Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202953
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816202953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. O., W. XXXX/XX, zastúpenej: JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica,
Kuzmániho 5, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S., ul. 4. apríla XXX, zastúpenému:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 26, IČO:
47 258 039, o zaplatenie sumy 3 125,65 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/47/2016-42, zo dňa 25. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu žalobu žalobkyne zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 3
125,65 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania tvrdiac, že žalovaná suma je bezúročná pôžička,
ktorú žalovanému poskytla v 4 splátkach, dňa 25.06.2008 v sume 45 000,- Sk, dňa 22.09.2008 v
sume 10 000,- Sk, dňa 19.03.2009 v sume 800,- eur a dňa 20.04.2009 v sume 500,- eur s tým, že

si nedohodli termín jej vrátenia. Listom zo dňa 09.12.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného k vráteniu
pôžičky do 31.12.2015, na čo žalovaný nereagoval. V priebehu konania po tom, ako žalovaný poprel
požičanie finančných prostriedkov žalobkyňou, uplatnený nárok označila ako bezdôvodné obohatenie,
ktorévzniklonastranežalovanéhozískanímmajetkovéhoprospechuznepoctivýchzdrojov.Súdvykonal
dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky dňa 25.06.2008 v
sume45000,-Sk,dňa22.09.2008vsume10000,-Sk,dňa19.03.2009vsume800,-eur,dňa20.04.2009
v sume 500,- eur, čo je zrejmé z potvrdenia vystaveného žalovaným dňa 25.06.2008, z bankových

potvrdeniek a z výpisu z bankového účtu žalobkyne. Dňa 09.12.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného k
vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov do 31.12.2015, ktoré považovala za pôžičku. Žalovaný
na výzvu nereagoval a finančné prostriedky nevrátil. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so
žalovaným boli zamestnaní v Štátnej opere Banská Bystrica. Boli dobrí priatelia, poznala jeho osobný
život, vedela, že sa rozviedol a že sa ocitol vo finančných ťažkostiach. Keďže mu dôverovala a
považovala ho za spoľahlivého človeka, na jeho žiadosť mu poskytla finančné prostriedky v žalovanej
sume. Žalovaný žalobkyňu ubezpečil, že požičané finančné prostriedky jej vráti po predaji chaty, ktorej

bol vlastníkom a tvrdil, že už má aj kupca. Pokiaľ by o tejto skutočnosti nevedela, peniaze by mu
nepožičala. S odstupom času zisťovala, či si finančné prostriedky nepožičal aj od iných kolegov a zistila,
že viacerí kolegovia mu peniaze požičali, ktoré spotreboval na gamblerstvo. Tiež s odstupom času
zistila, že žalovaný svoju nehnuteľnosť predal a niektorých zo svojich veriteľov vyplatil. Žalobkyňa popredaji nehnuteľnosti žalovaného na splatenie žalovaných pôžičiek nedostala žiadnu platbu. Uviedla,
že žalovanému ešte pred požičaním sumy 45 000,- Sk dňa 25.06.2008 požičiavala menšie finančné
sumy bez dokladov o ich prevzatí. Časť pôžičiek jej vrátil, ale nevrátil jej všetky finančné prostriedky,

ktoré mu poskytla. Lehotu splatnosti poskytnutých pôžičiek nemali dojednanú z dôvodu, lebo v čase
odovzdania finančných prostriedkov žalovaný nevedel, kedy predá svoju chatu. V tom čase mali medzi
sebou vytvorený dobrý vzťah a nepredpokladala, že jej požičané prostriedky nevráti. Žalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že žalobkyňa je jeho kolegyňou. V súčasnosti majú medzi sebou len pracovné vzťahy.
V minulosti mali nadštandardné vzťahy, po dobu 6, prípadne 7 rokov mala ich známosť intímny charakter.

Vzťah ukončili v roku 2009, prípadne 2010. Žalovaný tvrdil, že nikdy žalobkyňu nežiadal o pôžičku.
Nepoprel, že od iných kolegov si sem tam peniaze požičiaval a vrátil. Toho času dlhy z pôžičiek nemá.
Vylúčil, že by bol závislý na automatoch. Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa voči nemu v súdnom
konaní uplatnila, považoval za určitú reciprocitu a jeho odmenu za to, že jej sprostredkoval prácu v
zahraničí. Žalobkyňa sa zúčastňovala koncertov, ktoré boli organizované prostredníctvom hudobných
agentúr v zahraničí, účinkovala vo Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku a v Ománe a na Slovensku asi

v rokoch 2001 až 2009, ktoré neboli organizované prostredníctvom Štátnej opery Banská Bystrica.
Fungovalo to tak, že príslušná hudobná agentúra ho oslovila, aby zostavil orchester pre účinkovanie
v zahraničí. Členov orchestra si vyberal sám podľa kvality. Vzhľadom k tomu, že so žalobkyňou mal
nadštandardný vzťah, zúčastňovala sa zahraničných zájazdov. Nikdy od nej nepýtal finančné prostriedky
za účasť na zahraničných koncertoch. Dala mu ich sama na základe vlastného uváženia. Poprel, že

by žalobkyni sľúbil, že jej poskytnuté finančné prostriedky vráti po predaji chaty. Tvrdil, že žalobkyňa
ho nežiadala o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobkyňa výpoveď žalovaného označila
za nepravdivú. Zotrvala na tom, že žalované finančné prostriedky mu požičala. Poukázala na to, že
žalovaný jej nikdy nepovedal, za akých okolností a akých podmienok mohla cestovať na zahraničné
koncerty, na ktorých nezarobila toľko, aby mohla žalovanému poskytnúť finančné prostriedky v takom

množstve, v akom mu ich požičala. Na zájazdoch dostávali malé honoráre a zúčastňovala sa ich
najmä pre to, že chcela získať prax. Pripustila, že by vedela označiť viac svedkov na vyvrátenie
výpovede žalovaného, ale mnohí z nich si chcú so žalovaným zachovať dobré vzťahy, aby sa mohli
zúčastňovať zahraničných koncertov. Nepoprela, že so žalovaným udržiavala intímny vzťah, ktorý
pretrvával aj čase, kedy mu finančné prostriedky požičala, pretože mu chcela pomôcť. Poprela tvrdenie

žalovaného, že by ho nežiadala o vrátenie finančných prostriedkov. Ako svedkyňu navrhla vypočuť B.
V. na preukázanie, že žalovaný si požičiaval aj požičiava finančné prostriedky pravidelne od kolegov,
ktorí vedeli o tom, že si požičal aj od nej. Súčasne by sa vedela vyjadriť aj k tomu, či žalovaný
žiadal od iných kolegov provízie za účasť na zahraničných koncertoch. V priebehu konania oznámila,
že nenavrhuje vypočuť označenú svedkyňu a nenavrhuje vypočuť ani ďalších svedkov. Uvedené

skutočnosti súd posúdil podľa § 657, § 451 ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že zhodnotením skutkového stavu dospel k právnemu názoru, že žaloba žalobkyne nie je
dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu preukázané a medzi stranami bolo nesporné,
že žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky dňa 25.06.2008 v sume 45 000,- Sk, dňa
22.09.2008 v sume 10 000,- Sk, dňa 19.03.2009 v sume 800,- eur, dňa 20.04.2009 v sume 500,- eur, čo

preukázala potvrdením vystaveným žalovaným dňa 25.06.2008, bankovými potvrdenkami a výpisom zo
svojho bankového účtu z čl. 12 až 15 spisu. Žalovaný prevzatie týchto finančných prostriedkov nepoprel.
Dňa 09.12.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov do
31.12.2015, ktoré považovala za pôžičku. Žalovaný na výzvu nereagoval a finančné prostriedky nevrátil.
Medzi stranami bol sporný titul prevzatia peňažných prostriedkov žalovaným. Žalobkyňa tvrdila, že sa

jednalo o pôžičku. Žalovaný vylúčil uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou a tvrdil, že žalobkyňa
mu finančné prostriedky odovzdala ako odmenu za sprostredkovanie jej účinkovania na zahraničných
koncertoch, ktoré zabezpečoval. Žalobkyňa v priebehu celého súdneho konania tvrdila, že žalovanému
finančné prostriedky požičala. Žalovaný pôžičku popieral a tvrdil, že poskytnuté prostriedky boli jeho
odmenou za to, že žalobkyni sprostredkoval účinkovanie na zahraničných koncertoch. Podľa názoru

súdu žalobkyňa v rámci dokazovania jednoznačne nepreukázala, že medzi stranami došlo k uzavretiu
pôžičky a nevyvrátila, ani nespochybnila obranu žalovaného. Hoci navrhla vypočuť svedkyňu, ktorá
mala potvrdiť, že žalovaný si požičiaval finančné prostriedky pravidelne od kolegov, ktorí vedeli o tom,
že si požičal aj od nej, v priebehu konania od výsluchu svedkyne upustila a nenavrhla vykonať ďalšie
dokazovanie. Na základe toho neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o pôžičke dôkaznými

prostriedkami nepreukázala. Rovnako ani žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že prevzaté
finančné prostriedky boli odmenou za účinkovanie žalobkyne na zahraničných koncertoch, preto súd
ustálil,žeplnenieprevzatéžalovanýmvsume3125,65eurodžalobkynebolobezdôvodnýmobohatením
získaným na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný včas vzniesol námietkupremlčania pohľadávky žalobkyne, ktorou bol súd povinný zaoberať sa. Bezdôvodné obohatenie sa
premlčuje podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3-
ročnej premlčacej dobe. V danom prípade objektívna 3-ročná premlčacia doba začala plynúť od vzniku

bezdôvodného obohatenia, ktorým je deň odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému, k čomu
došlo dňa 25.06.2008, kedy žalobkyňa žalovanému odovzdala sumu 45 000,- Sk, dňa 22.09.2008, kedy
mu odovzdala sumu 10 000,- Sk, dňa 19.03.2009, kedy mu odovzdala sumu 800,- eur a dňa 20.04.2009,
kedy mu odovzdala sumu 500,- eur. Do podania žaloby na súd dňa 09.03.2016 u každej pohľadávky
žalobkyne uplynula objektívna 3-ročná premlčacia doba. Plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby,

ktorej začiatok je viazaný na vedomosť osoby, na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané, je
obmedzené plynutím objektívnej doby. To znamená, že po uplynutí 3-ročnej objektívnej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nemôže pokračovať plynutie subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Keďže v danom prípade uplynula
objektívna premlčacia doba, súd sa nezaoberal plynutím subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie úmyselne, ktoré sa premlčuje v 10-ročnej

premlčacej dobe plynúcej odo dňa, keď k nemu došlo, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložila
a neoznačila žiadne dôkazy, na základe čoho úmysel žalovaného pri nadobudnutí bezdôvodného
obohatenia nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu
aj jej príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania. Vzhľadom na premlčanie pohľadávky žalobkyne sa súd

dôvodnosťou uplatneného nároku ďalej nezaoberal. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol vo veci úspešný, na základe čoho mu boli
priznané trovy konania vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí
so záveru, že finančné plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému je plnením bez právneho dôvodu.
Tento záver však nijako neodôvodnil a nedoložil žiadnym dôkazom, pričom ani nereagoval na vyjadrenie
právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá na základe zisteného skutkového stavu uviedla, že toto plnenie

je majetkovým prospechom, ktorý žalovaný získal z nepoctivých zdrojov. Žalovaný totiž dobrovoľne
vo svojej výpovedi uviedol, že finančné prostriedky od žalobkyne on považoval za svoju odmenu
za sprostredkovanie koncertovania v zahraničí. Keďže v čase prijatia finančných prostriedkov od
žalobkyne žalovaný nemal podnikateľské oprávnenie na prijímanie takýchto provízií, je nutné toto
plnenie považovať za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nemožno pritom súhlasiť

s tvrdením súdu, že žalovaný hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie, že finančné prostriedky od
žalobkyne boli odmenou za sprostredkovanie koncertovania v zahraničí. Ako dôkaz úplne postačuje
jasná a zrozumiteľná výpoveď žalovaného na pojednávaní. V tomto smere potom neobstojí ani záver
súduprvejinštancieopremlčaníuplatnenéhoprávažalobkyne,pretožeprávonavydaniebezdôvodného
obohatenia - majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov sa ako úmyselne získané

bezdôvodné obohatenie premlčuje v objektívnej desaťročnej premlčacej dobe. Čo sa týka subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby, táto začala žalobkyni plynúť až dňa 08.09.2016, kedy sa na pojednávaní z
výpovede žalovaného dozvedela o tom, že finančné prostriedky, ktoré od nej prijal považuje žalovaný
za odmenu za sprostredkovanie koncertovania v zahraničí a nie za pôžičku ako ich pokladala ona. Na
základe uvedeného dospela žalobkyňa k záveru, že ňou uplatnené právo nebolo v čase podania žaloby

premlčanéapretonavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmenilajejžalobe
celkom vyhovel.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že súhlasí s tým, že v spore nebola
preukázaná pôžička medzi stranami a nebolo ani preukázané, že finančné prostriedky od žalobkyne boli

odmenou za sprostredkovanie jej koncertovania v zahraničí, keď ohľadne tohto svojho tvrdenia žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že majetkový prospech, ktorý
žalovaný získal od žalobkyne bol bezdôvodným obohatením získaný plnením bez právneho dôvodu. K
vznesenej námietke premlčania žalovaného sa konajúci súd vyjadril a s jeho hodnotením sa žalovaný
stotožňuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva
nasledovné:

6. Preskúmaní veci dospel odvolací súd k názoru, že závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých
sú finančné prostriedky, ktoré žalovaný prijal od žalobkyne bezdôvodným obohatením - majetkovým
prospechom získaným bez právneho dôvodu a že právo žalobkyne na vydanie tohto bezdôvodného

obohatenie je premlčané, sú správne.
7. Žalobné tvrdenia žalobkyne o pôžičke žalovanému neboli v spore preukázané. Žalobkyňa neoznačila
ani nepredložila súdu žiadny dôkaz, ktorý by jej tvrdenia potvrdil. Žalovaný tvrdenia žalobkyne o pôžičke
poprel a tak tvrdenia žalobkyne o pôžičke zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení.

8. Na druhej strane ale nebolo v spore preukázané ani to, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa
poskytla žalovanému boli odmenou žalovaného za sprostredkovanie koncertov pre žalobkyňu v
zahraničí. Žalovaný síce vo svojej výpovedi uviedol, že tieto finančné prostriedky predstavovali určitú
reciprocitu a jeho odmenu za to, že sprostredkoval žalobkyni prácu v zahraničí, no zároveň uviedol, že za
účasť na zahraničných koncertoch nežiadal od žalobkyne finančné prostriedky a tieto mu dala ona sama

na základe vlastného uváženia, pričom účel platieb neuviedla. Nie je teda pravdou, ako to predostrela
žalobkyňa vo svojom odvolaní, že tvrdenia žalovaného jasne a zrozumiteľne preukazujú, že finančné
prostriedky, ktoré mu žalobkyňa poskytla boli odmenou za sprostredkovanie koncertovania v zahraničí.
Naopak, z výpovede žalovaného sa javí, že finančné prostriedky od žalobkyne za sprostredkovateľskú
odmenu považoval len on, ale v skutočnosti sa so žalobkyňou na takomto účele poskytovaných

peňažných prostriedkov nedojednali. Tomu svedčí aj to, že žalobkyňa sama po uvedenej výpovedi
žalovaného označila jeho tvrdenia za absurdné s tým, že naďalej trvá na tom, že poskytnuté finančné
prostriedky boli pôžičkou. Podľa odvolacieho súdu je teda zrejmé, a v tomto smere je správny aj záver
súdu prvej inštancie, že v spore nebolo preukázané, že by finančné prostriedky dostal žalovaný od
žalobkyne ako odmenu za sprostredkovanie koncertovania v zahraničí a preto nie je na mieste ani záver,

že žalovaný týmto spôsobom získal na úkor žalobkyne majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.

9. Keďže v spore nebolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému
boli pôžičkou, ani to, že išlo o odmenu žalovaného za sprostredkovanie koncertov pre žalobkyňu v
zahraničí a v spore nevyšiel najavo ani iný právny dôvod poskytnutia týchto peňažných prostriedkov, súd

prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tieto finančné prostriedky sú bezdôvodným obohatením
- majetkovým prospechom, ktorý získal žalovaný bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne /§ 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka/.

10. Za rovnako správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného

práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže nebolo preukázané, že by sa v tomto
prípade jednalo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a nebolo preukázané, že by
žalovaný pri získaní peňažných prostriedkov od žalobkyne bez právneho dôvodu konal úmyselne,
je objektívna premlčacia doba práva na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia tri roky /§ 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Táto objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k

bezdôvodnému obohateniu došlo, teda v tomto prípade odo dňa, kedy žalovaný získal poslednú čiastku
peňažných prostriedkov od žalobkyne /okrem prvej čiastky, ktorú mu žalobkyňa odovzdala osobne dňa
25.06.2008, žalobkyňa ostatné čiastky poukázala bezhotovostným prevodom zo svojho účtu na účet
žalovaného v dňoch 22.09.2008, 19.03.2009 a 20.04.2009, pričom presné dni, kedy boli tieto čiastky
pripísané na účet žalovaného v spore zisťované neboli/. Je potom nepochybné, že v čase podania

žaloby žalobkyne na súd dňa 09.03.2016 už objektívna premlčacia doba práva žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia márne uplynula a toto právo sa premlčalo.11. Súd prvej inštancie tak správne žalobu žalobkyne zamietol a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože sú tu v zmysle § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nemusí byť výnimočne žalovanému náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V danej veci mal odvolací súd za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP,
pre ktoré nemusí byť výnimočne v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznaná náhrada trov
odvolacieho konania predstavujú pomery žalobkyne. Z Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka

konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vyplynulo, že
žalobkyňa je rozvedená, stará sa o dve nezaopatrené deti, z ktorých jedno dieťa študuje na vysokej škole
v Českej republike a druhé dieťa je maloleté, vo veku blízkemu plnoletosti. Žalobkyňa je zamestnaná
s mesačnou mzdou 961,- eur brutto, žiadny iný príjem nemá. Vlastní dvojizbový byt, na kúpu ktorého
si vzala hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne po 249,- eur mesačne. Okrem toho platí mesačne na

nákladoch súvisiacich s bývaním asi 177,- eur. Pri zohľadnení uvedených pomerov žalobkyne dospel
odvolací súd k záveru, že povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania by mohla nepriaznivo
zasiahnuť do sociálneho postavenia žalobkyne, ktorá nedisponuje takými príjmami a majetkom, aby
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému zaplatila bez ohrozenia výživy svojej alebo svojich detí.
Nezaplatenienáhradytrovodvolaciehokonaniažalovanémusapostaveniažalovanéhozvlášťnedotkne,

keď tento je zamestnaný, s pravidelným príjmom zo zamestnania, žalobkyňa je povinná nahradiť mu
trovy konania pred súdom prvej inštancie a trovy odvolacieho konania, ktoré mu podľa odvolacieho súdu
žalobkyňa nezaplatí sú len v sume cca 130,- eur /trovy právneho zastúpenia žalovaného pri úkone -
písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne/.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).