobca v spore nepreukázal, že práve na strane žalovaných došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia, a že žalovaní boli tými, ktorí spotrebovali plyn dodávaný žalobcom do predmetného

odberného miesta. V tomto smere sa v celom rozsahu odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, na ktorý týmto odkazuje.59. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 411,70 € s príslušenstvom ako
vecne správny, potvrdil.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný.
Úspešným žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, a preto odvolací súd
stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).