Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417201810
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417201810.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: L.. W. T., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX N. Š., v
konaní právne zast. JUDr. Dušan Klimo, advokát, Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti
žalovaným: 1/. F. Č., D.. XX.X.XXXX, N. U. XXXX/X, XXX XX N., X/ U. Č., D.. XX.X.XXXX, N. U. XXXX/
X, XXX XX N., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným tunajšiemu súdu dňa
15.2.2017 domáha uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do domovej nehnuteľnosti
špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä povinnosť zdržať sa zásahov
do pripojenia energií a vody. Ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalovaným, do rozhodnutia v
konaniach vedených o zákonnosti dražby, strpieť prítomnosť žalobkyne s rodinou vo vydražených

nehnuteľnostiach. Nakoniec sa domáha uloženia zákazu žalovaným vysielať tretie osoby, s príkazom
vstupu na pozemkové nehnuteľnosti špecifikované v návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o zákonnosti
vykonanej dražby, ktoré ohrozujú integritu žalobkyne s rodinou a ich život a zdravie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Ex/974/2009-77 zo dňa 7.6.2016 boli zamietnuté námietky proti

udelenému príklepu a schválený príklep na dražbe konanej dňa 8.3.2016 v prospech žalovaných.
Na základe tejto skutočnosti boli žalovaní zapísaní ako vlastníci nehnuteľností na liste vlastníctva.
Žalobkyňa na nezákonné uznesenie, ktorým bola pripravená o vlastníctvo, upozornila Generálnu
prokuratúru SR podnetom na podanie dovolania a podala žalobný návrh na pripustenie obnovy konania
na tunajšom súde. Okrem žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti získanej nezákonnou exekučnou
dražbou do vlastníctva žalovaných, žijú ďalšie štyri osoby, a to otec, matka a dve deti žalobkyne.

Žalobkyňa uviedla, že žalovaní s využitím listu vlastníctva sa napriek tejto skutočnosti voľne pohybujú
po predmetných nehnuteľnostiach, umožňujú takýto pohyb cudzím osobám, zabezpečili odpojenie
elektrickej energie a pokúšajú sa o odpojenie plynu a vody v týchto zimných a chladných mesiacoch,
napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti sú stále v užívaní rodinou žalobkyne. Konanie žalovaných
a tretích osôb nimi posielaných do nehnuteľností podľa žalobkyne vážne ohrozuje práva piatich osôb
žijúcich v nehnuteľnosti vydraženej nezákonnou dražbou. Nepriaznivo pôsobí na žalobkyňu a jej rodinu,

a to nielen po psychickej stránke, ale i fyzickej, keď takého osoby ohrozujú ich zdravie v zimných
mesiacoch. Žalovaní zabezpečujú zamedzenie dodávok energií a vody potrebných na prežitie.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila fotokópie rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 29.6.2015, sp. zn. 3 M Cdo 5/2007, žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o odložení podnetu
bez prijatia opatrenia zo dňa 23.1.2017, uznesenia č.k. 9Er/974/2009-77 zo dňa 7.6.2016 a výpisu z LV

č. 4722 zo dňa 19.10.2016.4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX , okres Banská Štiavnica, obec Banská Štiavnica, k.ú. Banská
Štiavnica vyplýva, že žalovaní sú v podiele 1/1 vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na tomto liste
vlastníctva parcely reg. „C“ : parc. č. 2918/2 o 156 m2 záhrady, prac. č. 3807 o 403 m2 zast. plochy a

nádvoria, parc. č. 3808 o 28m2 zast. plochy a nádvoria a parc. č. 3809/1 o 4305 m2 ovocné sady.

5. Dňa 13.3.2017 oznámila žalobkyňa, že dňa 9.3.2017 bola v predmetnej nehnuteľnosti odpojená
elektrická energia, dňa 10.2.2017 plyn a dňa 21.2.2017 pitná voda.

6. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je bezodkladná úprava
pomerov účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia
žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy.

13. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, so spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/974/2009 a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

nie je dôvodný.

14. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalobkyne, bola
vydražená súdnym exekútorom a uznesením č.k. 9Er/974/2009-77 zo dňa 7.6.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.6.2016 bol schválený príklep udelený vydražiteľom (v tomto spore žalovaným).

Predmetným uznesením boli zároveň námietky povinných (žalobkyne a jej manžela) proti udeleniu
príklepu na dražbe zamietnuté. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
vlastníctvo nadobúda dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Takým štátnym
orgánom je súd, ktorý rozsudkom môže určiť vlastnícke právo, uznesením môže rozhodnúť o udelení
príklepu o nadobudnutí vlastníckeho práva pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti. Rovnako je

to aj pri udelení príklepu v exekučnom konaní. Vydražiteľ sa stáva vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti
ku dňu udelenia príklepu za predpokladu, že v určenej lehote zaplatil najvyššie podanie (v skutočnosti
len rozdiel medzi najvyšším podaním a zloženou zábezpekou, ktorú si vydražiteľ môže započítať natúto platobnú povinnosť) a súd potom udelenie schválil. Keďže súd v exekučnom konaní príklep udelený
vydražiteľom schválil, mal za to, že boli splnené všetky podmienky na jeho schválenie.

15. Súd navyše dodáva, že nemá v zmysle ustanovenia § 3 CSP právomoc preskúmavať súdne
rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova. Okresný súd Žiar nad Hronom preto nemá právomoc na preskúmanie
rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní.

16. Právoplatnosťou schválenia udelenia príklepu vydražiteľom (žalovaným) prešlo vlastnícke právo zo
žalobkyne (povinnej) na žalovaných (vydražiteľov). V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo
vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žalovaní
ako vydražitelia nadobudli svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom, a to rozhodnutím súdu. Súd
preto nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa „umožnenia pohybu cudzím osobám
po predmetných nehnuteľnostiach“. Žalobcovia uplatňujú svoje vlastnícke právo v súlade s Ústavou

a zákonmi Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobkyňa má predmetnú nehnuteľnosť kompletne
zariadenú svojím majetkom, nemá vplyv na rozhodnutie o tomto návrhu. Od schválenia príklepu uplynulo
viac ako 9 mesiacov. Súd uvádza, že žalobkyňa napriek svojmu nesúhlasu s rozhodnutím exekučného
súdu, musí toto rozhodnutie rešpektovať a umožniť novým vlastníkom nehnuteľnosť riadne užívať.

17. Žalobkyňa ďalej namietala, že podala podnet na podanie dovolania generálnym prokurátorom SR.
Z pripojenej žiadosti „o preskúmanie rozhodnutia o odložení podnetu bez prijatia opatrenia“ vyplýva,
že právny zástupca žalobkyne žiadal preskúmať rozhodnutie o odložení podnetu bez prijatia opatrenia
vydaného Generálnou prokuratúrou SR sp. zn. VI/3Pz-135/16/1000-7 zo dňa 14.12.2016. Z uvedeného
možno vyvodiť, že Generálna prokuratúra sa návrhom žalobkyne zaoberala, avšak nedospela k názoru,

že v predmetnej veci je potrebné podať mimoriadny opravný prostriedok. Pretože žalobkyňa nepripojila k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyššie uvedené listinné dôkazy, súd nemohol posúdiť, či
podnet na podanie dovolania generálnym prokurátorom bol žalobkyňou prijatý na ďalšie konanie alebo
odložený.

18. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla všetky rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčila dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.