Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/491/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612204355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4612204355.2

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01
Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného: JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská
cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, o
vymoženie sumy 389,66 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 pod sp. zn. EX 1999/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (č. 80056717)
na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/114/2011-64 zo dňa
8.7.2011,prevymoženiesumy389,66eurspríslušenstvom(úrokzomeškaniaatrovypredchádzajúceho
konania) a trovami exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 22.5.2012.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 17.3.2017 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, a to na základe zistení o nemajetnosti povinného a taktiež z dôvodu
nehospodárnosti ďalšie pokračovania v exekúcii. Uviedol, že od začiatku exekučného konania vykonal
úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a následne k jeho speňaženiu, týmito úkonmi a
previerkami však nebol zistený žiadny majetok povinného, resp. majetok povinného, ktorého vymoženie
by postačovalo aspoň na úhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nevyjadril.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný
len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Z exekučného spisu súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností
ani motorových vozidiel. Nebol zistený zamestnávateľ povinného - v Sociálnej poisťovni bol povinný
naposledy evidovaný ako zamestnanec (dohoda) v období od 16.5.2011do 27.5.2011. Exekúcia

prikázaním pohľadávky z účtov povinného na základe exekučných príkazov vydaných exekútorom,
nebola úspešná. Z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu vyplýva, že
nebol zistený majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného s príslušenstvom
alebo aspoň trovy exekúcie. Vzhľadom na to súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods.
1 EP zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd podotýka, že pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinnej

v čase rozhodovania. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov
povinného v budúcnosti (teoretická zmena pomerov je daná vždy, nie je však možné dlhodobo očakávať,
žepovinnýmožnovbudúcnostinadobudnemajetok,aktakýtopredpokladniejemožnéreálnevyvodiťzo
zistených skutočností). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania (začalo
sa v roku 2012) nezmenili - nebol zistený príjem alebo majetok, na ktorom by bolo možné vykonávať

exekúciu.

9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“.
Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie
exekútora (ktoré je obsahom podnetu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti

povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor
má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny
komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže

byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor nemá v zmysle Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017 právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak
nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
Súd súčasne dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade
súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný

súd podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 243h ods.
1 prvá veta Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 je oprávnený a povinný zastaviť exekúciu, ak
je vo veci daný niektorý z dôvodov na jej zastavenie, pričom jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodované nebude.

16. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má
voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť,
preto má nárok na náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. O výške náhrady trov exekúcie

rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možno podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniauznesenianaOkresnom
súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní
uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v
odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší
rovnopis.