Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/708/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411220658
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4411220658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: P., bytom J. XX P., zastúpený JUDr.
Natáliou Kubáňovou, advokátkou, so sídlom ul. Zsigmonda Móricza 8, Dunajská Streda, proti žalovanej:
O. C., bytom ul. X. X,.. P., zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom Podzámska
ul. č. 32, Nové Zámky, o zaplatenie 6 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. júna 2016 č.k. 6C/16/2012-316, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 6 310 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2011 do zaplatenia, žalobu vo
zvyšku zamietol, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1796,92 eura a trovy štátu
v sume 394,84 eura.
1.1.V predmetnej veci sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 7 000 eur dôvodiac, že dňa 07. 04.
2010sadohodolsK.nastavberodinnéhodomunakľúč,oktorejdohodevydalK.C.písomnépotvrdenie,

podľa ktorého mal realizovať stavbu domu v lehote 8 mesiacov od 08. 04. 2010 za dohodnutú cenu 70
000 eur. Navrhovateľ zaplatil dňa 29. 10. 2010 K. C. sumu 7 000 eur. K. C. dňa XX. XX. XXXX zomrel
a stavbu rodinného domu v zmysle dohody nevykonal. Jedinou dedičkou po K. C. sa stala žalovaná,
pohľadávku 7 000 eur prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi, žalovaná túto pohľadávku
neuznala a vyhlásila že v podnikateľskej činnosti K. nebude pokračovať. Žalovaná zálohu na stavbu
rodinného domu v sume 7 000 eur žalobcovi nevrátila, vrátila mu iba sumu 600 eur. Z fotodokumentácie
predloženej žalobcom, ako i z vyjadrení strán sporu, bolo preukázané, že K. C. koncom októbra

2010 vykonal pre žalobcu zemné práce, t.j. vykopal základy pre rodinný dom žalobcu, pričom podľa
znaleckého posudku číslo 12/2016 znalca W.. S. V., je zrejmé, že hodnota týchto prác predstavovala
sumu 1 390 eur, pričom iné práce K. C., ale ani žalovaná pre žalobcu nevykonali. Vzhľadom na to, že
základy domu boli vykopané koncom októbra 2010 a tieto základy neboli zabetónované, v priebehu zimy
došlo k ich zvetraniu a bolo ich potrebné na jar rozšíriť a prehĺbiť. Z uvedeného znaleckého posudku
znalca W.. S. V. je zrejmé, že hodnota týchto prác na výkope rozšírených základov predstavovala sumu
1 300eur. Žalobca sa po pripustení zmeny žaloby súdom domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť

mu sumu 6 400 eur s úrokmi z omeškania.
1.2.Po právnej stránke odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 34, § 35, § 488, § 489, § 491, § 494, §
631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 643 ods. 1, § 420, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 460, § 470 ods. 1, § 121
ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).1.3.Napadnutýrozsudokodôvodniltým,žezapreukázanémal,žemedzižalobcomaK.C.bolauzavretá
zmluva o dielo, na základe ktorej mal K. C. zrealizovať stavbu pre žalobcu. Žalobca zaplatil K. C. zálohu
na uvedenú stavbu v sume 7 000 eur, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. K. C.

dňa XX. XX. XXXX zomrel a jedinou dedičkou sa stala žalovaná. Ďalej mal za preukázané, že K. C.
koncom októbra 2010 vykonal pre žalobcu zemné práce, ktorých hodnota podľa odborného vyjadrenia
predstavoval sumu 1390 eur a ďalšie práce K. C. a ani žalovaná pre žalobcu nevykonali. Vzhľadom na
to, že základy domu boli vykopané koncom októbra 2010 a tieto neboli zabetónované, bolo potrebné
na jar ich rozšíriť a prehĺbiť. Z odborného vyjadrenia je zrejmé, že hodnota týchto prác na výkope

predstavovala sumu 1 300 eur. Keďže žalovaná prevzala celé dedičstvo po poručiteľovi, vrátane dlhov,
vznikla jej povinnosť vyplatiť dlh žalobcovi, ktorý predstavuje sumu 6 310 eur, ktorá suma predstavuje
rozdiel medzi sumou poskytnutej zálohy 7 000 eur a sumou 1 300 eur vykonaných výkopových prác, po
zohľadnení sumy 600 eur, ktoré žalovaná žalobcovi vrátila (rozšírenie a spevnenie základov rodinného
domu žalobcu v sume 1390 eur, ktoré vykonal žalobca na jar 2011, t.j. 7 000 - 1390 + 1300 - 600). Mal
za to, že žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže právny predchodca prijal zálohu 7 000 eur,

práce vykonal v rozsahu 1 390 eur a teda K. C. nadobudol bezdôvodné obohatenie v sume 5 610 eur.
Zmluva o dielo nebola zrušená, plnenie v zmysle zmluvy sa nestalo nemožným, žalobca preto na jar roku
2011 vykonal navyše práce v sume 1 300 eur, ktoré predstavovali hodnotu výkopových prác, súvisiacich
s rozšírením a spevnením už vykopaných základov, ktoré práce mala vykonať odporkyňa, odporkyňa
ich nevykonala, nadobudla v rozsahu 1 300 eur bezdôvodné obohatenie. Zároveň zohľadnil súd prvej

inštancie i zaplatenie sumy žalovanou žalobcovi vo výške 600 eur. Preto návrhu v časti o zaplatenie
sumy 6 310 eur vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
1.4. Zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania a skonštatoval, že jeho výška je v súlade so
zákonnými ustanoveniami. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku(zákončíslo99/1963zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„OSP“)aúspešnémužalobcovi

priznal náhradu trov konania v sume 1796,92 eura predstavujúcich zaplatený súdny poplatok vo výške
420 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1376,92 eura, keďže navrhovateľ si iné trovy konania
neuplatnil a odporkyňu zároveň zaviazal zaplatiť trovy štátu podľa § 148 OSP za vyplatenie odmeny za
znalecké dokazovanie celkom v sume 394,84 eura.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Vytýka súdu prvej inštancie, že si

v podstate osvojil skutočnosti uvádzané žalobcovi o dôvodnosti jeho nároku. Výrok súdu, aj keď je
odôvodnený, je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť na základe zisteného skutkového
stavu , nakoľko skutočnosti, ktoré boli tvrdené žalobcom sa jednoznačne nepreukázali, zistené rozpory
vo vykonanom dokazovaní neboli zo strany súdu odstránené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nenavrhol a neboli vykonané žiadne dôkazy pre ustálenie skutkového stavu, ktorý nedostatočne zistený

bol a bol aj vytýkaný odvolacím súdom. Súd prvej inštancie v podstate vo veci doplnil dokazovanie
vypracovaním znaleckého posudku, pričom k otázke základu zmluvy neboli vykonané žiadne dôkazy.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za nepreskúmateľné, neboli vykonané žiadny
dôkazy zo strany žalobcu, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti a rozpory v tvrdeniach žalobcu
a vykonaných dôkazoch. Spochybňuje konštatovanie, či už žalobcu, alebo aj súdu, že k dohode medzi

žalobcom a jej manželom došlo dňa 07. 04. 2010, keď záloha bola zaplatená až dňa 29. 10. 2010
a to G. V.. Žalobca nevysvetlil súdu rozpory v návrhu, kde tvrdil, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť
dňa 07. 04. 2010 a stavba mala byť ukončená do 8 mesiacov, t.j. do decembra a napriek tomu na
pojednávaní tvrdil, že so stavbou sa malo začať 29. 10. 2010, kedy vyplatil aj zálohu. Ďalej poukázala
na výpovede jednotlivých svedkov, vypočutých v konaní pred súdom prvej inštancie. Záverom uviedla,

že ak medzi jej manželom ma žalobcom vznikol právny vzťah, ktorý je však potrebné riadne preukázať,
mohol vzniknúť právny vzťah na základe zmluvy o dielo a žaloba je predčasná, keďže zmluva nezanikla.
Prejavila záujem doriešiť vec so žalobcom, mienila a chcela práce doriešiť k spokojnosti žalobcu aj
napriek tomu, že okolnosti uzavretia zmluvy jej neboli známe a ani to, či zmluva vôbec bola uzavretá.
Aj výsluchy svedkov potvrdili, že tento záujem mala, sám žalobca jej navrhol, že ak mu doplatí 600

eur, bude medzi nimi považovať vec za doriešenú, z ktorých dôvodov mu aj sumu 600 eur zaplatila.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalobu za predčasnú. Je toho názoru, že súd prvej inštancie
nezistil úplne skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel
aj k nesprávnym skutkovým zisteniami a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Navrhuje zrušiť
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny
a plne sa s ním stotožnil. Opätovne poukázal na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, na
skutočnosť, že s cenovou ponukou, ktorú mu predložil nebohý, smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy, súhlasil
a túto prijal zaplatením prvej časti ceny vo výške 10% zo sumy 70 000 eur, t.j. 7 000 eur. V novembri2010, po začatí výkopových prác, nebohý náhle zomrel a v prácach sa prestalo pokračovať. Žalovaná
taktiež v prácach nepokračovala, iba ich sľubovala. Nakoniec na dedičskom konaní odmietla prebrať
podnikateľskú činnosť po nebohom a preto tvrdenia žalovanej o dokončení prác boli zavádzajúce a

klamlivé. Žalovaná prijatie sumy 7 000eur nebohým sama na pojednávaní dňa 04. 09. 2012 uznala.
Práce, ktoré stihol nebohý vykonať, nemali hodnotu 7 000 eur, alebo iba 1 390 eur, ktoré vyčíslil znalec
v podanom znaleckom posudku. Poukázal na ďalší spor, ktorý je podobného charakteru a súvisí so
zaplatením zálohy na stavbu, ktorú mal nebohý vykonať, a to na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. 4C/242/2011-245 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. 7Co/680/2015. Navrhuje rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení

§ 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a opodstatnené, preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v

plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
6. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho

písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalovanou namietanými dôvodmi, uvedenými v
podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania,
pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalovanou namietaná vada konania, spočívajúca v
odňatí možnosti konať pred súdom, nie je daná v postupe súdu spočívajúcom v tom, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný, nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd pred rozhodovaním

o odvolaní žalobcu v danej veci, podrobil prieskumnej činnosti napadnutý rozsudok a dospel k záveru
o jeho nepreskúmateľnosti.
6.1.Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá porušenie základného práva strany
súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR
ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a od 01. 07. 2016 ustanovenie § 220 CSP,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia
tak OSP, ako aj CSP, pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodneniespôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom),

odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodneníjednoznačnevysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
6.2. Súd prvej inštancie však v danej veci uvedené kritéria dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje
všetky podstatné skutočnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. V odôvodnení napadnutého

rozsudku sa vyporiadal s tvrdeniami strán sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy,
ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je preskúmateľné.
7. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie
opomenul rozhodnúť o späťvzatí časti žaloby vo výške 600 eur zo strany žalobcu, ale na druhej

strane rozhodol (nad rámec) o zmene žalobného petitu, ktorým pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca
žiada, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 6 400 eur, teda o 600 eur menej, ako pôvodne žaloval.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd, keďže výrok napadnutého rozsudku vyhodnotil ako vecne
správny, nepovažoval za vadu konania skutočnosť, že súd prvej inštancie sa so späťvzatím žaloby
nevysporiadal. Okrem toho ani odvolateľ túto skutočnosť v podanom odvolaní nenamietal.

8. Na zdôraznenie správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že súd prvej inštancie
rozhodol na podklade vykonaných dôkazov a vo veci prijal správny právny záver. Odvolací súd je v
odvolacom konaní, ktoré má charakter sporového konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
odvolanie prejednal v nadväznosti na to, čo žalovaná v podanom odvolaní namietala. Zároveň hodnotil,
aké stanoviská a prednesy žalovaná mala v priebehu prvostupňového konania, pričom dospel k záveru,

že v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal.
Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné zistenie, že žalovaná v súlade s citovanými ustanoveniami
živnostenského zákona nepokračovala v živnostenskej činnosti nebohého manžela a nad všetky
pochybnosti, t. j. preukázateľne, nebolo ani zistené, že žalobcovi oznámila, že v diele bude pokračovať.
Súd prvej inštancie túto skutočnosť zhodnotil správne po skutkovej stránke a aj po stránke právneho

hodnotenia. Žalovaná v rámci dedičského konania prevzala po poručiteľovi všetok jeho majetok, ktorý
bol vyššej hodnoty, než súdom priznaná suma, a žalovaná podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. Taktiež námietky žalovanej, týkajúce sa uzavretia zmluvy o dielo medzi jej
nebohým manželom a žalobcom a jej následné spochybnenie vyplatenia zálohy žalobcom, odvolací súd

vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca zaplatil zálohu vo výške 7 000 eur dňa 29. 10. 2010 a to firme: K. C. E. stavebná spoločnosť
P., o čom jednoznačne svedčí príjmový pokladničný doklad vystavený nebohým manželom žalovanej.
Je bezpredmetné, kde a za akých okolností malo dôjsť k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo, či to
bolo na predajni, alebo na inom mieste, pre konečné zistenie a konštatovanie, že žalobca skutočne

zaplatil nebohému manželovi žalovanej sumu 7000 eur, stavebné práce boli vykonané v rozsahu 1390
eur, ktoré následne však žalobca musel nahradiť inými prácami v hodnote 1300 eur a tiež že žalovaná v
skutočnosti zaplatila, resp. vrátila žalobcovi sumu 600 eur, je úplne bezvýznamné a nepodstatné. Taktiež
spochybňovanie, či predmetné finančné prostriedky od žalobcu prevzal nebohý manžel žalovanej alebo
G. je iba účelové a pre rozhodnutie v danej veci právne bezvýznamné.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dôvody uvedené v podanom odvolaní
žalovanej, nepovažoval za opodstatnené a právne významné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods.

1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).