Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223537
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213223537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave (zn. 3704869), proti žalovanému: R. B., nar. XX. O. XXXX, bytom O. O. XXXX/
XX, Š., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: M.. A. O., vyššia súdna úradníčka
Okresného súdu Galanta, o 1.226,73 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 1.226,73 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 21. februára 2013 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. novembra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s.,

poskytol žalovanému úver, ktorý mal splácať do 20. februára 2013. Žalovaný svoj záväzok neplnil a jeho
dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s., pozostával z istiny 906,32 €, úrokov 263,60 € a poplatkov 56,81
€ s úrokmi z omeškania. Zmluvou z 28. marca 2013 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu. V
neskoršom podaní z 22. januára 2016 podrobnejšie vysvetlil vznik jednotlivých uplatňovaných položiek.

2. Žalovaný, ktorý je na neznámom mieste a podľa § 29 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je

zastúpený opatrovníčkou, sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na
ktoré sa účastníci nedostavili. Žalobca sa nedostavil, ospravedlnil sa a súhlasil s rozhodnutím v jeho
neprítomnosti. Opatrovníčka žalovaného sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu neospravedlnila,
ani nepožiadala o odročenie. Vzhľadom na to súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti oboch
účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom súd vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o splátkovom

úvere (č. l. 6 a 7), zmluva o postúpení (č. l. 21 až 24), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 8),
všeobecné obchodné podmienky (č. l. 25 až 30), výpis obratov na úverovej zmluve (č. l. 62 až 69) a v
spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na

základe bankového povolenia, podpísali 17. marca 2008 listinu označenú ako „Zmluva o splátkovom
úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l. 6 a 7). V jej čl. I sa veriteľ zaviazal „jednorazovo“ poskytnúť žalovanému
spotrebný úver vo výške 20.000 býv. Sk (poukázaním na určený účet). Úver mal byť úročený pevnou
sadzbou 18,4 % ročne, úroky mali byť splatné mesačne a dlžník mal samotný úver splácať v 59pravidelných mesačných splátkach po 578 Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 20. februára
2013.

V čl. II ods. 4 tejto zmluvy sa strany dohodli, že „všetky vzťahy výslovne neupravené v Úverovej zmluve...
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi...“. Podľa čl. II ods. 2 sa pod „VOP“ rozumeli všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1. augusta 2002.

b) Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., v znení účinnom od 1. novembra 2011
(č. l. 25 až 30) obsahovali okrem iného ustanovenie ods. 19.16, ktoré znelo:

„19.16 Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu
akékoľvek svoje Pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, premlčané
alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi...“.

c) Suma 20.000 Sk bola žalovanému poskytnutá na jeho účet 17. marca 2008 a žalovaný poskytnutý
úver splácal (výpis obratov č. l. 62 až 69). Nebolo však dokázané, či a ako bol žalovaný vyzvaný na
úhradu dlžných súm, či tieto výzvy boli písomné a či a kedy žalovanému došli.

d) Listom z 5. apríla 2013 (č. l. 8) Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávku
z uvedenej úverovej zmluvy (identifikovanú ako „41A - Spotrebný úver na Čokoľvek do 1699 / Číslo
úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX“) „vo výške 1.370,02 € s príslušenstvom“ postúpila na žalobcu. Zmluva
o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalobcom z 28. marca 2013 (č. l. 21 až
24) obsahuje okrem iného toto ustanovenie:

„Článok IV.
Vyhlásenia zmluvných strán

... 4.2 Postupca výslovne potvrdzuje, že:...

d) Pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.“

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a), b) a d) sú v podstate len reprodukciou listín, voči pravosti ktorých
neboli vznesené žiadne námietky.

b) Skutkové zistenie pod bodom 4 písm. c) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v tomto smere. Zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu ale nevyplýva, kedy a

ako Slovenská sporiteľňa, a.s., vyzvala žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok. Za takúto výzvu
nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden takto
interpretovateľný prejav vôle Slovenskej sporiteľne, a.s. Keďže žalobca v tomto smere v žalobe ani
nič netvrdil (neuvádzal žiadne skutočnosti ohľadom uskutočnených platieb), nebolo ich možné ani
považovať za nesporné.

V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou
na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie uvedených listín
(listov a pod.) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle

uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti
musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, ktorej pôvodným
veriteľom bola banka. Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by ho samosudca bol mohol
oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 O. s. p.); ak tak žalobca neurobil, musí znášať
negatívne dôsledky z toho plynúce (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 26 Co 249/2015-60.

Právne vec súd posúdil takto:6. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa

v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

7. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom

treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy so žalovaným,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu

medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou)
a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo
zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený (a povinný, napr. podľa § 128 O. s. p.) o
záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v

ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

8. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 cit. zákona (v znení účinnom k 17.
marcu 2008), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 28. marcu 2013) dovoľuje banke postúpiť
jejpohľadávkyvočiklientovizasplneniaurčitýchpodmienok.Súdsanestotožňujesnázormivyslovenými

v odbornej literatúre (napr. Csach, K.: Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov,
bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa. 1. časť. Súkromné právo, 1/2015,
s. 12 a nasl.), podľa ktorých toto ustanovenie sleduje len dovoliť postúpenie na inú osobu než banku.
Tento názor nezodpovedá textácii, ani obsahu tohto ustanovenie, ktoré v prvej časti viaže postúpenie
(akékoľvek) na splnenie určitých podmienok a až následne v dôvetku hovorí, že za splnenia týchto

podmienok možno pohľadávku postúpiť „aj“ na tretiu osobu. Práve z použitia tejto vetnej konštrukcie
vyplýva, že účelom tohto ustanovenia je „dovoliť“ postúpenie všeobecne, na kohokoľvek. Z toho zasa
ale možno logicky vyvodiť, že bez takéhoto dovolenia by bolo postúpenie pohľadávky neprípustné, teda
pohľadávka banky by bola nepostupiteľná. Možno teda uzavrieť, že aj zákonodarca pri formulácii tohto
ustanoveniavychádzalzprincipiálnejnepostupiteľnostipohľadávkybankypodľavšeobecnýchpredpisov

občianskeho práva, ak by neexistovalo špeciálne dovoľujúce ustanovenie.

9. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady

nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.
1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a
ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj
navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby

jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca,
v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč.

zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so závermi
judikátu R 46/2009 (podobne napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 26 Co 249/2015-60). Treba
len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie podmienok § 92 ods. 7 resp. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho, I.: Občiansky zákonník.

Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná pasáž však v uvedenom
judikáte vôbec nie je obsiahnutá).10. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac,
ak ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (porov. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa v platnom znení). Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch
potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §
120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie
podmienokplatnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysle

uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku
aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.

11. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť

pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená na žalobcu (28. marec 2013), boli
tieto podmienky postúpenia splnené. Nebolo totiž dokázané, s čím a ako dlhu bol žalovaný v omeškaní
s plnením svojho záväzku, ani to, že by bol aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaný na
splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému
bola v čase jej postúpenia naňho spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.

z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca sa stal
majiteľom (veriteľom) pohľadávky, teda že je aktívne legitimovaný na jej uplatňovanie pred súdom.

12. Vzhľadom na to bolo treba uzavrieť, že žalobca nedokázal svoju aktívnu legitimáciu, teda riadne
nadobudnutie žalovanej pohľadávky, a jeho žalobu tak bolo treba zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).

13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Žalovaný žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.