Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412202900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412202900.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. U., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomQ.M.,t.č.bytomS.XXX,J.podU.,A.republika,a2/Z.U.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom Q. M., t. č. bytom Ľ. T. XX/A, Q. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o
zaplatenie sumy 1.175,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/153/2014-154 zo dňa 03.05.2016 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. č. k. 10C/153/2014-196 zo dňa 24.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie na odvolanie žalovaného 2/ z a s t a v u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných 1/,2/ odvolací súd m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie voči žalovanej 1/ zastavil a náhradu trov konania
jej nepriznal. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej 1/ náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu sumu 139,60 eura, pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ súd uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 41,60 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2011 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon žalovanému 2/ súd nepriznal náhradu trov konania.
Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol tak, že žalobu v zostávajúcej časti zamietol. V odôvodnení rozsudku
súd uviedol, že dňa 04.02.2004 bola Všeobecnej úverovej banke, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava

25, pobočka Nové Zámky (ďalej aj „banka“) doručená žiadosť žalovaných 1/, 2/ o spotrebný úver a
dňa 12.02.2004 bola medzi bankou ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovaným 2/ ako
spoludlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebného úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Išlo o spotrebný bezúčelový úver vo výške 50 000 Sk s pevnou úrokovou sadzbou 13
% ročne, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, mesačnou splátkou 1 253,23 Sk, s prvou splátkou dňa
12.03.2004aposlednoudňa12.02.2009,sRPMN10,13%acelkovýminákladmidlžníka80993,80Sk,z

čoho istina prestavovala 50 000 Sk a výška úroku s poplatkami 30 993,80 Sk. Dohodnuté boli aj poplatky
za poskytnutie úveru 1 000 Sk, za prvú upomienku 300 Sk, za každú ďalšiu upomienku 500 Sk a zavedenie úverového účtu 80 Sk mesačne (žiadosť o spotrebný úver a zmluva o poskytnutí spotrebného
úveru). Súčasťou právneho úkonu boli aj všeobecné obchodné podmienky banky obsahujúce deväť
článkov. Dňa 14.02.2011 banka postúpila svoju pohľadávku zmluvou žalobcovi ako postupníkovi,

pričom žalobca následne listom zo dňa 24.01.2012 zaslal žalovaným 1/,2/ pokus o zmier, v ktorom
bolo oznámené, že veriteľ VÚB, a.s., vyhlásil dňa 22.02.2008 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom
pohľadávka k 24.01.2012 činila 1 232,82 eura a žalovaní boli zároveň vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy
do 31.01.2012. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 111, § 100 ods. 1

veta prvá, § 101, § 524 ods. 1,2,7 ods. 2 OZ Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka.
S ohľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovaných súd ako aj v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd urobil záver o čiastočnom premlčaní
pohľadávky žalobcu.

2. Súd žalobe vyhovel len v časti jednej nepremlčanej splátky v sume 41,60 eura s 9% úrokom

z omeškania od 04.02.2011 do zaplatenia a dopĺňacím rozsudkom žalobu vo zvyšku zamietol.
Žalovanému 2/, ktorému by patrila náhrada trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP, súd náhradu trov
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka súd
odôvodnil podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP a priznal mu náhradu trov z titulu právneho zastúpenia za
2 úkony právnej služby advokáta. Súd konštatoval, že vedľajší účastník nebol v konaní pasívny, vo veci

podal vyjadrenie a vzniesol aj námietku premlčania, preto bolo namieste priznať mu vynaložené trovy
konania v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013. S ohľadom
na to, že žalobca vzal svoju žalobu voči žalovanej 1/ späť, súd konanie voči nej zastavil s odkazom na
ustanovenie § 96 ods. 1,3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a výrok o trovách vo vzťahu k nej odôvodnil podľa

§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný 2/, ktorý uviedol, že on nedisponoval žiadnymi
peniazmi. Dňa 24.11.2016 však pred súdom prvej inštancie vzal svoje odvolanie späť a žiadal odvolacie
konanie zastaviť.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý žiadal rozsudok v časti o
povinnosti zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných zmeniť a
združeniu náhradu trov nepriznať. Uviedol, že zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal zastupovať
advokátom, nešlo o účelne vynaložené trovy konania, a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd podľa neho na vec aplikoval ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo znamená, že aj bez vznesenej námietky premlčania
by na premlčanie prihliadol. Občianske združenie nadbytočne opakovalo skutočnosti, bez uvedenia
nových, procesne významných okolností na vec sa vzťahujúcich. Súd v tomto smere vôbec neskúmal

účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania bez vedomosti o tom, do
akého konania vstupuje, a jeho podanie bolo všeobecné.

5. Vedľajší účastník na strane žalovaných sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre vo veci konal ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) v súlade s ustanovením § 470 ods.
1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd vo veci rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).

7. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného 2/, ktoré následne vzal späť, odvolací súd postupoval podľa
§ 369 ods. 1,2,3 CSP, v zmysle ktorého: (1) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie

späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty,
ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Na základe toho odvolací súd rešpektujúc dispozičnéprávo žalovaného 2/ nakladať s jeho odvolaním rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 369 ods. 3
CSP tak, že odvolacie konanie zastavil. Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 369 ods. 2
CSP nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Vo vzťahu k tomuto výroku odvolací súd o trovách

odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý by mal
na ich nárok na ich náhradu, náhradu týchto trov nepriznal, pretože v súvislosti s podaným odvolaním
žalovaného 2/ mu žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

8. Čo sa týka odvolania žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku v časti výroku o trovách konania

vedľajšieho účastníka, odvolací súd poznamenáva, že v čase rozhodovania o odvolaní platný procesný
predpis už inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje tak, ako ho predtým upravoval Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 93. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety CSP však právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávali zachované. Na tom základe
odvolací súd hodnotiac občianske združenie ako do 30.06.2016 v konaní vystupujúceho vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných urobil záver, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Keďže neboli dané

dôvody na potvrdenie daného výroku rozsudku, rozsudok v tejto časti v zmysle § 388 CSP odvolací súd
zmenil a vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podklade ustanovenia § 93 ods. 1,2,4 OSP, podľa ktorého:
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. (2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd

po uvážení všetkých okolností.

10. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Toto zákonné ustanovenie vyjadrovalo základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov
konania. Účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, mal nárok na náhradu trov tohto konania. Súd
v takomto prípade v sporovom konaní uplatnil zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).
Predpokladmi,zasplneniaktorýchvzniknenároknanáhradutrovkonania,sújednakplnýúspechvoveci
a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva (teraz § 251, § 255 ods. 1 CSP).

Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo
s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu
pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na
procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu
vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie

súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy zástupcu - advokáta.

11. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 1.175,46 eura s príslušenstvom na podklade
spotrebiteľského vzťahu, avšak žalobe bolo vyhovené len v pomerne nepatrnej časti (41,60 eura s
príslušenstvom) a z väčšej časti bola zamietnutá z dôvodu premlčania, ako je to uvedené vyššie v 1. a 2.

bode tohto odôvodnenia. Žalovaný 2/ mal teda v konaní len nepatrný neúspech, čo zakladalo jeho nárok
ako aj nárok vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane na náhradu účelne vynaložených trov
konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy z
dôvodu jeho zastúpenia advokátom za konkrétne úkony. V sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských
sporov, sa mohla konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou bolo združenie podľa

§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a i. v znení neskorších predpisov. Občianske
združenie vystupujúce v tomto spore malo oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník na strane
žalovaných a nemuselo preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Keďže túto možnosť mu
priamo dávala špeciálna zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 2 OSP, vedľajší účastník
vo všeobecnosti mal právo aj na právnu pomoc, ktorú v rámci občianskeho súdneho konania bolo

možné zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom mal právo aj na náhradu
účelne vynaložených trov konania v prípade, ak toto právo vzniklo tomu účastníkovi, ktorého v konaní
podporoval. Účelnosť vynaložených trov sa v zásade dala stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú.
Aj keď účelnosť vynaložených trov konania treba posudzovať osobitne v každom prípade, vedľajší
účastník v predmetnom konaní hájil práva žalovaných ako spotrebiteľov, a to, či bude v konaní zastúpený

advokátom alebo ním zastúpený nebude, bolo na jeho voľbe.

12. Pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka bolo potrebné skúmať, či zodpovedajú požiadavke
potreby zastupovania advokátom aj s ohľadom na cieľ činnosti vedľajšieho účastníka - občianskeho
združenia, ktorým bola o. i. najmä kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona

o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. To znamená, že samotný vedľajší účastník -
občianske združenie - mal byť uspôsobený svojím personálnym zložením tak, aby sám osebe mohol
poskytovať ochranu spotrebiteľov a právne služby advokáta využívať v zložitejších právnych prípadoch;
to by zodpovedalo aj požiadavke rozumnosti, pričom vedľajší účastník by svoju úlohu, t. j. pomoc
spotrebiteľom v súdnom konaní mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na

právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do všetkých konaní v spotrebiteľských veciach bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa
so zastúpením advokáta zbytočne navyšoval trovy konania a mohol viesť k záveru, že účelom jeho
vstupu bolo najmä získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov. Vedľajší účastník mal právo
dať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom, bolo však potrebné rozlišovať, či išlo o využitie ústavne

zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či skôr išlo o zneužitie tohto práva na úkor protistrany,
napríklad či šlo o zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných, skutkovo
a právne takmer totožných veciach, alebo tu bola snaha zvýšiť náklady konania protistrane. Zásada
účelnosti trov je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho
konania a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho

štátu (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013, nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I.ÚS 3819/13).

13. Dôležitým pre rozhodnutie vo veci samej bolo aplikovanie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a iné, účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vedľajší účastník, resp. jeho
advokát, si museli byť vedomí zákonnej povinnosti súdu prihliadať na premlčanie uplatneného práva

aj bez vznesenia námietky premlčania žalovanými alebo vedľajším účastníkom na ich strane. Táto
skutočnosť viedla odvolací súd k nutnému záveru, že v tomto prípade trovy vedľajšieho účastníka z
titulu zastúpenia advokátom neboli vynaložené účelne na bránenie práva žalovaných. Navyše podľa
obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník do konania vstúpil bez toho, aby sa pred vstupom alebo
počas konania skontaktoval so žalovanými s cieľom zistenia ich súhlasu s jeho vstupom do konania na

ich strane. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, osobitne žalovaného 1/, voči ktorému bolo
meritórne rozhodnuté a ktorý by mal právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP, by rovnako
patrila náhrada účelne vynaložených trov na bránenie práva žalovaného 1/. Keďže v tomto prípade s
ohľadom na vyššie opísaný právny názor sa uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
(trovy advokáta) posudzujú ako neúčelne vynaložené, odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania

žalobcu a rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

14. V odvolacom konaní v časti trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných bol úspešný
žalobca,ktorýpožiadalonáhradutrovzaúkonadvokátaspočívajúcehovpodaníodvolaniaazaplatenom
súdnom poplatku. V zásade z dôvodu úspešnosti v odvolacom konaní by žalobca mal právo na náhradu

trov podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak odvolací súd na tento prípad aplikoval ustanovenie § 257 OSP a
z dôvodov hodných osobitého zreteľa žalobcovi požadované trovy nepriznal. Aplikácia ustanovenia §
257 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo z časti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach v danej veci

ale aj okolnosti na strane účastníkov konania. V tomto prípade odvolací súd dôvody hodné osobitného
zreteľa odvolací súd videl najmä v okolnostiach danej veci, v ktorej si žalobca uplatnil z väčšej časti
premlčané právo a s ohľadom na deň účinnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. (01.05.2014) si musel byť
v priebehu konania vedomý toho, že ním uplatnené právo takmer v celom rozsahu musí byť posúdenéako premlčané, no napriek tomu na žalobe zotrval. Pri podávaní žaloby si musel byť vedomý, že v
prípade vznesenia námietky premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebude môcť byť
v spore v celom rozsahu úspešný. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov odvolacieho

konania žalobcu odvolací súd videl aj v tom, že ide o vec na podklade spotrebiteľskej zmluvy a vedľajší
účastník, ktorý by podľa žalobcu mal trovy tohto odvolacieho konania znášať, chránil záujmy žalovaných
ako spotrebiteľov. Zároveň mal na zreteli aj to, že inštitút vedľajšieho účastníka bol ukončený dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý v tomto smere neobsahuje žiadne prechodné a záverečné
ustanovenie.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).