Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112202365
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112202365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu K. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, D. D., prechodne bytom H. XX, D. D., zast. opatrovníkom K. I. st.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D. Bystrica, a JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou Rudlovská cesta 47,
Banská Bystrica, proti žalovanej K. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D. D., zast. JUDr. Zuzana
Bejdová, advokátka, Skuteckého 30, Banská Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 8
193,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.
k. 10C/10/2012 - 184, zo dňa 24. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania, z výpovede svedkov
a z predložených listinných dôkazov, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku, mal
za preukázané, že žalobca (t. č. nesvojprávny v zmysle rozsudku súdu zo dňa 19.05.2014 č. k.

31Ps/12/2012-125, právoplatného dňa 16.06.2014) je synom žalovanej a svojho opatrovníka z
manželstva rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/69/2007 zo dňa
31.05.2007, ktorým bol v tom čase maloletý žalobca zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bolo uložené prispievať na jeho výživu výživným 2 300,- Sk mesačne. V čase rozvodu manželstva býval
otec žalobcu už dlhšiu dobu mimo spoločnej domácnosti, tam sa zdržiaval iba počas každého druhého
víkendu keď, bol syn (žalobca) doma a zabezpečoval aj prepravu syna do školy v Levoči (Spojená škola
internátna v Levoči pre nevidiacich). Manželia dlhšiu dobu spoločne nehospodárili. Je nesporné, že

po rozvode manželstva (s výnimkou pobytov v internátnej škole) žil žalobca so žalovanou v spoločnej
domácnosti do 27.12.2010. Odvtedy žije u otca.

3. Žalobou zo dňa 27.01.2012 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej,
ktorá sa na jeho úkor mala obohatiť v čase kedy býval žalobca u nej tým, že vybrala z bankového účtu
žalobcu dňa 02.11.2009 sumu 4 076 eur, dňa 28.12.2010 sumu 3 450 eur a po 01.10.2009
prevzala výplatu poistky žalobcu v sume 667 eur. Niet pochýb o uvedených výberoch a prevzatí peňazí

žalovanou. Sporným v konaní zostal účel a spôsob ich použitia.

4. Zo zisteného skutkového stavu o príjmoch a peňažných príspevkoch poskytnutých žalobcovi zo
Sociálnej poisťovne (mesačný invalidný dôchodok) a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (peňažnépríspevky na kúpu pomôcky, špeciálny program, špeciálna úprava PC pre nevidiacich, na výcvik
používania tejto pomôcky, príspevok na kúpu osobného počítača), o zárobku matky a o výdavkoch
na spoločnú domácnosť žalovanej a žalobcu, s prihliadnutím aj na výdavky súvisiace s pobytom

žalobcu v internátnej škole súd dospel k záveru, že je ľahko uveriteľné, že príjmy žalovanej a žalobcu
v rozhodnom čase spolu cca 660 eur mesačne nepostačovali na bežné materiálne zabezpečenie
domácnosti dvoch dospelých osôb, najmä ak náklady jednej z dôvodu invalidity boli zvýšené. Preto
súd uveril konzistentným tvrdeniam žalovanej a jej rodičov o postupne nimi poskytovaných finančných
pôžičkách, ktoré im žalovaná vo väčších sumách vrátila (vrátenie sumy 4 250 eur v decembri 2009

nadväzuje na výber sumy 4 076 eur dňa 2.11.2009 z účtu žalobcu a vrátenie sumy 3 650 eur v
januári 2011 na výber sumy 2 450 eur dňa 28.12.2009 z účtu žalobcu, čo je druhý deň po odchode
žalobcu zo spoločnej domácnosti). Rovnako je uveriteľné i použitie vyplatenej poistky v sume 667 eur,
za danej situácie nie tak vysokej, aby nebola skonzumovaná pri nedostatku financií v domácnosti.
Prípadné podozrenie, že žalovaná použila finančné prostriedky žalobcu na výplatu bývalého manžela
(v súčasnosti opatrovníka žalobcu), ktorému v zmysle rozsudku o vyporiadaní BSM právoplatného dňa

14.02.2011 je žalovaná povinná vyplatiť sumu 10 141,70 eur považuje súd za vyvrátené aj existenciou
úveru, ktorý si žalovaná vzala v s UniCredit Bank a.s. vo výške 10 000,- eur v júli 2011. Súd tiež
zohľadnil, že povinnosťou žalovaného prispievať na chod spoločnej domácnosti so žalovanou je daná
druhouvetou§43ods.2Zákonaorodine,pretopoužitiejehofinančnýchprostriedkovnakrytienákladov,
resp. spoločnej domácnosti, či už priamo alebo úhradou pôžičiek na zabezpečenie bežného života,

nemôže zakladať bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu.

5.Pokiaľpodalzástupcažalobcunažalovanútrestnéoznámeniepretrestnýčintýraniablízkejazverenej
osoby, z vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že trestné stíhanie bolo zastavené, lebo skutok nie
je trestným činom.

6. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 153 ods. 1 a § 120 ods. 1 O. s. p. )
v preukázaní, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Ďalší
samostatný dôvod, pre ktorý nemôže byť žalobca v konaní úspešný je, že jeho žaloba je ako šikanózny
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podanie žaloby sa súdu

javí ako akt vyporiadavania si účtov otca žalobcu s bývalou manželkou.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov (strán)
vo veci. V konaní mala úspech žalovaná, náhrady trov konania sa vzdala, pretože podľa jej názoru
ide o vec hodnú osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O. s. p. ).

7.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 193,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3 450,- eur od 29.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 4 076,- eur od
3.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 667,- eur od 25.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a

trovy odvolacieho konania ako to vyplýva z vyčíslenia uvedeného v prílohe odvolania, t.j. celom v sume
3 177,12 eur.

8. Namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav. Súd uveril tvrdeniam žalovanej, že spoločný
príjem žalovanej a žalobcu nestačil na bežné materiálne zabezpečenie domácnosti, aj nepodloženým,

žiadnymi ďalšími hodnovernými dôkazmi tvrdeniam rodičov žalovanej o postupne poskytovaných
finančných pôžičkách, ktoré žalovaná vo väčších sumách vrátila, nebolo preukázané, že by sa na
materiálnom zabezpečení spoločnej domácnosti po rozvode manželov akokoľvek podieľala iná osoba.
Rodičia žalovanej nevedeli presne odpovedať na otázky právneho zástupcu žalobcu ohľadom presnej
vypožičanej sumy, ani spôsobu nadobudnutia vyššej sumy, z ktorej boli schopní realizovať pôžičky.

V konaní sp. zn. 8C/109/2008 o vyporiadanie BSM s totožnými sporovými stranami, okresný súd
napriek existencii písomnej zmluvy o pôžičke takýto dôkazný prostriedok vykonaný v prospech zástupcu
žalobcu - K. I., nar. XX.XX.XXXX, označil ako súkromné pôžičky s neobjektívnou a spornou výpovednou
hodnotou, považoval ich za nepresvedčivé a na takýto dôkaz nebral zreteľ. V prejednávnom prípade,
aj napriek vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu okresný súd vyhodnotil svedecké výpovede rodičov

žalovanej ako konzistentné výpovede a tvrdenia, pričom sa nezameral na fakt, že sa jedná o blízkych
rodinných príslušníkov žalovanej, ktorí žalovanú de facto nikdy nepoškodia.9. Súd sa nezaoberal ani tvrdeniami zástupcu žalobcu, že žalovaná prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v žiadnom prípade nepreukázala svoju finančnú spoluúčasť pri financovaní spoločnej
domácnosti. Písomné vyjadrenie zo dňa 12.04.2012, ktoré obsahovalo vyčíslenie nákladov žalovanej,

ktoré bola nútená vynaložiť v súvislosti so starostlivosťou o žalobcu, bolo všeobecné, nezakladalo sa
na reálnych cenách za zakúpené prostriedky, uvedené ceny boli nadhodnotené a celé vyúčtovanie
bolo účelové. Uznanie nákladov žalovanej v sume 2 893,- eur žalobcom, na ktoré poukázal súd,
bolo predmetom mimosúdneho konania a žalobca bol pre prípad uznania takéhoto zmieru ochotný
akceptovať určitú sumu aj bez náležitého preukázania nákladov, avšak iba za splnenia ďalších so

zmierom súvisiacich podmienok. Keďže toto konanie bolo neúspešné, nie je možné tento prejav
vyhodnocovať ako uznanie dlhu žalobcom. Zástupcovia žalobcu tiež žiadali, aby odporkyňa preukázala
aj mieru účasti akou sa žalobca mal zúčastňovať na spolufinancovaní nákladov vynaložených na
spoločnú domácnosť. Žalovaná tieto skutočnosti nikdy žiadnym spôsobom nepreukázala.

10. Okresný súd neprihliadal na skutočnosť, že zástupca žalobcu XX. I., nar. XX. XX. XXXX prispieval

na náklady spoločnej domácnosti v čase pokiaľ žalobca so žalovanou býval v spoločnej domácnosti,
a to v 1 nákladov na bývanie (v hotovosti). Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná v konaní o rozvod
manželstva č. k. 15C/69/07.

11. Pokiaľ súd poukazuje na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, že žaloba žalobcu predstavuje šikanózny

výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ide o prísne subjektívne tvrdenie sudcu bez ďalšieho
podrobného preskúmania. Počas súdneho konania žalovaná ako aj sudca označili niekoľkokrát konanie
žalobcu a predovšetkým jeho zástupcu za spoločensky neprijateľné, keďže žaloba smeruje proti matke
žalobcu, ktorá celý svoj život podriadila starostlivosti práve o žalobcu a celé konanie žalobcu má byť
ovplyvnené jeho zástupcom - opatrovníkom. Je samozrejme nežiadúce takéto žalobné konanie syna

voči matke, ktorá ho vychovávala a starala sa o neho. Je však rovnako potrebné, aby ťažko zdravotne
postihnuté osoby, akým žalobca bezpochyby je, boli chránené v uplatňovaní svojich oprávnených
záujmov, pričom niekedy je týmto osobám ubližované aj zo strany najbližších. Označenie žaloby
žalobcu za šikanóznu a v rozpore s dobrými mravmi je zarážajúce, keďže nezriedka sa súdne konania
vedú medzi súrodencami, manželmi, aj rodičmi a deťmi. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé,

o ktoré ustanovenie zákona opiera súd v tomto svoje rozhodnutie, v tomto smere rozhodnutie nie je
preskúmateľné. Okresný sa nezaoberal tým, že žalovaná voči žalobcovi uskutočňovala konanie, ktoré
nie je v súlade s dobrými mravmi. Ide o situáciu, keď s pár osobnými vecami vyhostila žalobcu zo
spoločného bytu a následne pár dní potom bezohľadne previedla zostatok na účte žalobcu. Opatrovník
našiel žalobcu osamote a v ťažkom psychickom rozpoložení, pričom žalovaná sa vôbec nezaujímala o

ďalší stav žalobcu, a to ani potom, ako ho opatrovník ubytoval vo svojom byte a poskytol mu následnú
starostlivosť, ktorú mu poskytuje dodnes. Údajným motívom vyhostenia žalobcu žalovanou bolo, že sa
snažil tráviť viac času s inými ľuďmi, konkrétne s rodičmi opatrovníka a nielen osamote v byte, ako ho
zanechávala žalovaná.

12. Žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má zato,
že okresný súd vyčerpávajúco zistil skutkový stav a správne vyhodnotil dôkaznú situáciu. Je pravdou,
že žalobca je občanom ťažko zdravotne postihnutým, a že dané súdne konanie vyvolalo konanie o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu, ktoré inicioval zákonný sudca bezprostredne po jeho
vypočutí na pojednávaní v danej veci. Znaleckým dokazovaním bol ustálený jeho zdravotný stav, súd

žalobcu úplne pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Po tom, ako bola osoba žalovanej spochybnená,
súd za opatrovníka ustanovil otca žalobcu. Žalovaná v priebehu celého konania opierala svoju obranu
o rovnaké argumenty, ktoré samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach s okolnosťami spoločného
bývania so žalobcom, tvorili logický a ucelený komplex. Je nesporné a v konaní nespochybnené
zástupcom žalobcu resp. jeho právnym zástupcom, že príjem žalovanej bol minimálny, že výpomoc zo

strany rodičov do jej domácnosti bola realizovaná a uplatnenie ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine je
legitímne. Pokiaľ žalobca vznáša voči obrane žalovanej námietky a spochybňuje relevanciu vykonaných
dôkazov, je jeho povinnosťou preukázať a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi. Okresný súd na záver
každého pojednávania vyzval účastníkov k predloženiu návrhov na vykonanie dôkazov. Všetky návrhy
súdvykonal.Svedkovianavrhnutíprotistranounebolispôsobilívyjadriťsakokolnostiamprejednávaného

prípadu. Vyjadrovali sa iba ako vnímatelia sprostredkovaných informácií, resp. k okolnostiam, ktoré
nemali vplyv na meritum veci. Súd v rozhodnutí vyčerpávajúco odôvodnil aplikáciu zásady dobrým
mravov (ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v prejednávanom prípade.13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.01.2017
uviedol,žetrvánazmenerozsudkuokresnéhosúdutak,akonavrholvosvojomodvolaní.Žalovanánikdy
nepreukázala účel použitia finančných prostriedkov, ani dôvodnosť použitia žalovanej sumy 8 193,-

eur v prospech žalobcu. Opakovane zdôrazňuje, že k použitiu finančných prostriedkov žalobcu - syna
žalovanej došlo až následne, v čase keď žalobca u žalovanej už nebýval, a to jednostranným úkonom, t.j.
poukázaním finančných prostriedkov z účtu žalobcu a ich pripísaním na účet žalovanej, bez akéhokoľvek
súhlasu žalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaná v súvislosti s ust. § 43 ods. 2 Zákona o
rodine poukazuje na domnelé finančné pôžičky od jej rodičov, keďže v zmysle tohto ustanovenia sa

jedná o výpomoc žalobcu voči žalovanej. Rodičia žalovanej nevedeli jednoznačne a pravdivo preukázať
poskytnutie finančnej pôžičky žalovanej, ich výpovede sa rôznili v sume, lehote splatnosti i okolnostiach
poskytnutia. Svedkovia navrhnutí žalobcom sa vyjadrovali k okolnostiam, za ktorých došlo k vyhodeniu
žalobcuzbytužalovanej,ajkpreukázaniusamotnéhovzťahužalovanejvočižalobcovi,čoajhodnoverne
dosvedčili. Žalobca má zato, že uplatnenie zásady dobrých mravov malo byť súdom zohľadnené práve
v otázke (ne)morálnosti prisvojenia si všetkých finančných prostriedkov žalobcu zo strany žalovanej a

nie pri posudzovaní konania žalobcu pri bránení svojho práva podaním žaloby. Pokiaľ žalovaná hovorí
o svojom úprimnom záujme o žalobcu tým, že sa vzdala práva na náhradu trov konania je zarážajúce,
že od posledného pojednávania, t.j. viac ako 2 roky, žalobcu vôbec nekontaktovala, či už písomne,
telefonicky, ani osobne. Žaloba predstavuje poslednú možnosť bezbrannej a zdravotne postihnutej
osoby - žalobcu domôcť sa svojho práva a svojich finančných prostriedkov, pomocou ktorých by mohol

dôstojnezačaťnovýživotpobokusvojhootca,ktorýmujeveľkoupomocouaoporou. Doterazuplatnené
a vyčíslené trovy konania žalobca zvyšuje o úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 16.01.2017.

14. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.01.2017 žalovaná uviedla, že zotrváva na svojich doterajších
stanoviskách. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a aby vzhľadom na

okolnosti sporu priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd
správne vyhodnotil všetky okolnosti sporu (podanie žaloby), strany sporu (zdravotný stav žalobcu),
správanie strán sporu a splnomocnenca zástupcu žalobcu. Žalovaná v konaní pred súdom prvej
inštancie neuplatnila trovy konania, predpokladala, že žalobca prijme spravodlivý rozsudok a spor
skončí. Žalovaná mala zato, že uplynutím času sa veci dajú do normálu, zlepší sa vzájomná

komunikácia, obnovia sa rodinné väzby strán sporu (matky a syna). Žalovaná má záujem iba na tom, aby
sa opäť mohla stretávať so svojím synom, o ktorého sa osobne starala. K dnešnému dňu jej však nebol
umožnený styk s plnoletým synom, napriek snahe telefonicky sa s ním skontaktovať sa jej to nepodarilo.
Otec s ňou odmietol akýmkoľvek spôsobom komunikovať.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

16. Rozhodnutie okresného súdu vo veci bolo vydané dňa 24.03.2015, odvolanie žalobcu bolo podané

pošte na prepravu dňa 08.04.2015 a súdu došlo dňa 19.04.2015, vec bola odvolaciemu súdu predložená
dňa 14.05.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol
v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu vrátane všetkých písomných podaní strán doručeným

súdu v priebehu odvolacieho konania, aj s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn.
1Pv/157/13 Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrica a spisov Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 15C/69/2007 (o rozvode manželstva opatrovníka žalobcu a žalovanej) a sp. zn. 8C/109/2008 (o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva opatrovníka žalobcu a žalovanej).19. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi

okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

20. K námietkam žalobcu uvedeným v bode 8. tohto rozhodnutia, odvolací súd dodáva, že niet pochýb o
tom, že bežné nároky na osobnú starostlivosť a s tým spojené materiálne zabezpečenie žalobcu boli (sú)
vyššie vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žalobca je zdravotne postihnutý, nevidiaci, prekonal mozgovú
obrnu, má len jednu obličku, oslabený sluch a nosí načúvací aparát, t. č. je na základe rozhodnutia súdu
úplnepozbavenýspôsobilostinaprávneúkony.Zdôvoduzdravotnéhopostihnutiaodr.1997navštevoval

internátnu základnú školu pre nevidiacich v Levoči, kde pokračoval v štúdiu na Strednom odbornou
učilišti pre zrakovo postihnutú mládež v Levoči a v štúdiu na Spojenej škole internátnej v Levoči. Počas
tohto obdobia sa zdržiaval v spoločnej domácnosti žalovanej len počas víkendov, a to každý druhý
týždeň. Od júna 2010 žalobca býval v spoločnej domácnosti so žalovanou neustále v jej trojizbovom
byte, keďže internátnu školu v Levoči už nenavštevoval. Žalobca nikdy nepracoval, nemal príjem zo

zamestnania. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu od 28.09.2009 je uznaný invalidným v zmysle
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 90 % (potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 21.01.2011). Žalobcovi bol priznaný invalidný
dôchodok vo výške 274,10 eur počnúc od 13.08.2008, po valorizácii k 01.01.2010 bola výška dôchodku
282,50 eur mesačne. Niet pochýb o tom, že dôchodok je dávka určená iba na spotrebu pre osobu

žalobcu. Invalidný dôchodok prislúchajúci žalobcovi za obdobie od 13.08.2008 do 19.11.2009 sociálna
poisťovňavyplatilanaúčetžalobcuvedenývSlovenskejsporiteľnia.s.dňa30.10.2009vovýške4093,07
eur, teda išlo o spätné doplatenie dôchodku (výpis z účtu banky) za dlhší čas. Potom aj z tohto dôvodu
niet pochýb o tom, že priebežne bežné potreby žalobcu boli a museli byť hradené z iných zdrojov - tretích
osôb, než z dôchodku žalobcu. A je ľahko uveriteľné, ako uviedol okresný súd, že to boli práve pôžičky

poskytované žalovanej jej rodičmi. O slabej finančnej situácii žalovanej svedčí i to, že žalovaná dlhodobo
nemala príjem zo zárobkovej činnosti (v spisoch sa uvádza, že 13 rokov nepracovala), potom zjavne
ani nemala možnosť usporiť akúkoľvek sumu peňazí na materiálne zabezpečenie, náležité živobytie
dvoch dospelých osôb, z toho jednej zdravotne postihnutej zo zvýšenými požiadavkami vzhľadom na jej
hendikep, napr. na pokrytie prípadných nepredvídaných výdavkov (či už žalobcu, ale aj žalovanej), alebo

napreklenutiečasovýchobdobí,kedyibafinančnéprostriedkyzpravidelného-nieprílišvysokéhopríjmu
žalovanej z jej zamestnania (na hranici minimálnej mzdy) na všetko potrebné nepostačovali. A pokiaľ
aj sú pravdivé tvrdenia opatrovníka žalobcu, že v čase, keď žalobca býval so žalovanou v spoločnej
domácnosti on prispieval v 1 na bývanie (bod 10. tohto rozhodnutia), teda cca 83,- eur mesačne, okrem
bývania bolo treba platiť aj ďalšie, iné výdavky osoby žalobcu (jeho stravu, hygienické potreby, obutie,

oblečenie, atď., keď naviac zo spisu vyplýva, že žalobca v zvýšenej miere oblečenie ničil - ide o vedľajší
prejav jeho choroby).

21. Je prirodzené, že v domácnosti sú bežné výdavky na domácnosť hradené priebežne bez toho, aby
sa o takýchto nákladoch - nákupoch dennej spotreby (strava, hygienické potreby, kozmetika, pracie

prostriedky a pod.) viedla osobitná evidencia, či odkladali nákupné bloky. Preto vyjadrenia žalovanej k
takýmto, bežným nákladom na domácnosť v rozhodnom období, t.j. v čase kedy osobne zabezpečovala
starostlivosť o žalobcu dôvodne mal súd za dostačujúce, takéto výdavky mal za preukázané.

22. Je nesporné, že žalovaná v decembri 2010 pripravila žalobcu na styk s otcom, ktorý sa mal realizovať

počas sviatkov. Faktom je, že odvtedy sa žalobca k matke už nevrátil, zostal u otca. Okresný súd sa
náležite vysporiadal s otázkou v konaní tvrdeného „vyhodenia syna matkou zo spoločnej domácnosti“,
v kontexte s podanou žalobou žalobcu, jeho zdravotným stavom, výsledkom trestného oznámenia
podaného otcom žalobcu na osobu matky.

23. Rozhodnutie okresného súdu je správne aj v závislom výroku o trovách konania, preto odvolací súd
potvrdil aj výrok o trovách konania z vecne správnych dôvodov.24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná,
preto žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).