Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215871
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, konajúc Mgr.
Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: X. H., J.. XX.Z. XXXX, G. XXX XX Č. XXX, o zaplatenie 219,62
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.októbra 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 219,62 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil

tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 19.februára 2013 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal
platiť dohodnutú cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené
faktúry v počte 4 ks nezaplatil, pričom ostal dlžný sumou 219,62 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok
z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
dňa 1.marca 2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný však ostal pasívny, k žalobe

sa nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 19.februára 2013, Všeobecnými podmienkami
na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, faktúrou č. XXXXXXXXXX so

splatnosťou 23.augusta 2013 v sume 70,93 eur (č.l. 13), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
23.septembra 2013 v sume 6 eur (č.l. 15), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 23.júla 2013 v
sume 65,31 eur (č.l. 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.júna 2013 v sume 87,38 eur (č.l.
18), Oznámením o postúpení pohľadávok z 26.septembra 2014, zmluvou o postúpení pohľadávok z
28.augusta 2014 (č.l. 29 - 32), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je potrebné

považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
5. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.6. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
7. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému

záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť z nasledovných dôvodov.
10. Dňa 28.augusta 2014 s účinnosťou ku dňu zaplatenia odplaty došlo medzi postupcom - právnym
predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - poskytovateľom telekomunikačnej
služby a žalovaným ako dlžníkom je nepretržité omeškanie dlžníka so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči poskytovateľovi v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne
vyzvaný na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V konaní však nebolo

preukázané, a to napriek výzve súdu, že by právny predchodca žalobcu, preukázateľne vyzval pred
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky písomne žalovaného na splnenie dlhu vyplývajúcich z faktúr,
ktoré boli vystavené na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a zároveň že následne zostala
žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní.
12. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 43 ods.

13 zákona o elektronických komunikáciách sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od
momentu doručenia písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký
výklad,podľaktoréhobypostačovaloomeškanieviacako90dnípreddoručenímvýzvypodniku,nakoľko
pri takom výklade by nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy
na plnenie, čím by bola odňatá dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky

na inú osobu ako poskytovateľa.
13. Nedodržaním postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanému v súlade s ustanovením § 43 ods.
13 zákona o elektronických komunikáciách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na
výzvu súdu totiž žalobca nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola
žalovanémuvsúladesustanovením§43ods.13zákonaoelektronickýchkomunikáciáchpreukázateľne

doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej
doručeniažalovanému,čojepodmienkouprevznikoprávneniaposkytovateľapostúpiťsvojupohľadávku
voči žalovanému inej osobe, ktorá nie je poskytovateľom telekomunikačných služieb. Z uvedeného
dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je

žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom
subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie

od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.14. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,
bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu, nemohol sa ani dostať do omeškania s jej plnením, a preto súd zamietol žalobu aj v

časti úrokov z omeškania.
15. Ďalej žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, preto bol súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle OZ. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je
špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade

nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní.
16. Podľa § 101 OZ premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo bolo
v danom prípade dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Trojročná premlčacia doba pre
uplatnenie pohľadávky vo výške 77,38 eur, splatnej dňa 23.júna 2013, začala plynúť dňa 24.júna 2013
a uplynula dňa 24.júna 2016. Trojročná premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky vo výške 65,31
eur, splatnej dňa 23.júla 2013, začala plynúť dňa 24.júla 2013 a uplynula dňa 24.júla 2016. Trojročná

premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky vo výške 70,93 eur, splatnej dňa 23.augusta 2013, začala
plynúť dňa 24.augusta 2013 a uplynula dňa 24.augusta 2016. Trojročná premlčacia doba pre uplatnenie
pohľadávky vo výške 6 eur, splatnej dňa 23.septembra 2013, začala plynúť dňa 24. septembra 2013 a
uplynula dňa 24. septembra 2016. Žalobca podal žalobu až dňa 14.októbra 2016, teda po jej uplynutí.
Tedaanivdôsledkupremlčaniaprávažalobcuniejemožnépriznaťuplatnenýnárokvovýške219,62eur.

17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy

nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo

výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).