Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200067
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817200067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47 255 706, proti žalovanému: U. P., K.. XX.XX.XXXX,
O. S. V. XXX, o zaplatenie sumy 398,93 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 369,98 €

s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,87 € od 10.1.2014 až do zaplatenia,
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,47 € od 26.1.2014 až do zaplatenia,

s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 119,20 € od 4.3.2014 až do zaplatenia,
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,38 € od 1.4.2014 až do zaplatenia,
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,38 € od 6.5.2014 až do zaplatenia,
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 156,68 € od 4.6.2014 až do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 85,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 398,93 eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 45,86 eur od 10. 01. 2014 do
zaplatenia, 5.00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6,47 eur od 26. 01. 2014 do zaplatenia, 5.00 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 131,18 eur od 04. 03. 2014 do zaplatenia, 5.00 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 23,38 eur od 01. 04. 2014 do zaplatenia, 5.00 % úrok z omeškania ročne zo sumy

23,38 eur od 06. 05. 2014 do zaplatenia, 5.00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 168,66 eur od
04. 06. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca
nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti
Slovak Telekom, a,s, a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015
a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa
04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca
žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za
poskytovane služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej
bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu ažalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované,
avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek

opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v
tomtokonanízostávasumavovýške45,86eur,dokladč.XXXXXXXXXX,splatnádňa09.01.2014,suma
vo výške 6,47 eur, doklad č.XXXXXXXXXX, splatná dňa 25. 01. 2014, suma vo výške 131,18 eur, doklad
č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03. 03. 2014, suma vo výške 23,38 eur, doklad č.XXXXXXXXXX, splatná
dňa 31. 03. 2014, suma vo výške 23,38 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 05. 05. 2014, suma

vo výške 168,66 eur, doklad č.XXXXXXXXXX, splatná dňa 03. 06. 2014. Žalovaný si svoju povinnosť
zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prílohami žaloby, Zmluvou

o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, identifikačnými údajmi
účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31. 10. 2013 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej
osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb DATA SIM MI NEOB2.

5. V Dodatku k zmluve zo dňa 31. 10. 2013 sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v
tabuľke č. 1 každého Dodatku (24 mesiacov), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa
nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo
zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov
porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom

považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty
alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je
porušenie povinnosti na strane Podniku (bod 2. Dodatku).

6. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru na sumu vo výške 48,96 eur faktúru

č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09. 01. 2014, na sumu vo výške 23,38 eur faktúru č.XXXXXXXXXX,
splatnú dňa 05. 05. 2014, na sumu vo výške 168,66 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 03. 06.
2014, na sumu vo výške 131,18 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 03. 03. 2014, na sumu vo
výške 23,38 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 31. 03. 2014, na sumu vo výške 6,47 eur faktúru
č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25. 01. 2014.

7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresovaného žalovanému je zrejmé,
že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanému vyúčtované okrem
iných aj vo faktúrach č.XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX,
Č..XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX vo výške 730,87 eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie

pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi
spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 27.8.2015.

8. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v
čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré

podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.9. Ako vyplýva z § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik
môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

10. V zmysle § 44 ods. 12 NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

11. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

12.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.20. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

25. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

26. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená
zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je
toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

27. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný
veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnouskutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho
záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa
náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez

ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa
právnehonázoruodvolaciehosúdurelevantnýmoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi
jebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdju

akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

28. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný bol povinný platiť

cenu za poskytnuté služby.

29. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný si neplnil svoju základnú
povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, hlasových a nehlasových služieb. Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby

reálneposkytnutéprávnympredchodcomžalobcumásúdzato,ženárokžalobcuboldôvodný vrozsahu
369,98 eur.

30. Žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur za upomienku. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k

žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si

uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal súdu
zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol
žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného

poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.

31. Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok 2 x za obmedzenie služby
- neplatenie (spolu 23,98 eur). Obmedzenie služieb znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie

je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby
pôvodne mu poskytované navrhovateľom, teda odporca ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to,
že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že
pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte v čo
najväčšej miere sankcionovať. Zaplatením poplatku za prerušenie služby žalovanému ako spotrebiteľovi

nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol mu znemožnený prístup k službám, preto má
súd za to, že takéto dojednanie ohľadne tohto poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nárok navrhovateľa v časti vyššie uvedených poplatkov v celom
rozsahu zamietol.

32. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej
ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj
na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojenís citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 40,87 eur,
zo sumy 6,47 eur, zo sumy 119,20 eur, zo sumy 23,38 eur, zo sumy 23,38 eur a zo sumy 156,68 a
to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobcom požadované úroky z omeškania

neprevyšovali úroky z omeškania stanovené zákonom.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 398,93 eur s príslušenstvom. Súd
však žalobe vyhovel iba v časti 369,98 eur a teda žalobca mal v tejto časti úspech. Úspech žalobcu
tak predstavoval 92,74 % a úspech žalovaného 7,26 %. Po odrátaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu, nárok na náhradu trov konania žalobcu predstavuje 85,48 %.

38. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.