Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/384/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228327
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1407228327.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa X.,

zastúpený Mgr.Petrom Belicom, AK Konventná 9, Bratislava, proti odporcom: 1. Y. 2. V. 3. Y. o určenie,
že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti testamentu

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 05.07.2007 domáhal určenia, že dôvody vydedenia, uvedené v
listine o vydedení, spísanej spolu so závetom do notárskej zápisnice dňa 29.01.2004 pod č. N 32/2004,
Nz 7595/2004 nie sú dané. Návrh zdôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava IV sa vedie dedičské

konanie po neb. V. ktorý zomrel dňa 29.12.2006, naposledy bytom T. Predmetné dedičské konanie bolo
prerušené a navrhovateľovi bola daná lehota 30 dní na podanie predmetného návrhu. Neb. V. spísal dňa
29.01.2004 závet vo forme notárskej zápisnice č. 32/2004, Nz 7595/2004, na základe ktorého odkázal
všetok svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádza, ktorý ku dňu svojej smrti vlastnil,
svojej dcére Y. - odporkyni v 1. rade. Zároveň notárskou zápisnicou spísal listinu o vydedení, podľa
ktorej vydedil svojho syna X. z dôvodu, že o neho trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe

a starobe. Súčasne uviedol, že asi pred dvoma rokmi sa k nemu syn X. veľmi hrubo zachoval, keď
poručiteľ upadol do bezvedomia, neposkytol mu jeho syn prvú pomoc, ale ho vytiahol na dvor a tam ho
surovo dokopal, čím mu narazil rebro. Od toho dňa sa nerozprávajú aj napriek tomu, že bývajú v jednom
dome, syn si ho nevšímal, nestaral sa o neho a nepomáhal mu. Z rovnakého dôvodu vydedenie rozšíril
aj na všetkých potomkov vydedeného navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že všetky dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení sú nepravdivé. Účastníci sú deťmi a dedičmi po neb. V.. Navrhovateľ ako
jediný z detí žil s poručiteľom

6C 384/2008
- 2 -

v spoločnej domácnosti takmer celý život. Z toho dôvodu sa navrhovateľ celý život o svojho otca staral,
pomáhal mu a denne mu zabezpečoval všetky životné potreby. Navrhovateľ svojho otca nikdy v živote
fyzicky nenapadol, naopak prejavoval mu synovskú lásku. Nikdy proti otcovi nepovedal nič vulgárne,

hanlivé a kritické. O svojho otca sa navrhovateľ príkladne staral až do jeho smrti.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa nasťahoval k neb. otcovi po rozvode
svojho manželstva. S otcom bol odporca v 2. rade hlavne v telefonickom kontakte a niekedy ho voU. navštívil. Otec sa odporcovi v 2.rade v telefonických hovoroch sťažoval na nevhodné chovanie
navrhovateľa voči otcovi, ktoré spočívalo vo vulgárnom nadávaní, v kritike jeho osoby a zmienil sa i o
fyzickom napadnutí. O fyzickom napadnutí sa im zmienila aj sestra jeho manželky Y. tiež v telefonickom

rozhovore. Odporca nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľ vykopal otcovi studňu a o tom, že by
mu navrhovateľ kúpil televízor sa mu otec nezmienil. Ak nejaký kúpil, tak to bolo skôr kvôli tomu, že v
domácnosti mal navrhovateľ svoje dve mal. deti. Keďže otec býval s navrhovateľom v jednej domácnosti,
neváhal spísať s notárkou notársku zápisnicu vydedenie, keďže ho k tomu viedla vlastná zlá skúsenosť.
Inak by taký krok nikdy neurobil. Neb. otec všetok svoj majetok v závete odkázal sestre Y., s čím odporca

v 2.rade súhlasil a do dedičského konania zaslala potvrdenie, že sa vzdáva svojho dedičského podielu.
Skutočnosť, že navrhovateľ tvrdí ako otca miloval vyvracia fakt, že sa nijakým spôsobom, ani osobnou
pomocou, nepodieľal na zabezpečení otcovho pohrebu. Na tento pohreb ani neprišiel. Preto je žalobu
považuje odporca v 2. rade len za jeho pokus zabezpečiť si bývanie pre seba a svoje deti.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že sa plne stotožňuje so závetom jej neb. otca, ktorým ustanovil za jedinú

dedičku sestru Y.. V dobe spísania závetu bol otec úplne zdraví. Skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu
navrhovateľ sú nepravdivé, pretože navrhovateľ neposkytoval ich otcovi takú starostlivosť ako uvádza.
Pri telefonických rozhovoroch s otcom sa presvedčila, že bratovi X. išlo len o dôchodok otca. Otcovi
sa vyhrážal fyzickým napadnutím, pokiaľ mu nebude dávať peniaze. Tiež sa ho chcel zbaviť tak, že
ho nútil, aby išiel do domova dôchodcov. Navrhovateľ sa nepodieľal na starostlivosti o ich otca a túto

zabezpečovala jej sestra Y., ktorá mu nosila jedlo a starala sa o jeho hygienu. Y. zabezpečovala pohreb
tak pre matku ako i pre otca. Navrhovateľ sa finančne na týchto pohreboch nepodieľal a otcovi ani na
pohreb neprišiel. Podľa nej sa brat nemá právo uchádzať o dedičstvo. Svedectvo Y. bude nepravdivé,
pretože bola s navrhovateľom blízko spojená.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ podal na súd návrh na rozšírenie petitu o ďalší petit a to
o určenie, že závet spísaná spolu s listinou o vydedení vo forme notárskej zápisnice zo dňa 29.01.2004
pod sp. sn. N 32/2004, Nz 7595/2004 je neplatná v časti týkajúcej sa navrhovateľa. Súd zmenu petitu
uznesením pripustil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. rade, dožiadaným súdom vypočul
odporcov v 2. a 3. rade, výsluchom svedkov L., K. a Y. oboznámil sa s uznesením Okresného súdu
Bratislava IV. sp. zn. 38D127/2007, Dnot 17/2007, notárskou zápisnicou N 32/2004, Nz 7595/2004,
potvrdením

6C 384/2008
- 3 -

ošetrujúcej lekárky neb. X. a jej stanoviskom, rozvodovým rozsudkom navrhovateľa, poštovými
ústrižkami navrhovateľa, lekárskymi správami a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 29.01.2004 neb. V. spísal na Notárskom úrade JUDr. E. v Y. formou notárskej zápisnice pod č.
N 32/2004, Nz 7595/2004 závet
a listinu o vydedení. Podľa závetu pre prípad smrti odkázal všetok svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný
kdekoľvek sa nachádzajúci majetok, ktorý bude ku dňu svojej smrti vlastniť, svojej dcére Y., rod. M.j -

odporkyni v 1. rade, ktorá prisľúbila, že sa o o neho do jeho smrti postará.

Podľa listiny o vydedení neb. V. vydedil svojho syna X. z dôvodu, že o neho trvalo neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytuje potrebnú
pomoc v chorobe a starobe. Asi pred dvoma rokmi sa k nemu syn X. veľmi hrubo zachoval, keď neb. V.

upadol do bezvedomia, neposkytol mu jeho syn prvú pomoc, ale ho vytiahol na dvor a tam ho surovo
dokopal, čím mu narazil rebro. Od toho dňa sa vôbec nerozprávajú aj napriek tomu, že bývajú v jednom
dome, syn si ho nevšíma, nestará sa o neho a nepomáha mu. Vyššie uvedené vydedenie sa vzťahuje
aj na všetkých potomkov vydedeného syna a to z rovnakého dôvodu, z akého vydedil syna.

Neb.V.zomreldňa29.12.2006.Dedičskékonanieponeb.V.bolouznesenímOkresnéhosúduBratislava
IV. Č. k. 38D/127/2007, D not 17/2007 daň 09.10.2007 (v uznesení bol nesprávne uvedený neb. U.,
zomrelýdňa03.07.2006)prerušenézdôvodu,žesynporučiteľaX.,pooboznámenísasobsahomzávetua listiny o vydedení, vyhlásil, že namieta platnosť dôvodov vydedenia, keďže sú nepravdivé. Zároveň
ho súd odkázal na podanie príslušnej žaloby.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že s rodičmi vo U. žil spolu so svojimi troma súrodencami. Dvaja
súrodenci odišli do S. a vo U. zostala bývať len odporkyňa v 1. rade. Navrhovateľ sa oženil v roku 1991
a býval v F.. V roku 2000 sa rozviedol a v rámci rozvodu mu boli zverené dve mal. deti pochádzajúce z
manželstva. V roku 2000 zomrela jeho matka a po jej smrti prišiel navrhovateľ bývať aj s deťmi k otcovi
do U.. V tej dobe už bol nezamestnaný a mal problém si zohnať zamestnanie. Nezamestnaný je fakticky

doposiaľ a poberá sociálne dávky, z toho asi dva roky pracoval v mäsiarstve u F.. Vôbec nevedel o tom,
že otec spísal závet. Taktiež nevie, kedy bol otec v bezvedomí a tvrdenia otca v závete sa nezakladajú
na pravde. Na pohreb otca nešiel preto, že nemal oblečenie a peniaze. Uviedol, že o otca sa starala aj
jeho sestra Y., niekedy mu doniesla jedlo, oprala mu veci. Hlavne k otcovi chodili jej 4 deti. Pred smrťou
mu matka a aj otec hovorili, že dom aj s pozemkom dostane po ich smrti on, pretože sa o nich stará a
pomáha im. Nikdy rodičom nepovedal vulgárne slovo. Otec mal šedý zákal a k lekárovi s otcom chodila

sestra Y., pretože navrhovateľ nemohol, keďže nemal peniaze.

Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr. F., s ambulanciou U. vyplýva, že Y. sa starala o svojich rodičov
U., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a o svojho otca V., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ďalej
6C 384/2008

- 4 -

uviedla, že neb. V. podstúpil v roku 2004 operáciu oka. V decembri 2006 mu diagnostikovali rakovinu
pľúc. Záznam o úraze, alebo zranení v zdravotnej karte nemá. Na vyšetrenia ho do prevádzala dcéra Y.
prichádzala tiež pre potrebné potvrdenia , lieky a vybavovala všetky záležitosti týkajúce sa zdravotného

stavu nebohého.

Odporkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že v roku 1999 boli otec i s matkou na Vianoce u navrhovateľa
v F., kde býval v byte. Došlo tam k hádke a rodičia išli v noci pešo na hlavnú stanicu v F. na vlak
domov. Matka vtedy prechladla a dostala obojstranný zápal pľúc. V januári 2000 sa jej stav zhoršoval.

Odporkyňav1.radesavtedystaralaomatku,chodilasňouklekárom.Matkajejvtedypovedala,žetakto
dopadla kvôli tomu hajzlovi (navrhovateľ). Neskôr upadla do kómy, bola v nemocnici a zomrela doma.
Navrhovateľ sa vtedy nepýtal, ako je s matkou, ale či nechala závet. Po smrti matky prebehlo dedičské
konanie, kde navrhovateľ požadoval svoj podiel po matke (jednu pätinu), hoci sa ostatní súrodenci vzdali
svojich podielov v prospech ich otca. Navrhovateľ v tej dobe býval v F.. V byte si poprerábal elektrinu

tak, že ju odoberal na čierno. Zrejme sa to dozvedeli ostatní nájomníci, pretože ho niekto dobil a bol v
nemocnici. Do bytu sa už nemohol vrátiť, a tak ho otec zobral k sebe do U.. Navrhovateľ býval v jednej
izbe, kde predtým býval otec, deti bývali v druhej izbe. Otec býval v letnej kuchynke a cez zimu spával
v izbe, kde boli deti. Do konfliktu prišiel navrhovateľ s otcom prvý krát asi v roku 2002. Navrhovateľ aj v
dome poprerábal elektrinu tak, že v dome bol odber na čierno, aby sa elektrina nemusela platiť. Otec sa

preto nahneval a nechcel mu to dovoliť, pretože sa bál, že mu potom naúčtujú veľké nedoplatky. Otec si
preto ďalej platil elektrinu za letnú kuchynku. Okrem toho platil otec všetky energie za dom. Navrhovateľ
mu na dom ničím neprispieval. Otec mal problém, pretože už vtedy mal rakovinu pľúc, hoci o tom rodina
nevedela. Keď začal kašľať, dusil sa a vtedy zvykol odpadnúť. Niekedy v lete 2003 prišla za otcom a
videla, že sa drží za boky. Otec jej uviedol, že odpadol a keď sa prebral, bol vyvlečený na dvore a nad

ním stál navrhovateľ. Hrozne ho potom boleli rebrá a hlavne ho to bolelo pri kašli. Podľa udania otca
ho navrhovateľ dokopal. Pri tomto dokopaní bola prítomná aj Y., ktorá jej to potvrdila a ukázala jej, kde
ich otec odpadol. Otec vtedy nechcel ísť k lekárovi, preto odporkyňa v 1. rade, ktorá vtedy pracovala
vo U. a mala obväzy, otca obviazala. V ten deň Y. volala aj bratovi do S., keďže mal za ženu jej sestru.
Uviedla mu, že videla, ako navrhovateľ otca dokopal. Od tej doby za otec so synom viac nerozprávali,

nekomunikovali a boli si ako cudzí. S otcom komunikovali len deti navrhovateľ. Odporkyňa v 1. rade sa
až v júni 2006 sa od otca dozvedela, že spísal závet. Odporkyňa v 1. rade bola vtedy po tretej operácii,
pretože mala tiež rakovinu a to hrubého čreva, maternice a vaječníkov. Uviedol jej, že závet spísal proti
synovi preto, že ho dobil, nepomáhal mu a spolu nekomunikujú. Odporkyňa v 1. Rade uviedla, že vedela
o tom, že matka, keď žila, mu chcela prepísať polovicu domu. Po tom, ako ich na Vianoce nechal odísť

z bytu, si to matka rozmyslela a nič mu neprepísala. V roku 2005 otec začal horšie vidieť. Absolvoval
vtedy dve operácie očí. Odporkyňa v 1. rade bola taktiež na dvoch operáciách a pomedzi to chodila s
otcom po lekároch. V roku 2006 otcovi diagnostikovali rakovinu pľúc a trikrát denne musel brať lieky.
Odporkyňa v 1.rade mu lieky pripravovala tak, aby ich mohol užívať. Navrhovateľ nebol schopný mupripraviť ani tieto lieky. Navrhovateľ nepracoval, chodil po sociálkach a na rôzne brigády. Ani nevedel, že
otec bol na operáciách. Keď ho odporkyňa prosila, aby jej pomohol, uviedol jej, že „ toho ožrana ser...,
nech skape“ a že mu nepôjde ani na pohreb. Niekedy v decembri jej navrhovateľ volal, že otec leží doma

a nemôže sa pohnúť, nech si príde pre neho. Odporkyňa v 1. rade prišla
6C 384/2008
- 5 -

domov a videla, že otec ani nebol položený riadne na posteli, ale ležal nepohnute naprieč postele.

Navrhovateľ ani nezavolal pohotovosť. Otec už nechcel ísť do nemocnice a chcel
zomrieť doma. K odporkyni v 1. rade domov chodila ošetrujúca lekárka a prepisovala mu lieky. Stav
otca sa mu zhoršil a zomrel 29.12.2006 doma v dome odporkyne v 1. rade. Odporkyňa v 1. rade
zabezpečovala celý pohreb otca. Keď prišli brat a sestra z S., tak ich navrhovateľ nepustil do
rodičovského domu a museli ísť k odporkyni v 1. rade. Spolu so sestrou prosili navrhovateľa, aby išiel
na pohreb, že mu zabezpečia oblečenie. Navrhovateľ však na pohreb otca neprišiel.

Odporca v 2. rade V. vo výpovedi uviedol, že na L. nežije od roku 1992. Od sestry Y. počul, že brat
X. mal s otcom nejaké nezhody, neznášali sa. O vydedení navrhovateľa sa dozvedel na pohrebe otca
od sestry. Brat musel asi niečo otcovi urobiť, inak by ho asi nevydedil. Nevedel sa vyjadriť k spolužitiu
navrhovateľ s otcom.

Odporkyňa v 3. rade Y. uviedla, že so žalobou brata X. nesúhlasí, pretože závet a vydedenie považuje
za platné. V čase, keď ju otec spisoval, bol zdravý, úplne si vedomí toho, čo koná. S otcom bola v
pravidelnom telefonickom kontakte raz za dva mesiace., Vedela o tom, že otec mal asi dva roky pred
smrťou trápenie so synom X.. Otec jej v telefóne uviedol, že X. od neho požadoval dôchodok, hrozil mu,

že ho vyhodí a urobí z neho bezdomovca. Tiež hovoril, že je na neho X. zlý, nedáva mu jedlo a nestará
sa o neho. Niekoľkokrát do telefónu plakal, keď o synovi hovoril. Aj keď sa stará o postihnutého syna,
ponúkla otcovi, aby sa odsťahoval k nej do S.. Otec to však odmietol, pretože je už starý. Raz jej otec
hovoril, že syn ho bije a raz, keď omdlel, sa prebral vonku na záhrade a nad ním stál syn X.. Susedia X.
hovorili, nech zavolá doktora. X. však nechal otca ležať na zemi a zavolal dcére Y., aby si pre neho prišla.

Odporkyňa v 3. rade sa potom so sestrou Y. dohodli, že bude otca kontrolovať. Dcéra Y., aj keď bývala
na druhom konci dediny a bola chorá, starala sa o otca, nosila mu jedlo, chodila s ním vybavovať všetky
záležitosti, chodila k lekárovi, prala mu veci a pod. Neskôr si ho zobrala domov a postarala so o neho
do konca života. Brat X. nepracoval, býval v rodičovskom dome a nič mu nebránilo, aby sa o otca staral.
Keď odporkyňa v 3. rade prišla s bratom V. na pohreb otca, tak ich brat X. nepustil do rodičovského

domu. Neskoro v noci išla s postihnutým synom do domu sestry Y.. Brat X. potom neprišiel ani na pohreb
otca a neboli na pohrebe ani jeho deti. Uviedol jej, že na pohreb nejde pretože z toho nič nemá. Podľa
odporkynev3.radejespravodlivé,abydedičstvodostalajejsestraY.,ktorásapostaralaoobochrodičov.

SvedkyňaL.,dcéranavrhovateľaavnučkaneb.X.vovýpovediuviedla,žekedysidedkoababkahovorili,

že dom prepíšu na jej otca. Pamätala si, že raz sa jej matka pohádala s babkou a tá sa vtedy zbalila a
odišla. Nepamätala si, prečo sa hádali. Otec sa do toho nemiešal. Až neskôr jej otec povedal, že babka
zomrela. Babke bola na pohrebe. Potom otca dva razy dobili a dedko jej povedal, že to bolo preto, že
neplatil nájomné a poplatky za byt. Po týchto bitkách sa presťahovali k dedkovi do U.. Keď ich dedko
popýtal, išli na nákup a kúpili mu rožky a víno. K lekárovi s dedkom chodila krstná Y.. Chodila mu tiež

pre veci a nosila mu jedlo. Dedo nechcel od nich jedlo a hovoril, že od nich nič nechce. Uviedla, že vie,
že otec sa súdi, lebo ho dedo vydedil, pretože ho otec dokopal. V ten deň, keď sa to malo stať, prišla
svedkyňa domov,

6C 384/2008

- 6 -

keď už dedo ležal na zemi a stonal a hovoril, že ho niečo bolí. Otec bol vtedy v dome aj s Y. Dedo ležal
v blate za šopou a otec im prikázal, aby ho vzali do domu.
Z deda bol cítiť alkohol. Potom dedo povedal, že ho otec dokopal. Otcovi to stále vyčítal, že mu zlomil

rebrá. Od tej doby sa už spolu nerozprávali a to až do dedovej smrti. Nikdy jej ani otec a ani dedo a ani
Y. nepovedali, čo sa vtedy stalo. Dedo niekedy hovoril, že ľutuje, že ich zobral k sebe. Pripustila, že keď
otec dostal amok, tak zbil aj ju s bratom. Podľasvedkyne otec prejavoval záujem o deda tým, že svedkyňu a syna poslal do šenku pre deda, alebo aby
ho išli vonku hľadať. Keď otec navaril, opýtal sa deda či chce jesť. Dedo však od neho nikdy nič nechcel.
Svedkyňa vedela, že dedo potom ochorel, avšak nevedela na akú chorobu.

Svedkyňa K. uviedla, že neb. V. bol jej krstný otec. Navrhovateľ sa k nemu nasťahoval z dôvodu, že ho
z jeho bytu deložovali, pretože mal dlhy. V tom čase bol jej krstný otec v dobrom zdravotnom stave a
chodil si na pivko do krčmy, kde bývala aj svedkyňa. Krstný sa u nej vždy zastavil a porozprávali sa.
Postupne sa jej krstný začal sťažovať, že ľutuje, že syna zobral k sebe do domu, pretože sa k nemu

zle správa. Hocikedy ho udrie, sotí do neho, ničím mu neprispieva na domácnosť. Raz jej povedal, že
ho X. udrel a zlomil mu rebrá. Aj matka Y. jej uviedla, že , že X. je k otcovi zlý, ničím mu neprispieva
na dom a že ho r tak udrel, až mu zlomil rebrá. Dlhú dobu sa o krstného otca starala jeho dcéra Y. a to
hlavne po smrti jej matky. Chodila ku krstnému pravidelne, nosila mu jedlo, upratovala mu, nakupovala
mu. Vždy mu len ona pomáhala s lekárskou starostlivosťou a často sa vídali u lekára. Pokiaľ nemohla
prísť ku krstnému Y., tak tam vždy prišli jej dcéry. Čo sa týka krstného, tak on ťahal celý dom a všetko

ohľadne domu platil. Vždy jej povedal, že o neho sa stará Y. a on jej odkáže všetok svoj majetok. Taktiež
jej hovoril, že sa svojho syna bojí a sťažoval sa na neho doma len vtedy, keď syn nebol doma. Krstný
bol taký malý človek a bol pomerne slabý a syna sa bál preto, že ho viackrát udrel, dal mu facku a krstný
voči synovi nič nemohol robiť. Pokiaľ bol syn X. doma a bol na dvore, tak krstný bol v dome. Spolu vôbec
nekomunikovali. Svedkyňa navštevovala krstného tak 2 krát do týždňa, keď prišla pre svoju matku Y.,

ktorá chodila ku krstnému každý deň a rozprávali sa spolu, obaja boli samy. Svedkyňa bola na pohrebe
krstného otca, ale jeho syn X. na pohrebe nebol.

Svedkyňa Y. ako sesternica účastníkov vo výpovedi uviedla, že k neb. V. chodila skoro denne. Neb. V. jej
povedal, že ho dokopal jeho syn X. a má zlomené rebrá, ale svedkyňa pri tomto skutku prítomná nebola.

Pamätá si, že ho vtedy chodila obväzovať a natierať masťami jeho dcéra Y. .Keďže syn X. pracoval na
Obecnom úrade v dedine, starala sa o neb. V. jeho dcéra Y. a jej deti. Navarili mu alebo mu doniesli
navarené jedlo, upratovali mu, prali mu veci, chodili mu nakupovať. Nakupovali mu aj deti X.. K lekárom
chodila s nebohým len dcéra Y.. Neb. V. bol aj v nemocnici, pretože bol na operácii očí a do nemocnice ho
viezla dcéra Y.. Taktiež si pamätala, že raz neb. V. odpadol a jeho syn ho dal na posteľ, ale nepamätala

si ako. Potom X. volal sestre Y. že otec odpadol, aby si pre otca prišla. Pred smrťou si ho Y. zobrala
k sebe domov. On sám sa pýtal k nej. Vedela o tom, že neb. X. spísal testament, kde všetko odkázal
svojej dcére Y., nepamätala si už prečo. Svedkyňa bola na pohrebe neb. V., jeho syn X. na pohrebe
nebol a svedkyňa sa nevedela vyjadriť prečo.

6C 384/2008
- 7 -

Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac

a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo.
Pre platnosť vydedenia sa vyžadujú formálne i materiálne náležitosti, vyplývajúce z právneho predpisu.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorú spísal neb. V. vo forme notárskej zápisnicea táto spĺňala všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje v § 476 Občianskeho zákonníka.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone,
pričom zákon taxatívne vypočítavá dôvody vydedenia. Neb. V. v listine o vydedení uviedol dva dôvody,

ktoré zákon ako dôvod vydedenia taxatívne uvádza a to skutočnosť, že mu navrhovateľ v rozpore s
dobrými mravmi neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe a starobe a trvalo neprejavoval o jeho osobu
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Súd mal za to, že podaným návrhom navrhovateľ preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení,

že dôvody vydedenia nie sú dané, keďže navrhovateľ ako syn neb. V. by bol jeho neopomenuteľným
dedičom v prípade, že by listina o vydedení nebola spísaná (§ 473 ods. 1 Obč. zákonníka).

Súd v rámci dokazovania skúmal existenciu oboch dôvodov vydedenia, ktoré neb. V. uviedol v listine o
vydedení a dospel k záveru, že dôvody vydedenia vo vzťahu k navrhovateľovi sú dané.

Navrhovateľ sa k neb. otcovi nasťahoval v čase, kedy už nežila jeho manželka a navrhovateľova matka.
V konaní nebolo sporné, že o matku navrhovateľa sa pred smrťou starala a doopatrovala ju v chorobe
odporkyňa v 1. rade Y.. V čase nasťahovania sa mal neb. V. zdravotné problémy, mal šedý zákal, bral
lieky, navštevoval lekárov a tak ako to potvrdili odporkyňa v 1. rade i svedkyňa L. často odpadával po
tom, ako začal kašľať a dusiť sa, čo zrejme súviselo s neskôr diagnostikovanou

6C 384/2008
- 8 -

rakovinou pľúc. Bol teda odkázaný vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav na pomoc inej osoby, aj keď

spočiatku nie na pravidelnej dennej úrovni.

Navrhovateľ, napriek tomu, že neb. otec poskytol ubytovanie jemu a jeho deťom, za takéhoto stavu,
neprejavoval o svojho otca, od nasťahovania sa do jeho domu, opravdivý záujem a neposkytoval mu
náležitú pomoc ako jeho potomok tak v chorobe ako i v starobe. Práve naopak, ako vyplýva z výpovedí

a vyjadrení odporcov nevhodne sa k neb. otcovi správal tým, že mu vulgárne nadával, vyhrážal sa
mu fyzickým násilím, ak mu nedá peniaze - dôchodok, hrozil mu, že ho vyhodí, dal mu facku a pod. Z
výpovedí odporkyne v 1. rade a svedkyne K. mal súd preukázané, že navrhovateľ od nasťahovania sa
do domu neb. otcovi ničím neprispieval na náklady spojené s bývaním v jeho dome, všetky poplatku
za služby uhrádzal neb. V..

Všetci odporcovia i vypočutí svedkovia i sám navrhovateľ v konaní zhodne potvrdili, že o neb. otca
účastníkov sa pravidelne starala jeho dcéra Y., ktorá mu varila, resp. nosila mu jedlo, prala mu a
upratovala, navštevovala s ním lekára a zabezpečovala mu lieky, napriek tomu, že sama trpela
závažným ochorením a podrobila sa viacerým operáciám.

Neobstojítutvrdenieodporcu,žesotcomnemoholchodiťklekárovi,pretoženemalmotorovévozidlo,bol
nezamestnaný a poberal sociálne dávky, keďže súd mal preukázané, že všeobecná lekárka neb. V. mala
ambulanciu vo U., kde navrhovateľ nemal problém sprevádzať neb. otca, alebo mu zabezpečovať lieky.
Okrem toho z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ istú dobu pracoval (mäsiarstvo, obecný úrad ) a

okrem toho chodil na rôzne brigády či poberal sociálne dávky, a teda bol schopný si zabezpečiť finančné
prostriedky, z ktorých mohol, resp. bol povinný neb. otcovi prispievať na náklady spojené s bývaním
v dome neb. otca. Možno konštatovať, že navrhovateľ mal objektívne možnosť (a zároveň povinnosť)
poskytovať neb. otcovi aspoň základnú pomoc.

Súd mal v konaní preukázané výpoveďami tak odporcov ako aj všetkými vypočutými svedkami, že zo
strany navrhovateľa došlo k fyzickému útoku voči neb. otcovi tak, ako to popísal neb. V. v listine o
vydedení. Odporkyňa v 1. rade i svedkyne L. zhodne uviedli, že neb. V. videli bezprostredne po incidente,
pričom ich výpovede sa, čo do vyjadrenia neb. V. (videl som nad sebou X., bol som na dvore) úplne
zhodujú. Tvrdenie neb. V. zhodne potvrdili aj odporcovia v 2. a 3. rade (sprostredkovane telefonicky)

svedkyne K. a Y. potvrdili, že neb. V. bol zranený a odporkyňa v 1. rade ho obväzovala a liečila. Súd
preto nemal dôvod pochybovať o tom, že fyzický útok, tak ako ho popísal neb. V. v listine o vydedení sa
skutočne stal. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že navrhovateľ, pokiaľ tvrdí, že otca nedokopal, avšakpotvrdil, že odpadol a stonal, neprivolal neb. otcovi prvú pomoc a ani mu ju sám neposkytol, ale prikázal
zavolať odporkyňu v 1. rade, nech si otca príde zobrať.

V konaní bolo preukázané, že od tohto incidentu - fyzického napadnutia zo strany navrhovateľa - už neb.
V. s navrhovateľom nekomunikoval a to až do svojej smrti, synovi sa vyhýbal a odmietal od navrhovateľa
akúkoľvek pomoc. V týchto intenciách v roku 2004 t. j. dva roky pre smrťou spísal neb. V. testament a
listinu o vydedení.
V čase spísania testamentu existovali dôvody, pre ktoré došlo k vydedeniu navrhovateľa.

6C 384/2008
- 9 -

Správanie sa navrhovateľa k neb. otcovi do jeho smrti potvrdzuje aj konanie navrhovateľa po jeho smrti,
keď neprišiel ani na jeho pohreb a ničím sa na tomto pohrebe nepodieľal.

Nazákladeuvedenéhomalsúdato,ženavrhovateľneuniesolvkonanídôkaznébremenoanepreukázal
svoje tvrdenia uvedené tak v jeho návrhu ako i v jeho výpovedi.

Nazákladetýchtoskutočnostísúdnávrhnavrhovateľazamietolvcelomrozsahu,keďžemalpreukázané,

že dôvody vydedenia v listine o vydedení sú dané a táto listina o vydedení je platná. Z týchto
dôvodov potom zamietol aj návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti testamentu v časti týkajúcej sa
navrhovateľa, keď mal za to, že spísaný testament je platný a vyjadruje výslovnú vôľu neb. V. kto bude
pre prípad svojej smrti dediť jeho majetok, tak ako to súhlasne potvrdili odporcovia v 2. a 3. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcom v 1., 2. a 3. rade, ktorí mali vo
veci plný úspech a mali by inak nárok na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal,
pretože si žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.)