Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204257
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815204257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerove a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Q.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Q. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara -
Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému
spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6,
o zaplatenie 1.365 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 7C/196/2015-79 zo dňa 4. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.365 eur spolu
s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 22.8.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vychádzal z toho, že medzi stranami nebola sporná okolnosť uzavretia poistnej zmluvy, na
základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, rovnako ani výška denného odškodného v prípade úrazu a
napokon ani skutočnosť, že žalobca písomne oznámil poistnú udalosť s odstupom 6 mesiacov. Spornou

ostala dĺžka liečenia žalobcu v súvislosti s úrazom a okolnosť, či boli splnené podmienky pre krátenie
poistného žalovaným v zmysle § 799 ods. 3 OZ.
2.V opísanej spojitosti súd prvej inštancie pri posudzovaní bodu 12 ods. 2 (správne 12 bod 5 -
pozn. odvol. súdu) všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie, zdôraznil, že je potrebné
rešpektovať kogentný charakter ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. Hoci si teda zmluvné strany v poistnej
zmluve dohodli možnosť zníženia poistného plnenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich
poistenému z § 799 ods. 1 OZ, takáto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, t.j. sankcia v podobe

zníženia nastupuje len za predpokladu kumulatívneho splnenia oboch zákonných podmienok. Rozvinúc
uvedené, žalovaný znáša dôkazné bremeno ohľadne splnenia oboch predpokladov a to vedomého
porušenia povinnosti oznámiť včas vznik poistnej udalosti ako aj skutočnosti, že práve porušenie tejto
povinnosti spôsobilo vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaný však podľa
okresného súdu nepreukázal, že by oneskorené ohlásenie poistnej udalosti spôsobilo vznik poistnej
udalosti (čo zrejme nebolo možné, pretože poistnou udalosťou bol úraz žalobcu) a ani skutočnosť,
že oneskorené hlásenie poistnej udalosti prispelo k zväčšeniu rozsahu jeho následkov. Neponúkol

totiž žiadne konkrétne dôkazy, len bez bližších súvislostí uviedol, že oneskorené ohlásenie úrazu
žalobcom zabránilo predvolať ho k svojmu posudkovému lekárovi, ktorý mohol preveriť oprávnenosť
práceneschopnosti a jej trvania. Okrem toho, z oznámenia poistnej udalosti, ktoré dňa 11.3.2014 žalobca
doručil žalovanému na tlačive vydanom poisťovňou, súd zistil, že na druhej strane tohto tlačiva sanachádza časť, ktorú vyplňuje ošetrujúci lekár poistenca a jedným z požadovaných údajov je trvanie
práceneschopnosti v dôsledku liečenia úrazu. Zo samotného obsahu tohto tlačiva, ktoré vydal žalovaný,
teda vyplýva, že ho možno vyplniť až po skončení práceneschopnosti. Preto nie je možné pričítať na

ťarchu žalobcu, že vedome porušil povinnosť včas ohlásiť poistnú udalosť žalovanému. Okrem toho
MUDr. B. v správe ošetrujúceho lekára potvrdil, že skutočná doba nevyhnutného liečenia úrazu bola
od 8.9.2013 do 15.1.2014, t.j. 18 týždňov, pričom z tejto správy je tiež zrejmé, že lekár sa vyjadril k
dĺžke liečenia úrazu, nie iných (nesúvisiacich) ochorení. Doba práceneschopnosti v dôsledku úrazu
žalobcu vyplýva z lekárskej správy jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. O., ktorá potvrdila, že dôvodom

práceneschopnosti žalobcu od 9.9.2013 do 1.2.2014 bol úraz zo dňa 8.9.2013 a liečenie následkov tohto
úrazu, pričom prípadná iná súbežná choroba počas uvedenej práceneschopnosti podľa dostupných
záznamov v zdravotnej dokumentácii aj od lekára špecialistu, ktorý úraz liečil, nemala vplyv na dĺžku
trvania práceneschopnosti následkom uvedeného úrazu.
3.Okrem rozporu (čl. 12 bod 5 všeobecných poistných podmienok) s kogentnou úpravou § 799 ods.
3 OZ okresný súd dospel k záveru o neplatnosti tohto ustanovenia aj z dôvodu, že poistná zmluva

má charakter spotrebiteľskej zmluvy a dotknuté ustanovenie je neprijateľnou podmienkou. Umožňuje
totiž poisťovni bez akýchkoľvek kritérií znížiť poistné plnenie a ponecháva na ľubovôli poisťovne,
či toto zníženie poistného plne uplatní voči jednotlivým poisteným a v akej miere. Inými slovami
umožňuje poisťovni, aby sa voči poisteným správala za rovnakých okolností inak, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4.Na základe opísaného súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nepreukázal splnenie predpokladov
na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ, preto mu uložil povinnosť doplatiť poistné
plnenie vo výške 1.365 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, keďže sa žalovaný voči žalobcovi
dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Z listu žalovaného je zrejmý okamih ukončenia

vyšetrovania poistnej udalosti, pričom poistné plnenie bolo splatné do 15 dní, t.j. do 21.8.2014. Súd preto
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania počnúc nasledujúcim dňom - 22.8.2014.

6.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že tento procesný
nárok priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.

7.Napokon, v poslednom výroku súd prvej inštancie uložil poplatkovú povinnosť v sume 81,50 eur
žalovanému, nakoľko spotrebiteľ je oslobodený od súdneho poplatku a súd jeho žalobe vyhovel (§ 2
ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov).

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe zamietnutia žaloby. Zopakoval, že ku kráteniu poistného došlo na základe neskoro ohlásenej
poistnej udalosti a to s odstupom času až 6 mesiacov. Vzhľadom na tento časový odstup od úrazu
žalovaného, nemal možnosť zabezpečiť predvolanie žalobcu na lekárske vyšetrenie k posudkovému

lekárovi pre zistenie a posúdenie rozsahu nárokov na poistné plnenie. V tejto situácii si už len mohol
vyžiadať výpis z účtu poistenca zo zdravotnej poisťovne, z ktorého zistil, že žalobca sa podroboval aj
ďalším vyšetreniam a liečbe v dôsledku iných ochorení, ktoré nemali nič spoločné s úrazom žalobcu.
Na základe toho žalovaný priznal plnenie v rozsahu 5 týždňov. Zároveň zohľadnil vyjadrenie odborného
lekára, že daný úraz si vyžaduje priemernú dobu liečenia 5 týždňov, pričom MUDr. B. v lekárskej správe

na otázke, či došlo k predĺženiu priemernej doby liečenia v dôsledku komplikácii, uviedol, že nie. Žalobca
teda nesplnil zákonnú povinnosť nahlásiť poistnú udalosť bez zbytočného odkladu. Z tohto dôvodu
žalovaný krátil poistné plnenie.
9.Ďalej odvolateľ uviedol, že súd zrejme nesprávne uviedol odkaz na článok 12 bod 2 všeobecných
poistných podmienok, nakoľko správne sa má jednať o článok 12 bod 5. Podľa odvolateľa predmetný

článok nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 OZ a súčasne je plne v súlade s § 799 ods. 2 OZ.
Nesúhlasil so záverom o nepreukázaní, že oneskorené ohlásenie prispelo k zväčšeniu rozsahu škody,
nakoľko takýmto postupom žalobca neumožnil možnosť zabezpečiť predvolanie na lekárske vyšetrenie
k posudkovému lekárovi poisťovateľa pre riadne zistenie a posúdenie nároku na poistné plnenie. Dodal,
že podľa výpisu z účtu poistenca boli lekármi vykázané viaceré diagnózy, ktoré nemajú nič spoločné s

úrazom (napr. K 76.9, R 51, L 21, R 05, ZO 1.2, D 50.8) a tým mohlo dôjsť k nadmernému predĺženiu
práceneschopnosti žalobcu. Touto skutočnosťou sa však súd nezaoberal, neskúmal o aké konkrétne
diagnózy sa jedná a ani ich vplyv na priebeh a dĺžku práceneschopnosti žalobcu, napriek tomu, že
žalovaný na tieto skutočnosti poukázal. Žalovaný následne vychádzal z práceneschopnosti z priemernejdoby 5 týždňov doby liečenia, čo je 35 kalendárnych dní, t.j. 25 pracovných dní x 35 eur na deň.
Žalovaný má totiž (správne žalobca - pozn. odvol. súdu) poistené riziko denné odškodné v prípade
práceneschopnosti následkom úrazu a nie riziko denné odškodné následkom liečenia úrazu a choroby,

pričom pri vstupe do poistenia mal možnosť vybrať si z obidvoch rizík.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa s jeho odôvodnením a
zdôraznil, že nebolo preukázané, že by vytýkané porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov. Súčasne poukázal na skutočnosť (konštatovanú

okresným súdom), že z tlačiva vydaného žalovaným vyplýva, že je možné ho vyplniť až po skončení
práceneschopnosti.

11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219

ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

12. Hoci vo všeobecnosti možno súhlasiť s názorom odvolateľa, že oznámenie úrazu po 6 mesiacoch
je (minimálne) neštandardné, uvedené by malo/nadobudlo relevanciu za podmienky, ak by poistnou

udalosťou bol úraz. Odvolací súd však z určujúceho hadiska poukazuje na skutočnosť, že predmetom
pripoistenia (poistná zmluva na č.l. 5 spisu), ktoré je právnym základom posudzovaného/požadovaného
plnenia, je denné odškodné v prípade práceneschopnosti. Nespochybneným tiež v danej spojitosti
ostáva záver okresného súdu, v zmysle ktorého aj z tlačiva samotnej poisťovne vyplýva možnosť
oznámiť poistnú udalosť až po skončení práceneschopnosti. Ďalej vychádzajúc z definície pojmov, ako

ich (opäť samotný) žalovaný upravil v čl. 2 všeobecných poistných podmienok, poistnou udalosťou je
náhodná udalosť konkretizovaná v poistnej zmluve, na základe ktorej vznikla poisťovateľovi povinnosť
poskytnúť poistné plnenie. Z obsahu poistnej zmluvy, vrátane súvisiacich zmluvných dojednaní (č.l. 6
spisu) však nevyplýva, že poistnou udalosťou je úraz.

13.Zhrnúc opísané argumenty, skutočne nie je možné v neprospech poisteného vykladať (bez
výslovnej úpravy úrazu ako poistnej udalosti), že za svoju povinnosť považoval oznámenie ukončenia
práceneschopnosti. Opačný výklad zodpovedá len subjektívnemu presvedčeniu, resp. vôli žalovaného
a nevyplýva (tobôž explicitne) z príslušných ustanovení poistnej zmluvy, ktorej obsah (vrátane takto
nejasne zadefinovanej poistnej udalosti) navyše formuloval práve žalovaný.

14. Pokiaľ je zásadným argumentom odvolateľa možnosť predĺženia práceneschopnosti žalobcu z iných
dôvodov (než bol pracovný úraz), v konaní predložené lekárske správy takúto (hypotetickú) možnosť
neindukujú. Práve naopak, jednoznačným spôsobom vylučujú iný dôvod trvania práceneschopnosti
žalobcu.

15.Nadväzne je vecne správnym záver, že niet dôvodu pre krátenie poistného plnenia, nakoľko nie
sú splnené podmienky vyžadované v ustanovení § 799 ods. 3 OZ (nedošlo k vedomému porušeniu
povinnosti ani k vplyvu na vznik, resp. zvýšenie rozsahu následkov poistnej udalosti). Okresný súd teda
opodstatnene priznal poistné plnenie za preukázané obdobie práceneschopnosti žalobcu a v rozsahu

vyplývajúcom z poistnej zmluvy.

16.Opísané konštatovanie postačuje z hľadiska procesnej ekonómie pre potvrdenie napadnutého
rozsudku (irelevantné je chybné označenie posudzovaného ustanovenia súdom prvej inštancie ako čl.
12 bod 2, nakoľko je všetkým stranám zrejmé, o ktoré ustanovenie ide a čo je jeho obsahom). Nie je

preto potrebné zaoberať sa dôvodnosťou/správnosťou ďalšieho/samostatného záveru (okresného súdu)
o neprijateľnom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky.

17.Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Napadnutý rozsudok preto vo

veci samej potvrdil.

18.Následne odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnuté, ale
od meritórneho rozhodnutia závislé výroky o trovách prvoinštančného konania (okresný súd tu náležiteaplikoval zásadu úspechu v spore) a poplatkovej povinnosti (okresný súd správne vyhodnotil prenos
poplatkovej povinnosti na procesne neúspešného žalovaného).

19.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobcu v tomto štádiu konania
mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.