Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207411
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416207411.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloletú Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky V.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX
XXN.A.,vkonanízastúpenejJUDr.AdriánouŠebestovou,advokátkousosídlomadvokátskejkancelárie

v Žiari nad Hronom, SNP 600/96, a otca Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX D., o
návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4P/39/2016 - 29 zo dňa 24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad

Hronom sp. zn. 10P/434/2011 zo dňa 30.03.2012 vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa tak, že otec
je povinný prispievať na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 12.08.2016 vždy
do 10. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletého dieťaťa podal na okresný súd dňa 12.08.2016
návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z 225,- eur na 100,- eur mesačne; tvrdil, že od posledného
rozhodovania sa zmenili pomery na jeho strane z dôvodu obrovského tlaku zo strany zamestnávateľa

a z dôvodu aktuálnych stresových situácii, preto ukončil u neho pracovný pomer, zostal bez práce,
dávku v nezamestnanosti poberal do 13.10.2016. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4K/37/2016 zo dňa 22.07.2016 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok; do funkcie správcu
bola ustanovená Q.. Q. Q., ktorá navrhla pokračovanie v konaní o zníženie výživného v zmysle
§47 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a stala sa účastníkom konania namiesto úpadcu.
Správkyňa konkurznej podstaty predložila potvrdenie o tom, že v čase rozhodovania súdu bol otec

hospitalizovaný v odbornej liečebni na Prednej Hore, kde predpokladaný termín ukončenia liečby bol
25.11.2016; predložila dohodu o skončení pracovného pomeru a ukončenie poskytovania podpory v
nezamestnanosti do 13.10.2016.
Súd prvej inštancie konštatoval, že naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Žiar nad Hronom
dňa 30.03.2012 rozsudkom 10P/434/2011, ktorým schválil dohodu rodičov o vyživovacej povinnosti vo
výške 225,- eur. V tom čase bol otec zamestnaný a jeho príjem predstavoval 1 521,15 eur, matka bola

študentka. Od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti sa podstatne zmenili pomery
na strane otca i na strane matky. Otec z objektívnych dôvodov, a to vzhľadom na zlý zdravotný stav,
nie je zamestnaný a v čase rozhodovania súdu bol umiestnený v odbornom liečebnom ústave. Na jeho
strane došlo k zníženiu schopnosti zárobku, okrem toho na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, pričom
ani správkyňa konkurznej podstaty nevedela uviesť predpokladaný výsledok tohto konkurzu.
Pomery na strane matky sa zmenili v tom, že po ukončení štúdia na lekárskej fakulte sa zamestnala a

jej príjem predstavuje 960,32 eur netto. Matke pribudla ďalšia vyživovacie povinnosť.Maloleté dieťa nastúpilo do základnej školy a jeho potreby vzrástli. Súd prihliadol na odôvodnené
potreby oprávneného maloletého dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
otca. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že pomery sa zmenili na

strane rodičov i maloletého dieťaťa a vzhľadom na to, že otec v čase rozhodovania okresného súdu z
objektívnych dôvodov nie je schopný dosahovať vyšší zárobok, znížil výživné z 225,- eur na 100,- eur
mesačne od podania návrhu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne odvolanie matka. Poukázala na to, že na majetok otca maloletej síce bol vyhlásený konkurz,
o čom sa dozvedela prvý krát na pojednávaní dňa 24.10.2016, avšak konkurz bol vyhlásený dňa
28.07.2016 a i napriek tomu ku dňu svojho rozhodovania mal súd preukázaný príjem v podobe poberanej
dávky v nezamestnanosti spolu za 6 mesiacov vo výške 4 795,70 eur t.j. mesačne 799,30 eur, pričom
poslednámesačnásplátkamumalabyťvyplatenávoktóbri2016.Súdnedostatočnepreskúmalskutkový
stav veci. Neskúmal skutočný príjem otca, dosiahnutý za dobu pred jeho nezamestnanosťou u jeho

bývalého zamestnávateľa. Otec maloletého dieťaťa mal ku dňu, od ktorého mu súd priznal zníženie jeho
vyživovacej povinnosti, t.j. k 12.08.2016 preukázateľne dostatok finančných prostriedkov na plnenie si
vyživovacejpovinnostivočimaloletejvjehopôvodnejvýške.Naopak,existovaltuprávnydôvodnastrane
matky na zvýšenie výživného vzhľadom na valorizáciu nákladov od jeho poslednej úpravy, vzhľadom
na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo do prvého ročníka, ako aj vzhľadom

na to, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd neskúmal ani aká výška aktív bola poňatá
do konkurznej podstaty otca maloletého dieťaťa ako úpadcu, a či je možné, aby z nej správca konkurzu
uspokojoval prednostnú pohľadávku proti podstate, akou je pohľadávka výživného na maloleté dieťa
v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní; ide o takú pohľadávku proti podstate, ktorú je možné
uspokojovať v priebehu konkurzu priamo zo speňažovania konkurznej podstaty. Neexistoval zákonný

dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa spätne ku dňu podania návrhu,
t.j. k 12.08.2016. Preto považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, pokiaľ ide o zníženie vyživovacej
povinnosti otca spätne ku dňu podania návrhu a minimálne za predčasné, keďže rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ani kolízny opatrovník so znížením vyživovacej
povinnosti voči maloletej nesúhlasil, pričom s týmto stanoviskom sa okresný súd vo svojom rozhodnutí

nevysporiadal.
Matka žiadala s poukazom na prvoradé záujmy maloletej Z., aby odvolací súd po preskúmaní
rozhodnutia okresného súdu toto zrušil v plnom rozsahu, a buď vrátil vec na nové rozhodnutie
prvostupňovému súdu alebo návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
Nestotožnila sa s dôvodmi, uvedenými vo vyjadrení správkyne konkurznej podstaty najmä v tom, že

k poklesu príjmov otca došlo z objektívnych dôvodov, ktoré mu bránili a bránia v udržaní si jeho
pôvodnejživotnejúrovne. Nejdeoobjektívne,aleosubjektívnedôvody,keďotecmaloletéhodieťaťamal
zabezpečené veľmi slušné zamestnanie, avšak výlučne vlastným zavinením a dlhodobým požívaním
omamných látok - drog (podľa potvrdení psychiatrickej kliniky s preferovaním alkoholu, pervitínu a
marihuany), na ktoré vynakladal vysoké finančné výdavky, sa dostal do úpadku a následne do

konkurzu. Skončeniepracovnéhopomeruuposlednéhozamestnávateľabolodobrovoľné,išloodohodu
o skončení pracovného pomeru podľa §60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu a účelové, čím sa
dobrovoľnevzdalsvojhopríjmu.Ničmunebránilo,pokiaľboljehozdravotnýstavzlý,abytakútoprekážku
v práci riešil práceneschopnosťou a po jej ukončení nastúpil opäť do zamestnania. V konaní je potrebné
sa zaoberať aj tým, či otec maloletej Emy sa aktívne zaujímal a zaujíma o získanie nového zamestnania.

Okrem toho pri určovaní výšky výživného v prípade konkurzu na majetok povinného rodiča nemožno
prihliadnuť na príjem, ktorý správca konkurznej podstaty ponecháva úpadcovi, pretože ten je určený len
na nevyhnutné životné potreby úpadcu. Výživné sa uhrádza z majetku, ktorý tvorí všeobecnú konkurzu
podstatu, a preto nemusí byť stanovené v takej výške, aká zodpovedá aktuálnym príjmom otca - úpadcu.
Okresný súd nevyhodnocoval zmenu finančných a majetkových pomerov otca v zmysle § 75 ods. 1

Zákona o rodine; neprihliadol na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa sa do konkurzu dostal výlučne
vlastným zavinením, keď sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku.
Uvedené kroky otca maloletého dieťaťa bolo preto potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech s tým, že
existujúci skutkový stav na strane otca ako taký nemôže byť súdom hodnotený bez ďalšieho ako dôvod
na zníženie výživného na maloleté dieťa. Spomedzi záväzkov úpadcu je výživné prvoradé a ide vždy o

prednostnú pohľadávku na prvom mieste. Ak teda existuje všeobecná konkurzná podstata v dostatočnej
výške, čo je správcom konkurznej podstaty tvrdené iba v jeho vyjadrení voči odvolaniu a nie v samotnom
konaní pred okresným súdom, je potrebné na tieto skutočnosti jednoznačne prihliadnuť pri určení
výživného v takej výške, ktoré odôvodňujú reálne potreby maloletého dieťaťa. Matka maloletej Z. má zato,žeprirozhodovanísúduovýživnomnamaloletédieťajedôležitéapotrebnéprihliadnuťpredovšetkým
na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorý predchádza všetkým záujmom a povinnostiam povinného,
vrátane jeho veriteľov. Všetky dôvody uvádzané správkyňou konkurznej podstaty v jej vyjadrení vo

vzťahu k podanému odvolaniu matky sú preto neopodstatnené, rozhodnutie okresného súdu je potrebné
zrušiť a v ďalšom konaní vykonať podrobné dokazovanie, smerujúce k spravodlivému určeniu výšky
vyživovacej povinnosti otca na maloletú Z. s poukazom na všetky matkou uvedené skutočnosti, s
prihliadnutím na potrebu preskúmať ostatné podstatné skutočnosti, a to existenciu a výšku ďalšej
vyživovacej povinnosti na strane matky, jej výdavkov a príjmov, podrobnejšie zistenie ohľadom potrieb

maloletého dieťaťa vzhľadom na vek, záujmy a nástup do prvého ročníka základnej školy.

3. Správkyňa konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhla rozsudok okresného
súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane otca, ktorý pre zlý zdravotný stav stratil zamestnanie, v čase rozhodovania súdu bol
umiestnený v odbornom liečebnom ústave a od 29.07.2016 je v konkurze, pretože došlo k značnému

zhoršeniu jeho finančnej situácie, v dôsledku čoho nebol schopný uhrádzať svoje splatné záväzky. K
podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky v tom, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia
bola študentkou a v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 960,32 eur. Majetkové pomery otca v
súčasnosti umožňujú prispievať výživným na maloleté dieťa len v takej výške, ako to sám navrhoval v
návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti a ako bolo aj rozhodnuté odvolaním napadnutým rozsudkom.

Platením výživného vo výške 225,- eur by sa situácia otca mohla výrazne zmeniť a zabrániť jeho snahe
vysporiadať aspoň sčasti svoje záväzky konkurzom a následne úspešne prejsť oddlžovacím konaním,
aby sa mohol zbaviť svojich dlhov. Otec sa nikdy nevyhýbal plneniu si svojej vyživovacej povinnosti,
vždy prejavoval a aj prejavuje záujem podieľať sa na výžive a výchove maloletej Z.. Aj v čase, keď
bol nezamestnaný, platil výživné vo výške 225,-eur, avšak museli mu už finančne pomáhať rodičia,

pretože dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal od 14.04.2016 do 13.10.2016, mu na pokrytie všetkých
jeho životných nákladov nepostačovala. Pre pretrvávajúci zlý zdravotný stav sa nevedel zamestnať, bol
umiestnený v odbornom liečebnom ústave a v dôsledku riešenia svojich dlhov konkurzom a následným
oddĺžením nemal inú možnosť, ako podať návrh na zníženie vyživovacej povinnosti.
Otec nemá svoje vlastné bývanie, býva u svojich rodičov, ktorí mu toho času aj finančne vypomáhajú.

Rodinný dom, ktorý vlastnil, bol na návrh zabezpečeného veriteľa predaný na dražbe, pričom z výťažku
dražby bola pohľadávka zabezpečeného veriteľa uhradená len z časti a vo zvyšnej časti je uplatnená
v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu. Do konkurznej podstaty otca ako úpadcu bolo zapísané
osobné motorové vozidlo E. E. E., evidenčné číslo D. XXX A. so súpisovou hodnotou 5 000,- eur, pričom
v dohľadnej dobe na základe záväzného pokynu zástupcu veriteľov bude predmetné motorové vozidlo

odpredané za kúpnu cenu 4 000,- eur, zrážka z príjmu úpadcu na september 2016 v sume 598,69
eur a zrážka príjmu úpadcu za október 2016 (od 01.10.2016 do 13.10.2016) v sume 119,19 eur; iný
majetok nebol správcom zistený. Výška jeho záväzkov, t.j. celková suma pohľadávok veriteľov, ktoré boli
v konkurze uplatnené, predstavuje 107 101,39 eur. Úpadca je naďalej nezamestnaný a od 14.10.2016
už nepoberá ani dávku v nezamestnanosti, to znamená, že toho času nemá žiaden príjem. Za súčasnej

situácie je výška výživného 100,- eur primeraná. Maloleté dieťa má právo len na takú životnú úroveň,
aká je primeraná životnej úrovni rodičov. U otca došlo k poklesu jeho príjmov, čím došlo aj k poklesu
jeho životnej úrovne. Tejto vzniknutej situácii sa musí prispôsobiť aj maloleté dieťa so svojimi nárokmi.
Suma výživného 100,- eur nijakým spôsobom neohrozí záujmy maloletého dieťaťa. K podstatnej zmene
pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase posledného rozhodnutia bola študentkou a v súčasnosti

dosahuje príjem vo výške 960,32 eur. V dôsledku podstatnej zmeny pomerov na strane otca a matky sú
predpoklady na zmenu úpravy výživného na maloletú Z..
Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj
„ZKR“) v §87 definuje pohľadávky proti podstate, pričom v druhom odseku vymenúva, v akom poradí
sa jednotlivé pohľadávky proti postate uspokojujú. Výživné pre maloleté dieťa, na ktoré vznikol nárok

po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, sa uspokojuje až v
poradí podľa §87 ods. 2 písm. d) ZKR, t.j. až v štvrtom poradí, a teda výživnému pre maloleté dieťa
ako pohľadávke proti podstate predchádzajú také pohľadávky proti podstate, ako napríklad náklady
speňaženia konkurznej podstaty, náklady rozvrhu, odmena správcu, právo na vrátenie kaucie zloženej
pri popretí pohľadávky veriteľom a náhrada nevyhnutných výdavkov správcu, spojených s vedením

konkurzného konania. Platenie výživného v pôvodnej výške vzhľadom na súčasné majetkové pomery a
schopnosti otca by mohlo mať za následok, že pohľadávky proti podstate by prevýšili výťažok konkurznej
podstaty, čo by znamenalo zastavenie konkurzného konania na majetok úpadcu a následne by tak
úpadca nemohol pre tento dôvod zrušenia konkurzu prejsť oddlžovacím konaním, ktorého následkomje, že dlžník (úpadca) sa za podmienok ustanovených v ZKR zbaví všetkých dlhov, a teda v konečnom
dôsledku by tak otec ako úpadca bol ukrátený na svojich právach, keďže by sa nemohol pre tento dôvod
oddlžiť, resp. prejsť oddlžovacím konaním po riadnom skončení konkurzu (zrušenie konkurzu po splnení

konečného rozvrhu výťažku).
K poklesu príjmov otca, ako aj k zhoršeniu jeho súčasných majetkových pomerov došlo z objektívnych
dôvodov, ktoré mu bránia a bránili v udržaní si jeho pôvodnej životnej úrovne, a teda výživné vo výške
100,- eur je primeraná vzhľadom na jeho schopnosti a majetkové pomery a takáto výška výživného
nijakým spôsobom neohrozuje záujmy maloletého dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 zákona č.161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „C.m.p.“), bez nariadenia pojednávania §385
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“), odvolaním napadnuté

rozhodnutie okresného súdu v zmysle §389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v zmysle §391 ods.1 C.s.p.
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

6. Podľa §389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že procesný postup okresného súdu v prejednávanej veci nebol
správny. Z obsahu spisu vyplýva, že na majetok otca bol vyhlásený konkurz a bola mu ustanovená

správkyňa konkurznej podstaty. Ustanovenie §47 ZKV upravuje účinky konkurzu - v dôsledku vyhlásenia
konkurzu nastupuje zo zákona prerušenie všetkých konaní, dotýkajúcich sa konkurznej podstaty v
časti, v ktorej je vytvorená úpadcovým majetkom. Ide o súdne konania, ako aj o konania, vedené inými
orgánmi, napríklad rozhodcovským súdom, katastrom nehnuteľností, živnostenským úradom a pod..
Konaním, ktoré sa týka konkurznej podstaty, je akékoľvek konanie, ktoré môže mať vplyv na rozsah

konkurznej podstaty, vrátane konaní, v ktorých sa rozhoduje o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené
z konkurznej podstaty. Prerušenie konaní nastupuje zo zákona, t.j. nie je potrebné o tom procesne
rozhodovať, ale postačuje o tom účastníkov konania, resp. strany sporu iba písomne upovedomiť.
Prerušenie konaní nepôsobí na prípady výslovne uvedené v zákone v §47 ods.2 (t.j. tieto konania sa
neprerušujú vôbec): daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, konanie o

riešení krízovej situácie na finančnom trhu a trestné konanie. Tieto konania sa vyhlásením konkurzu
neprerušujú a bez prerušenia prebiehajú aj počas konkurzu; tým nie sú dotknuté ustanovenia §48 (výkon
rozhodnutia a exekúcia). V konaniach prerušených podľa prvého odseku možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu - s výnimkou konaní, uvedených v druhom odseku §47.

8. Nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu, ktorým sa účastníkovi konania, resp. strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov,
je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom. Predmetnému postupu súdu sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/odňatie možnosti konať pred súdom, 2/skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Zákon v
žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod
odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,
ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu
vylúčený.Vždymusíoznemožnenierealizáciekonkrétnychprocesnýchpráv(napríkladmôžeísťoprávo
predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke
veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie
účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne
došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, prektorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní postihnutom
touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26.03.2012, sp.zn. 3Cdo/158/2012

zo dňa 14.11.2012, sp.zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.02.2013 alebo sp.zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa
07.03.2013).

9. V prejednávanej veci bol otec predvolaný riadne a včas na pojednávanie, ale sa ho nezúčastnil, ako
to vyplýva z nahrávky verejného pojednávania ako súčasti elektronického spisu; na pojednávaní bola

prítomná správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Q. Q., ktorej súd prvej inštancie následne aj doručoval
rozsudok. Verejné pojednávanie a vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného,
časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd
účastníkovinedoručovalzákonomzodpovedajúcimspôsobomrozsudok,odňalmumožnosťpredsúdom
konať; táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v
ktorom k nej došlo.

10. Samotným pojednávaním a vyhlásením rozsudku v neprítomnosti otca, ktorý mal vedomosť o
konanom pojednávaní, pretože bol riadne a včas predvolaný, mu nebola ako účastníkovi konania
odňatá možnosť konať pred súdom; avšak tým, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok len správkyni
konkurznej podstaty, došlo k procesnej vade konania, ktorá zakladá zákonný dôvod na zrušenie

napadnutého rozsudku okresného súdu (§389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V ďalšom konaní okresný súd opätovne prejedná vec na pojednávaní, umožní účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv podľa výkladu uvedeného vyššie, vykoná dokazovanie, vytvorí

účastníkom konania možnosť predniesť svoje návrhy na doplnenie dokazovania, na vyjadrenie k
dôkazným návrhom a k vykonanému dokazovaniu, rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná,
pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (porovnaj napríklad uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/95/2012 zo dňa 23.01.2013 alebo sp. zn.

6Cdo/248/2012 zo dňa 15.04.2013); pri zachovaní procesného postupu opätovne vo veci rozhodne s
tým, že prihliadne nielen na všetky dôkazy, už obsiahnuté v spise, ale aj dôkazy, navrhnuté, predložené a
vykonané aj po zrušení rozhodnutia; po vyhlásení rozhodnutia jeho písomné vyhotovenie riadne doručí
všetkým účastníkom konania (účastníkom je aj otec).

14. O trovách konania, a to aj odvolacieho, súd rozhoduje len na návrh (§§57, 58 C.m.p.);
po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom o trovách konania, a to aj odvolacích, rozhodne okresný súd
v novom rozhodnutí.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).