Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212918
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412212918.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne
zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanoužalobouzodňa17.09.2012,doručenoutunajšiemusúdu27.09.2012,sažalobcadomáhalod
žalovanej zaplatenia sumy 175,- € titulom majetkovej škody a sumy 165,96 € titulom nemajetkovej ujmy
(predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní, voči povinnému C. K., W..
X.X.XXXX a ktorému súdny exekútor pridelil č. EX 2218/2007 tým, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

2. Žalobca podaním zo dňa 23.10.2014 doručil elektronicky návrh na prerušenie konania a to až
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Dňa 28.10.2014 súdu doručil žalobca návrh na prerušenie konania z dôvodu, že
Súdny dvor Európskej únie rozhoduje na základe podnetu žalovanej v konaní, ktoré je vedené na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010, o prejudiciálnych otázkach, ktoré majú podstatný význam

pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu v predmetnom konaní.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním zo dňa 19.8.2014 ( doručené súdu dňa 22.8.2014 )
tak, že žiadala, aby súd žalobu zamietol, a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Z procesného
hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené nároky. Podal ju
predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku podľa

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(resp. podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012). Nakoľko žalobca neposkytol ani
súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje
žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že bydošlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Paušálne náklady
na pohľadávku subjektívne vyčíslené žalobcom nie sú škodou a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal.

Rovnako mu nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v
každom prípade. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody
(resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením tvrdení prednesených žalobcom, žalovanou,

oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/233/2004 (EX53/2004), znaleckého posudku
1/2014 zo dňa 17.1.2014 a listín, ktoré sú obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/153/2012 a zistil,
že tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora Jána Kubinca o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.2.2004, ktorým žiadal vymôcť čiastku
14000,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. N 4205/2003, NZ 97020/2003 zo
dňa 25.10.2003, poveril dňa 12.3.2004 menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu

ako oprávneného voči povinnému C. K.. Dňa 12.2.2007 doručil žalobca súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Dňa
1.3.2007 tunajší súd vyzval súdneho exekútora, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu na zmenu
exekútora. Exekútor dňa 10.4.2007 oznámil súhlas so zmenou exekútora a predložil vyúčtovanie trov.
Následne tunajší súd uznesením zo dňa 24.4.2007, č.k. 11Er/233/2004-17 vyhovel návrhu oprávneného

na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Dňa
2.11.2009 navrhol oprávnený zmenu exekútora a aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Dňa 23.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby predložil exekučný spis na rozhodnutie
o zmene exekútora. Súd následne uznesením 11Er/233/2004 - 60 zo dňa 10.2.2010 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú (potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13CoE/317/2010-85 dňa

2.11.2010). Uznesením č.k. 11Er/233/2004-74 zo dňa 28.7.2010 súd exekúciu zastavil (potvrdené
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13CoE/100/2010-71 dňa 21.5.2010).

5. Znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 žalobca preukazoval výšku spôsobenej škody.

6. K procesným návrhom žalobcu na prerušenie konania súd uvádza, že prerušenie konania podľa §
162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je obligatórne a dopadá na situácie,
kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú.
Prerušenie konania podľa § 164 CSP je naproti tomu fakultatívne a bude namieste vtedy, ak prebieha
iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na

také konanie dal podnet.
7. Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
svojim charakterom nie je takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia,
teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho, tie isté dôvody, ktoré by mali
zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu z rozhodovania prejednávanej veci žalobca predostrel už

v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jej výhrada už
vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012 sp. zn.
24NcC/257/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal.
8. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym
dvorom Európskej únie, je treba uviesť, že v tomto konaní žalobca vyvodzuje uplatnené nároky z

tvrdenia, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku). Žalobca neuviedol a preto nie je zrejmé, aký súvis
sprejudiciálnymiotázkamiaktuálnymivkonaníOkresnéhosúduPrešovsp.zn.7C/6/2010máposúdenie
toho, či poverenie súdneho exekútora bolo vydané v určenej lehote alebo nie, lebo táto okolnosť sa ani
okrajovonedotýkapotrebyaplikáciekomunitárnehopráva.Ajtusúdpoukazujenaust.§162ods.1písm.

a) a § 164 CSP konštatujúc, že neprebieha žiadne konanie riešiace predbežnú otázku majúcu význam
pre rozhodnutie vo veci, pre ktorú by bolo namieste obligatórne či fakultatívne prerušenie tohto konania.
9. Súd z uvedených dôvodov procesné návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol.

10. Na zistený skutkový stav súd aplikuje zákon, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci jeho orgánmi č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretejčasti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát

nemôže zbaviť.

11. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej
republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné)
splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako

peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu
nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo
za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup
orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý
spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

12. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora,
návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo tunajším súdom
vedené exekučné konanie pod sp. zn. 11Er/233/2004. Súd dňa 12.3.2004 poveril vykonaním exekúcie

súdnehoexekútoraJánaKubincaažalobcaakooprávnenýdňa12.2.2007a2.11.2009požiadalozmenu
exekútora. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo,
že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

14. V danom prípade tunajší súd ako exekučný súd rozhodol o zmene exekútora na základe žiadosti
oprávneného doručenej súdu dňa 12.2.2007, a to uznesením č.k. 11Er/233/2004-17 dňa 24.4.2007 (z
dôvodu, že súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo ako náhradný exekútor po zomrelom súdnom exekútorovi
Jánovi Kubincovi doručil súdu dňa 10.4.2007 vyjadrenie k tomuto návrhu a vyúčtoval trovy). O návrhu na

zmenu exekútora doručenom súdu dňa 2.11.2009 síce exekučný súd nerozhodol, avšak jeho postup bol
plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 10.2.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju
v celom rozsahu ju zastavil (uznesením zo dňa 28.7.2010), z dôvodu, že povinný splnomocnil advokáta
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom toto splnomocnenie bolo posúdené ako
absolútne neplatný právny úkon. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na

odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie v tomto výroku potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s
logickým procesným postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu
o zmene súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o samoúčelný postup, teda o rozhodnutie
bez akéhokoľvek praktického významu.

15.Eštejepotrebnédodať,žezákonomstanovenápovinnosťsúduakoorgánuverejnejmociurobiťúkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva
každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či

došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú
uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnostidanej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na
jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,

ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,
ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v
príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

16. Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o
zmene súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok
vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere

napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy,
ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú
a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť
v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza

skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume
70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou

stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v
porovnanísjehomajetkovýmstavompredškodnouudalosťou.Pretoprináhradeskutočnejškodymožno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.
Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom

na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale
ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s
nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako

už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady
na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho
exekútora na základe návrhu doručeného súdu dňa 2.11.2009 rozhodol.

17. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku

postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane
žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

18. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej súd poznamenáva, že zo žaloby je evidentné čoho sa

žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov, pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca
ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti
SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov
uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti
sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona). Preto súd nepovažuje žalobu za

predčasne podanú, keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu voveci. Žalovaná bola v konaní úspešná. Žiadne trovy jej však v konaní nevznikli. Nakoľko však úspešnej
žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má za to,

ževsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,t.j.vsúladesprincípomrýchlostiahospodárnostikonania,
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl.
4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.