Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202039
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115202039.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: E. R., K.. Z., X..

XX.X.XXXX, L. E. XX, p r o t i žalovanému: A. R., X.. XX.X.XXXX, L. E. XX, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, o vylúčenie žalovaného z
užívania rodinného domu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 381,32 Eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou z 22.1.2015 domáhala vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu bez

súpisného čísla nachádzajúceho sa na parcele KN XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. R. a to do
právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobu
právne zdôvodnila ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že žalovaný ju
fyzicky a psychicky týra.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, popierajúc, že by sa niekedy dopustil fyzického alebo psychického
násilia voči žalobkyni. Potvrdil len jeden incident počas dovolenky v D., ktorý vyprovokovala žalobkyňa

a za ktorý sa jej hneď aj ospravedlnil. Poukázal tiež na to, že z predmetného domu sa odsťahoval, aby
sa vyhol konfliktom so žalobkyňou a prehlásil, že do vyporiadania BSM ani nemá záujem v predmetnom
dome bývať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozhodnutím Okresného úradu Prešov J. zo dňa
10.6.2015, spismi tohto súdu 17C/296/2014, 30P/252/2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov trvalo od 21.1.1995 do 21.10.2015, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
tohto súdu č.k. 30P/252/2014-302 zo dňa 23.9.2015. Týmto rozsudkom boli maloleté deti pochádzajúce
z tohto manželstva a to Denisa, nar. 1.1.1998 a Simona, nar. 18.6.2003 zverené do osobnej starostlivosti
žalobkyne. Z manželstva účastníkov pochádza aj syn Štefan, ktorý je už plnoletý a v súčasnosti býva
so žalovaným.

Medzi účastníkmi je nesporné, že počas trvania manželstva vybudovali rodinný dom, ktorý je ešte
bez súpisného čísla, podľa tvrdenia žalobkyne je postavený na parcele KN XXXX/XX zapísanej na
LV č. XXXX k.ú. R., podľa žalovaného dom stojí na inej parcele. Obaja účastníci sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi viacerých parciel, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX k.ú. R., ktorý sa nachádzav spise tohto súdu 17C/296/14. Uvedené konanie sa týkalo vydania predbežného opatrenia o zákaze
žalovaného vstupovať na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Aj keď prvostupňový súd uznesením č.k.
17C/296/2014-30 zo dňa 8.9.2014 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, Krajský súd

v Prešove uznesením č.k. 2Co 281/2014-68 zo dňa 4.12.2014 toto uznesenie zmenil a nariadil
žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu bez súpisného čísla nachádzajúceho sa na
pozemkuKN3331/35zapísanomnaLVč.XXXXk.ú.R.doprávoplatnéhoskončeniakonaniaovylúčenie
žalovaného z užívania domu. Zároveň uložil žalobkyni, aby v 30-dňovej lehote podala žalobu o vylúčenie
žalovaného z užívania tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí zdôraznil, že

vychádzalzosvedčeniauplatnenéhonárokuatedaniejehodokázaniaspoukazomnaúčelpredbežného
opatrenia, ktorým je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Spomínané osvedčenie nároku vyvodil z
lekárskych správ žalobkyne, ktorými bola u nej zistená porucha sluchu ľahkého stupňa v dôsledku útoku
žalovaného v D. a z jej výpovede.

Medzi účastníkmi je nesporné, že žalovaný sa z predmetného spoločného domu odsťahoval v apríli 2015

po konflikte, pri ktorom kvôli rôznym názorom na výchovu detí sa účastníci pohádali. Podľa tvrdenia
žalobkyne žalovaný ju pritom viackrát udrel do hlavy, preto zavolala políciu. Svedkom incidentu podľa
nej mala byť aj dcéra Simona. Zároveň však potvrdila, že žiadne známky fyzického útoku nemala, preto
ani policajti ich nemohli vidieť. Žalovaný však poprel akékoľvek fyzické ublíženie žalobkyne. Ohľadom
tohto incidentu bolo vedené aj priestupkové konanie na Okresnom úrade Prešov pod č. J..

V spomínanom priestupkovom spise sa nachádza aj výpoveď dcéry účastníkov R., ktorá potvrdila len
hádku rodičov, o žiadnom fyzickom útoku nič nevedela, keďže odišla do inej časti domu.

Pokiaľ ide o incident v D., došlo k nemu v júli 2014. Vtedy žalovaný bol s dcérami na celodennom výlete,

v noci zistil, že žalobkyňa nie je na izbe a našiel ju zabávať sa pod vplyvom alkoholu s miestnymi mužmi.
Mal voči tomu výhrady, vyzval ju k odchodu a keď kráčal za ňou žalobkyňa sa otočila a dala mu facku,
na ktorú reagoval spontánne tak, že jej ju vrátil, pričom však žalobkyňa spadla na zem. Žalobkyňa v tejto
súvislosti navyše uviedla to, že facku dala žalovanému potom, keď pocítila, že ju udrel po chrbte. To však
žalovaný rozhodne poprel a ako uviedla aj žalobkyňa poprel to hneď aj pri tomto incidente. Žalobkyňa

spolu so žalovaným nasledujúci deň okolo 16.hod. išla na lekárske ošetrenie, keďže trpela závratmi.
Potvrdila, že žalovaný sa jej za tento útok hneď ospravedlnil.

Žalobkyňa v júli a auguste 2014 po návrate z dovolenky absolvovala lekárske vyšetrenia na ORL
ambulancii v Sabinove, pri ktorej jej bola zistená porucha sluchu ľahkého stupňa (lekárske správy v

spise 17C/296/2014).

Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že žalovaný ju viackrát fyzicky napadol od decembra 2014 do apríla
2015, nikdy (okrem už spomínaného jedného prípadu z 2.4.2015) políciu nevolala. Potvrdila tiež, že
svoje tvrdenie nemá čím preukázať a to aj vo vzťahu k tvrdenému psychickému násiliu, ktoré spočívalo

v tom, že keď chcela ísť s kamarátkami alebo k rodičom, musela si pýtať povolenie od žalovaného, ktorý
jej kontroval maily a mobil a vyhodil ju z práce. Neskôr však uviedla, že o skončenie pracovného pomeru
v rodinnej firme žalovaného požiadala sama, hoci na podnet žalovaného.

Žalovaný poprel akúkoľvek formu násilia voči žalobkyni, okrem incidentu v Grécku, ktorý oľutoval.

Uviedol, že počas manželstva so žalobkyňou mal výhrady voči tomu, že bola nedochvíľna a chcel byť
informovaný o tom, ak niekam išla. Popieral však, že by to podmieňoval svojim súhlasom. Žalobkyňa
chodievala s kamarátkami nielen k rodičom, ale aj na diskotéky. Správanie sa žalobkyne voči nemu
spočívajúce v iniciovaní rozvodu, ale aj tohto konania pripisoval vplyvu spoločnosti, v ktorej sa pohybuje
žalobkyňa, ktorá sa zúčastňuje kurzu mágie a podobných stretnutí a dokonca žalovanému vytkla, že

v 16.storočí ju upálil. Žalovaný preto, aby sa vyhol ďalším konfliktom a prípadnej kriminalizácii svojej
osoby, zo spoločného rodinného domu sa ešte v apríli 2015 odsťahoval. Občas do domu príde pre svoje
osobné veci, do vyporiadania BSM však nechce v dome bývať, má však záujem navštevovať deti.

Žalobkyňa k tejto výpovedi nemala žiadne konkrétne pripomienky, čo odôvodnila svojou požiadavkou na

odročenie pojednávania kvôli záujmu zvoliť si ďalšieho advokáta. Súdom však bola upozornená na to, že
nietprocesnéhodôvodunavyhoveniejejžiadosti,keďžepotvrdila,žedoterajšiemuprávnemuzástupcovi
sama odvolala plnú moc. Predchádzajúce pojednávanie pritom bolo ešte 10.2.2016 a teda žalobkyňa
maladostatokčasuzvoliťsinovéhoprávnehozástupcu.Navýzvusúduooznámeniedôkazovžalobkyňanavrhla znalecké psychologické vyšetrenie žalovaného, súd však tento návrh zamietol. Uvedený dôkaz
totiž považuje súd za irelevantný, keďže v tomto konaní sa má zisťovať konkrétna forma fyzického alebo
psychického násilia a preto psychologický profil žalovaného by nemal pre súd potrebnú výpovednú

hodnotu.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Vylúčenie z užívania domu je jednou z krajných možností obmedzenia vlastníckeho práva, ktorým
zákonodarca umožnil obmedziť alebo až vylúčiť užívacie práva k bytu (domu) vlastníkovi bez náhrady.
Každý vlastník je totiž oprávnený vec držať, brať z nej úžitky a vec užívať. Práve pre obmedzenie

vlastníckeho práva ako základného práva, ktorého nedotknuteľnosť je zaručená Ústavou SR a
Dohovorom o základných právach je daná výnimočnosť uplatnenia tohto inštitútu, ktorá je prípustná
len v krajnom prípade, kedy dôvodne možno predpokladať hrozbu na živote a zdraví druhého manžela
alebo blízkych osôb. Podmienkou je, že sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby
takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome, stalo ďalšie

spolužitie neznesiteľným, podľa ktorej musí v čase rozhodovania súdu existovať reálna hrozba alebo
priame fyzické alebo psychické násilie jedného z manželov. Zároveň musí ísť o takú intenzitu, v dôsledku
ktorej sa ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov v zmysle

§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo na žalobkyni, teda bolo nutné, aby preukázala, že žalovaný
sa voči nej už dopustil, či už fyzického alebo psychického násilia, alebo že reálne hrozí toto násilie a to
v takej intenzite, že ďalšie spolužitie účastníkov sa stalo neznesiteľné. Súd mal za preukázaný len jeden
incident z roku 2014 počas dovolenky v Grécku. Odohral sa však za okolností, ktoré možno pripísať
na ťarchu žalobkyne, keď v nočných hodinách pod vplyvom alkoholu sa zabávala s miestnymi mužmi

a prvá fyzicky napadla žalovaného. Aj keď reakcia žalovaného prekročila medze nutnej obrany a je
odsúdenia hodná, nie je možné opomenúť, že žalovaný sa žalobkyni hneď ospravedlnil a bol súčinný
aj pri vyhľadaní lekárskeho ošetrenia. Súd však túto situáciu vyhodnotil ako konflikt vyvolaný samotnou
žalobkyňou. Za týchto okolností, keď žiadna iná forma násilia preukázaná nebola, súd mal za to, že nie je
možné zasiahnuť tak vážne do vlastníckeho práva žalovaného ako to požaduje žalobkyňa. Navyše súd

pri rozhodovaní vychádza zo stavu, aký je v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný už rok v dome nebýva
a preto nie je splnený ani ďalší zákonný predpoklad vyhovenia žalobe týkajúci sa spolužitia účastníkov,
keďže v súčasnosti, a to už rok, žiadne spolužitie účastníkov ani neexistuje.

Na záver súd pripomína, že aj v prípade existencie spolužitia účastníkov v čase súdneho rozhodnutia,

žalobkyňa by musela preukázať také formy násilia, ktoré by znamenali, že ďalšie spolužitie je už
neznesiteľné. Formy psychického násilia, o ktorých vypovedala žalobkyňa, buď ani nemožno považovať
za psychické násilie (napr. kontrola služobného mailu, keď žalovaný bol jej nadriadeným v zamestnaní)
alebo nie sú takého charakteru a intenzity, že by spĺňali podmienky neznesiteľnosti spolužitia. Súd preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Úspešnému žalovanému bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania. Súd totiž
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 O.s.p., keďže žalobkyňa je v
pracovnom pomere a na prvom pojednávaní bola súdom upozornená na to, že je v ťažkej dôkaznej
situácii.

Právny zástupca žalovaného si v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016 uplatnil
trovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavovýške381,32Eur,kdežiadalpriznaťodmenu
podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhlášky“), a to za 3 úkony právnej služby.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, aka) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,

b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 381,32 Eur.

Súd priznal tarifnú odmenu vo výške 198,00 Eur za tri úkony právnej služby, a to za :

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 4.2.2016 66,00 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 10.2.2016 66,00 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 27.4.2016 66,00 Eur

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 25,74 Eur, t.j. 3 x 8,58 Eur za
rok 2016.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

V súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších

predpisov, má právny zástupca žalobkyne nárok na náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške
36,83 Eur, a to:

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. BMW na pojednávanie dňa 10.2.2016 na trase Košice -
Prešov a späť pri celkovej vzdialenosti 72 km (2 x 36 km), priemernej spotrebe 7,7 l / 100 km, cene PHM

vo výške 0,945 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 18,415 Eur (základná náhrada 72
km x 0,183 Eur / km = 13,176 Eur a náhrada za spotrebované PHM 72 km x 7,7 l / 100 km x 0,945
Eur / l = 5,239 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. BMW na pojednávanie dňa 27.4.2016 na trase Košice -

Prešov a späť pri celkovej vzdialenosti 72 km (2 x 36 km), priemernej spotrebe 7,7 l / 100 km, cene PHM
vo výške 0,945 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 18,415 Eur (základná náhrada 72
km x 0,183 Eur / km = 13,176 Eur a náhrada za spotrebované PHM 72 km x 7,7 l / 100 km x 0,945
Eur / l = 5,239 Eur).

Zároveň má právny zástupca žalovaného nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na vyššie
uvedené pojednávania podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, pričom 1/60-ina výpočtového základu v roku 2016
je vo výške 14,30 Eur.

Právny zástupca má tak nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené pojednávania
spolu vo výške 57,20 Eur, a to na pojednávanie dňa 10.2.2016 a späť za 2 začaté polhodiny á 14,30
Eur vo výške 28,60 Eur a na pojednávanie dňa 27.4.2016 a späť za 2 začaté polhodiny á 14,30 Eur
vo výške 28,60 Eur.Postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % o
sumu 63,55 Eur (t.j. zo základu dane vo výške 317,77 Eur).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 381,32 Eur (198,00 Eur + 25,74 Eur + 36,83 Eur
+ 57,20 Eur + 63,55 Eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Tieto trovy je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.