Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209947
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713209947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : U.. K. O., narodený X.X.XXXX,
bytom K. D., J.G. X, zastúpený JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanej : W. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom I.-B. XXX, zastúpená JUDr. Jurajom
Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 10, o neplatnosť darovacej zmluvy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn. 4C 200/2014-305 zo dňa 13.9.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaná
nadobudla podiel 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. úz. D. od svojej dcéry (Z.. K.
L. X. - poznámka odvolacieho súdu). Žalovanej priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D. ako parcela č. 933/1 - orná pôda s výmerou 638 m2,

parcela č. 933/2 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 45 m2 a vínny dom súpisné č. 592 na parcele
č. 933/2, obaja v podiele 1/2. Žalovaná svoj podiel na nehnuteľnostiach nadobudla darovacou zmluvou,
uzavretou dňa 8.3.2013 so svojou dcérou Z.. K. O. (t.č. Z.. K. L. X., ďalej aj dcéra žalovanej), ktorej
vklad bol povolený dňa 17.4.2013. Dcéra žalovanej uzavrela so žalobcom manželstvo dňa 16.9.2006,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 12P 205/2012-80 zo dňa 12.4.2013,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2013. Počas tohto manželstva žalobca ako výlučný
vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX D.. Ú.. D. daroval svojej manželke, dcére žalovanej,

polovicu nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedenom liste vlastníctva, a to darovacou zmluvou zo dňa
7.1.2008. Listom zo dňa 14.2.2013 žalobca vyzval dcéru žalovanej na vrátenie daru z dôvodu, že svojím
správaním hrubo porušila dobré mravy, keď ho počas manželstva klamala, nadviazala vzťah s iným
mužomaopustilaspoločnúdomácnosť.Dcéražalovanejprevzalavýzvunavráteniedarudňa18.2.2013,
avšak dar žalobcovi nevrátila, ale uzavrela darovaciu zmluvu so žalovanou, ktorej vklad bol povolený
dňa 17.4.2013. Žalobca odôvodňoval žalobu absolútnou neplatnosťou darovacej zmluvy z dôvodu, že v
čase darovania dcéra žalovanej už nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV

XXX kat. úz. D. z dôvodu, že doručením výzvy na vrátenie daru dňom 18.2.2013 sa obnovil pôvodný
vlastnícky vzťah a vlastníkom nehnuteľností vedených na vyššie uvedenom liste vlastníctva v celosti sa
stal žalobca, ktorý jediný mal oprávnenie nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami.3. Z vyššie uvedených dôvodov súd zameral dokazovanie na zistenie, či zo strany žalobcu došlo k
dôvodnému odstúpeniu od darovacej zmluvy, a či teda jeho výzvou na vrátenie daru nastali účinky
zrušenia darovacej zmluvy a v nadväznosti na to, či Z.. K. L. X. bola v čase uzavretia darovacej zmluvy

so žalovanou vlastníčkou podielu 1/2 vyššie uvedených nehnuteľností.

4. Dôvodnosť vrátenia daru súd posudzoval aplikujúc ust. § 630 Obč. zák. a skúmal, či sa obdarovaná
Z.. K. L. X. správala k žalobcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušila dobré mravy. Toto
hrubé porušenie dobrých mravov žalobca kvalifikoval tak, že Z.. K. L. X. mu mala byť neverná počas

manželstva a táto nevera bola príčinou rozvodu ich manželstva.

5.Zvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žeskutočnosť,žeobdarovanábolažalobcoviakodarcovi
počastrvaniamanželstvaneverná,preukázanánebola.Pokiaľžalobcapoukazovalnato,žeobdarovaná
otehotnela síce po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva, ale pred jeho právoplatnosťou, súd
konštatoval, že žalobca nespochybňoval a ani nespochybňuje samotnú dôvodnosť návrhu na rozvod

manželstva a nepodal voči nemu ani odvolanie. Konštatoval, že počas trvania manželstva sa tak žalobca
ako darca, ako aj Z.. K. L. X. ako obdarovaná dopúšťali takých chýb v spolužití, ktoré viedli k ukončeniu
manželstva. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca nadviazal známosť s obdarovanou ako svojou treťou
manželkou ešte počas svojho druhého manželstva a dovolil, aby tento vzťah bol dôvodom k ukončeniu
tohto manželstva. V prípade tretieho manželstva to bol žalobca, od ktorého manželka odišla „hľadať

šťastie inde“. Súd teda uzavrel, že nedostatok vďačnosti v tomto prípade kvalitatívne nenapĺňa znaky
„veľkého nevďaku zo strany obdarovanej“ a z tohto dôvodu nedošlo k účinnému odstúpeniu od darovacej
zmluvy a darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou (správne medzi žalovanou a Z.. K. O.-
poznámka odvolacieho súdu) nie je z toho dôvodu neplatná. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

6. Pokiaľ bol žalobca obžalovaný zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a prečinu nebezpečného
prenasledovania, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T 75/2014-646 zo dňa 27.6.2016, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa18.8.2016,bolžalobcaspodobžalobypretietoskutkyoslobodený,pretože
nebolo preukázané, že sa tieto skutky stali.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu na nové
konanie a rozhodnutie. Vytýkal súdu, že skúmal, či oprávnene sa domáhal vrátenia daru a či došlo k
dôvodnému a účinnému odstúpeniu od darovacej zmluvy, a to z dôvodu, že tak konal o inom predmete

konania. Rozhodol tak o niečom, čo nikto z účastníkov nežiadal. Konanie o neplatnosť právneho úkonu
a konanie o vrátenie daru sú dve rozdielne kauzy, jedná sa o návrhové konanie. Súd môže konať len
o tom, čo je predmetom žaloby a predmetom konania nebolo vrátenie daru, ale neplatnosť právneho
úkonu. Naviac medzi žalobcom a žalovanou žiadna darovacia zmluva nebola uzavretá a nebola ani
predmetom konania. Poukázal ďalej na to, že žaloba bola podaná o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy, avšak podaním zo dňa 9.9.2013 došlo k zmene žaloby, v zmysle ktorej sa domáhal určenia, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Domáhal sa teda iného rozhodnutia ako v pôvodnom návrhu a
súd sa s týmto jeho návrhom procesne nevysporiadal a o zmene nerozhodol. O zmene pritom mohol
rozhodnúť aj v priebehu konania už po účinnosti Civilného sporového poriadku. Tým, že doposiaľ o jeho
zmenenom návrhu súd nerozhodol, zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok porušenie práva na

spravodlivý proces. Zmeneným návrhom sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd
teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a viedol dokazovanie
nesprávnym smerom, akoby predmetom konania bolo vrátenie daru. Na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ak by súd rozhodol o prípustnosti, resp. neprípustnosti zmeny žaloby a eventuálne

zmenu nepripustil, bolo jeho povinnosťou konať o predmete žaloby, ktorú súd nemôže meniť a mal
sa teda zaoberať otázkou absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, čo sa nestalo. Z týchto dôvodov
považuje rozsudok za nejasný, zmätočný a nepreskúmateľný a zaťažený vadou, ktorá porušuje jeho
právo na spravodlivý proces.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalobca sa žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti
darovacejzmluvy.Vzhľadomnajehozmätočnépodaniezodňa9.9.2013sasudkyňanapojednávanídňa
13.9.2016 dotazovala žalobcu na jeho podanie zo dňa 9.9.2013 na č.l. 29 spisu, pričom na túto otázkuprávny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní, uviedol, že trvá na žalobe tak, ako bola pôvodne
podaná, a to, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou a jej dcérou je absolútne neplatná. Právny
zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť a to tak, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva je neplatná.

Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že súd rozhodol o niečom, čo nikto z účastníkov nežiadal. Z dôvodu,
že považuje rozsudok za zákonný, spravodlivý a náležite odôvodnený, navrhla tento potvrdiť.

9. Žalobca v duplike zotrval na obsahu svojho odvolania. Poukázal na to, že podal len jednu žalobu s
úpravou žalobného petitu zo dňa 9.9.2013. Súd túto úpravu nepovažoval za zmenu žaloby, a teda mal

konať o tejto žalobe, čo sa nestalo. Súd viedol dokazovanie úplne iným smerom, akoby sa konalo o
vrátení daru.

10. Žalovaná nevyužila právo na dupliku.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2017 o 12.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

§ 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal

navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 16. Právna istota

je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 od. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke aktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP (do
30.6.2016 s ustanovením § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §§ 133
až 135 O.s.p.).

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak žalobu zamietol a
nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

23.Rozhodnutiesúduprvejinštancieozamietnutížalobyjevecnesprávnezdôvodunedostatkupasívnej
vecnej legitimácie, keď žalovanými nie sú všetci účastníci právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorého
neplatnosť má byť určená.

24. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak má byť určená v súdnom konaní neplatnosť zmluvy,
musiabyťsporovýmistranamivšetciúčastnícidanejzmluvy(právnehoúkonu),ktoréhoneplatnosťsamá
vysloviť. Ak týchto účastníkov (ktorí zmluvu uzavreli) niet, majú nimi byť ich právni nástupcovia. Uvedené
vyplýva z tej skutočnosti, že účastníci právneho úkonu sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z

hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu.

25. Predmetom sporu v prejednávanej veci bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej medzi
žalovanou a Z.. K. O., ktorej vklad bol povolený dňa 17.4.2013.

26. Žalovanou v konaní však je iba obdarovaná W. X., pričom darkyňa, t.č. Z.. K. L. X. nie je stranou
sporu ani na strane žalovanej a ani na strane žalobcu.

27. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010
sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

28. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní

rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.29. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012

sp.zn. 6 Cdo 214/2011).

30. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9).

31. Keďže otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie
je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú
nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho
vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

32. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

33. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Obč. zák. vyplýva, že darovacia zmluva ako

dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej;
obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak
predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy.

34. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak darcu,

ako aj obdarovaného. Darovacia zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči
jednému z jej účastníkov, v danom prípade voči obdarovanej.

35. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 77 ods. 1 CSP), z
čoho vyplýva, že sporovými stranami (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu (o

neplatnosť darovacej zmluvy) musia byť všetci účastníci právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni
nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP).

36. V opačnom prípade žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

37. V posudzovanom spore nepochybne účastníkmi darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca
domáhal, bola nielen žalovaná W. X. ako obdarovaná, ale na strane darcu Z.. K. O. ( t.č. L. X.) a keďže v
spore o neplatnosť darovacej zmluvy sa predmet konania týkal aj Z.. K. L. X., nielen obdarovanej, museli
byť obe účastníčky darovacej zmluvy stranami sporu (žalovanými) v tomto konaní.

38. Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti žalovanej W. X., ale aj proti ďalšej účastníčke
darovacej zmluvy - Z.. K. L. X..

39. Keďže žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy len voči jednému účastníkovi
tohto právneho úkonu, neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, než z dôvodu nedostatku vecnej

legitimácie na strane žalovaných rozsudok o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť.

40. Za situácie, že na strane žalovaných neboli obe účastníčky právneho vzťahu, nebolo možné sa
zaoberať ani vecnou (ne)správnosťou rozhodnutia z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, keďže
ako už bolo uvedené vyššie, rozsudok určujúci neplatnosť právneho úkonu sa musí vzťahovať na

všetkých účastníkov tohto právneho úkonu a nie je možné neplatnosť právneho úkonu vysloviť len vo
vzťahu k jednému z účastníkov.41. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že nedôvodné je vytýkanie súdu, že
nerozhodol o zmene žaloby, ktorá mu bola doručená dňa 9.9.2013 (č.l. 29) a ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV XXX kat. úz. D..

42. Ako totiž vyplýva z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 13.9.2016 (č.l. 296)
na otázku sudkyne k úprave žaloby na č.l. 29 spisu, právny zástupca uviedol, že trvá na podanej žalobe,
ako bola pôvodne podaná, a to, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou a jej dcérou je absolútne
neplatná.

43. Za situácie, že žalobca netrval na zmene žaloby, súd nemal o čom rozhodovať, zmena žaloby bola
už neaktuálna a správne pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe o neplatnosť darovacej zmluvy.

44. Nenáležité je preto tvrdenie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

45. Súd teda konal o neplatnosti darovacej zmluvy a napriek tomu, že si prvotne nevyriešil otázku
pasívnej vecnej legitimácie, nemalo to vplyv na správnosť jeho rozhodnutia, pretože žalobu správne
zamietol,ajkeďktomumalodôjsťzinýchdôvodov,atozdôvodunedostatkupasívnejvecnejlegitimácie.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny a ďalšie odvolacie námietky žalobcu považoval za
právne bezvýznamné a relevantné iba v prípade, že by súd konal so všetkými pasívne legitimovanými
sporovými stranami.

47. Napriek vyššie uvedenému nad rámec odvolacieho prieskumu k odvolacej námietke žalobcu, že súd
sa nedôvodne zaoberal platnosťou a dôvodnosťou odstúpenia od darovacej zmluvy, hoci predmetom
konania bola neplatnosť právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že tento postup súdu bol správny,
pretože pre záver, či darujúca platne previedla darovacou zmluvou na žalovanú svoj spoluvlastnícky

podiel na predmetných nehnuteľnostiach, bolo rozhodujúce vyriešenie otázky, či v čase uzavretia
darovacej zmluvy bola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a vyriešenie tejto otázky záviselo od
zistenia, či žalobca platne odstúpil od darovacej zmluvy uzavretej s darkyňou, a teda či pre odstúpenie
boli splnené podmienky v zmysle ust. § 630 Obč. zák.. Iba v prípade platného odstúpenia od darovacej
zmluvy by sa totiž obnovil vlastnícky stav pred darovaním, t.j. výlučným vlastníkom nehnuteľností by bol

žalobca a darovanie uskutočnené inou osobou by bolo neplatné.

48. Správne preto súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil (ne)platnosť odstúpenia od darovacej
zmluvy z hľadiska naplnenia zákonných podmienok § 630 Obč. zák. a zameral dokazovanie na
vyriešenieotázky,čibolisplnenépodmienkypreuplatnenieprávažalobcunavráteniedaru.Nenáležitáje

preto odvolacia námietka žalobcu, že súd tým, že posúdil (ne)účinnosť odstúpenia od darovacej zmluvy
rozhodol o niečom, čo nikto z účastníkov nežiadal a čo nebolo predmetom žaloby. Bez vyriešenia otázky,
či nastali účinky zrušenia darovacej zmluvy, nebolo možné posúdiť ani otázky (ne)platnosti darovacej
zmluvy medzi obdarovanou a žalovanou za splnenia predpokladu, že by žalovanými boli obe účastníčky
tejto darovacej zmluvy.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,
vrátane výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

51. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).