Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/233/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203761
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813203761.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkýň: 1/Z.
S., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. K. XXX, W. V. 2/H.. X. S., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. K. XXX, W. V. obe zast.
JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK M. R. Štefánika 171, Vranov n/T proti žalovaným: 1/Q. Z., K..
XX.XX.XXXX, O. T.. K. XXX, W. V. 2/Q. Z., K.. X.X.XXXX, O. T.. K. XXX, W. V. obaja zastúpení JUDr.
Beátou Topolčaniovou, advokátkou, AK Vojenská 3, Košice o ochranu vlastníckeho práva, t a k t o
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobcovia sa domáhali voči žalovaným odstránenia okrasných tuji zo svojho pozemku, ktoré sa
nachádzajú v blízkosti rodinného domu žalobkýň alebo urobiť opatrenia aby tieto stromy nebránili
žalobkyniam v riadnom užívaní ich rodinného domu. Žalobkyne svoju žalobu odôvodnili tým, že obidve sú
podielovými spoluvlastníčkami (každá po 1/2) pozemkov parc. č. XXX záhrady o výmere 380 m2, parc.
č. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 434 m2 a na nej postaveného rodinného súp. č. XXX,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. W. V.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
susedného pozemku parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria a na nej postaveného rodinného domu
súp. č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W. V.. Žalovaní sa do susedného
rodinného domu nasťahovali niekedy v roku 2000. V tom čase už na dvore boli vysadené okrasné tuje
vysoké asi 0,8 m a to pozdĺž celej steny ich domu vo vzdialenosti cca 50 cm a boli vysadené aj po obvode
plota v prednej časti ich pozemku. Počas obdobia rokov 2000 až 2013 tuje narástli až do súčasných
približne 5-6 metrov. Žalovaní sa o tuje nestarali vôbec, nestrihali ich, ani ich nijakým spôsobom ďalej
nekultivovali, ale nechali ich bujne rásť až do súčasných rozmerov. Postupom času sa na stene ich domu
vedľa, ktorého sa tuje nachádzajú, začali tvoriť praskliny, ktoré sa stále zväčšujú. Taktiež pri silnom vetre
konáre z tuji narážajú na stenu ich domu, vytvárajú veľký hluk a poškodzujú ju. Zaznamenali aj výskyt
plesní a nadmernú vlhkosť v obytných priestoroch domu. Majú za to, že za uvedenými problémami sú
práve tuje, ktorých koreňový systém narúša aj statiku domu. Žalovaných viackrát oslovili s požiadavkou
o riešenie vzniknutého problému, avšak oslovenia ostali bez odozvy. Žalobkyne poukázali na ust. § 127
ods. 1 Obč. zákonníka.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili. S tvrdeniami žalobkýň o tom, že ich tuje spôsobujú následky, ako uviedli
žalobkyne, nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom z LV
č. XXX, č. XXXX, geometrickým plánom na čl. 7, fotodokumentáciou na čl. 8, vyjadrením žalovaných
zo dňa 17.03.2014 vrátane príloh na čl. 27-35, správou OO PZ z 15.04.2014, znaleckým posudkom
č. 10/20015, vyjadrením žalovaných k znaleckému posudku z 19.03.2015, geom. plánom na čl. 98,
vyjadrením žalobcov z 13.07.2015, listom Slovenského hydrometeorologického ústavu z 08.10.2015
vrátane priložených grafov na čl. 112-113, vyjadrením žalobcov zo dňa 20.10.2015, vyjadrením znalca
č. 110/2015, listom SHÚ z 30.11.2015, grafmi a tabuľkami na čl. 128-130, fotodokumentáciou na čl.
131-134, vyjadrením žalobcov zo dňa 18.01.2016, ohliadkou na mieste samom, výsluchom účastníkov
konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:
Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 17.03.2014 vyplýva, že v zmysle ich písomného
podania (vyjadrenia k návrhu ) zo dňa 20.8.2013 potvrdzujú, že s návrhom nesúhlasia, považujú ho
za neopodstatnený, nedôvodný, účelový a predčasný. Dôvodom podania návrhu je žalobcami tvrdená
skutočnosť, že žalovaní ako vlastníci susediacej nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom rušia
výkon ich vlastníckeho práva tým, že okrasné kríky vysadené pozdĺž jednej zo stien domu žalobkýň im
poškodzujú rodinný dom v takej miere, že spôsobujú vytváranie plesní, nadmernej vlhkosti a narušujú
statiku domu, pričom konáre týchto kríkov vytvárajú hluk, ktorý ich nadmerne obťažuje a ruší. Svoje
tvrdenia však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali. Fotografie, ktoré predložili ako dôkaz,
dosvedčujú iba existenciu okrasných kríkov, avšak nedokazujú deklarované poškodenie stavby ani
príčinnú súvislosť so vznikom škody na ich majetku. Túto otázku, ako aj otázku limitu „miery primeranej
pomerom môže objektívne zhodnotiť jedine posudok alebo stanovisko odborne spôsobilých osôb, ktoré
doposiaľ nepredložili. V susedstve so žalovanými sú vyše 13 rokov, počas ktorých žiadnym primeraným
spôsobom nepožiadali žalovaných, o riešenie starostlivosti o okrasné kríky. Tieto kríky boli vysadené
predchádzajúcim majiteľom domu žalovaných s cieľom eliminovať škodlivé vplyvy azbestovej krytiny,
ktorou je súvisle pokrytá jedna stena domu žalobkýň. Je všeobecne známe, že azbest (v akejkoľvek
forme poškodenia) je škodlivou a zdravie ohrozujúcou karcinogénnou látkou, z ktorej sa do ovzdušia
postupne uvoľňujú jednotlivé mikročastice, ktoré pri sústavnom vdychovaní môžu spôsobovať
zdravotné problémy typu malígneho typu (rakovinotvorného). Práve azbestová krytina domu žalobkýň
je vplyvom počasia a vekom opotrebená a poškodená do značnej miery na mnohých miestach a práve
uvedené okrasné kríky majú aspoň sčasti zadržiavať roztrúsenie sa škodlivín do okolia, nakoľko sa
miesto nachádza v bezprostrednej blízkosti domu žalovaných. Naopak, práve žalobkyne sú osobami,
ktoré nerešpektujú zásady a pravidlá susedských vzťahov, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaní
museli prikročiť k riešeniu susedských problémov prostredníctvom obce, podľa ust. § 5 OZ. V tomto
prejednávanom spore nepredchádzalo podaniu žaloby zo strany žalobkýň žiadne upovedomenie,
výzva, či žiadosť o riešenie veci, v snahe a účelu, predísť súdnemu sporu. I napriek tomu, že dôkazné
bremeno je v tomto konaní na žalobcoch, v záujme hospodárnosti konania žalovaní zabezpečili vo
veci odborné stanovisko, týkajúce sa dopadu a vplyvu okrasných drevín na možnosti poškodenia
stavby koreňovou sústavou drevín. Táto správa jednoznačne vyvracia, žeby korene týchto drevín
akokoľvek narúšali statiku domu. Vlhkosť a plesne v dome taktiež nie sú výsledkom rastu a existencie
týchto drevín v blízkosti domu ( s podotknutím na fakt, že tieto tvrdenie nepreukázali). Komentár
k § 127 OZ: Predpoklady hypotézy právnej normy uvedené v § 127 OZ - konkrétne rozsah“ NAD
MIERU PRIMERANÚ POMEROM“ je nutné posudzovať v každom jednotlivom prípade objektívne,
a to posúdením z odborných hľadísk ( napr. aj pomocou znalca). Porušenie zákazu ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok spočíva v úprave pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez dostatočných
opatrení na upevnenie stavby alebo pozemku strpieť. Pri posúdení obťažovania nad mieru primeranú
pomerom týkajúcu sa „HLUKU“ sa vychádza z intenzity hluku, či sa jedná o opakovaný hluk alebo
jednorazový, skúma sa tiež dôvod hlučnosti a či sa jedná o úmyselné rušenie. Maximálna intenzita
hluku je upravená pre jednotlivé prostredia Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a
o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Pri obťažovaní hlukom
je dôležitá tiež skutočnosť, či niekto vytvára hluk činnosťou, ktorú vykonáva pre seba alebo pre iných,
ako aj doba, čas a trvanie hluku a pod. Žalobkyne sa v petite žalobného návrhu domáhajú ochrany
ich vlastníckeho práva podľa ust. § 127 OZ pričom petit návrhu nekorešponduje so zákonnou
hmotnoprávnou úpravou vzťahujúcou sa k tomuto typu žalôb. Žalobkyne sa v žalobe domáhajú, aby
súd „uložil odporcom povinnosť odstrániť okrasné kríkov“. Ustanovenie pre aplikáciu právnej normy
obsiahnutej v §127 OZ je judikované Rozhodnutím NS SR č. 45/1986, podľa ktorého sa žalobca
môže žalobným návrhom domáhať len vydania rozsudku, ktorým by sa žalovanému vlastníkovi uložila
povinnosť ZDRŽAŤ sa presne vymedzeného rušenia, NIE VŠAK uloženia konkrétnej povinnosti, ako
nakladať s vlastníctvom odporcu. Na základe vyššie uvedeného, petit žalobného návrhu považujú za
nezákonný a procesne neprípustný z dôvodu, že zákonodarca vo výklade k § 127 OZ jasne určuje,
že petitom takéhoto návrhu je možné sa domáhať, aby sa odporca ako vlastník porušujúci § 127 zdržal
určitého presne vymedzeného konania konania a zároveň vylučuje, aby sa odporcovi ako vlastníkovi
ukladala konkrétna povinnosť niečo konať. Petit ukladajúci vlastníkovi vykonanie konkrétnych opatrení
je možné pripustiť iba v prípade podanie žaloby na odvrátenia hroziacej škody podľa § 417
ods.2.! Obťažovanie iného alebo ohrozovanie výkonu jeho práv, nesmie presiahnuť mieru primeranú
pomerom. Musí ísť o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Objektívna stránka
veci sa pritom posudzuje podľa z odborných hľadísk, t.j. pomocou odbornej znalca. §3 OZ uvádza:
(1)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2)Fyzické
a právnické osoby, št.orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu
a porušovaniu práv z OP vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým
ich dohodou. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva,
ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Preto zastávajú názor, že uvedenú záležitosť bolo možné
riešiť vzájomnou slušnou komunikáciou a dohodou medzi účastníkmi konania, poťažne za prítomnosti
mediačnej pôsobnosti obce. V zmysle uvedeného je táto žaloba podaná bezdôvodne a predčasne. V
zmysle vyššie uvedeného majú za to, že z ich strany nedošlo k žiadnym neprimeraným zásahom do
vlastníckych práv žalobkýň, ktoré by presahovali bežné užívanie a výkon korešpondujúcich našich
vlastníckych práv. Z opísaných skutočností a faktov považujú predmetnú žalobu za neopodstatnenú,
žiadajú ju zamietnuť v celom rozsahu a priznať trovy konania.
Z vyjadrenia P.. H.. V. S., T., Botanická záhrada ohľadom odborného stanoviska v súvislosti s tujou
západnou, ktoré bolo adresované právnej zástupkyni žalovaných vyplýva, že kultivar tuje západnej
podľa jeho doterajších praktických skúsenosti nemá agresívnu koreňovú sústavu, ktorý by predstavovala
hrozbu pre statiku budov. Kultivar „Smaragd“ sa odlišuje od základného druhu, t. j. tuja západná (Thuja
occidentalis L.) habitusom (celkovým vzhľadom) korunu, ktorú má štíhlu a hustú, z tohto dôvodu sa veľmi
často používa na tvorbu živých plotov. U tuje západnej sa stretol s paradoxom, že napriek množstvu
literatúry a určovacích kľúčov sa všade uvádza iba opis vonkajšieho vzhľadu dreviny. Koreňovú sústavu
našiel krátko popísanú iba v skriptách „Lesnícka dendrológia“ od profesora Pagana - cituje: „Koreňový
systém je v mladosti srdcovitý, neskôr plytký ale široko rozprestretý a husto rozkonárený“. V každom
prípade, napriek pomerne malej vzdialenosti od domu (80 cm), korene by statický dom ohrozovať nemali,
a to ani teraz, ani v budúcnosti. S majiteľkou domu súhlasí s jej názorom, že jedince tuje pri veternom
počasí môžu búchať o stenu domu a takto spôsobovať hluk, nakoľko tuja má pružné konáre aj kmeň.
Z vyjadrenia - stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre ohľadom
rozsahu a možnosti posúdenia škodlivých následkov azbestu na zdravie osôb, ktoré bolo adresované
advokátskej kancelárií zástupkyni žalovaných vyplýva, že azbestocementové materiály vrátane krytiny
a obkladových šablón obsahujú cca 20 % azbestových vlákien. Tieto majú mikroskopické rozmery a
po uvoľnení z cementovej matrice sú vo voľnej prírode praktický nezničiteľné a pretrvávajú v prostredí
veľmi dlhú dobu. Životnosť azbestocementových materiálov je cca 30 rokov v závislosti na druhu a
spôsobe použitia. V prípade, že uvedené materiály sú narušené vo svojej štruktúre, alebo podliehajú
vplyvom poveternostných podmienok pri nedostatočnej údržbe, ako i samotným starnutím materiálu,
dochádza k uvoľňovaniu azbestových vlákien (karcinogén 1.skupiny) a k ich šíreniu do okolia. Vyhláška
Min.zdravotníctva SR č. 259/2008 o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov
stanovuje limitné koncentrácie azbestových vlákien vo vnútornom ovzduší budov, t. j. 1000 vlákien v
m3 vzduchu. Limit pre vonkajšie prostredie t. č. v SR nie je prijatý. Po vdýchnutí na azbestové vlákna
kumulujú v dýchacom systéme a môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia exponovaných osôb. Meranie
koncentrácií azbestových vlákien vo vonkajšom ovzduší je technický veľmi náročné a identifikácia zdroja
týchto materiálov v mieste odberu je praktický nemožná z dôvodu možnej kontaminácie prostredia z
viacerých zdrojov nachádzajúcich sa v okolí. Žiadny právny predpis v súčasnosti neukladá fyzickým
osobám - majiteľom budov vykonať opatrenia na zníženie uvoľňovania azbestových vlákien do ovzdušia.
Z uvedených dôvodov je možné v tejto veci iba argumentovať možným rizikom ohrozenia zdravia
všetkých exponovaných osôb bývajúcich v danej lokalite a apelovať na majiteľa dotknutej nehnuteľnosti,
aby vykonal adekvátne opatrenia na elimináciu tohto rizika.
Z oznámenia Obce W. V. zo dňa 14.06.2009 k vybaveniu sťažnosti žalovaného v 1/rade v ktorej sa
sťažoval na stavebnú činnosť susedov - rodiny S. a žiadal o prešetrenie legálnosti stavby uviedli,
že šetrením sťažnosti na mieste bolo zistené, že realizované stavebné práce presahujú parametre
drobnej stavby (25m2), dochádza k prístavbe, resp. spojeniu samostatne stojacej drobnej stavby s
budovou rodinného domu. Podľa ich názoru na takýto druh stavebnej činnosti je potrebné stavebné
povolenie. V prístavbe sa buduje komín, ktorý má byť určený na odvod spalín z kotla na zemný
plyn. Na komín je potrebné ohlásenie malého zdroja znečistenia ovzdušia. Stavba je realizovaná na
pozemku stavebníka, do susedných pozemkov nezasahuje. Stavba po realizácií neovplyvní odtokové
pomery vody, keďže dažďová voda bude kompletne zvedené do odkvapových žľabov. Na základe výšky
komína, prevládajúceho smeru vetrov (severný) a zloženia spalín (CO2 a voda) nepredpokladajú, aby
používanie komína obťažovalo susedov. Po zvážení okolnosti zistených šetrením konštatujú, že jeho
sťažnosť je opodstatnená. Stavebník bol upozornený na povinnosť požiadať o dodatočné stavebné
povolenie a ohlásenie malého zdroja znečistenia. Ak sa nedokáže rozpor s verejným záujmom, stavba
bude povolená. Komín bude povolené používať iba na odvod spalín z kotla na zemný plyn. Zároveň
ho upozornili, že po zlegalizovaní stavby bude povinný strpieť vstup stavebníka na jeho pozemok na
nevyhnutné práce a nevyhnutné čas.
Zo sťažnosti žalovaného v 1/rade adresovaného Obci W. V. zo dňa 19.03.2012 vyplýva, že podáva
sťažnosť sa voju susedu - žalobkyňu v 1/rade z dôvodu, že vyššie menovaná má vysadené stromy,
ktorých konáre presahujú cez plot až do jeho záhrady čo spôsobuje, že v lete a v jeseni musí neustále
zhrabovať lístie a zbierať nahnité opadané slivky a jablká. Aj po viacnásobnom upozornení, aby si
presahujúce konáre orezala a snahe urovnať tento problém len medzi nimi susedmi, k žiadnej náprave
nedošlo, Keďže už nemieni daný stav tolerovať, žiada ich, aby sa tento spor prešetril a vyriešil na úrovni
obce a aby majiteľka stromov dostala príkazom, aby do konca marca 2012 orezala konáre stromov,
ktoré presahujú na jeho pozemok.
V danej právnej po výpovediach účastníkov konania bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalcom
H.. P. K. z odboru stavebníctva, odvetia poruchy stavieb dňa 06.02.2015 podaný znalecký posudok, ktorý
v závere na otázku, aby posúdil, či problémy, ktoré majú žalobkyni sú spôsobené tujami vysadenými na
pozemku žalovaných, či korene tuji presahujú pod dom žalobkýň, či spôsobujú trhliny, vlhkosť, praskanie
múru rodinného domu žalobkýň, opadávanie omietky a ďalšie problémy, ktoré žalobkyne majú a ktoré
viedli v žalobe a vo výpovedi s prihliadnutím na vykonanú rekonštrukciu rodinného domu žalobkýň,
znalec k tomu uviedol, že z odkopanej ryhy medzi rodinným domom žalobkýň a tujami nie je zrejmé,
že by malo dochádzať k prerastaniu koreňového systému pod základy rodinného domu žalobkýň, čo
by mohlo mať vplyv na vznik trhlín v stene a základoch rodinného domu žalobkýň, vlhkosť, praskanie
múru rodinného domu žalobkýň, prípadne opadávanie omietky a ďalšie problémy, ktoré žalobkyne majú
a ktoré uviedli v žalobe a vo výpovedi s prihliadnutím na vykonanú rekonštrukciu rodinného domu
žalobkýň. Koreňový systém tují vo vykopanej ryhe je síce rozvetvený, avšak hrúbka bočných koreňov
v ryhe nepresahuje 3-5 mm, čo potvrdzuje odborné stanovisko P.. H.. V. S. G. T. S., že tuja západná
nemá agresívnu koreňovú sústavu, koreňový systém je v mladosti srdcovitý, neskôr plytký ale široko
rozprestretý a husto rozkonárený.
Znalec uviedol, že trhliny na stene v izbe II.NP v severozápadnej časti rodinného domu vznikli
nedostatočným priťažením základovej špáry pôvodného rodinného domu pri realizácií prístavby kotolne
rodinného domu, severozápadne od rodinného domu žalobkýň. Čo sa týka vlhkosti v severnej stene
rodinného domu žalobkýň, táto, t.j. fasáda vplyvom hnaného dažďa navlhne, jej vyschnutie trvá dlhšie
ako keby bolo zabezpečené prirodzené prúdenie vzduchu. Pri opakovaných dažďoch môže zostať
vlhkosť, môže byť spôsobená rastúcimi tujami, nakoľko tým, že sú tuje vysadené bezprostredne pri
severnej fasáde rodinného domu žalobkýň, s odstupom 20-30 cm, dochádza k zníženiu prirodzeného
prúdenia vzduchu a tým k zmene vlhkostných pomerov vo fasáde rodinného domu žalobkýň, fasáda
dlhodobo vlhká, čo má za následok zmenu teplotechnických parametrov steny (zníženie tepelného
odporu), ako aj možnému poškodzovaniu steny v zimnom období, vznik ľadových krištáľov z vody vo
fasáde, následne rozrušovanie fasády. Znalec na otázku, aby preskúmal, či môžu tuje vysadené na
pozemku žalovaných zabrániť šíreniu škodlivín z eternitovej steny žalobkýň, urobiť rozbor eternitu na
stene rodinného domu žalobkýň a zistiť, či obsahuje nejaké škodlivé látky, ak áno, aké a určiť aký je
ich vplyv na zdravie človeka, znalec k tomu uviedol, že za určitých podmienok, silný vietor, kedy môže
dochádzať k narážaniu vetví tují do AZC obloženia fasády rodinného domu žalobkýň, sa množstvo
uvoľnených azbestových vláken (vplyvom oteru a narážania vetví tují) môže ešte zvýšiť, z dôvodu
oxidácie ochrannej farby AZC šablón, ktorá chráni azbestové vlákna pred uvoľňovaním do ovzdušia, ako
aj z poškodených AZC dosiek (odlomené rohy dosiek, ich lomové hrany). Tuje vysadené na pozemku
žalovaných nezabránia šíreniu škodlivín z eternitovej steny žalobkýň, nemôžu tvoriť ochranu pre
uvoľnenými azbestovými vláknami. Pri ohliadke dňa 29.12.2014 bola odobratá vzorka z AZC obloženia
severnej steny rodinného domu žalobkýň, ktorú znalec odoslal na rozbor do akreditovaného laboratória:
Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Národné referenčné centrum pre zdravotnú problematiku
vláknitých prachov, kde vykonali rozbor predloženej vzorky s výsledkom analýzy zo dňa 15.01.2015:
Vo vzorke s ČCP 41/2015 bola dokázaná prítomnosť azbestových vláken - typ chryzotil. Protokol o
skúške 41/2015 je súčasťou prílohy ZP. Vlákna obsiahnuté v AZC šablónach použitých na obklad stien
obsahujú azbestové vlákna typ chryotil, ktoré sú nebezpečné pri uvoľňovaní do ovzdušia. Nakoľko
nie je zákonom predpísané meranie azbestu vo voľnom ovzduší, iba v náväznosti na vykonávanie
prác na pracoviskách z priamou expozíciou prachu z azbestu, alebo pri práci z materiálmi obsahujúci
azbest (vyhláška 253/2006 Z.z.) touto skúškou aj vzhľadom na jej neekonomickosť, sa nezaoberal.
Negatívnou vlastnosťou azbestových vlákien je ich schopnosť štiepiť sa na respirabilné frakcie, ktoré
po vdýchnutí do pľúc môžu vyvolať vznik nádorového procesu. Zo zdravotného hľadiska je respirabilná
frakcia definovaná hrúbkou a dĺžkou vlákna. Hrúbka vlákna musí byť menšia ako 3 um, dĺžka väčšia
ako 5 um a ich vzájomný pomer musí byť rovný alebo väčší ako 3:1. Z hľadiska ďalšieho použitia
obkladu steny a zabezpečenia proti uvoľňovaniu azbestových vláken, ich stabilizácie je možné vykonať
nasledujúce práce spočívajúce: Možnou ochranou pred uvoľňovaním azbestových vláken do ovzdušia
je použitie špeciálnych náterových hmôt, ktoré chránia a stabilizujú povrch AZC dosiek a dôjde k
zalúzdreniu azbestových vlákien). Nátery umožňujú bezpečne sanovať povrch, predísť tak nákladnej
a zložitej likvidácií azbestu. Likvidácia azbestového obloženia, čo je ekonomický aj technologický
náročnejšie, likvidáciu musí prevádzať certifikovaná firma. Znalec na otázku odpovedať na prípadne
iné otázky vznesené účastníkmi konania počas znaleckého dokazovania, znalec uviedol, že zo strany
žalobkýň bola vznesená požiadavka, aby v znaleckom posudku zahrnul a zdokumentoval to, že tuje
ktoré sa nachádzajú východne od fasády rodinného domu žalobkýň svojimi odumretými časti rastliny
(konáriky, odumreté vyschnuté šišky) znečisťujú pozemok východne od rodinného domu žalobkýň, viď
fotodokumentácia, foto č. 27.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 19.03.2015 k podanému znaleckému posudku
znalca H.. P. K. vyplýva, že k otázka č.1 vplyvu koreňovej sústavy vysadených tují pri dome odporcov
na praskliny, vlhkosť stien interiéru, praskliny múru RD navrhovateliek a hluk: jednoznačne súhlasia s
vyjadrením znalca, že uvedené okrasné tuje nemôžu spôsobovať žiadny z uvedených problémov na
rod. dome navrhovateliek. Nesúhlasia s tvrdením, že prípadným dôvodom vlhkosti RD navrhovateliek
sú tuje, ktoré by údajne mali spomaľovať vysúšanie pôdy po dažďoch a nedostatočné prúdenie vzduchu:
s týmto tvrdením sa nestotožňujú nakoľko práve pre malú vzdialenosť oboch RD, radovú výsadbu tují
nemá možnosť dážď preniknúť vo väčšom množstve do zeme, k ktorej by vlhkosť presakovala do
stien RD. Naopak, práveže pod tujami nikdy nie je dostatok vlhka, pretože ich košatý trup zachytáva
kvapky dažďa. K otázka č.2 - aj keď sa znalec vyjadril, že tuje nemôžu zabrániť šíreniu škodlivín z
eternitovej steny žalobkýň, uvedené tuje slúžia o.i. aj na skrášlenie životného prostredia úzkeho dvora
odporcov zväčša pokrytého betónom, nakoľko táto prístupová plocha k domu odporcov je veľmi úzka,
nepresvetlená a pokrytá masou betónu a z druhej strany poškodenou a nevábnou eternitovou krytinou
domu navrhovateliek. K uvedenej problematike chcú zdôrazniť, že v zmysle ustanovení z.č.50/1976 v
znení noviel - (stavebný zákon), bolo pri výstavbe rod.domu odporkýň potrebné dodržať vzdialenosť
od hranice susedného pozemku, a to min.2 metre. Podľa nákresu projektu autorizovaného stavebného
inžiniera -H..U..V., z 8/2013 je zrejmé, že uvedená vzdialenosť od hranice pozemku nebola dodržaná a
RD žalobkýň je postavený temer priamo na hranici pozemku. § 6 ods. 1 stav.zákona uvádza: Vzájomné
odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické,
veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej
ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia
umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie
územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi
sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť RD od
spoločných hraníc pozemkov, nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach
možno vzdialenosť medzi rod. Domami znížiť až na 4m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie
sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných
hraníc pozemkov podľa ods.3. § 5 ods.4 Na nezastavanej ploche stavebného pozemku sa musí
zachovať a chrániť zeleň pred poškodením, s výnimkou prípadov ustanovených osobitným predpisom.
Z predloženého nákresu je zrejmé, že v tomto prípade došlo k porušeniu zákona, pretože obidva RD
účastníkov sú od seba vzdialené cca 4m, pričom na RD odporcov má na strane od domu žalobkýň
3 veľké okná obytných miestností a teda práve z uvedeného dôvodu je na mieste deklarovať určitý
diskomfort bývania odporcov. Ako vyplýva z ust. § 127 OZ a ich pís. vyjadrenia vo veci zo dňa
17.3.2014, tvrdenie žalobkýň, že tieto sú odporcami rušené NAD mieru primeranú pomerom, nie je na
mieste, pretože táto „miera“ musí byť posudzovaná s priahliadnutím na okolnosti jednotlivých prípadov
a subjektívnych okolností. Toto stanovisko je potrebné uplatniť pri posúdení tvrdenia aj v otázke hluku
vysadených tují v čase vetra. K tejto problematike navrhli vypočuť ako svedka starostu obce W. V..
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkýň zo dňa 13.07.2015 k podanému znaleckému posudku znalca
H.. P. K. vyplýva, že znalec v posudku jednoznačne uviedol, že vlhkosť môže byť spôsobená rastúcimi
tujami, nakoľko tým, že sú tuje vysadené bezprostredne pri severnej fasáde rodinného domu, z odstupom
20-30 cm, dochádza k zníženiu prirodzeného prúdenia vzduchu a tým k zmene vlhkostných pomerov
vo fasáde rodinného domu. Fasáda je dlhodobo vlhká, čo má za následok zmenu teplotechnických
parametrov steny (zníženie tepelného odporu), ako aj možné poškodzovanie steny v zimnom období
vznikom ľadových krištáľov z vody vo fasáde a následne rozrušovanie fasády. Na druhú otázku znalec
uviedol, že za určitých podmienok, keď je silný vietor, môže dochádzať k narážaniu vetví tuji do AZC
obloženia fasády rodinného domu. Vtedy sa množstvo uvoľnených azbestových vláken (vplyvom oteru
a narážaniu vetví tuji) môže ešte zvýšiť, z dôvodu oxidácie ochrannej farby AZC šablón, ktorá chráni
azbestové vlákna pred uvoľňovaním do ovzdušia, ako aj z poškodených AZC dosiek (odlomené rohy
dosiek, ich lomové hrany). Tým sa preukázala opodstatnenosť ich žaloby a tejto žiadajú v celom rozsahu
na trovy žalovaných vyhovieť.
Vo veci bolo zo strany znalca H.. P. K. podané vyjadrenie zo dňa 16.11.2015, kde na otázku, aby sa
vyjadril k tvrdeniu žalovaných k tomu, že rozkonárenosť tují spôsobuje to, že voda sa nedostáva k
stene rodinného domu a do pôdy, naopak časť tují vďaka rozkonárenosti je stále suchá - znalec na
túto otázku odpovedal, že rozkonárenosť tují za určitých podmienok môže spôsobovať to, že voda sa
nedostáva k stene rodinného domu a do pôdy, naopak, časť okolo tují (zrejmé sa myslí pod tujami)
vďaka rozkonárenosti je stále suchá. Tento stav môže nastať iba pri krátkom a málom výdatnom daždi,
kedy časť vody sa môže zdržať na povrchu vegetácie a vyparí sa bez toho, aby dosiahol povrch pôdy
(interčepčný výpar). Pri výdatnejšom daždi, ale dochádza k tomu, že ďalšia menšia časť zrážok steká
po kmeňoch k pôde (stok po kmeňoch), časť zrážok dosahuje pôdny povrch ako voda odkvapkávajúca
z nasýteného povrchu vegetácie (pri silných zrážkach), ako aj priamo prienikom zrážok medzerami v
poraste koruny tují (podkorunové zrážky). Z toho nie je možné povedať (určiť), kde je hranica medzi
intenzitou sily dažďa, jeho trvaním, kedy už vegetácia - tuje nie sú schopné zadržať časť dažďových
zrážok (interčepčný výpar), ktoré čiastočne stekajú po kmeni k pôde a taktiež ako voda odkvapkávajúca
z nasýteného povrchu vegetácie, ako aj priamo prienikom zrážok medzerami tují (podkorunové zrážky).
Znalec na ďalšiu otázku, vyjadriť sa k pomeru zrážok spadnutých na plochu krytú tujami a na plochu,
ktorá tujami krytá nie je uviedol, že k pomeru zrážok spadnutých na plochu krytú tujami a na plochu,
ktorá tujami krytá nie je, sa nevie vyjadriť, nakoľko na množstvo zrážok spadnutých na plochu krytú
tujami a plochu, ktorá tujami krytá nie je pôsobí niekoľko faktúrov, ktoré majú vplyv na pomer a množstvo
zrážok: smer vetra - vietor pri južnom vetre sú tuje chránené rodinným domom žalobkyne, vzniká tzv.
zrážkový tieň (z dôvodu vetrom hnaného dažďa (vietor z juhu) zrážky nedopadajú zvislo, ale pod uhlom
a nakoľko tuje sú vzdialené od rodinného domu do 1 m, pri určitej sile vetra vzniká zrážkový tieň, zrážky
nedopadajú na tuje). Sila vetra (vietor strháva zrážkové vody z nasýteného povrchu tují, ktoré dopadajú
pod tuje ako podkorunové zrážky). Intenzita dažďa - časť zrážok za podľa intenzity dažďa zostáva na
povrchu tují, časť zrážok steká po kmeni, časť zrážok ako voda odkvapkávajúca z nasýteného povrchu
vegetácie, ako aj priamo prienikom zrážok medzerami v korune porastu tují (podkorunové zrážky).
Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných zo dňa 18.01.2016 k doposiaľ vykonaným
dôkazom, k obsahu doplňujúceho znaleckého posudku č. 110/215 zo dňa 16.11.2015 vyplýva: k otázke
č.1 objemu vlahy zo zrážkovej činnosti (dažďov) v lokalite bydliska účastníkov konania, znalec
konštatoval ( citácia zo ZP): „ Nie je možné určiť hranicu medzi intenzitou sily dažďa, jeho trvaním a
množstvom prieniku zrážok stekajúcich po kmeni tují do zeme a jeho následnou intenzitou premočenia
pôdy.“ a teda znalec relevantne a s určitosťou nezodpovedal otázku do takej miery, aby bolo možné
jednoznačne určiť, že objem spadnutých zrážok spôsobuje NAD mieru priemeranú pomerom takú
vlhkosť pôdy pod tujami, ktorá by spôsobovala plesne v RD žalobkýň. Z obhliadky tvaru miesta
súdom dňa 19.01.2016 je evidentné, že úsek na ktorom sú vysadené tuje (ktoré sú momentálne vo veľmi
schátralom stave) je široký cca 0,70 m a teda objem zrážkovej vody, ktorý sa tam zachytí nemôže
v žiadnom prípade spôsobovať také intenzívne premočenie terénu, ktoré by spôsobovalo škody na
majetku žalobkýň. Otázku č.2 pomer zrážok spadnutých na plochu pod tujami a mimo tují v lokalite
bydliska účastníkov znalec konštatoval:„ k pomeru zrážok na plochu krytú tujami a plochu nekrytú
tujami sa neviem vyjadriť, nakoľko táto závisí od sily vetra a intenzity dažďa...“ K tomuto vyjadreniu
znalca dodávajú, že hodnotenú plochu dvoru žalovaných, nie je možné relevantne posudzovať podľa
výsledkov hodnotení SHMÚ a meteorologickej stanice (čo sa týka sily vetra a množstva zrážok), nakoľko
by tieto hodnotenia boli značne zavádzajúce z dôvodu, že sila vetra a hustota zrážok pri meraniach
SHMÚ je meraná na voľných priestranstvách, pričom inkriminované hodnotené a posudzované miesto je
dvor medzi zástavbou rod.domov, o šírke 3, 8m s betónovým pokrytím na 90% plochy dvora žalovaných
a hustou zástavbou ostatných stavieb, kde sila vetra a hustota zrážok v žiadnom prípade nemôže
dosahovať také hodnoty ako na meracích staniciach či miestach! Záverom k tejto otázke, opakovane
aj v tomto prípade znalec nepotvrdil jednoznačne, že plocha na ktorú dopadá zrážková voda v danom
prípade, je NAD mieru primeranú pomerom vystavená takému vlhku, ktoré by spôsobovalo škody
na majetku žalobkýň, akú uvádzajú v žalobe. K doposiaľ vykonaným dôkazom uviedli, že žalobkyne
sa v tomto konaní domáhajú ochrany ich vlastníckeho práva proti zásahom odporcov, spočívajúcim
v existencii tují vysadených pozemku žalovaných, ktoré im bránia v riadnom užívaní ich rod.
domu tým, že spôsobujú: 1) vytáranie prasklín na ich RD. V zmysle obsahu znaleckých posudkov sú
praskliny na RD žalobkýň spôsobené narušenou statikou RD v dôsledku realizácie prístavby žalobkýň,
NIE koreňovou sústavou drevín. Bolo jednoznačne uvedené, že koreňová sústava týchto okr. drevín
nie je agresívna ani rozvetvená, čo do tvaru, a sily koreňov....čím považujú tvrdenie žalobkýň za
neopodstatnené. 2) nadmernú intenzitu hluku pri silnom vetre - narážaním konárov do steny ich domu.
Pri posúdení, či intenzita zásahu emisií, v tomto prípade hluku, presahuje mieru primeranú pomerom
vzhľadom na objektívne okolnosti, sa posudzuje intenzita hluku v zmysle, či sa jedná o opakovaný hluk
alebo jednorazový hluk, skúma sa dôvod hlučnosti a či sa jedná o úmyselné rušenie. Maximálna
intenzita hluku je upravená pre jednotlivé prostredia Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 549/2007 Z. z.. Pri obťažovaní hlukom je dôležitá tiež skutočnosť, či niekto vytvára hluk
činnosťou, ktorú vykonáva pre seba alebo pre iných. V prejednávanom prípade sa jedná o taký hluk,
ktorý sa nevytvára vedomou činnosťou odporcov, ale je dôsledkom prírodného prúdenia vzduchu -
vetra, priamo úmernému sile a smeru vetra a aj to v intenzite, ktorá je ťažko postrehnuteľná ľudským
sluchom v interiéri domu žalobkýň! Ak by aj extrémne silný vietor oprel o korunu tují ich chabá stavba a
mäkká vetvová sústava v žiadnom prípade nemôže spôsobovať nadpriemernú mieru hluku! Nemenej
dôležitým faktorom pri posúdení tejto otázky je aj to, že aj pri potencionálne silnom vetre, tento nemôže
fyzicky rozkolísať vetvy drevín do takej miery, aby búchali na sev. stranu domu žalobkýň, nakoľko
samotné tuje sú vzrastom nižšie, ako je výška oboch domov účastníkov konania, ktoré zabraňujú vetru,
aby pôsobil takou silou na tuje (priestor medzi domami je nie celé 4 m ). Žalobkyne doposiaľ žiadnym
spôsobom nepreukázali, že by nimi tvrdená intenzita hluku prekračovala rámec limitu stanoveného
zák. normou, a teda podľa ich názoru neuniesli dôkazné bremeno, ktoré im v tomto konaní prináleží.
3)v dôsledku nadmernej vlhkosti sa vytvára pleseň v obytnom priestore ich RD. Otázku vlhkosti pre jej
hodnoverné posúdenie, nezodpovedal v postačujúcej miere ani doplňujúci ZP, nakoľko nie je možné
objektívne vyhodnotiť intenzitu vlhkosti pod drevinami práve z dôvodu, že tieto sú chránené z každej
svetovej strany zástavbou oboch RD a ani priemerná intenzita zrážok počas celého roka nemôže
spôsobovať nadmernú vlhkosť pôdy pod týmito drevinami natoľko, aby dochádzalo k plesniam v RD
žalobkýň. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pod tujami nikdy nie je taký objem zrážkovej vody, ako
na nechránenej ploche, nakoľko práve ak aj pri silnejších zrážkach sa určité množstvo vody zachytáva
na korune stromu, jeho vetvách a kmeni, takže o toto množstvo sa menej vody dostáva do zeme.
Ďalej treba podotknúť, že vetvová sústava drevín nesiaha až tesne k zemi, a preto dochádza aj k
presúšaniu pôdy po daždi presne tak, ako na nevysadenej časti pozemku. Pri posudzovaní otázky, či
došlo k naplneniu hypotézy právnej normy - § 127 OZ, ktorá je pre posúdenie v tejto veci kľúčová, a teda
či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany vlastníckych práv, treba pojem "nad mieru primeranú
pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním, t.j.od optimálneho stavu po stav
ešte prípustný a nedovoleným správaním, t.j.nad prípustnú mieru, a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym
pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Akýkoľvek zásah do
vlastníckych práv je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera
o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona. Ochrana sa poskytuje len proti
takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv, nie
neopodstatneným zásahom. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, podľa § 127 ods. 1 OZ musí
byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je
potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní tejto otázky
treba vziať na zreteľ, že sa nejedná o bývanie v obytnom dome s viacerými bytovými jednotkami, kde
hlučnejšia činnosť jedného suseda neprimerane ruší druhého suseda, nakoľko sa jedná o panelové
byty. Tu sa jedná o prípad, kedy je dvor RD vysadený okrasnými drevinami už cca 14 rokov, za účelom
ochrany a skrášlenia živ. prostredia, pričom vietor a dážď, sú prírodnými živlami, ktoré odporcovia
nemôžu a nevedia ovplyvniť ani ju ovládať.... Treba vziať na zreteľ aj prístup a konanie žalobkýň v
tomto konaní, z ktorých sa iba jedna zúčastnila prvého pojednávania vo veci a druhá bez vážneho
dôvodu sa nedostavila vôbec, ako aj fakt, že nepredložili doposiaľ žiadny relevantný dôkaz, ktorý
by jednoznačne preukázal, že ich tvrdenia uvedené v žalobe sú podložené a preukázané. V úprave
susedských vzťahov a ochrany vlastníckeho práva je posudzovaná aj z hľadiska hypotézy § 123 OZ,
ktorý pojednáva o tom, že výkon vlastníckeho práva musí do určitej miery medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností tolerovaný, pričom táto tolerancia nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka
na úkor ostatných. Tzv. reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z
vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému. V tomto prípade sa o taký stav nejedná. Doposiaľ
sa nepreukázalo, že by žalovaní vedome alebo účelovo užívali svoje vlastnícke právo v rozpore alebo
proti dobrým mravom v spojitosti z dôsledkami v neprospech navrhovateliek. Tu sa interpretuje zásada
vzájomnosti, t.z. ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere
k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci...a teda práva a povinnosti všetkých zúčastnených
subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Na základe vyššie uvedeného majú za to, že v tomto konaní
nebolo preukázané, že by žalovaní bránili žalobcom v riadnom užívaní ich nehnuteľností tak, ako to
popisujú v žalobnom návrhu. Žalobu preto považujú za neopodstatnenú, žiadajú ju zamietnuť a priznať
odporcom náhradu trov konania.
Žalobkyňa v 2.rade vo veci uviedla, že manželia Z. sa do W. V. prisťahovali približne v roku 2000.
V tom čase sa na pozemku, kde sa nachádza rodinný dom žalovaných nachádzali okrasné tuje.
Predchádzajúcej majiteľke tieto tuje slúžili ako okrasný plot. A táto sa oňho pravidelne starala,
zastrihovala ho. Tieto tuje vyrástli do výšky 5-7 metrov. Žalovaní sa o tieto tuje vôbec nestarali. Nechali
ich takto bujne rásť. Tieto tuje im v dnešnej dobe robia problémy, sú to tie, ktoré uviedli v návrhu.
Problémy spočívajú v tom, že robia vlhkosť. Keď sa vojde do rodinného domu, na prízemí cítiť zatuchnutý
pach. Opadáva im omietka zo steny z vnútornej strany. Na poschodí rodinný dom nemôžu užívať pretože
v prípade veterného počasia sa tuje, ktoré sú značne vysoké sa rozhýbu a narážajú do nášho rodinného
domu a poškodzujú ho. Ide o problémy, ktoré im tieto tuje robia. V čase podania návrhu sa bola pozrieť
na poschodí rodinného domu a v tej časti, kde tú tieto vysoké tuje, majú závažné praskliny na rodinnom
dome, ktoré sa ďalej rozširujú. Obávajú sa toho, aby sa tieto praskliny nerozšírili tak, aby neprišiel statik
a povedal im, že sa musia z rodinného domu vysťahovať. Z tuji ide smrad. Robí im to problém. Ohľadom
spomínaného múru uviedla, že sa jedná o nosný múr rodinného domu, múr vôbec nedýcha nakoľko
ide o súvislú stenu týchto tují. Zhruba pred 2 rokmi robili vnútornú rekonštrukciu rodinného domu, robili
novú kúpeľňu. Ako sa robili nové rozvode, dávali novú odpadovú rúru a zistili, že až tam sa objavujú
korene týchto tují. Preto majú za to, že všetky ťažkosti, ktoré majú sú vďaka týmto tujám. Keď boli tuje
malé, nerobili im žiadne problémy. Podľa ich názoru by stačilo, ak by sa o tieto tuje staralo a neboli
ponechané narásť do takejto výšky. Tuje majú hlboké korene. Obávajú sa hlavne toho, že kvôli týmto
tujám im bude múr ďalej praskať. Žalobkyňa v 2.rade na otázku súdu, či hovorila so žalovanými, uviedla,
že osobne sa rozprávala s p. Z. o tomto probléme. p. Z. nemala záujem vyriešiť tento spor civilizovane
nakoľko potom ako sa rozprávali, pričom sa jej snažila túto vec rozumne vysvetliť tak p. Z. podala na
ňu trestné oznámenie, že jej vulgárne nadávala.
Žalobkyňa v 2.rade ďalej uviedla že oznámení za toto obdobie bolo viacej. Žalovaná tieto oznámenia
vyvodzovala z viacerých veci, napr. keď fotila rodinný dom z priestranstva, ktorý bol verejne prístupný
napísala do jej zamestnania, že ju fotografujem. Ona sa musela z týchto tvrdení stále vyviňovať. Uviedla,
že p. Z. nemá problém len s nimi ale vypisuje aj na ďalších obyvateľov dediny. Jej snahou je len starať
sa o svoj majetok aby ho mohla užívať. S p. Z.Á. sa nekontaktuje, nerozpráva preto sa obrátila aj na
tunajší súd. Žalobkyňa v 2.rade na otázku pr. zástupcu žalovaných, aby vymedzila časový úsek ohľadom
svojej výpovede nakoľko uviedla, že v dnešnej dobe majú problém s tujami. Problémy s vlhkosťou a
ďalšími vecami začali mať zhruba 2 roky pred podaním žaloby. Zhruba v období, keď robili rekonštrukciu
kúpeľne, vtedy zistili, že korene tují presahujú do potrubia ich rodinného domu. Pri rekonštrukcií im
robotníci, ktorí tam pracovali ukazovali, že je tam vlhko a je tam blato a pri vydlabávaní tohto blata našli
korene tují. Žalobkyňa v 2.rade na otázku pr. zástupcu žalovaných, aby uviedla, kedy im tuje spôsobujú
hluk, či permanentne alebo inak žalobkyňa v 2.rade uviedla, že spôsobuje im hluk vtedy, keď je strašne
silný vietor, tuje sa rozkývu, narážajú jedna o druhú. Žalobkyňa v 2.rade uviedla, že aj vtedy, keď fúka
menší vietor tuje sa rozkývu, narážajú jedna o druhú a narážajú následne aj do jej rodinného domu a
spôsobujú hluk.
Žalobkyňa v 2.rade na otázku pr. zástupcu žalovaných, či si je vedomá toho, že pôvodný majitelia nasadili
tuje na bok rodinného domu práve z dôvodu, že na stene žalobkýň je azbest žalobkyňa v 2.rade uviedla,
že nie je si toho vedomá. Stena je orientovaná na sever, viacerí obyvatelia tejto ulice majú z touto stenou
problém. Začali si to zatepľovať. Jej rodičia túto stenu zakryli eternitom. Keďže v súčasnosti rodinný
dom užíva ona, dala si preveriť, či tento eternit je nebezpečný, nakoľko keby ho chceli dávať dolu, bolo
by potrebné na to špeciálne povolenie. Informovala som sa o tejto veci a bolo jej povedané, že eternit,
ktorý majú na stene nie je tak nebezpečný nakoľko sú rôzne kategórie eternitov. Aj jej záleží na tom, aby
som nedýchala karcinogénne látky. Z tohto dôvodu neuvažuje o žiadnej výmene, možno v budúcnosti.
Taktiež sa nebráni tomu, aby som si dala nejakým spôsobom vynoviť dom. Žalobkyňa v 2.rade na
otázku pr. zástupcu žalovaných, či si nemyslí, že problémy, ktoré má v súvislosti s vlhkosťou nemôžu
byť spôsobené práve touto pokrývkou severnej steny jej rodinného domu uvádza: vie to posúdiť pretože
sa pamätá v období, keď tam nebola pokrývka severnej steny eternitom mali plesne. V súvislosti s tým
nemajú problémy. Poukázala, že na ich ulici pozná možno 5-6 rodinných domov, ktoré majú rovnakú
pokrývku ako oni, na severnej stene a odkedy to majú, nemajú žiadne problémy. Účelom tejto pokrývky
bolo aj to, aby im tieto problémy nespôsobovalo.
Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že nie je pravdou, že tuje z pozemku ich rodinného domu bijú
o rodinný dom žalobkýň. Na otázku súdu, či sa nejakým spôsobom stará o tuje uviedol, že o tuje sa
netreba starať, lebo nemajú veľké korene, nepresahujú. To, že sú vysoké, je pravda, on ich strihal avšak
vzdialenosť tují od rodinného domu žalobkýň je zhruba 40-50 cm. Nie je pravdou to, že bijú o stenu
rodinného domu žalobkýň pretože, ak by bili, museli by teda obiť aj eternit, ktorý je na stene rodinného
domu. K tomu, že niečo bolo zamoknuté poukázal, že tuje takéto korene nemajú. Žalovaný v 1.rade
na otázku svojej právnej zástupkyne, či tuje zasahujú konármi k rodinnému domu žalobkýň uviedol, že
nie. Nemajú tam konáre. Žalovaný v 1.rade na otázku svojej právnej zástupkyne, aby uviedol dôvod
prečo nechal vyrásť tuje až do takejto veľkosti uviedol, že z dôvodu, že je tam na stene eternit preto
ich nechali aby takto vyrástli.
Z výpovede žalovanej v 2.rade vyplýva, že s tvrdením žalobkyne v 2.rade nesúhlasí. Majú za to, že
tuje nemajú také korene, tak ako to tvrdí žalobkyňa. Majú na to odborný posudok. Zo strany žalobkýň
nebola žiadna snaha o dohodnutie sa. Uviedla, že spory medzi nami začali od času, keď podala sťažnosť
na Obecnom úrade, že sa realizuje čierna stavba na ich pozemku. Žiadne dohody neboli. Dôvodom
toho, prečo tuje udržiavajú tak ako ich udržiavajú je to, pretože starý eternit vylučuje karcinogénne látky
vzhľadom na to, že sa nachádzajú v „trojuholníku smrti“ a v tomto okolí je zvýšené množstvo PCB
látok, sú starí ľudia a preto si takýmto spôsobom chránili zdravie. Odkedy sa presťahovali do W. V., má
zdravotné problémy v súvislosti s dýchacími cestami. Tvrdenia žalobkýň sa nezakladajú na pravde. Vidí,
že pravidelne nevetrajú. Ďalej uviedla, že žalobkyne pred svojím domov mali vysadených veľa stromov
následkom čoho celá ich dlažba, ktorá viedla k ich rodinnému domu sčernela, je machovitá, ešte v máji
mali zamrznutú pôdu. V prednej izbe museli meniť podlahu následkom toho, že tam nedopadalo slnko.
Boli viac poškodení ako žalobkyne. Poukázala na to, že keby bol dodržaný stavebný zákon, vzdialenosť
medzi rodinným domov a ich pozemkom by bola až meter. Žalovaná v 2.rade na otázku svojho právneho
zástupcu, či ju niekedy oslovila žalobkyňa s tým, že by nejakým spôsobom tento problém riešili a
to pred podaním žaloby žalovaná v 2.rade uviedla, že nie. Poukázala na to, že žalobkyňa v 1.rade
chodí a ohovára ich pričom zastavuje ľudí, ktorí idú k ním na návštevu, vyjadruje sa o nich vulgárne.
Žalovaná v 2.rade na otázku súdu, či podala na niektorú so žalobkýň trestné oznámenie uviedla, že
áno, podávali, nakoľko pred niekoľkými rokmi žalobkyne spolu s bratom vtrhli na ich pozemok, robili si
vysoký dvojmetrový plot s múrikom s pevným základom. Zdevastovali im okrasné kríky, chryzantémy,
urobili škodu. Brat žalobkyne v 2.rade jej kopol do nohy. Je zrejmé aj z laického pohľadu, že plot bol
robený z ich strany. Všetko zdevastovali. Manžel musel všetko opravovať a rýľovať.
Z výpovede svedkyne - pracovníčky SHÚ H.. A. Č., aby podľa predloženého obrázku veternej družice
v spise na čl. 112 objasnila, aké vetry fúkajú, z ktorého smeru v oblasti obce W. V., dopĺňa prevažne
aké vetry, svedkyňa uviedla, že je pravda, že kolegyňa poslala veternú družicu avšak neuviedla číselné
údaje. Ona ich doplnila. Súdu predložila a poukázala na tabuľku. Ide o číselné doplnenie s tým, že
ide o početnosť výskytu smeru vetra v promile a objasnenie vysvetliviek svetových strán nakoľko sú
v anglickom jazyku. Tieto údaje sú poskytnuté z klimatologickej stanice Č.. Tá je najbližšie, kde sa
meria smer a rýchlosť vetra nakoľko priamo v W. V. je iba zrážkomerná stanica. Tam máme údaje
o zrážkach a snehu. Svedkyňa uviedla, že bola zaslaná 16-násť smerová veterná družica z ktorej
vyplýva pre stanicu Č. prevládajúcim smerom vetra je juho - juhovýchodný, hodnota je 122,9 promile.
Prvé bolo juho - juhovýchodný a potom je severo - severozápadný, hodnota je 119,6 promile. Ostatné
hodnoty sú tam priložené. Keď sa táto 16-násť smerová družica prevedie do osemsmerovej je to
jednoduchšie pre hodnotenie. Prevládajúcim smerom vetra je severozápadný vietor. Na druhom miesto
je to juhovýchodný. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie uviesť, ako ďaleko je
umiestnená táto veterná stanica v obci Č. od obce W. V. uviedla, že presne počet kilometrov nevie. Je
to severne od W. V.. Svedkyňa na otázku súdu, či vie uviesť v ktorej časti Č.U. je táto stanica uviedla,
že nevie. Presné údaje sú na ich internetovej stránke, tam sú aj súradnice aj všetky stanice. Čo sa týka
týchto staníc, tak stanica v W. V. ako aj v Č. sú umiestnené na úpätí Slanských vrchov a tie ovplyvňujú
severojužné prúdenie. Má na mysli tým to, že vo Východoslovenskej nížine prevládajú severné vetry,
južné vetry alebo severo - severozápadný vietor a juhozápadný vietor. Svedkyňa na dotaz súdu, či vie
ozrejmiť a spresniť, aké vetry v tejto lokalite W. V. prevládajú v rozličných ročných obdobiach, aké sú vetry
v zimnom a v letnom období svedkyňa uviedla: majú na mysli stanicu Č. - zimné mesiace ide o mesiace
december až február prevláda juhovýchodný vietor a južný. Ďalej potom je to v poradí severozápadný.
Letné mesiace jún až august na stanici Č. prevláda severozápadný vietor a na druhom mieste je severný.
Svedkyňa poukázala, že má spracovaný prehľad aj podľa jednotlivých ročných období s tým, že sú tam
aj číselné údaje.
Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby špecifikovala a popísala, ako je umiestnená
meteorologická stanica, či je umiestnená voľne v priestore, príp. je krytá nejakým stromovým porastom
alebo budovami svedkyňa uviedla, že meteorologické stanice sa rozmiestňujú na plochu 10x10 alebo
až do 20x20 metrov. Pri umiestňovaní sa berie do úvahy to, aby tam v blízkosti neboli žiadne prekážky
ako sú stromy, budovy. Mala by byť umiestnená vo voľnom prostredí, aj sú takto umiestnené. Svedkyňa
ďalej na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie popísať silu vetra, či ide o slabý vietor, stredne
silný, silný alebo veľmi silný svedkyňa uviedla, že v tabuľke je uvedená priemerná ročná hodnota vetra.
Poukazuje, že ide o posledný riadok vo vrchnej tabuľke s tým, že v závere ide o priemer 1,5 - ide o
rýchlosť v metroch za sekundu. Ide o priemernú rýchlosť vetra, ročnú v tejto lokalite stanice Č.. Svedkyňa
na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby v súvislosti s predloženou tabuľkou o úhrne zrážok
bližšie identifikovala, či ide o daždivú oblasť, menej daždivú svedkyňa uviedla, že H.. Z. tam neuviedla
jednotky, ide o milimetre. Všetky údaje sú v milimetroch. Ide o mesačné úhrny atmosférických zrážok
v milimetroch priamo zo zrážko2mernej stanice v W. V.. Pripravila si krátke zhodnotenie jednotlivých
rokov ako to my klimatológovia hodnotíme. Máme nejaký priemer, ktorý sa nazýval klimatológický
normál za obdobie rokov 1961 až 1990. Ide o tridsaťročné obdobie normál a mesačné aktuálne hodnoty
zrážok porovnávame s normálovým obdobím. Dá sa porovnať každý jeden mesiac s normálom. Každý
mesiac hodnotíme, či je normálny, nadnormálny, silne nadnormálne, mimoriadne nadnormálny alebo
či je podnormálny, silne podnormálny, mimoriadne podnormálny. Zhodnotila roky celkovo. Rok 2005
bol zrážkovo nadnormálny, rok 2006 až 2009 zrážkovo normálny, rok 2010 mimoriadne nadnormálny,
rok 2011 silne podnormálny, rok 2012 normálny, rok 2013 a 2014 nadnormálny. Pripojila aj hodnotenie
za teplý a chladný polrok týchto rokov. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby takto
teplotne zhodnotila aj tieto polroky uviedla, že teplý polrok je rok 2005 - mesiace apríl až september
- tento rok 2005 bol silne nadnormálny zrážkovo. Rok 2006 bol normálny, rok 2007 podnormálny, rok
2008 až 2009 normálny, rok 2010 mimoriadne nadnormálny, rok 2011až 2013 normálny, rok 2014
silne nadnormálny. Dal sa už spracovať aj polrok na rok 2015. Rok 2015 bol zrážkovo mimoriadne
podnormálny.
Podľa ust. § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Vyššie citované ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré
sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórií i praxi označuje ako
tzv. susedské práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva zakotvenej v § 3.
Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci
sa musia podriadiť tomuto ustanovenia tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov
ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané.
Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. predpoklady uvedené v
hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko
nie je rozhodujúce a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú
pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk, t. j. aj pomocou znalca.
Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník môže ohrozovať
a obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá ako jeho sused by mohla byť
dotknutá konkrétnym konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom môže byť fyzická i právnická
osoba, môže to byť nájomca, vypožičiavateľ alebo osoba oprávnená z vecného bremena, pričom
nemusí ísť o bezprostredného suseda. Ustanovenia odseku 1 obmedzenia práv vlastníka vymedzuje
exemplifikatívne, t.j. len príkladmo.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná pretože žalobkyne neuniesli
dôkazné bremeno a svoje tvrdenia jednoznačne nepreukázali. Tvrdenia žalobkýň tom, že sa o tuje
nestarali neboli preukázané. Nie je pravou, že žalovaní tuje nestrihali, ani to, že ich nijakým spôsobom
ďalej nekultivovali, ale nechali ich bujne rásť až do súčasných rozmerov.
Žalobkyne v konaní nepreukázali, že vlhkosť a praskliny na ich rodinnom dome sú jednoznačne
spôsobené tujami na pozemku žalovaných, ako aj to, že pri silnom vetre konáre z tuji narážajú na stenu
ich domu, vytvárajú veľký hluk a poškodzujú ju. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že vlhkosť
v dome žalobkýň na druhom poschodí síce môže byť spôsobená tujami žalovaných, no nejde o určitosť,
ale len možnosť. Neboli preukázané ani tvrdenia žalobkýň o tom, žeby korene z tuji presakovali pod
rodinný dom žalobkýň a spôsobovali praskliny rodinného domu žalobkýň, bol preukázaný opak. Ako
vyplýva z posudku praskliny si spôsobili žalobkyne samé v dôsledku vybudovania prístavby, cit. trhliny na
stene v izbe II.NP v severozápadnej časti rodinného domu vznikli nedostatočným priťažením základovej
špáry pôvodného rodinného domu pri realizácií prístavby kotolne rodinného domu, severozápadne
od rodinného domu žalobkýň. Vyplýva to z podaného posudku a odborných vyjadrení predložených
žalovanými. Z ohliadky vykonanej na mieste samom bolo preukázané, že tuje sú zrezané, teda nie je
pravda, že sa o ne žalovaní nestarajú. Ich vegetácia nie je bujná, tuje vysychajú. Taktiež z ohliadky
vyplynulo, že tuje sa konármi rodinného domu žalobkýň nedotýkajú, ich konáre od strany rodinného
domu žalobkýň sú riedke a teda konáre a vetvy tam vôbec tam nie sú. Ako je evidentné aj z laického
pohľadu na vetvy tuje, tieto sú jemné. Čo sa týka vlhkosti, znalec síce uviedol, že tuje môžu spôsobovať
vlhkosť no jeden o určitosť tvrdenia, no z ohliadky vyplynulo, že tuje vzhľadom na vzdialenosť, na druhej
strane bránia, aby sa k stene rodinného voda vôbec dostala. Navyše samotné žalobkyne si postavili
dom v rozpore s predpismi a nedodržali predpísanú vzdialenosť od susediaceho pozemku.
Skutočnosti o možnej vlhkosti spôsobenej tujami pri zrážkach nenasvedčuje a nepotvrdzuje ani
množstvo nameraných zrážok a smer vetra ako to vyplýva z výpovede pracovníčky SHMÚ. Navyše
rodinné domy účastníkov konania sa nachádzajú v rade za sebou na jednej ulici, kde vzhľadom na to,
že vytárajú aj prirodzenú prekážky vetru. Je preto zrejmé, že jeho smer a množstvo zrážok, ktoré tam
spadne, musí byť logicky iné, ako pri meraniach v meteorologických staniciach, ktoré sa nachádzajú na
voľnom priestranstve a ktoré predložil SHMÚ. V súčasnosti časť tuji vysychá. Z ohliadky vyplynulo, že
tuje boli zrezané a majú výšku cca 4,20 m. V čase ohliadky sa tuje nehýbali aj keď bola vykonávaná v
zime za sychravého počasia a mrazu.
Žalobkyne sa v tomto konaní domáhajú vydania rozsudku na základe toho, že žalovaní im bránia
riadneho užívania ich rodinného domu, pričom tento stav pripisujú existencií okrasných krov vysadených
na pozemku žalovaných, ktoré podľa ich tvrdení spôsobujú hluk, praskliny rodinného domu, nadmernú
vlhkosť interiéru rodinného domu a ich koreňová sústava narúša statiku ich rodinného domu.
V priebehu konania však žiadnym relevantným spôsobom nebolo žalobkyňami jednoznačne
preukázané, že uvedené skutočnosti sú spôsobené práve drevinami, tujami vysadenými na pozemku
žalovaných. Uvedené skutočnosti tvrdené žalobkyňami jednoznačne nepotvrdil ani znalecký posudok
vyhotovený za týmto účelom. V tomto smer má súd za to, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno.
Predpoklady naplnenia právnej normy § 127 Obč. zákonníka pre ochranu pred neoprávneným zásahom
do vlastníckeho práva vyžadujú takú intenzitu zásahu, ktorých rozsah vykazuje známky nadmerného
zásahu do vlastníckych práv žalobkýň v porovnaní s danými pomermi a bežným užívaním veci. Je
zrejmé, že táto intenzita, ktorú vyžaduje zákon, nebola zo strany žalobkýň v konaní preukázaná, a to
ani v jednom bode žaloby. Toto nepotvrdil ani znalec vo svojom vyjadrení a posudku. Tieto skutočnosti
sú v rozpore s inými zistenými okolnosťami.
Výkon vlastníckych práv žalovaných v žiadnom prípade nezasahuje do výkonu vlastníckych práv
žalobkýň nezasahuje nad mieru primeranú pomerom. Je pravou, že tuje sú vysadené pri rodinnom
dome žalobkýň. Je samozrejme možné, že tuje môžu brániť vyschnutiu vody, ktorá dopadla na zem, no
súd má za to, že podmienka toho, že daný stav presahoval mieru primeranú daným pomerom nebola
preukázaná a nezodpovedaná zistenému stavu veci súdom. Výkon vlastníckych práv nie je ani v danom
prípade v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, ako bolo zistené, časť problémov si žalobkyne spôsobili
samé v dôsledku výstavby prístavby a rekonštrukcie.
V konaní však bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako susedmi sú vážne narušené
a zrejme výsledkom tohto narušenia vzťahov sa vedie viacero súdnych konaní voči sebe navzájom ako
aj tejto.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalobkyne v konaní dôkazné
bremeno neuniesli. Žaloba je účelová a je výsledkom len narušených vzťahov medzi nimi. Na základe
vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovení o trovách konania rozhodol, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na zložitosť veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.