Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412202900
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4412202900.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

SLOVENSKO, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: v 1. rade: Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. M., t.č. bytom S. XXX, J. pod U., A. republika, v 2. rade: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. M., t.č. bytom Ľ. T. XX/A, Q. M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v 1.
rade: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, AK Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 o zaplatenie 1 175,46
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči odporkyni v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Odporkyni v 1. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne v 1. rade titulom náhrady trov konania, k rukám jeho právneho zástupcu sumu 139,60 eur,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 41,60 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 41,60 eur od 04.02.2011 do zaplatenia, do troch
dní po právoplatnosti rozsudku.

V. Odporcovi v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcom v 1. a v 2. rade zaplatenia 1 175,46 eur s

príslušenstvom titulom vrátenia úveru.

Odporkyňa v 1. rade sa súdnych pojednávaní nezúčastňovala, v konaní však písomne deklarovala, že
má záujem dlh postupne splácať v splátkach podľa svojich možností.

Odporca v 2. rade sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval, no v priebehu konania zaslal nejednotné
stanovisko, keď na jednej strane za vzniknutý dlh obviňoval odporkyňu v 1. rade, na druhej strane však

prejavil záujem dlh splácať podľa svojich možností v splátkach.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v 1. rade zaslal súdu písomné stanovisko vo veci samej, v ktorom
vzniesol námietku premlčania a zároveň žiadal návrh zamietnuť.Na pojednávanie konané dňa 03.05.2016 sa nedostavili navrhovateľ, odporkyňa v 1. rade, odporca v
2. rade a vedľajší účastník na strane odporkyne v 1. rade a ani jeho právny zástupca, o odročenie

pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101 ods.
2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o poskytnutí úveru,
žiadosti o spotrebný úver, prehľadu splácania úveru, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o

postúpení pohľadávok, jeho prílohy, pokusov o zmier, podacích hárkov a ďalších a zistil tento skutkový
a právny stav:

Dňa 04.02.2004 bola Všeobecnej úverovej banke a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava 25, pobočka Nové
Zámky (ďalej aj VÚB, a.s.) doručená žiadosť odporcov v 1. a v 2. rade o spotrebný úver, ktorá žiadosť
obsahuje sociálne a majetkové informácie o žiadateľoch. Dňa 12.02.2004 bola medzi VÚB a.s. ako

veriteľom, odporkyňou v 1. rade ako dlžníčkou a odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom uzatvorená
zmluva o poskytnutí spotrebného úveru podľa § 497 a nasledujúce OZ. Jednalo sa o spotrebný
bezúčelový úver 50 000,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou 13,00 % ročne s lehotou splatnosti 60
mesiacov, mesačnou anuitnou splátkou 1 253,23 Sk, v čerpaní úveru jednorázovo dňa 12.02.2004 pri
60 splátkach, prvej splátke 12.03.2004 a poslednej 12.02.2009, RPMN prestavovalo 10,13 % a celkové

náklady dlžníka 80 993,80 Sk, z čoho istina prestavovala 50 000,- Sk a výška úroku s poplatkami
30 993,80 Sk. Dohodnuté boli aj poplatky nasledovne: za poskytnutie úveru 1 000,- Sk, za prvú
upomienku 300,- Sk, za každú ďalšiu upomienku 500,- Sk a za vedenie úverového účtu 80,- Sk mesačne
(žiadosť o spotrebný úver a zmluva o poskytnutí spotrebného úveru). Podľa potvrdenia predloženého
navrhovateľom bol úver poukázaný odporkyni v 1. rade 12.02.2004. Súčasťou uvedeného právneho

úkonu sú aj všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s., ktoré obsahujú deväť článkov. Článok I. zahŕňa
všeobecné ustanovenia, článok II. spôsob a doba poskytnutia úveru, článok III. úroky poplatky a ročnú
percentuálnu mieru nákladov, článok IV. splácanie úveru, článok V. zabezpečenie úveru, článok VI.
poistenie schopnosti splácať spotrebný úver, článok VII. podmienky požadovanej predčasnej splatnosti
úveru zo strany veriteľa, článok VIII. doručovanie a ochrana osobných údajov klienta, článok IX.

záverečné ustanovenia.
Dňa 14.02.2011 bola medzi VÚB a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka, ktorá sa uplatňuje v tomto konaní
(zmluva o postúpení pohľadávok a jej príloha).
Listami zo dňa 24.01.2012 právny zástupca navrhovateľa adresoval odporkyni v 1. rade a odporcovi v

2. rade pokus o zmier, v ktorom bolo oznámené, že dňa 22.02.2008 pôvodný veriteľ VÚB a.s. vyhlásil
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru pričom pohľadávka k 24.01.2012 tvorila 1 232,82 eur a
pozostávala z neuhradeného úveru 664,59 eur, zmluvného/zákonného úroku 57,36 eur, riadneho úroku
307,66eur,úrokovzomeškania100,80euranákladovklienta102,41eur.Odporcoviav1.av2.radeboli
zároveň vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy do 31.01.2012 s upozornením, že v opačnom prípade bude

vec riešená súdnou cestou. Navrhovateľ k pokusom o zmier pripojil podacie hárky o zaslaní zásielky
odporkyni v 1. rade 03.03.2011 a odporcovi v 2. rade 04.03.2011.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od 01.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

V danom prípade sa súd v prvom rade musel zaoberať s podaním navrhovateľa zo dňa 29.04.2016,
ktorým svoj návrh vzal späť celkom voči odporkyni v 1. rade bez uvedenia dôvodu. Keďže k tomuto
späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, prípadný nesúhlas odporkyne v 1. rade by bol tak
právne bezvýznamný a preto súd konanie voči nej zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.. V druhom rade sa

súd musel vysporiadať s právnym posúdením veci vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Niet pochýb o tom,
že žiadosť o poskytnutie úveru, ako aj samotná zmluva o poskytnutí spotrebného úveru je podpísaná
aj odporcom v 2. rade, preto z tohto pohľadu je možné konštatovať pasívnu vecnú legitimáciu odporcu
v 2. rade v konaní. Aktívna legitimácia navrhovateľa je tak isto v konaní daná a vyplýva zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011, ktorú ako postupník uzatváral s postupcom VÚB a.s. a ktorej

predmetom je aj pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní. V zmluve o poskytnutí spotrebného
úveru VÚB a.s. vystupoval ako dodávateľ pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, odporca v 2.
rade mal postavenie spotrebiteľa, pretože z identifikačných údajov nie je možné vyvodiť žiadny záver
o tom, že by konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu, hoci v zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru sa konštatuje jej uzatvorenie podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka,

teda ako absolútny obchod, v skutočnosti došlo k uzatvoreniu spotrebiteľského úveru podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 12.02.2004 (ďalej aj citovaného zákona). Náležitosti
sú vymedzené v § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, pričom podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri
nesplnení podmienok podľa ods. 2, 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak spotrebiteľovi na
jej základe bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Možno teda mať za to, že

ak by aj zmluva o poskytnutí spotrebného úveru nespĺňala všetky zákonom vyžadovaných náležitostí
podľa § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, bolo by potrebné uvedenú zmluvu posudzovať za platnú podľa
§ 4 ods. 4 citovaného zákona, pretože spotrebný úver spotrebiteľovi poskytnutý bol a spotrebiteľ ho
čerpal. Podľa dohodnutých podmienok mal byť úver splatený v 60 mesačných splátkach v období od
12.03.2004 do 12.02.2009. Konanie bolo začaté 09.02.2012. Aj bez námietky premlčania vznesenej

vedľajším účastníkom na strane odporkyne v 1. rade súd musel vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Súd
musel zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že

od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd, vychádzajúc v tomto
smerezaktuálnejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(napr.rozsudoksp.zn.8Cdo3/2015
z 28.05.2015), urobil záver, že na daný skutkový stav je nutné aplikovať ustanovenie § 100 ods. 1,2
a § 101 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že súd aj bez návrhu prihliadol v prípade nároku voči
odporcovi v 2. rade podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na premlčanie všetkých splátok, ktoré

boli premlčané najneskôr do troch rokov (všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ) pred začatím
súdneho konania dňa 09.02.2012, čo teda znamená, že premlčané boli všetky splátky, ktoré boli zročné
do 09.02.2009. V súdenej veci to znamená, že tak bolo premlčaných zo 60 splátok celkovo 59 splátok po
1 253,23 Sk, teda 41,60 eur a nepremlčaná zostala len posledná, v poradí 60 splátka, ktorá bola zročná
12.02.2009. Je pravdou, že v pokuse o zmier zo dňa 24.01.2012 navrhovateľ konštatuje, že právny
predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.02.2008, no v tomto smere neboli

súdu predložené zo strany navrhovateľa, ale ani odporcov žiadne hodnoverné listinné dôkazy a preto
súd na túto skutočnosť vôbec neprihliadol. Čo sa týka podacích hárkov, predložených navrhovateľom
a podľa ktorých mali byť odporcom v 1. a v 2. rade zaslané určité zásielky navrhovateľa, tak súd má
za to, že nie je jasné o aké zásielky sa jednalo, pričom pokus o zmier to rozhodne nemohol byť. Ten
je zo dňa 24.01.2012, no podacie lístky sú zo dňa 03.03.2011 a 04.03.2011. Faktom však zostáva, že

z dôvodov uvedených vyššie, teda z dôvodu premlčania 59-ich z celkového počtu 60-ich splátok bolo
návrhu vyhovené voči odporcovi v 2. rade len v časti jednej splátky vo výške 41,60 eur a v zostávajúcej
časti istiny bol návrh voči nemu zamietnutý.

Posledná splátka 41,60 eur mala byť uhradená 12.02.2009 a preto nasledujúceho dňa, t.j. 13.02.2009 sa

odporca v 2.rade dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 OZ. Súd je viazaný
návrhom a preto ak navrhovateľ požadoval úrok z omeškania až od 04.02.2011, boli mu priznané od
požadovaného dátumu, no len zo sumy prestavujúcej priznanú istinu 41,60 eur a v zostávajúcej časti
príslušenstva bol návrh zamietnutý. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009.

O trovách konania medzi navrhovateľom na jednej strane a odporkyňou v 1. rade na druhej strane
súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože navrhovateľ zavinil zastavenie konania voči
odporkyni v 1. rade tým, že návrh voči nej vzal späť bez uvedenia dôvodu. Odporkyni v 1. rade však
náhrada trov konania priznaná nebola, pretože jej žiadne nevznikli.

O trovách konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporkyne v 1. rade súd
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože navrhovateľ zavinil zastavenie konania voči
odporkyni v 1. rade tým, že návrh voči nej vzal späť bez uvedenia dôvodu. Vedľajší účastník na strane
odporkyne v 1. rade nebol v konaní pasívny. Naopak, v rámci svojho vyjadrenia vo veci samej vzniesol

námietku premlčania a následne navrhovateľ vzal svoj návrh späť voči odporkyni v 1. rade. Je preto
možné konštatovať, že vedľajší účastník na strane odporkyne v 1. rade bol v konaní aktívny a preto je
na mieste mu priznať náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 139,60
eur za dva úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie vo veci samej + režijný
paušál 2 x 8,39 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 61,41 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.

655/2004 Z.z. v znení od 01.07.2013.

O trovách konania medzi navrhovateľom na jednej strane a odporcom v 2. rade na druhej strane súd
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi v 2. rade, ktorý mal v konaní neúspech v pomernej
nepatrnej časti, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).