Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209947
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7713209947.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v právnej veci žalobcu U.. K. O., E..

XX. XX. XXXX, J. X, D., právne zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka, Štúrova 20, Košice proti
žalovanej W. X., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, I. - B. XXX, I. Z. A., právne zast. JUDr. Juraj Kus, advokát,
Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca v konaní žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva vedená na Katastrálnom úrade pod
vkladovým číslom K. XXX/XXXX zo dňa 17. 04. 2013, Č..Y.-XX/XX, ktorou žalovaná nadobudla podiel

1. vedený pod I. na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. D. od svojej dcéry je absolútne
neplatná. V žalobe uviedol, že na LV č. XXX k.ú. D. sú zapísané nehnuteľnosti - vínny dom s.č. XXX
postavený na parc. XXX/X, parc. reg. T. č. XXX/X orná pôda vo výmere XXX m2, parc. reg. T. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2. Žalobca je pod I. uvedený ako podielový spoluvlastník
v podiele 1.. Pôvodne bol výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností v celosti. Darovacou zmluvou
zo dňa 07. 01. 2008 podiel 1. previedol na svoju vtedajšiu manželku K. O., X.. X. - dcéru žalovanej. V
konaní vedenom pod sp. zn. 12P/205/2012 na Okresnom súde Košice I. rozsudkom zo dňa 12. 04. 2013

súd manželstvo žalobcu s dcérou žalovanej rozviedol. Príčinou rozvodu bola nevera zo strany jeho
bývalej manželky. Podvádzala ho so svojim kolegom X. L.. Na túto neveru prišiel koncom roka 2012.
Správanie obdarovanej považoval za veľký nevďak a hodnotil ho ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Vo februári 2013 bývalej manželke doručil do vlastných rúk „späťvzatie daru“ a výzvu na dobrovoľné
vrátenie daru. Bývalá manželka písomnosť prevzala dňa 18. 02. 2013, ktorým dňom sa obnovil pôvodný
právny stav a vznikla jej povinnosť vydať mu predmet daru. Dcéra žalovanej však namiesto vydania
podielu na nehnuteľnostiach darovacou zmluvou previedla svoj podiel na žalovanú, svoju matku ako

jedinúpríbuznúvpriamomradeatoajnapriektomu,žeužnemalaprávospodielomnanehnuteľnostiach
nakladať,pretožeužnebolaichspoluvlastníčkou.Vkladdarovacejzmluvybolpovolenýdňa17.04.2013.
Poukazujúc na uvedené je nepochybné, že darovacia zmluva, ktorou previedla jeho bývalá manželka
svoj podiel na svoju matku je absolútne neplatná, pretože tento právny úkon urobila osoba, ktorá nebola
oprávnená ho urobiť. Darca po doručení výzvy na vrátenie daru sa stáva opäť vlastníkom daru. Z toho
dôvodu je neskorší prevod absolútne neplatný a tak sa žalovaná nestala vlastníčkou prevádzaného
podielu.

2.Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že žalobca v návrhu tvrdí, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 12P/205/2012 na Okresnom súde Košice I. súd rozsudkom zo dňa 12. 04. 2012 jeho
manželstvo s dcérou žalovanej rozviedol. Ďalej, že príčinou rozvodu bola nevera zo strany jeho bývalejmanželky. Hore uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, lebo skutočnou príčinou rozvodu
medzi žalobcom a dcérou žalovanej bolo arogantné a násilné správanie žalobcu. Žalobca na dcére
žalovanej páchal trestnú činnosť. Dcéra žalovanej na žalobcu podala trestné oznámenie, čo je uvedené

aj v rozsudku OS Košice I zo dňa 12. 04. 2013, ktorým súd manželstvo rozviedol. Keďže žalobca
pokračoval v násilí a v týraní svojej manželky, tak bol obvinený uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.
10. 2013, ČVS: ORP-1601/1OVK-KE-2013 a to pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a, Tr. zákona. Žalobca bol obvinený aj ďalším uznesením vyšetrovateľa zo dňa 05.
11. 2013, ČVS: ORP-1316/JU-KE-2013 a to pre trestný čin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a

ods. 1 písm. b,c, ods. 2 písm. a, Tr. zákona. Žalobca v návrhu hodnotí správanie dcéry žalovanej, t.j.
bývalej manželky ako nevďak a hodnotí to ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z uvedeného dôvodu
jej doručil do vlastných rúk späťvzatie daru a výzvu na dobrovoľné vrátenie daru. Ďalej žalobca uvádza,
že dcéra žalovanej namiesto vydania daru previedla svoj podiel na žalovanú ako na svoju matku, jedinú
príbuznú v priamom rade. Ďalej, že už nemala právo so svojim podielom nakladať, pretože už nebola
vlastníčkou. Hore uvedené tvrdenie žalobcu, čo sa týka porušenia dobrých mravov, je v rozpore s hore

cit. listinnými dôkazmi. Vyšetrovateľ zadovážil potrebné dôkazy, ktoré starostlivo vyhodnotil a dospel
k jednoznačnému záveru, že žalobca sa dopustil trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a
trestného činu nebezpečné prenasledovanie. Možno ustáliť, že je to práve žalobca, ktorý sa správa
nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale svojim konaním aj naplnil pojmové znaky hore uvedených
trestných činov. Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, že úkon jeho exmanželky je absolútne neplatný,

ktorým previedla svoj podiel na nehnuteľnosti na svoju matku ako žalovanú. V čase prevodu bola dcéra
žalovanej vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiel 1.. Svoj podiel mala aj riadne zapísaný na
liste vlastníctva. Tu sa žiada ukázať na ust. § 70 ods. 1 Zákona o katastri nehnuteľnosti č. 162/1995
Z.z. Podľa tohto ustanovenia zákona, údaje v katastri sú hodnoverné a záväzné kým sa nepreukáže
opak. Späťvzatie daru zo dňa 14. 02. 2013 nenadobudlo žiadne právne účinky, lebo neboli splnené

podmienky na späťvzatie daru tak ako má na mysli ust. § 630 Obč. zákonníka. Podľa tohto ustanovenia
darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Opak je pravdou, lebo takéto správanie o hrubom porušovaní
dobrých mravov bolo preukázané žalobcovi. V právnych vzťahoch platí právna istota, ktorá je zakotvená
v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Nikto nemôže byť pozbavený svojho majetku inak, než na základe zákona.

Vlastnícke právo požíva právnu ochranu, ktorá je zakotvená v článku 20 Ústavy SR.

3.Žalobca na toto písomné vyjadrenie uviedol, že je pravdou, že jeho manželstvo s dcérou žalovanej
bolo rozvedené rozsudkom OS Košice I. sp. zn. 12P/205/12 zo dňa 12. 04. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť19.06.2013.Rozvodovýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkunikdeneuzatvára,žepríčinou

rozvodu ich manželstva bolo jeho arogantné a násilné správanie k dcére žalovanej. Súd konštatoval, že
ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno očakávať, že by sa manželské spolužitie obnovilo, pretože
vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a manželstvo je trvalo rozvrátené. Je pravdou, že dcéra žalovanej
nanehopodalatrestnéoznámenie,vovecisaviedlovyšetrovanieavecsavsúčasnostinachádzanaOS
Košice I. Doposiaľ nebol právoplatne odsúdený. Vzhľadom na prezumpciu neviny sa na neho stále hľadí

ako na nevinného a preto považuje za neprofesionálne vyjadrenie žalovanej, že vyšetrovateľ vyhodnotil
dôkazy a dospel k jednoznačnému záveru, že sa dopustil trestného činu. Dcéru žalovanej upodozrieval
z nevery s X. L. a jeho podozrenie sa ukázalo pravdivým. Dcéra žalovanej uzavrela s X. L. manželstvo
dňa 01. 01. 2014 a dňa 31. 01. 2014 sa z tohto zväzku narodilo mal. dieťa dcéra X. L.. Dcéra žalovanej
pred rozvodovým súdom vedome uvádzala nepravdu, pretože už v čase pojednávania, aj predtým, mala

intímnu známosť so svojim terajším manželom, aj keď na súde tvrdila, že je to jej kolega, ktorého pozná
16 rokov a pomer spolu nemajú. Dcére žalovanej, ako svojej manželke darovacou zmluvou K. -XXX/XX
zo dňa 07. 01. 2008, vklad povolený 12. 02. 2008, daroval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v
k.ú. D., okr. A., zapísaný na OÚ Michalovce, katastrálny odbor na LV číslo XXX, vinný dom č.s. XXX, na
parc.č. XXX/X o výmere XXX m2 a parcelu číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

v podiele 1. z celku. Dcéra žalovanej si tento veľkorysý dar nevážila a ako obdarovaná manželka hrubo
porušovala dobré mravy tým, že nadviazala intímnu známosť s iným mužom, dopúšťala sa manželskej
nevery a opustila spoločnú domácnosť, pričom počas trvania manželstva splodila dieťa s iným mužom.
Jednásaoporušovaniedobrýchmravov,akémanamysliust.630Obč.Právonavráteniedarusiuplatnil
listom zo dňa 14. 02. 2013, ktorý dcéra žalovanej prevzala 18. 02. 2013. Týmto jednostranným právnym

úkonom, právny vzťah darovania zanikol okamihom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanej - dcére
žalovanej. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet
daru darcovi. Z toho je zrejmé, že zápis v katastri nehnuteľností stráca svoj právny význam a stáva sa
právne bezvýznamným (R 88/1998a iné). Doručením jeho výzvy na vrátenie daru dcére žalovanej dňa18. 02. 2013, táto prestala byť podielovou spoluvlastníčkou darovaných nehnuteľností v k.ú. D., okr. A.,
na LV č. XXX v podiele 1. z celku a z toho dôvodu nemohla platne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na
žalovanú - svoju matku, darovacou zmluvou K. - XXX/XX zo dňa 17. 04. 2013, keďže bola nevlastníčkou.

Dcéra žalovanej nemohla previesť na žalovanú viac práv, než mala sama v čase uzavretia darovacej
zmluvy a z toho dôvodu je táto darovacia zmluva K. - XXX/XX absolútne neplatná.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav.

5.Žalobca vypovedal, že bolo proti nemu dcérou žalovanej podané trestné oznámenie, ale až vtedy,
ako podal žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy. Správanie sa žalovanej, čo bolo vlastne príčinou
rozvodu, bolo preukazované v rozvodovom konaní, trestné konanie prebieha, 04. 02. 2015 mali trestné
pojednávanie. V trestnom konaní bol na neho robený znalecký posudok, pričom vyšiel v jeho prospech,
bolo znalcom vyslovené, že nemá sklony k týraniu. S dcérou žalovanej sa dohodli aj na BSM, dôvodom

na to, že žiadal vrátiť dar, o ktorý ide v tomto konaní bolo napr. aj to, že našiel zmluvu o pôžičke
spísanú medzi ňou a C. A. na 29 600,-Eur. Chatu nadobudol v rokoch 2000 až 2002, na chatu mu
prispela aj jeho matka finančne, ktorá ťažko pracovala a pracovala aj v Amerike. Jeho predchádzajúce
manželstvo bolo rozvedené v r. 2006 a aj v tom čase bolo uzavreté manželstvo s dcérou žalovanej.
Hrubý nevďak a správanie v rozpore s dobrými mravmi vidí v nevere žalovanej počas trvania manželstva

s p. L.. Dcéra žalovanej opustila spoločnú domácnosť 15. 10. 2012, keď ju nachytal pri nevere. Odišla do
podnájmu do Košíc a od vtedy sa denno-denne stretávala s L. a od 28. 01. 2013 s ním žila v spoločnej
domácnosti. Nemá dobrý zdravotný stav, lieči sa na vysoký tlak, teraz aj na depresiu, je to v dôsledku
toho, čo sa stalo. V živote túto ženu neudrel a ona ho zasiahla takým spôsobom ako uviedol. Dieťa dcéry
žalovanej sa narodilo 31. 01. 2014. Od októbra 2012 žila v spoločnej domácnosti dcéra žalovanej s X.

L.. Je pravda, že pri rozvode ich manželstva tvrdila na pojednávaní dcéra žalovanej, že nemá pomer
s X. L.. Nebola to pritom pravda, že nemajú spolu pomer. S p. L. bola v pracovnom vzťahu, ona bola
novinárka, on fotograf, boli spolu denno-denne.

6.Žalovaná vypovedala, že jej dcéra žalobcovi počas manželstva nebola neverná. On za ňou chodil už

od r. 2002, keď ešte bol ženatý, pričom ako uviedol, jeho manželstvo sa rozviedlo v r. 2006 a v tom roku
uzavrel manželstvo s dcérou, teda odišiel od malých detí. Dcéra bola v tom čase slobodná, on za ňou
chodil do Košíc, nie ona za ním do Michaloviec. U žalobcu to už bolo druhé manželstvo, prvá manželka
od neho ušla. Tiež neuviedol, že počas manželstva mu dcéra darovala 1. bytu v D.. Žalobca má 4 deti,
aj preto dcéra nechcela, aby mali spoločné účty. Okrem toho žalobca chodil do stávkových kancelárií a

robí to aj doteraz. Počas manželstva mu dcéra nebola neverná. Vie od dcéry, že žalobca ju psychicky
týral, napľul je do očí. Kontroloval jej nielen sms, ale aj spodné prádlo. Po troch rokoch manželstva od
neho ušla po prvý raz, viac ako mesiac nebola doma. Dcéra jej povedala, že na kolenách pred ňou
kľačal a sľuboval, že sa zmení. S dcérou si telefonovali a telefonujú si každý deň. Ešte počas trvania
manželstva so žalobcom dcéra urobila závet, v ktorom jej všetko odkázala, pretože sa bála o svoj život.

Bola novinárka od začiatku ako sa poznali, žalobca to vedel, vedel, čo robí a potom jej zakazoval chodiť
na akékoľvek akcie alebo sa tam tlačil s ňou. Chodila ku nim dcéra každé tri týždne a hovorila jej, aby
žalobcukunimnebrávala,lebosamunepáčilosprávaniežalobcu,žeonvšetkovie,onvšetkovievybaviť
a podobne. To, že sa odsťahovala dcéra od žalobcu vedela, povedala jej, že dobre, že to urobila, pretože
on ju neprestane týrať, že u žalobcu je to už tretie manželstvo. Žalovaná tvrdila, že nebola žalobcovi jej

dcéra neverná počas manželstva. S X. L. sa poznala predtým ako sa vydala za žalobcu, poznala ho 16
rokov. X. L. sa rozviedol preto, že jeho manželka je alkoholička a nechcela sa liečiť. X. L. bol aj na svadbe
žalobcu a dcéry, ona ho poznala, aj keď bola u dcéry v podnájme, on tam bol, on tam nenocoval, jeho
veci tam nevidela. Vedela o tom, že bola doručená výzva jej dcére. Dcéra sa bála o svoj život, urobila
závet a na to všetko jej darovala tú chatu. žalobca sa jej vyhrážal. Urobila závet a aj previedla chatu,

už sa nechcela so žalobcom stýkať. Prvýkrát sa odsťahovala po 3 rokoch od uzavretia manželstva,
vyhrážal sa nielen jej, ale vyhrážal sa aj jej vnúčatám. Dcére dali peniaze spolu s manželom na kúpu
prvého bytu, ktorý ona následne predala za milión korún, predala svoje auto a tieto peniaze z auta a z
bytu použila na kúpu bytu v Košiciach na Vodárenskej ulici. Žalobca uviedol, že žalovaná klame, pretože
jej byt, teda dcéry žalovanej bol kúpený predtým ako bol predaný predchádzajúcej byt dcéry žalovanej.

Teda nemohla kúpiť byt na K. z predchádzajúceho bytu. Ďalej uviedol, že po uzavretí manželstva požičal
manželovi žalovanej 900 000,-Sk na dokončenie penziónu, ktoré mu nechcel vrátiť. Čakal ešte ako
dopadne rozvodové konanie, potom chcel dať žalobu na vrátenie daru proti dcére žalovanej, no potom
sa dozvedel, že bola nehnuteľnosť prevedená na jej matku, tak podal túto žalobu. Nedoručoval katastruvýzvu na vrátenie daru zo dňa 14. 02. 2013. Žalobu o vrátenie daru voči obdarovanej nepodal preto,
lebo už mal vedomosť o tom, že je tam na základe darovacej zmluvy iná vlastníčka, matka obdarovanej.

7.Svedkyňa Z.. K. L. X. vypovedala, že žalobca je jej bývalý manžel. Žalovaná je jej matka, ktorej
darovala polovicu chaty, ktorú dostala od bývalého manžela. Darovala ju potom, keď od žalobcu ušla a v
ten deň, keď podpísala darovaciu zmluvu, podpísala aj závet s tým, aby všetko zdedila jej mama. Svojho
bývalého manžela si brala z lásky, nemyslela si, že to tak skončí, myslela, že čo cíti ona k nemu, cíti aj
on ku nej. Bol milý, mal ju aj rád, ale jeho prejavy lásky sa menili. Najprv si myslela, že keď jej volá na

služobnú cestu, že sa bojí. Keď išla z Košíc do Rožňavy, presne vedel, koľko táto cesta trvá a za ten čas
jej 20-30-krát volal. Kontroloval ju v práci, kontroloval jej mobil, jej e-mailovú schránku. Robila redaktorku
v Novom čase, často chodievali na služobné cesty do Bratislavy. Keď sa strela s nejakým vplyvným
pánom, či to už bol podnikateľ alebo šéf samosprávneho kraja, primátor mesta, v očiach jej bývalého
manžela s ním mala určite pomer. Nehovorí, že keď bola s ním, všetko bolo zlé, dával jej pociťovať, aký
je dobrý, keď bolo všetko v poriadku a akou láskou ju vie zahrnúť. Stačilo však, aby jej nejaký kolega

večer zavolal, že sa niečo deje, už povedal, že ide za milencom. Dňa15. 10. od neho neodišla prvý krát.
Prvýkrát odišla tri roky pred uzavretím manželstva, keď sa jej hrabal v mobile, že s kým si dopisuje,
hodil jej mobil o zem a napľul jej do tváre s tým, že jej stále hovoril, že je „kurva“ a taká „kurva“ ako ona si
nič iné nezaslúži. Ona potom odišla domov. Asi urobila chybu, lebo sa dala od neho prehovoriť a vrátila
sa k nemu. Sľuboval, že všetko bude inak, ale po pár mesiacoch to bolo to isté. Situácia sa zhoršila po

jeho služobnej ceste v roku 2012, kedy žalobcu tam zbili s tým, že sa išiel najesť a „špinaví Arabi“ ho
obkľúčili a zbili, hovoril, ako je strašne zbitý. Keď sa vrátil, mal na tvári škrabanec a slabú modrinu. Cez
svojich známych sa snažila zabezpečiť, aby mal peniaze, aby vedel prísť domov. Keď sa vrátil domov,
po určitom čase mu prišiel balík a tam boli všetky jeho doklady, všetko, okrem peňazí a fotoaparátu. On
jej vysvetlil, že sa dozvedel, že mu to poslali z ambasády a „tí špinaví hnusí Arabi“, ktorí ho zbili, mu

všetko, čo nepotrebovali vrátili, položili k smetnému košu, kde býval. Ona mu verila, nerozoberala to.
Keď sa pýtala neskôr pána, ktorý zariadil, aby žalobca dostal peniaze v Bruseli, aby sa mohol dostať
domov, spýtal sa jej, či tomu verí, že tak sa nespráva žiaden zlodej. Keď toto všetko bývalému manželovi
povedala, začal ju obviňovať, že si to všetko vymýšľa. V tej dobe mal také rituály, že keď išiel z roboty,
išiel si každý deň zatipovať, stretol sa so známymi, niečo si tam dal a večer, jej vysvetľoval, ako a čo zlé

spravila, dal si potom neurol a na večer hypnogén. Vtedy býval dosť agresívny. Nikdy ju neudrel, možno
by viac zniesla to, ako to, že ju obviňoval a pľul do tváre, že ho podvádza. On sledoval všetko, ona
nemohla pri ňom nič. Keď sa toto stupňovalo hlavne po lete, čo boli v Turecku na dovolenke, rozhodla sa,
že odíde. Snažila si nájsť nejaké byty do podnájmu. Myslela si, že keď odíde, všetko sa skončí. 15.-teho
ju sledoval celý deň. Potom zavolal jej kolegu, že sa ide s ním porozprávať a ona si zobrala dve tašky

nevyhnutných vecí a ušla. V rýchlosti si prenajala byt od jednej známej a povedala jej, že nevadí, že je
nedostavaný, len aby sa vedela kde vyspať. Keď prišiel na to, že ušla, povedal, že sa má okamžite vrátiť,
že je na urgentnom príjme, že zomiera. Snažil sa ju takto doma držať vždy. Keď chcela hocikde ísť, dal
si nitroglycerín pod jazyk, ona vtedy vždy zostala. Tento krát už nechcel zostať, už nevládala. Myslela si,
že bude mať pokoj, kým príde na to, kde si prenajala byt, písal jej sms, vypisoval listy taktiež jej kolegom,

rodičom, aká je „kurva“, že má na to dôkazy. Absolútne ho nezaujímalo, že mu bola verná. Vydávala sa
na celý život. Keď prišiel na to, kde sa presťahovala, tak ju začal prenasledovať, vypisoval sms, keď šla
požičaným autom na diaľnici, volal, že ide vedľa nej, kontroloval ju doma, či má vyvesené uteráky. Tým,
že ju tak stále prenasledoval a nemohla ísť nikde, obrátila sa na políciu. Poprosila aj kolegov, či by jej
nepomohli, hlavne svojho terajšieho manžela, pomohol jej, aby ráno mohla vyjsť z domu, aby nemusela

byť konfrontovaná s tým, že stretne žalobcu. Mesiac na to podala žiadosť o rozvod, prvé pojednávanie
bolo vytýčené na 01. 02., myslela si, že to tým hasne, ale keď zomrel jej otec, neprišla na pojednávanie.
On vypisoval každému, silou mocou chcel ísť na pohreb, aj keď vedel, že nie je vítaný. Volal jej starej
mame, súrodencom, že ona je tá, ktorú treba vychovať a napraviť. Potom vo februári žalobca poslal
najprv jej, potom jej mame a bratovi sms so svojou dcérou s tým, že „toto je šťastie, ktoré K. nikdy

mať nebude“. Vedel, že vždy túžila po deťoch. Nedal jej pokoj, sms-ky pretrvávali. Prosila sudcu, aby
čím skôr vytýčil pojednávanie, v polovici apríla ich rozviedli. Povedal, že svojho priezviska sa tak skoro
nezbaví. Na rozvodom súde priznal, že jej ubližoval, aj žiarlil, stále ju obviňoval, že mu bola neverná. V
podstatejemumôžepoďakovaťzato,žejesosúčasnýmmanželom,lebokebyjunepodozrievalznevery
s ním a nevypisoval sms jeho bývalej manželke, nenapadlo by ju na neho pozerať inak ako na kolegu.

Keď ju rozviedli, povedala si, že jediným zmyslom života je mať dieťa a tento sa jej splnil. Nečakala do
právoplatného rozvodového rozhodnutia, dieťa si zaobstarala. Mala pomaly 40 rokov, nemala na čo
čakať. Žalobcovi bola verná až do rozvodového konania, ale on to nikdy nechcel pochopiť. Možno preto
sa jej na prvýkrát podarilo otehotnieť. Povedal, že mu má vrátiť dar späť, lebo keď to nespraví, nedá jejauto, bolo to potom, ako odišla asi mesiac, mesiac a pol, že ublíži ich psovi, urobí cirkus aký nezažila.
Ona mu to vrátiť nechcela, brala to za akúsi poistku, aby sa s ňou rozviedol. Ten dar darovala mame,
bolo to v období, že sa obávala o svoj život z jeho strany. Do pol alebo trištvrte roka došlo medzi nimi

k vyporiadaniu BSM dohodou. Nechcel ju vtedy vyplatiť z bytu, myslel si, že všetko je jeho, aj tak sa
správal, navrhla mu, aby jej dal 100 000,-Eur, všetko ostane jemu, vrátane chaty, on s tým nesúhlasil, že
chata sa vyrieši na súde. Dlho sa ťahali o vyporiadanie BSM, nechal si od nej zaplatiť aj vodu, elektrinu
za byt, keď aj bola v tom čase tehotná a on tam už býval so svojou priateľkou.

8.Svedkyňa G. O., matka žalobcu, vypovedala, že o vzťahu žalobcu a dcéry žalovanej zo začiatku
nevedela. Až vtedy, keď O. O., bývalá manželka žalobcu, prišla z chaty na ich chatu do K. a začala
plakať a hovorila, že K. má milenku. Ona tomu nechcela veriť a zavolala ju na chatu, aby prišla, že má
dôkaz. Ona s manželom prišla na chatu a O. O. s podberakom vybrala blond vlasy z bazéna, ktoré patrili
K. X.. Vtedy na žalobcu pritlačila a priznal sa, že má milenku. Keď prišla prvýkrát k nim domov do bytu
v A. E. O.. G., povedala jej, že žalobca, teda jej syn má 4 deti, aby ho nechala tak. Ona jej povedala,

že je si toho vedomá, chytila syna za ruku a povedal, že prisahá, že sa postará o deti a že s ním bude
až do smrti. Ona chcela svadbu a na to jej povedala, že aby skúsili aspoň 5-6 rokov spolu žiť a aby sa
potom zosobášili. Ona je na to povedala, že ho strašne miluje, že to je muž jej života a chce svadbu.
Začala potom ku nim domov chodiť stále, keď mala reportáž alebo si zháňala podklady a stále sa držali
za ruky a hovorili si mojko, bola to neskutočná láska. Dlho chodila a nikdy sa nesťažovala, že syn jej

nejako ubližuje alebo niečo robí. Všetko bolo dobre, až raz niekedy v júni 2010 prišla na aute s p. L. a
videla, že sa pobozkali na ústa, ona prišla hore, mala poslať článok do Bratislavy, najedla sa a potom u
nich písala. Keď išla preč, tak povedala, že jej volal X., že ju čaká na inom mieste, že pôjde peši. Ona o
tom synovi nikdy nehovorila, ani jej, pretože oni potom pekne žili ďalej, držali sa za ruky. Stále chodili na
dovolenky, ona chodila k nim, nič nenasvedčovalo tomu, že žijú zle. Stále sa u nich sťažovala na matku,

aj na otca, že robia penzión a stále sa hádajú kvôli tomu, že nemajú peniaze. Hovorila, že matka príde
stále do Košíc oddýchnuť si od otca. Dokonca bolo všetko v poriadku, aj keď predala byt a povedala,
že dala rodičom peniaze na penzión. Na nej videla, keď prišla k nim, že chodí s L., nakoľko stále o ňom
hovorila, že aký je priebojný, lebo ju zastal pred Ukrajincami a vulgárne im vynadal. Jej syn aj tak o
ničom nevedel, ona mu nič nepovedala, stále keď prišli, držali sa za ruky. V roku 2010 keď bola v januári

v nemocnici, tak syn jej volal, že ho zobrala pohotovostná, že má vysoký tlak a že K. odišla do I.. Ona jej
volala, aby sa vrátila domov. Cez týždeň prišli obaja ku nej do nemocnice a držali sa za ruky. Keď prišla z
nemocnice, všetko išlo ako má byť. Ešte ten rok boli 2-krát na dovolenke, na narodeninách, manžel mal
70-tku. Ešte bola koncom septembra 2012 u nich, keď robili víno a potom ešte aj v októbri boli u nich
obaja na chate. V októbri jej volal syn, že K. odišla z domu, že sa pohádali a že nechce prísť naspäť. Ona

jej ešte 2 x volala telefonicky, volala jej aj v decembri, nech príde, že idú Vianoce, nech príde a vysvetlia,
aký majú problém. Svedkyňa ďalej vypovedala, že syn sa ženil ako 19 ročný, lebo prišla dcéra na svet.
Žili veľmi dobre, žili v A.. Asi po troch rokoch, keď sa im narodil syn, dostala popôrodné depresie. Syn
chodil s ňou po vyšetreniach až keď jej dal lekár papier, že má ísť na psychiatriu, prišla za ňou, či to
nie je psychického pôvodu. Nechcela ísť na to vyšetrenie, tak odišla do Ostravy. Vnučka ostala tu a po

polroku prišla a zobrala vnučku a odišla do Ostravy. Keď boli v Ostrave, tak jej otec svedkyni povedal,
aby neplakala, že proste oni urobili chybu, že sa vydala a že bola chorá od 15. rokov. Bola za jej lekárom
a ten povedal, že v 15 rokoch prekonala takú ako schizofréniu a že stále ju musí preliečiť. S druhou
manželkou žili veľmi dobre. Mali dve deti a krásne žili, dokedy si nenašiel milenku (K. X.).

9.Z LV č. XXX, k. ú. D. vyplýva, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
parc.č. XXX/X orná pôda s výmerou XXX, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou XX
m2, vínny dom č.s. XXX. Žalovaná 1. podiel v nehnuteľnostiach nadobudla na základe darovacej zmluvy
K. XXX/XXXX zo dňa 17. 04. 2013, Č.-XX/XX.

10.ZrozsudokOSKošiceI.12P/205/2012-80zodňa12.04.2013,právoplatnýdňa19.06.2013vyplýva,
že manželstvo žalobcu a dcéry žalovanej bolo týmto rozsudkom rozvedené.

11.Z rozsudku č.k. 4T/75/2014-646 OS Košice I zo dňa 27. 06. 2016 vyplýva, že podľa § 285 písm. a,
Tr. por. súd obžalovaného U.. K. O., E.. XX. XX. XXXX v A., J.. I. D., J. X, spod obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Košice I pre skutky, ktoré mal spáchať tak, že „1. V D. na ulici J. Č.. X a inde, v dobe
od presne nezisteného dňa roku 2009 do 19. júna 2013 počas spoločného manželstva s poškodenou K.
X. túto týral tým spôsobom, že ju neustále podozrieval z nevery, čo mu ona musela vyvracať, neustále
ju kontroloval, kde sa nachádza, čo robí a s kým je a jeho kontrola sa stupňovala až do opusteniaspoločnej domácnosti poškodenou K. X. dňa 15. októbra 2012 a taktiež jej vulgárne nadával, 2. v D. E.
Q. O. Č. XX a na iných miestach, v dobe od 15. októbra 2012 doposiaľ sledoval poškodenú K. X. v jej
byte, kde sa presťahovala a na iných miestach, kde sa zdržiavala, posielal jej a jej známym sms správy,

listové a emailové správy, v ktorých opisoval a vyjadroval sa k osobe poškodenej K. X. a popisoval
činnosti, ktoré poškodená v určitom čase vykonávala, a ktoré sú prokurátorom právne kvalifikované v
bode 1 obžaloby ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, Tr. zák.
v bode 2 obžaloby prečin nebezpečného prenasledovania podľa ustanovenia § 360a ods. 1 písm. b,
c, ods. 2 písm. a, Tr. zák. za použitia ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c, Tr. zák. a ustanovenia § 127

ods. 5 Tr. zákona, v celom rozsahu oslobodzuje. V odôvodnení je uvedené, že nebolo preukázané,
že sa skutky pre ktoré je obžalovaný stíhaný stali. V tejto súvislosti súd pripomína, že ani z výpovede
samotnej poškodenej nevyplýva, že sa stali skutky, ktoré sú predmetom obžaloby. Popísané správanie
obžalovaného môže narúšať bezproblémové manželské spolužitie, obťažovať, avšak pre uznanie viny
zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, Tr. zák. sa vyžaduje istá
kvalita konania predpokladaná zákonom. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa

vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako
ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno
dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby
vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť
alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Konanie popísané poškodenou a svedkami (pričom

svedkovia bez pomeru k obžalovanému alebo poškodenej nijako nepotvrdili žiadne konanie nesúce
znakyžalovanýchskutkovasvedkoviapríbuzníalebopriateliapoškodenejbolilensvedkamičiastkového
nie trvalejšieho trvania konania, ktoré však samo osebe nemôže napĺňať znaky žalovaných trestných
činov a informácie o konaní obžalovaného mali vo väčšej miere od poškodenej) nedosahuje intenzitu
konania predpokladanú zákonodarcom. Skutky ako sú popísané v obžalobe nepreukazuje ani výpoveď

samotnej poškodenej a vzhľadom k vyššie uvedenému chápaniu týrania súd musel konštatovať, že
skutok označený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, Tr.
zák. sa nestal. Pokiaľ ide o skutok žalovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa ust.
§ 360a ods. 1 písm. b, c, ods. 2 písm. a, pre kvalifikovanie konania obžalovaného nesvedčí ani
závažnosť jeho konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. Treba vziať do úvahy

aj okolnosti prípadu, za ktorých došlo k „prenasledovaniu“ poškodenej. Takýmito najvýznamnejšími
okolnosťami sú: predchádzajúci dlhší vzájomný intímny vzťah obžalovaného a poškodenej , ako aj to,
že najmä pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu, táto z hľadiska kvantity početnosti, taktiež prakticky
bola vzájomná. K vzťahu obžalovaného a poškodenej je potrebné uviesť, že išlo o niekoľkoročný
manželský vzťah. Je potom len logické, keď jeden z účastníkov takéhoto vzťahu - obžalovaný o jeho

zachovanie bojuje“, hoci aj spôsobom uvedeným v bode 2, obžaloby. Súčasne ustanovenie § 360a
Tr. zák. vyžaduje, aby sa „prenasledovanie“ jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného.
Ani táto okolnosť z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, práve vzhľadom na spätné
opätovanie telekomunikačných kontaktov zo strany poškodenej voči obžalovanému (obdobný prípad
riešil Krajský súd Trenčín sp.zn. 23Tov/9/2014). Súd opätovne konštatuje, že z prečítanej komunikácie

v rozsahu stranami navrhnutom nevyplýva záver o konaní takej intenzity, ktoré by spĺňalo naplnenie
skutkových podstát žalovaných skutkov, prípadne, že by mohlo byť aspoň vo všeobecnej rovine
vnímané ako týranie, či nebezpečné prenasledovanie vzhľadom na ich obsah a frekvenciu. Naopak
z mailovej korešpondencie z roku 2014 vyplýva, že obžalovaný opakovane žiada poškodenú, aby
ho neobťažovala a komunikovala výlučne s jeho právnymi zástupkyniami. Ani z výpovedí svedkov

- kolegov poškodenej nevyplýva žiaden dôkaz o sústavnosti a dlhodobosti konania obžalovaného.
Ani z výpovede samotného svedka L. nie je možné usudzovať, že by došlo k naplneniu požiadavky
sústavnosti ako aj intenzity konania obžalovaného. Tento potvrdil okrem častých telefonátov počas
výkonu práce poškodenej jeden čiastkový útok a to pokus o stretnutie obžalovaného s poškodenou
spočívajúci v držaní poškodenej za ruku. Z ďalšieho vývinu vzťahu medzi poškodenou a svedkom L.

najprv kolegom, neskôr kolegom - ochrancom, následne partnerom, manželom a otcom spoločného
dieťaťa, nemožno tvrdiť, že obžalovaný žiarlil úplne bezdôvodne. Za tejto situácie súčasne nemôže byť
naplnený ani zákonný znak dlhodobosti takéhoto konania obžalovaného, pretože určitá doba môže byť
subsumovaná pod znak dlhodobosti len, ak celá doba „prenasledovania“ spadá zároveň pod znak proti
vôli prenasledovanej, ktorú táto dala najavo. Samozrejme iná skutková právna situácia vzniká tam, kde

páchateľ a obeť sa predtým navzájom vôbec nepoznali a prejav nevôle poškodenej, teda ani nemusí
byť výslovne daný. A samozrejme iná situácia je pri „rozchode manželov“, kde takéto kontaktovanie
možno chápať v istom slova zmysle ako záujem jedného z nich o udržanie vzťahu. Nie je pritom
vylúčené, že aj v takomto prípade následne konanie jedného z partnerov môže prerásť až do napĺňaniazákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. V tomto prípade tomu
tak ale nebolo. Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen

spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len
na takých dôkazoch, ktoré celom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. Vzhľadom k tomu, že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina obžalovaného
ani na jedom zo žalovaných skutkov, súd obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora

oslobodil.

12.Právny zást. žalovanej sa k tomuto oslobodzujúcemu rozsudku vyjadril tak, že je právne
bezvýznamný, lebo z obsahu trestného spisu je zrejmé, že žalobca bol obvinený z predmetného skutku
týrania blízkej osoby a dôkazná sila bola značná, lebo prokurátor sa stotožnil s výsledkami dokazovania
z prípravného konania a postavil žalobcu pred súd a doručil súdu obžalobu. To, že v treťom štádiu

dôkazná sila absentovala a žalobca bol oslobodený spod obžaloby, to neznamená, že svojim konaním
sa nedopustil minimálne konania v rozpore s dobrými mravmi. Ústavná judikatúra NS potvrdzuje, že
jedno a to isté konanie nemusí mať známky trestného činu, ale bez ďalšieho vykazuje známky konania
v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka ďalšieho dôkazu vyjadrenia znalkyne A.. C. D., na ktorú sa
žalobca odvoláva, že má nízke lži skóre a že údajne vypovedá pravdu, tak tento dôkaz je tiež právne

bezvýznamný pre rozhodnutie o merite veci v tomto konaní. Do spisu listom zo dňa 03. 06. 2016 založil
ZP znalkyne A.. P. P. a tá v závere jednoznačne potvrdila, že dcéra žalovanej bola dlhodobo týraná
žalobcom v manželstve. Neobstojí tvrdenie žalobcu, ktoré predniesol na pojednávaní pred súdom dňa
24. 05. 2016, že táto znalkyňa u dcéry žalovanej zistila vysoké skóre lži a to má dokazovať údajné sklony
k fabuláciám. Naopak je pravdou, že dcéra žalovanej len tajila, že je týraná a popisovala svoj vzťah v

lepšom svetle, čo je typickým znakom týraných žien a maskovala sa pred okolím a v skutočnosti sa
hanbila ako žije a vykresľovala sa v lepšom svetle. Viď. odpoveď na otázku č. 3 citovaného ZP znalkyne
A.. P. P. z 20. 10. 2013. Čo sa týka ďalšieho dôkazu, ktorý má údajne svedčiť v prospech žalobcu,
že žalovaná ako spoluvlastníčka sa o nehnuteľnosť nestará a neuhrádzala žiadne poplatky spojené s
touto nehnuteľnosťou, tak tento dôkaz opäť svedčí v neprospech žalobcu. V konaní pred súdom bolo

preukázané výsluchmi žalovanej, aj dcéry žalovanej, že im žalobca obmedzil prístup na túto chatu a
vymenil zámky, tak je logické, že túto nehnuteľnosť nemôžu užívať, ani udržiavať.

13.Zo spisu 11P/26/2013 Os Košice I súd zistil, že bol podaný návrh na tento súd o rozvod manželstva
14. 03. 2013 X. L., v dôvodoch je uvedené, že odišiel 11. 02. 2013 zo spoločnej domácnosti. Vo výpovedi

účastníkov je uvedené, že sa medzi účastníkmi tohto rozvodového konania začali prejavovať názorové
nezhody čo viedlo k tomu, že približne pred 5 rokmi prestali žiť ako manželia a každý vedie svoj vlastný
spôsob života. Odporkyňa súhlasila so všetkým, čo uviedol navrhovateľ.

14.Právny zást. žalovanej trval na tom, aby súd vykonal dokazovanie Okresným súdom v Michalovciach

týkajúce sa rozvodu manželstva žalobcu s jeho manželkou Y. O., prvou manželkou, ktorá trpela
psychickými problémami a kde je popísané, kto jej tieto problémy spôsobil a to, že mala psychické
problémy, potvrdila aj samotná matka žalobcu.

15.Žalobca v záverečnej reči uviedol, že veril, že bude zbavený viny a obžaloby, čo sa aj stalo a je

skutočnosťou, rozsudkom z 27. 06. 2016, právoplatným 18. 08. 2016 bol oslobodený. Správanie bývalej
manželky považuje za veľký nevďak a hodnotil ho a hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Vzhľadom na to, že mu bola neverná so svojim kolegom X. L., s ktorým počas faktického trvania ich
manželstva počala dieťa, keďže rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 19. júna 2013 a dieťa
počala v máji 2013. Aj vzhľadom na podania 4 trestných oznámení na jeho osobu, v dvoch prípadoch

z ktorých bol obvinený a obžalovaný, ho nakoniec zbavili viny. Vo vyjadrení návrhu na vyslovenie
neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13. 10. 2014 žalovaná W. X. uvádza: „Hore uvedené tvrdenie
žalobcu sa nezakladá na pravde, lebo skutočnou príčinou rozvodu medzi žalobcom a dcérou žalovanej
bolo arogantné a násilné správanie žalobcu. Žalobca na dcére žalovanej páchal trestnú činnosť.
Vyšetrovateľ zadovážil potrebné dôkazy, ktoré starostlivo vyhodnotil a dospel k jednoznačnému záveru,

že žalobca sa dopustil trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a nebezpečné prenasledovanie“.
On je právoplatne nevinný. Tvrdí, že jediné utrpenie, ktoré spôsobil svojej býv. manželke bolo také, že
od nej žiadal potom, ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a to si bol istý, že kolega z práce
X. L. je nielen kolega, o vrátenie daru. Jeho tvrdenia nie sú len výplodom jeho fantázie, ale samotnýsled udalostí je dôkazom, že podanie trestných oznámení bolo účelové a tendenčné s cieľom ublížiť mu
a motívom boli majetok a peniaze. Bol vinný jedine v tom, že ju mal veľmi rád a nechcel, aby sa ich
manželstvo skončilo a rozbilo manželstvo L.. Poškodená ho v tom čase tiež milovala, resp. to tvrdila vo

svojich sms správach. Bola to ale falošná láska a mala pravdu jeho bývalá manželka, keď odchádzala v
októbri 2012 z domu kvôli svojej novej láske, že žil mimo reality, ona však žila v realite, bola mu neverená,
jej najväčšími kamarátmi boli takí ako K., E. A., u ktorých trávila popoludnia. Boli to ťažké štyri roky, mal
silu bojovať, ale ich porazil, hoci to zanechalo následky na mojom zdraví.

16.Právny zást. žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe vyhovieť, poukazuje na to, že v čase,
keď došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, už nebola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a nemohla previesť
podiel na svoju matku zmluvou K.. Z toho dôvodu žiada, aby zmluva bola vyhlásená za neplatnú.

17.Právny zást. žalovanej v záverečnej reči uviedol, že zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa
domáha neplatnosti právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy z jediného dôvodu, že dcéra žalovanej ako

jeho bývalá manželka mu mala byť počas manželstva neverná a tým mala údajne konať v rozpore s
dobrými mravmi. No opak je pravdou, lebo vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v manželstve
sa správal v rozpore s dobrými mravmi práve žalobca. Uvedené bolo preukázané nasledovnými
dôkazmi: 1. výsluch žalovanej ako matky bývalej manželky žalobcu. Tá podrobne sa vyjadrila, aké
násilnosti a psychické týranie páchal žalobca na jej dcére. 2. V konaní bola vypočutá aj dcéra žalovanej

a tá tiež podrobne opísala, aké násilnosti počas manželstva na nej páchal žalobca. 3. dôkazom, ktorý
potvrdzuje konanie v rozpore s dobrými mravmi je samotné trestné stíhanie žalobcu za skutok týrania
blízkej a zverenej osoby, tiež nebezpečné prenasledovanie. Za uvedené skutky bol žalobca dvoma
uzneseniami vyšetrovateľa nielen obvinený, ale prokurátor na žalobcu podal aj obžalobu. Neobstojí
argumentácia žalobcu, s odkazom na prezumpciu neviny a oslobodzujúci rozsudok, lebo ako vyššie

uviedol, jedno a to isté konanie nemusí vykazovať známky trestného činu, ale bez ďalšieho je konaním v
rozpore s dobrými mravmi. Ako 4. dôkaz, ktorý potvrdzuje konanie v rozpore s dobrými mravmi žalobcu
odkazujemnaZPznalkyneA..P.P.zodňa20.10.2013,ktorávzávereposudkujednoznačnepotvrdzuje,
že dcéra žalovanej bola dlhodobo v manželstve týraná. V konaní bol vykonaný aj ďalší dôkaz, ktorý
potvrdzuje konanie v rozpore s dobrými mravmi žalobcu a to je výsluch samotnej matky žalobcu. Táto

svedkyňa pred dožiadaným súdom OS Michalovce potvrdila, že aj prvá manželka žalobcu Y. O. mala
vážne psychické problémy a bola aj opakovane liečená na psychiatrickej ambulancii. Aj z tejto výpovede
sa len môžeme domnievať , kto jej spôsobil tieto psychické problémy. Neobstojí ani ďalšia argumentácia
žalobcu,žedcéražalovanejmalakonaťvrozporesdobrýmimravmitým,žebolavmanželstvenevernáa
ešte v čase rozvodového konania počala dieťa s p. L.. Zo spisu je zrejmé, čo potvrdil aj samotný žalobca,

že dcéra žalovanej odišla zo spoločnej domácnosti dňa 15. 10. 2012, rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť až dňa 19. 06. 2013. Je preto v rozpore s dobrými mravmi práve tá skutočnosť, aby dcéra
žalovanej čakala na právoplatný rozsudok a naďalej ostávala týraná a ponižovaná v manželstve. Ako
právny zást. žalovanej je toho názoru, že je nemožné, aby súd vyhovel tomuto žalobnému návrhu, a
ak by sa tak stalo, dovolím si tvrdiť, že by išlo o rozsudok, ktorý nemá oporu v slovenskom právnom

poriadku a takýto rozsudok by vykazoval vysoký stupeň svojvôle a arbitrážnosti. Vzhľadom na vykonané
dôkazy žiadal, aby súd žalobu zamietol a v prípade úspešnosti priznal žalovanej náhradu trov konania.

18. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby

skúmal dôvodnosť vrátenia daru. Zisťoval, či darca (žalobca) sa oprávnene domáhal vrátenia daru od
dcéry žalovanej. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ darca uplatní toto jeho právo, právny
vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. týmto okamihom sa
obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom

jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenia dobrých mravov. Ide o porušenie značnej
intenzity a to o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho tvrdenia, priebehu a pôsobenia
na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto
kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky alebo neposkytnutie
právnej pomoci. Podľa rozhodnutia NS SR R 111/1998: Ak súd v spore o vrátenie daru (§ 630 OZ) v

rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobcovi
(darcovi), jeho rozhodnutia vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní. Podľa rozhodnutia NS SR R 31/1999: Právo darcu domáhať sa vrátenia
daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušenídobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno
považovať napr. predaj darovacej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti
sviatkov a jeho životných jubileí. Len hrubé porušenie dobrých mravov podľa § 630 OZ ohrozuje

právnu istotu obdarovaného, pričom súdna prax smeruje k negatívnemu vymedzeniu hrubého porušenia
dobrých mravov. „Súdy každým ďalším rozhodnutím sprísňujú podmienky uplatnenia § 630, takže v
súčasnej dobe ide skôr o minimalizované právo, ktoré je pre oprávnenú osobu dostupné skôr fiktívne“ (J.
Drgonec, Právo darcu domáhať sa vrátenia daru, Justičná reveu 2009 č. 8 až 9). Povinnosť vďačnosti
obdarovaného nie je výslovne formulovanou povinnosťou v darovacej zmluve delege lata a mnohé

judikáty vhodným spôsobom ohraničujú výkon práva na odvolanie darovania tak, aby sa zamedzilo
svojvôli darcu.

19.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

20.Vyjadruje sa tu zásada rovnoprávnosti muža a ženy v manželských vzťahoch, manžel a manželka
sú si rovní v právach a povinnostiach (čl. 1 základných zásad). V tomto ustanovení je predovšetkým
vyjadrená ústavná zásada o rovnosti a dôstojnosti pri právach (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR). Jednotlivé
povinnosti manželov uvedené v tomto ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov,

na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti (pokiaľ vychádzajú z mravných
postulátov) zásadne nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat
manželstva, možno sa návrhom na súde domáhať rozvodu manželstva.

21.Podľa § 153 CSP

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

23.Podľa 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé. Súd nevykonal dokazovanie spisom Okresného súdu v Michalovciach
týkajúce sa rozvodu manželstva žalobcu s jeho prvou manželkou Zuzanou Jakubovou, ktorá trpela
psychickými problémami a kde malo byť popísané, kto jej tieto problémy spôsobil (zrejme mal na
mysli žalobcu). To, že mala psychické problémy potvrdila samotná matka žalobcu vo svojej výpovedi.
Vzhľadom k tomu, že ide o dokazovanie skutočností, ktoré sa mali udiať pred viac ako 20 rokmi na

správanie sa žalobcu v manželstve s konkrétnou inou osobou ako je dcéra žalovanej, súd nepovažoval
vykonanie tohto dôkazu za podstatné pre rozhodnutie vo veci a ani tento dôkaz nevykonal.

24.Žalobca odôvodňoval dôvodnosť vrátenia daru tým, že dcéra žalovanej (obdarovaná) mu mala byť
počas manželstva neverná. Súd je toho názoru, že povinnosť uvedená v ustanoveniach Zákona o rodine

(resp. jej porušenie) má vplyv na posudzovanie príčin rozvodu manželstva (§ 24 ZR) a dôvodnosti
návrhu na rozvod manželstva (§ 23 ZR). Tu súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že obdarovaná bola
darcovi „počas trvania manželstva neverná“ preukázaná nebola. Žalobca argumentuje tým, že o tom
svedčí prinajmenšom tá skutočnosť, že obdarovaná otehotnela síce po vyhlásení rozsudku o rozvodemanželstva, ale pred jeho právoplatnosťou. Žalobca pritom ale nespochybňuje (a nespochybňoval)
samotnú dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva, napokon ani nepodal voči tomuto rozsudku
odvolanie. Čo sa týka oslobodzujúceho rozsudku v trestnej veci, ktorým sa súd podrobne zaoberá v

odseku 11 tohto rozsudku, súd sa stotožňuje s jeho posudzovaním tak, ako to predniesol právny zást.
žalovanej v záverečnej reči (odsek 17 tohto rozsudku) a k tejto argumentácii už viacej nedodáva. Je
teda zrejmé, že počas trvania manželstva aj darca, aj obdarovaná sa dopúšťali takých chýb v spolužití,
ktoré viedli k ukončeniu manželstva rozvodom. Možno v tom bolo aj určité „vytriezvenie“ obdarovanej
a možno aj darcu po fáze prvotnej zamilovanosti, ktorá vedie páry k uzavretiu manželstva. Za dosť

podstatnú skutočnosť súd považuje to, že obdarovaná túžila po vlastnom dieťati, darca ale nie, pretože
už mal 4 deti z dvoch predchádzajúcich manželstiev a keďže táto jej túžba (resp. biologická potreba
rozmnožovať sa, odovzdávať svoje gény ďalej) nebola v tomto vzťahu (manželstve) naplnená, rozhodla
sa v ňom nezotrvať a vyriešiť si tento svoj vnútorný problém iným spôsobom (vyplýva to aj z výpovede
obdarovanej). Žalobca nadviazal známosť s obdarovanou ešte počas svojho druhého manželstva (a
podľa výpovede jeho matky harmonického, fungujúceho manželstva s 2 deťmi) a dovolil, aby tento vzťah

boldôvodomkukončeniutohtojehomanželstva.Vprípadejehotretiehomanželstvatobolon,odktorého
manželka odišla „hľadať šťastie inde“. Ako už bolo poukázané vyššie, nedostatok vďačnosti v tomto
prípade kvalitatívne nenapĺňa znaky „veľkého nevďaku zo strany obdarovanej“.

25.Súd vyhodnotil dôkazy a skutočnosti tak, že nedošlo k dôvodnému a účinnému odstúpeniu od

darovacej zmluvy, teda predmetná darovacia zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nie je z
toho dôvodu neplatná, preto žalobu zamietol.

26.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.