Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011430
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113011430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa v Prešove 20.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania poškodeného T.. L. B. z r u š u
j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/110/2013 zo dňa 02.03.2017 výrok o náhrade škody
v časti týkajúcej sa poškodeného T.. L. B..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému T.. L. K. - nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. M. F., M. č. XXX/XX, okr. P., t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci,

podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá povinnosť nahradiť poškodenému T.. L. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U., L. č. XX škodu vo výške 9.056,- (deväťtisícpäťdesiatšesť) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného T.. L. B. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a
z u j e na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/110/2013 zo dňa 02.03.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/110/2013 zo dňa 02.03.2017 bol obžalovaný T.. L. K.
uznaný vinným z účastníctva vo forme objednávateľa k pokračovaciemu prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 21 ods. 1 písm. c/ k § 245 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukázaním na § 140 písm.

b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ obvinený T.. L. K. v presne nezistený deň začiatkom roka 2009, v kaviarni Y. N. v U., na L. ulici X oslovil
T. Q. s požiadavkou podpálenia motorového vozidla, ktoré používal T.. L. B., čo mala byť jeho odplata za
predchádzajúce konanie T.. L. B. a P. S. voči jeho osobe, za ktoré boli právoplatne odsúdení rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/71/10 z 9.3.20011, pričom T. Q. súhlasil, že to zariadi a z toho
dôvodu mu T.. L. K. oznámil evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré používal T.. L. B. a následne v

presne nezistený deň začiatkom roka 2009 T. Q. v presne nestotožnenom bare v U. na T. ulici oslovil D.
L. s tým, že L. K. má isté problémy s T.. L. B. a preto, aby mu bolo poškodené jeho motorové vozidlo, s
čím D. L. súhlasil za finančnú odmenu 1.000,- € a T. Q. mu oznámil evidenčné číslo motorového vozidla
T.. L. B. a vyplatil uvedenú finančnú sumu, po čom dňa 6. februára 2009 v čase okolo 02.00 hod. naparkovisku pred vchodom č. XX bytového domu na ulici F. v U., doposiaľ neznámy páchateľ nezisteným
predmetom a spôsobom podpálil tam zaparkované osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia,
ev.č. U., výrobného čísla A čím takto pre držiteľa vozidla T.. L. B. spôsobil škodu vo výške 9.056,- €,

2/ obvinený T.. L. K. v presne nezistený deň v období medzi 6. februárom až 3. aprílom 2009 na presne
nezistenom mieste oslovil opätovne T. Q. s požiadavkou podpálenia motorového vozidla, ktoré používal
T.. L. B., čo mala byť jeho odplata za predchádzajúce konanie T.. L. B. a P. S. voči jeho osobe , za ktoré
boli právoplatne odsúdení rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 71/10 z 9.3.2011 a z toho

dôvodu T. Q. v presne nestotožnenom bistre v Košiciach oslovil L. V. s tým, aby mu bolo poškodené
motorové vozidlo alebo iný majetok, s čím L. V. súhlasil a to za finančnú odplatu 10.000,- €, kde pri
ich ďalšom stretnutí prevzal od T. Q. 5.000,- €, ktoré tento mal od T.. L. K. a T. Q. mu odovzdal aj
ďalšie údaje a to adresu bydliska T.. L. B. a evidenčné číslo jeho motorového vozidla, ktoré v tom čase
používal, po čom dňa 3. apríla 2009 v čase okolo 00.40 hod. doposiaľ neznámi páchatelia na parkovisku
pred vchodom č. XX bytového domu na ulici F. v U., nezisteným predmetom a spôsobom podpálili tam

zaparkovanéosobnémotorovévozidlozn.ŠkodaOctavia,ev.č.U.,výrobnéhočíslaAčímtaktospôsobili
škodu pre držiteľa vozidla T.. L. B. vo výške 5.220,66 € a pre N. U., a.s. Q. škodu vo výške 9.596,52 €
a T. Q. po tom na presne nezistenom mieste v Košiciach odovzdal L. V. doplatok 5.000,- €, ktoré mal
od T.. L. K.,

3/ obvinený T.. L. K. v presne nezistený deň v období medzi 6. februárom až 3. aprílom 2009 na
presne nezistenom mieste oslovil T. Q. s požiadavkou vzbudiť strach u I.. T. R., U.. a tomuto akokoľvek
poškodiť ako odplatu za to, že mu spôsobuje problémy na daňových úradoch pri uplatňovaní nárokov
na nadmerný odpočet DPH a z toho dôvodu T. Q. v presne nestotožnenom bistre v Košiciach oslovil
L. V. s tým, aby mu bolo poškodené motorové vozidlo alebo iný majetok, s čím L. V. súhlasil a to za

finančnú odplatu 10.000,- €, kde pri ich ďalšom stretnutí prevzal od T. Q. 5.000,- €, ktoré tento mal od
T.. L. K. a T. Q. mu odovzdal aj ďalšie údaje, a to adresu bydliska I.. T. R., U.. a evidenčné číslo jeho
motorového vozidla, ktoré v tom čase používal, po čom doposiaľ neznámy páchateľ v nočnej dobe zo
dňa 20. mája 2009 na 21. mája 2009 nezisteným spôsobom umiestnil do priestorov dvora rodinného
domu I.. T. R., U.., nachádzajúceho sa vo F. F., mestskej časti B., na ulici T. č. XX nástražný výbušný

systém pozostávajúci zo zápalnice, zážihovej rozbušky a trhaviny Tritol o hmotnosti cca 100 g, ktorý
explodoval na betónovej dlažbe vo dvore uvedeného domu vo vzdialenosti 2 m od brány garáže v mieste
splaškového kanalizačného odpadu, kde explóziou bol spôsobený kráter o priemere 10 cm, pričom k
zraneniu osôb nedošlo a bola spôsobená škoda na zámkovej dlažbe a kanále vo výške 110,- €, pričom
T. Q. ešte pred týmto umiestnením nástražného výbušného systému odovzdal na presne nezistenom

mieste v Košiciach L. V. doplatok 5.000,- €, ktoré mal od T.. L. K.,

za čo mu bol podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 a §
42 ods. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov 6 mesiacov, pre výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 41T/53/2012 zo dňa 19.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1To/12/2015 zo dňa 27.10.2016, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so

zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za zločin podľa § 155 ods. 1,
2 písm. a/, c/ Tr. zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

N. U. a.s. škodu vo výške 9.596,52 eur a spoločnosti N. C. a.s. škodu vo výške 7.677,55 eur a podľa
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku bol poškodený T.. L. B. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný, prokurátor proti výroku o treste v neprospech

obžalovaného a poškodený T.. M. B. proti výroku o náhrade škody v zákonnej lehote taktiež v
neprospech obžalovaného. Obžalovaný svoje odvolanie vzal však dňa 31.07.2017 účinne späť, o čom
bolo rozhodnuté postupom podľa § 312 od. 4 Tr. poriadku dňa 05.09.2017 predsedom senátu.Prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal na to, že v rámci individualizácie trestu je potrebné prihliadať
aj na ustan. § 34 ods. 4 Tr. zákona a to okrem kritérií, na ktoré poukázal súd v rámci odôvodnenia
rozsudku, osobitne v tomto prípade aj na spôsob spáchania činu, jeho následok a pohnútku konania

obžalovaného. Motív konania obžalovaného v skutku 3/ rozsudku, ktorý obžalovaný spáchal vo vzťahu
k poškodenému I.. J. R., je totožný ako bol zistený aj v prípade skutku, pre ktorý bol obžalovaný T..
M. K. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/53/2012 z 19.12.2014
a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2016 na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 1To/12/2015. Obžalovaný T.. M. K. bol v uvedenom trestnom konaní uznaný za vinného ako

hlavný organizátor fyzického útoku na poškodeného I.. R., pričom sa jednalo o skutok spáchaný formou
organizovanej skupiny. Motívom tohto útoku tak, ako to vyplýva z citovaných rozhodnutí okresného
súdu a krajského súdu bolo to, že I.. J. R. ako pracovník daňového úradu zadržiaval doklady potrebné
k vyplateniu nadmerných odpočtov vo vzťahu k obžalovanému. Obidva skutky ďalej spája aj spôsob
ich vykonania prostredníctvom spoluobžalovaného T. Q., ktorý bol rovnako už právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/53/2012 z 19.12.2014 na trest odňatia slobody vo

výmere 5 rokov nepodmienečne a je obžalovaný aj v tejto trestnej veci. Takáto spojitosť skutkov,
motívu a spôsobu ich spáchania, ktorý vykazuje znaky charakte-ristické pre organizovaný zločin, zvyšuje
závažnosť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba v tejto trestnej veci. Je zrejmé, že tento skutok
predstavoval len varovanie pre poškodeného pred tým, ako bol vo vzťahu k nemu zorganizovaný fyzický
útok.Zaspáchanýskutokzákondovoľujeuložiťvzmysle§245ods.2Tr.zákonatrestodňatiaslobodyna

6 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému T.. M. K. bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona a priťažujúca okolnosť podľa § 36 písm. h/ Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
podľa jeho názoru je dôvodné uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov, a preto
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby krajský súd vo veci sám rozhodol a
sprísnil trest obžalovanému.

Poškodený T.. L. B. v prvom rade citoval rozsudok okresného súdu v tom smere, že ho ako poškodeného
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie s odôvodnením, že sú pochybnosti o výške
náhradyškody.Podľajehonázoruokresnýsúdpochybilprirozhodovaníojehonárokunanáhraduškody,
pretože nesprávne vyhodnotil dôkazy a výrok o náhrade škody tak považuje za zmätočný a nezákonný.

Nárok na náhradu škody si uplatnil v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného vedeného pod ČVS:
PPZ-89/NKA-PP-VY-2012 dňa 01.07.2013 včas a riadne. Súd pri hodnotení uplatneného nároku si
nesprávne prečítal vyplatenie výšky poistného, resp. komu bolo poskytnuté plnenie a nezohľadnil ani
skutočnosť, že akontácia z jeho strany pri kúpe druhého motorového vozidla bola ním vyplatená N.
C. v čiastke 6.555,- eur. Preto má za to, že rozhodnutím súdu pôjde o duplicitné plnenie v prospech

spoločnosti N.. Vo vzťahu k prvému osobnému motorovému vozidlu bola znalcom vyčíslená škoda na
osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia ev. č. U. vo výške 9.056,00 eur, pri druhom motorovom
vozidle zn. Škoda Octavia ev. č. U. vo výške 9.596,52 eur. Z vyúčtovania N. C. z 01.10.2009 vyplýva, že
N. Poisťovni bola vyplatená čiastka 7.298,90 eur a jemu čiastka 2.377,34 eur z celkovej sumy akontácie,
ktorá bol 6.555,- eur, teda rozdiel predstavuje sumu 4.177,66 eur. Odťahom vozidla mu vznikla škoda

vo výške 300,- eur a náklady spojené s predčasným ukončením leasingu vo výške 743,- eur. Celková
škoda pri druhom motorovom vozidle je tak vo výške 5.220,66 eur. Vyčíslenie celkovej výšky náhrady
škodyje14.276,66eurvprospechpoškodeného.Spoukázanímnavyššieuvedenépretonavrhol,keďže
nárok na náhradu škody si uplatnil riadne a včas, aby odvolací súd zaviazal obžalovaného k náhrade
v trestnom konaní.

Na podklade podaných odvolaní prokurátorom a poškodeným T.. M. B. ako osobami na to oprávnenými
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,

prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku a zistil, že odvolanie poškodeného T.. M. B. je čiastočne dôvodné a odvolanie
prokurátora je neopodstatnené.

Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku,

či toto netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok
zrušiť. V rámci prieskumu bolo zistené, že obvinený po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinným zo
spáchania skutku a po prijatí jeho vyhlásenia mal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré sa vykonávali
vo vzťahu k výroku o treste a k náhrade škody, pričom v práve záverečnej reči a posledného slova moholpredniesť argumenty týkajúce sa predovšetkým ukladania trestu a rozhodnutia o uplatnených nárokoch
na náhradu škody, keďže výrok o vine so zreteľom na prijatie vyhlásenia obžalovaného už nebol zásadne
ovplyvniteľný.

Vzhľadom k tomu, že vyhlásenie o vine obžalovaného k žalovaným skutkom bolo prijaté a odvolania
procesných strán boli obmedzené len na výroky o treste a náhrade škody, odvolací súd svoju pozornosť
zameral na tieto namietané výroky.

K výroku o treste:

Konajúci súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu prihliadal na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.
j/ Tr. zákona, pretože obžalovaný T.. M. K. pred spáchaním prerokúvanej trestnej činnosti viedol riadny
život, ktorá skutočnosť plynie z odpisu registra trestov a tiež z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
41T/53/2012 zo dňa 19.12.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spolupáchateľstva zločinu

ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 155 ods. 1, 2 písm. a/, c/ Tr. zákona spáchaného v dobe od leta
2009 do 07.11.2009. Z uvedeného plynie, že prerokúvaná trestná činnosť bola spáchaná skôr, ako bol
spáchaný zločin ublíženia na zdraví obžalovaným.

Obžalovanému bola priznaná i priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, t. j. že sa trest

ukladal za viac trestných činov. Odvolací súd k priznaniu tejto priťažujúcej okolnosti uvádza, že pokiaľ by
sa trest ukladal za použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona, postup konajúceho súdu by bol správny.
Vzhľadom však na skutočnosť, že trest bol obžalovanému ukladaný za zločin a prečin, je namieste
požitie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona. Pokiaľ sa trest ukladá iba za dva trestné činy, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami, priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.

zákona nemožno aplikovať, pretože dochádza k porušeniu zásady „ne bis in idem“ stanovenej v § 38
ods. 1 Tr. zákona v dôsledku použitia tej istej okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Konajúcisúdtiežprihliadalnaskutočnosť,žeobžalovanývovzťahukterazprerokúvanejtrestnejčinnosti
urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo prijaté, avšak nepriznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/

Tr.zákona,keďžespáchanietýchtoskutkovúprimneneoľutoval.Nepriznanietejtopoľahčujúcejokolnosti
považuje odvolací súd za správne aj z toho dôvodu, že trest sa ukladal aj za ďalšiu trestnú činnosť,
ku ktorej sa obžalovaný nepriznal. Pre priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti je nevyhnutné, aby
páchateľ, ktorému sa trest ukladá za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, sa priznal k všetkým trestným činom,
za ktoré sa mu trest ukladá. V danom prípade uvedené zákonné podmienky splnené neboli.

Z dôvodov odvolania prokurátora vyplýva, že tento sa odvolaním domáhal sprísnenia uloženého
súhrnného trestu odňatia slobody z výmery 6 a 1 roka na 7 rokov a to najmä s poukázaním na motív
konania a trestnú sadzbu, ktorú zákon ustanovuje za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
2 Tr. zákona v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov s prihliadnutím aj na spôsobenú škodu uvedeným

trestným činom.

V súvislosti s prezentovaným motívom konania vo vzťahu ku skutku 3/ je potrebné súhlasiť s
prokurátorom, že na prerokúvanú trestnú činnosť nadväzovala ďalšia trestná činnosť obžalovaného vo
veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/53/2012, v ktorej motívom konania obžalovaného bola odplata

za zadržiavanie dokladov poškodeným I.. R. pri priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorá skutočnosť
ale bola zohľadnená pri právnom posúdení skutku ako kvalifikačného momentu podľa § 140 písm. b/
Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu súdy vychádzajú zo základných zásad ustanovených v § 34 Tr. zákona, v ktorom je

upravený nielen účel trestu, ale aj základné atribúty, na ktoré súdy prihliadajú pri rozhodovaní o treste.
Medzi ne nesporne patria okolnosti spáchania trestného činu, pomery a možnosti nápravy páchateľa,
štádium, do ktorého došlo spáchanie trestného činu, či miera účasti páchateľa na protiprávnom konaní.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa ods. 5 písm. b/ citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u
organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom
trestnom čine.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

V posudzovanom prípade správne postupoval konajúci súd, ak trest ukladal podľa § 155 ods. 2 Tr.
zákona, keďže tento je z trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným najprísnejšie trestným
a zákon zaň ustanovuje uloženie odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov. V zmysle sprísňovacej
zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, čo
potom zodpovedá upravenej trestnej sadzbe na 5 rokov až 16 rokov. Ak by sa nepriznala priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona z dôvodov už vyššie spomenutých, v tom prípade pri prevahe

poľahčujúcichokolnostipodľazmierňovaciehoustanovenia§38ods.3Tr.zákonabybolatrestnásadzba
po ďalšej úprave v rozmedzí od 5 rokov do 12 rokov 4 mesiacov, v rámci ktorej mal konajúci súd ukladať
trest. Pri použití ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní súhrnného trestu a pri rovnakom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba nemení. Na základe uvedeného potom možno
konštatovať, že trest odňatia slobody bol uložený v zákonnej sadzbe. Uložený trest konajúcim súdom

je tak v zákonom stanovenej trestnej sadzbe.

Je faktom, že obžalovaný bol v prerokúvanej veci uznaný vinným z pokračovacieho prečinu
poškodzovania cudzej veci vo forme účastníctva ako objednávateľa podľa § 21 ods. 1 písm. c/ k § 245
ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona za tri skutky so spôsobením škody v celkovej výške 23.983,18 eur, čo

je pri hornej hranici zákonom definovanej väčšej škody, na čo poukázal prokurátor a na ktorú okolnosť
bolo potrebné prihliadať pri ukladaní súhrnného trestu.

V neposlednom rade je potrebné pri ukladaní trestu brať do úvahy aj to, že obžalovaný pred spáchaním
trestnej činnosti, za ktorú bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, viedol riadny život, čo možno

vyvodiť z odpisu registra trestov, na ktorú skutočnosť bolo potrebné prihliadať najmä so zreteľom na
hodnotenie jeho možnosti napraviť sa.

Významným faktorom pri ukladaní trestu obžalovanému je aj jeho vyhlásenie, že je vinným zo spáchania
skutkov, v dôsledku čoho sa obžalovaný vzdal práva na spravodlivý proces ohľadne viny. Túto

skutočnosť vzal do úvahy aj konajúci súd, čo plynie z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia odvolací súd uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
6 rokov 6 mesiacov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vyhodnotil ako trest primeraný, zodpovedajúci
všetkým zisteným okolnostiam prípadu a možnostiam nápravy obžalovaného, keďže ide o jeho prvé

odsúdenie. Trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, čo v prípade prvýkrát odsúdeného páchateľa možno vyhodnotiť ako trest dostatočne
prísny, zabezpečujúci nielen individuálnu, ale aj generálnu prevenciu.

Z pohľadu uvedeného potom sprísnenie trestu obžalovanému o pol roka podľa názoru odvolacieho súdu

je bezvýznamným k celkovej dĺžke trvania už uloženého súhrnného trestu a nemožno ho posudzovať
ako ukladanie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov za teraz prerokúvaný prečin, pretože ide
o ukladanie trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorom je potrebné posudzovať všetky zákonné
atribúty ako keby sa trest ukladal naraz v jednom konaní. Práve preto odvolací súd po zhodnotení
všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného, vrátane jeho možnosti nápravy, vyhodnotil odvolanie

prokurátora ako nedôvodné.

Vo vzťahu k zisteným chybám vo výroku o treste, ktoré sú vyššie rozvedené, odvolací súd ešte
poznamenáva, že vzhľadom na ukladanie trestu odňatia slobody konajúcim súdom v rozmedzí trestnej
sadzby od 5 rokov do 12 rokov (za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona pri priznaní priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona), čo je oproti zákonnej trestnej sadzbe po jej úprave od 5 rokov do
12 rokov 4 mesiace minimálny rozdiel a skutočnosť, že nesprávne použitie zákonných ustanovení ani
namietané nebolo, odvolací súd uzavrel, že išlo by iba o formálnu nápravu chýb, pretože ich nápravouby sa zásadným spôsobom postavenie obžalovaného nezmenilo. Tieto dôvody potom viedli odvolací
súd k záveru, že zrušenie výroku o treste a opätovné rozhodovanie o ňom nie je nevyhnutné.

Zákonu zodpovedajúcim je aj zrušenie výroku o treste, vo vzťahu ku ktorému sa ukladal súhrnný trest.

Výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
pretože obžalovaný pred spáchaním prerokúvaných skutkov, resp. pred spáchaním skutkov, za ktoré

sa mu ukladal trest, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

K výroku o náhrade škody:

Zo skutkových zistení v bode 1/ napadnutého rozsudku vyplýva, že podpálením motorového vozidla
ev. č. U. bola poškodenému T.. M. B. spôsobená škoda vo výške 9.056,- eur. Zo skutkových zistení
uvedených pod bodom 2/ výroku o vine je zrejmé, že podpálením motorového vozidla zn. Škoda Octavia
ev. č. U. bola spôsobená škoda N. U. a.s. Q. vo výške 9.596,52 eur a pre držiteľa vozidla T.. M. B. škoda
vo výške 5.220.,66 eur, ktorú poškodený T.. B. žiadal uhradiť. Nárok na náhradu škody si poškodený

uplatnil v prípravnom konaní riadne a včas, čo je zistiteľné z jeho výpovedí zo dňa 01.07.2013.

Uplatňované odvolacie námietky poškodeným vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej mu konaním
popísaným v skutku 1/ vo výroku o vine považoval odvolací súd za oprávnené a stotožnil sa s nimi.
Ak ustálené skutkové zistenia majú oporu v zabezpečených dôkazoch v prípravnom konaní, okrem

iného aj v znaleckom posudku z odboru cestnej dopravy, zo záverov ktorého plynie všeobecná hodnota
vozidla ku dňu jeho poškodenia vo výške 9.056,- eur a preukazujú škodu čo do základu a jej výšky bez
pochybností, tak tieto sú potom podkladom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného v tejto
časti.

Ohľadne uplatnenej škody vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu v skutku 2/ vo výroku o
vine odvolací súd uvádza, že škoda čo do základu je založená na protiprávnom konaní, avšak výška
škody spôsobená poškodenému je pochybná minimálne tým, že nie je možné na podklade dôkazov
vo vyšetrovacom spise dospieť k bezpečnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku v celom
rozsahu. Je to dané najmä tým, že z finančného vyúčtovania zmluvy E./XXXXXXX a zmluvy o prevode

vlastníckeho práva č. S./. medzi poškodeným T.. B. a spoločnosťou N. C. a.s. a následne faktúr nie
je možné ustáliť, z čoho pozostáva a ako bol vypočítaný nimi uplatnený nárok, a teda či uplatnené
plnenie voči poškodenému nepredstavuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
(napr. zmluvná pokuty, úrok) a teda v prvom rade či vzťah medzi dodávateľom a poškodeným je vzťahom
spotrebiteľským. Rovnaký záver je možné ustáliť aj pri uplatnení nároku na predčasné náklady pri

ukončení leasingovej zmluvy voči poškodenému. Dôležitým sa javí tiež zistenie, či poškodený niečo
na úver už zaplatil a či toto plnenie nebolo dodávateľom započítané na úroky Až po vyriešení týchto
otázok, ktorých dokazovanie presahuje rámec trestného konania, bude možné ustáliť skutočnú škodu,
ktorá poškodenému na motorovom vozidle v skutku 2/ vznikla, keďže poškodený si uplatňuje aj náhradu
týchto nákladov ako jemu vzniknutú škodu. Z uvedeného potom plynie záver, že škoda o uplatnenom

nároku nebola dokázaná.

S poukázaním na vyššie rozvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd uzavrel, že odvolanie
poškodeného T.. M. B. je čiastočne dôvodné, a preto na jeho podklade zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o náhrade škody v časti týkajúcej sa tohto poškodeného a vo veci na podklade dôkazov

zabezpečenýchvprípravnomkonanírozhodolsámtak,žepodľa§287ods.1Tr.poriadkuobžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenému T.. M. B. škodu vo výške 9.056,- eur a podľa § 288 ods. 2 Tr.
poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody tohto poškodeného odkázal na civilný proces. Možnosť
zaviazať obžalovaného k náhrade škody je v posudzovanom prípade založená na solidárnom princípe
plnenia z dôvodu spôsobenia škody protiprávnym konaním viacerých osôb.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu poškodeného a odvolanie
prokurátora zamietol ako nedôvodné.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.