Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817203205.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletých, maloleté deti Verčimákové, Andrej, nar. 04.04.2007 a Adela, nar. 22.03.2003, obaja bytom
pri matke, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, na návrh otca: E. U.Á.,
W.. XX.XX.XXXX, F. R. W. M. XX, za účasti matky: E. U., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. XXX/X, F., o zníženie
výživného t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného u maloletej dcéry na sumu 70,- eur a u
maloletého syna na čiastku 50,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. V návrhu uviedol,

že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/154/2015-115 zo dňa 24.11.2016 mu bolo
zvýšené výživné na sumu 80,- eur u syna E. a na sumu 100,- eur u dcéry E.. Tieto sumy považuje otec
za úmyselne nadsadené zo strany matky a neprimerane vysoké veku detí. Vzhľadom na to, že má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť a s prihliadnutím na výšku jeho životných nákladov, výšku príjmu, požadoval
vyživovaciu povinnosť na maloleté deti znížiť.

2. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.

3. Kolízny opatrovník nedoporučil znížiť výživné vzhľadom na vek a odôvodnené potreby detí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so správou spoločnosti STD
Donivo, a.s. Vranov nad Topľou, dohodou o vykonaní práce, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn.

6P/154/2015 a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/154/2015 -115 zo dňa 24.11.2016 bolo
zmenené výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/106/2010-69 zo dňa 23.11.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/16/2011-101 zo dňa 25.02.2011 a to tak, že sa zvýšilo
výživné na maloletého E. U. zo sumy 25,40 eur na sumu 80,- eur a na maloletú E. U. zo sumy 25,40 eur

na sumu 100,- eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.01.2017.

6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že pri predchádzajúcom súdnom konaní o zvýšenie výživného
výslovnežiadal,abykonanieneprebehlovjehoneprítomnosti,čonebolorešpektované.Včaseprevzatia
súdneho rozhodnutia už uplynula lehota na podanie odvolania, preto sa rozhodol podať návrh na
zníženie výživného. Otec má za to, že určené výživné nepokrýva len potreby jeho maloletých detí,

ale z týchto finančných prostriedkov matka zabezpečuje potreby jej tretieho dieťaťa. Vďaka matkiným
výmyslom bol otec nútený absolvovať rôzne výsluchy, preto mu bolo v zamestnaní povedané, že buďmu dajú výpoveď oni alebo požiada o skončenia pracovného pomeru sám. Preto k 31.07.2017 ukončil
pracovný pomer. Pri poslednej výplate mu bola poukázaná čiastka 400,- eur a 320,- eur predstavovali
jeho výdavky. V súčasnosti ho živí jeho mama, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Je evidovaný

na úrade práce ako nezamestnaný. Dňa 21.08.2017 uzatvoril s R. F. dohodu o vykonaní práce na dve
hodiny denne. Dohodnutá odmena je 2,50 eur na hodinu. Okrem týchto dvoch maloletých detí má otec
vyživovaciu povinnosť na syna Y., ktorú si dobrovoľne plní vo výške 50,- eur. Vlastní osobné motorové
vozidlo zn. Opel Astra, rok výroby 2008. Finančné úspory nemá žiadne. Vyživovaciu povinnosť na deti
si plní, výživné je mu zrážané v rámci exekučného konania.

7. Matka vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že otec si výživné na deti neplnil už v čase kedy mal
stanovené len minimálne výživné. Skutočnosť, že výživné sa musí vymáhať v exekučnom konaní, je
následkom otcovho konania. Z jej strany išlo o štandardný postup, keď sa obrátila na exekútora z dôvodu
neplnenia súdom uloženej povinnosti otcom. Matkin príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo
výške 213,- eur a z rodinných prídavkov, ktoré poberá na tri maloleté deti. Okrem bežných nákladov na

zaobstaranie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, musí uhrádzať náklady na zabezpečenie plnenia
školských povinností detí. Dcéra je žiačkou 9. ročníka základnej školy a syn žiakom 5. ročníka tej istej
školy. Matka býva s deťmi v byte u jej rodičov, ktorí platia poplatky spojené s bývaním. Jej príjem
postačuje akurát na pokrytie základných životných potrieb. Otec nemá predstavu aké výdavky majú
maloleté deti. Nezaujíma sa o ne, nestretáva sa s nimi. Vyživovacia povinnosť na deti je otcovi zrážaná

exekučne. Matka má okrem týchto dvoch detí ešte vyživovaciu povinnosť k dvojročnému synovi.

8. Spoločnosť STD DONIVO a.s., Vranov nad Topľou potvrdila, že E. U. ukončil pracovný pomer
31.07.2017. Pracovný pomer bol ukončený na základe § 67 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu
( výpoveď daná zamestnancom).

9. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení,

ktorá suma činí v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 01.07.2017 sumu
27,31 eur.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval návrh otca na zníženie výživného za
nedôvodný. Zmena výšky výživného prichádza do úvahy vtedy, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov
či už na strane dieťaťa alebo na strane rodiča. Naposledy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na

dcéru E. vo výške 100,- eur mesačne a na syna E. vo výške 80,- eur mesačne rozhodnutím vydaným
dňa 24.11.2016 pod sp.zn. 6P/154/2015. Súd vtedy vychádzal zo skutočnosti, že otec je zamestnaný
v spoločnosti STD DONIVO, a.s. a dosahuje pravidelný mesačný príjem okolo 1.000,- eur, v čom bola
zahrnutá základná mzda vo výške 490,- eur a diéty..
15. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval neprimeranou výškou výživného pre maloletých
určenou súdnym rozhodnutím a tiež výškou jeho príjmu a výdavkov. Súd poukazuje na skutočnosť,

že vyživovacia povinnosť otca bola určená súdnym rozhodnutím v novembri 2016. V rozsudku bolo
zdôvodnené z akého dôvodu bola potrebná zmena výšky výživného a na základe akých zákonných
kritériísúdrozhodoval.Meniťvýškuvyživovacejpovinnostirodičajemožnélenvprípadeakodposlednej
úpravy výživného dôjde k podstatnej zmene pomerov. Na strane maloletých detí žiadna takáto podstatná
zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nenastala. Naopak deti sú staršie, obe už navštevujú

druhý stupeň základnej školy a otec si musí byť vedomý jeho povinnosti podieľať sa na zabezpečení ich
základných životných potrieb, výdavkov na plnenie ich školských povinností, nákladov na mimoškolskú
činnosť.

16. Podstatná zmena pomerov nenastala ani na strane otca. V čase podania návrhu na zníženie
výživného bol riadne zamestnaný v spoločnosti STD DONIVO a.s., Vranov nad Topľou a jeho priemerný

mesačný čistý príjem, podľa správy zamestnávateľa, činil sumu 601,25 eur mesačne a výška diét
predstavovala priemerne mesačne čiastku 786,46 eur. Oproti predchádzajúcemu súdnemu konaniu sa
teda celkový mesačný zárobok otca zvýšil. V priebehu súdneho konania otec oznámil, že jeho pracovný
pomer sa skončil a on sa stal nezamestnaným, preto si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté
deti v určenej výške. Súd preveroval dôvod ukončenia pracovného pomeru otca a zistil, že pracovný

pomer bol ukončený výpoveďou podanou zamestnancom - otcom bez uvedenia dôvodu, k dátumu
31.07.2017. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine možno teda konštatovať, že otec ako povinný rodič sa
vzdal pravidelného príjmu, bez dôležitého dôvodu ukončil pracovný pomer. Súd nemôže takúto zmenu
pomerov na strane otca zohľadnil ako podstatnú zmenu, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej
povinnosti, preto návrh otca zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.