Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/147/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010868

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314010868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v trestnej veci obžalovaného O. Č., pre prečin sprenevery podľa § 213/,1,2
Trestného zákona samosudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. Č., L.. XX.XX.XXXX E. X., P. J. X., I.. I. XXXX/X

sa uznáva za vinného, že
dňa 9.3.2014 v meste D. uzavreli zmluvu označenú ako Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla
s objednávateľom S. O., v ktorej sa zaviazal obstarať osobné motorové vozidlo značky Š. M. X,X P. R.,
šedá metalíza, stav tachometra 171 000 km, rok výroby: 2004 za dohodnutú sumu 5.900,- Eur, pričom
pri podpise zmluvy mu poškodený S. O. zaplatil zálohu vo výške 1.300,- Eur, potom dňa 18.4.2014
obvinený odstúpil od zmluvy pre nemožnosť plnenia ale zálohu 1.300,- Eur vyplatenú pri podpise zmluvy
doposiaľ nevrátil, čím poškodenému S. O. spôsobil škodu vo výške 1.300,- Eur,

t e d a

si prisvojil vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden)
rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť nahradiť G. S. O., L..

XX.XX.XXXX E. N., D.M., C. XXX/XX škodu vo výške 1.300,- Eur, o d ô v o d n e n i e :

Na tunajší súd bola podaná obžaloba na obvineného O. Č., L.. XX.XX.XXXX pre prečin sprenevery podľa
§ 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Vo veci bol dňa 1.10.2014 vydaný trestný rozkaz, obvinenému doručený dňa 11.11.2014, ktorým bol
obvinený uznaný za vinného, bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a uložená povinnosť nahradiť škodu.
Obvinený voči trestnému rozkazu podal odpor a preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Dňa 18.5.2015 súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného O. Č..
Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, doručenie mal vykázané, lehota
bola zachovaná. Obžaloba mu bola doručená dňa 11.11.2014, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku,
bol upozornený na možnosť preštudovať spis a robiť návrhy na doplnenie vyšetrovania a na možnosť
vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Prokurátorka navrhla vykonať hlavné pojednávanie

v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup. Obžalovaný sa riadne
a včas neospravedlnil.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, vypočutím svedkov - poškodeného S. O., M. O. S. W. O., oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to:
- Úradný záznam OO PZ Sládkovičovo zo dňa 27.5.2014
- Záznam o prešetrovaní OO PZ Sládkovičovo zo dňa 26.6.2013
- Dohoda o zaplatení zálohy - objednávka vozidla - č. l. 54 - zo dňa 9.3.2013
- Odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.4.2013 - na č. l. 55

- Odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.4.2013 - na č. l. 56
- Kópia doručenky - č. l. 57 - zo dňa 7.5.2013
- Podací lístok - č. l. 58
- Odpis z RT - č. l. 59, 87
- Výpis z ÚEP - č. l. 60, 86

- Správa ÚPSVaR Zvolen - č. l. 61
- Správa Mesto Zvolen - č. l. 62
- lustrum Sociálnej poisťovne - č. l. 72, 88.

Obžalovaný O. Č. (č.l. 25) v prípravnom konaní odmietol vypovedať.

Svedok - poškodený S. O. (č. l.92-93 a 27 - 40 ) na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako
v prípravnom konaní, kedy uviedol, že dňa 7.3.2013 kontaktoval osobu O. Č. na základe inzerátu na
internetovej stránke www.bazos.sk , kde tento ponúkal na predaj vozidlo Š. M.,

X,X P.I, rok výroby: 2004, najazdené kilometre 171 000, za sumu 5.900,- Eur, ktoré by doviezol zo
zahraničia ale požadoval zálohu vo výške 1.300,- Eur. Dohodli sa, že si to rozmyslí a ozve sa mu, na
druhý deň mu volal, aby mu nadiktoval VIN číslo vozidla a že potom zaplatí zálohu ale Č. odpovedal, že
autobazár je už uzatvorený ale, že 9.3.2013 má cestu do Bratislavy a vie sa osobne zastaviť. 9.3.2013
prišiel Č. ku svedkovi domov, povedal čo a ako kontroluje na vozidlách, ako vyzerá celý proces dovozu

a že ak vozidlo nebude v dobrom stave nedovezie ho a vráti zálohu v plnej výške, čo je aj obsahom
podmienok „Dohody o zaplatení zálohy - objednávky vozidla“, kde sa Č. ako obstarávateľ zaviazal dodať
vozidlo najneskôr do 22.3.2013. Svedok mu vyplatil zálohu 1.300,- Eur, prítomný bol aj jeho otec M. O. S.
C. W. O.. Svedok kontaktoval obžalovaného telefonicky pretože sa zaujímal, či už vycestoval po auto do
zahraničia, obžalovaný mu však uviedol, že kvôli zlému počasiu vycestovať nemôže. O 5 dní ho svedok

kontaktoval znovu, ale obžalovaný auto stále nedodal, tentoraz z dôvodu, že mu zomrela mama, že
vybavuje veci ohľadom pohrebu, svedok to rešpektoval ozval sa až dňa 28.3.2013 ale obžalovaný poslal
sms správu, že vozidlo je na Slovensku, kontroly budú vybavené až o týždeň. Dňa 10.4.2013 svedok
opätovne kontaktoval telefonicky obžalovaného, ten mu nezdvíhal telefón, len odpísal, že je v Nemecku
a ozve sa ďalší deň. Toto nedodržal, preto mu svedok dňa 16.4.2013 poslal sms správu so žiadosťou o

poslanie fotografie vozidla, obžalovaný odpísal, že je v Rakúsku lebo mal jeho kolega poruchu. Svedokznova telefonoval obžalovanému dňa 18.4.2013 ten uviedol, že vozidlo vrátil do Nemecka a reklamoval
poruchu na spojke, svedok mu neveril preto sa dohodli na odstúpení od zmluvy a na vrátení zálohy
v plnej výške. Svedok prevzal dňa 22.4.2013 „odstúpenie od dohody o zaplatení zálohy - objednávky

vozidla“, ktoré mu zaslal obžalovaný a kde ho požiadal, aby mu svedok poslal číslo účtu, že pošle sumu,
ktorú prevzal ako zálohu. Svedok dňa 25.4.2013 tiež poslal odstúpenie od dohody a uviedol tam svoje
číslo účtu. Obžalovaný toto prevzal dňa 7.5.2013, avšak zálohu mu nevyplatil ani neposlal na účet,
svedka vôbec nekontaktoval.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že dohoda s obžalovaným znela tak, že bude vyplatená záloha za auto,

svedok tomu rozumel tak, že je to síce aj na náklady, ktoré budú s autom v zmysle na prenosné značky a
pod., avšak dohoda určite znela tak, že keď privezie obžalovaný auto bude doplatený zvyšok sumy do
5.900,- Eur a ak nedovezie auto zálohu celú vráti. Nebola dohodnutá žiadna iná odmena ani náhrada
nákladov spojených s obstarávaním auta, svedok to chápal, že keď auto obžalovaný nedovezie, nebude
mať predsa ani náklady s jeho obstarávaním. V žiadnom prípade nemenil svedok výber svojho auta,
teda nie je pravdou, čo uvádza obžalovaný v odôvodnení podaného odporu voči trestnému rozkazu.

Nikdy sa nebavili o tom, že by svedok chcel alebo že by zobral iné auto. Tých 1.300,- Eur to boli také
poplatky, ktoré sú spojené už s kúpou auta a s jeho reálnym dovozom. Nikdy v rozhovoroch ani v sms
správach obžalovaný neuviedol, že zálohu považuje za svoju odmenu alebo, že ju považuje za náhradu
svojich nákladov, ani neuvádzal, že by sa dohodli nejak inak a že tá zmluva bola s iným významom ako
ju chápe poškodený, všetko bolo len o tom, že auto dovezie. Od momentu, kedy prišlo k odstúpeniu od

zmluvy už sa nevedel obžalovanému dovolať, až na polícii, kedy bol predvolaný OO PZ Sládkovičovo,
vtedy sa obžalovaný vyjadril k vráteniu zálohy, vtedy povedal, že vráti zálohu, doposiaľ sa tak nestalo.
Nie je pravda, že obžalovanému dával pokyn dvakrát na vycestovanie do Nemecka. Tak ako už uvádzal
v prípravnom konaní, keď svedok požadoval fotku, obžalovaný uvádzal, že musí ísť vrátiť auto do
Nemecka lebo má niečo so spojkou, pritom sám povedal, že auto nezoberie, keď nebude dobré.

Svedok M. O. ( č.l. 94) na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá len toľko, že keď bol obžalovaný
u nich, stále pýtal zálohu, a vysvetľoval, že nejde to vybaviť tak rýchlo a koľko je s tým papierovačiek,
svedok nebol účastný dohodovania sa jeho syna s obžalovaným, nevie sa vyjadriť aké podmienky si
presne dohodli ale peniaze čo obžalovaný pýtal mali byť peniaze, ktoré odpočíta z ceny, ktorú mu za auto

zaplatia, keď ho dovezie. Jemu sa zdal hneď trochu podozrivý, stále len pýtal peniaze a nepozdávalo sa
mu ako stále hovoril o tom, že sa to nedá rýchlo vybaviť a čo všetko s tým súvisí. Už si teraz nepamätá
dokedy mal auto priviesť ani nevie povedať čo bolo uvedené v odstúpení od dohody. Rozumel, že tá
záloha 1.300,- Eur aj keď sa svedkovi zdala veľmi veľká, je na to, že keď obžalovaný príde do Nemecka
vybaví potrebné veci, pečiatky, papiere. Nebol tak prítomný, keď sa syn s obžalovaným dohadovali, že

by vedel o všetkom na čom sa dohodli ale pri čom bol, z toho mu nevyplynulo, že by si dohodli nejakú
odmenu alebo preplatenie nákladov. Vnímal to tak, že ich oklamal, nechali sa nachytať.

Svedkyňa W. O. (č.l. 94, 41 - 46) na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní potvrdila
slová svedka - poškodeného, teda svojho syna S. ako aj svedka M. O.. Potvrdila, že obžalovaný im

vysvetlil ako dováža autá a uviedol, že ak vozidlo nebude v top stave, nedovezie ho a zálohu vráti v
plnej výške. Keďže obžalovaný vystupoval veľmi presvedčivo a solídne, syn vyplatil zálohu vo výške
1.300,- Eur, potvrdila tiež slová svojho syna o viacnásobnom kontaktovaní obžalovaného, pričom začali
byť nervózni, keď obžalovaný dovoz odkladal a najmä, keď sa neozýval v dohodnutých termínoch príp.
keď nezdvíhal mobil. Peniaze doposiaľ neprišli a preto podali trestné oznámenie.

Nepriamo usvedčujúcim, no rovnako trestnú činnosť obžalovaného objektivizujúcim dôkazom je dohoda
o zaplatení zálohy - objednávka vozidla ( č.l.54), z ktorej je zrejmé, že ju dňa 9.3.2013 uzatvoril O.
Č. ako obstarávateľ a S. O. ako objednávateľ, jej predmetom bol záväzok objednávateľa odkúpiť od
obstarávateľa tam uvedené motorové vozidlo za dohodnutú obstarávaciu cenu 5.900,- Eur. Zmluvné

strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí obstarávateľovi zálohu 1.300,- Eur za objednané motorové
vozidlo, obstarávateľ potvrdil prijatie finančnej zálohy podpisom na zmluve, obstarávateľ sa tiež zaviazal
dodaťvozidlodo22.3.2013avprípade,žesataknestane,jevzmluveuvedenápovinnosť obstarávateľa
vrátiť zálohu v plnej výške objednávateľovi v termíne najneskôr do 3 pracovných dní od dohodnutého
termínu dodania. Tiež sa zaviazal vrátiť zálohu v plnej výške v prípade, že vozidlo neprejde kontrolou

originality. Zo zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva, že by bola záloha určená aj na pokrytie nákladov
obstarávateľa pre prípad, že vozidlo nedovezie. Z úradného záznamu OO PZ Sládkovičovo zo dňa
27.5.2014 vyplýva, že bol obvinený predvolaný na výsluch, avšak odmietol vypovedať. Mimo zápisnice
uviedol, že nemá akým spôsobom vydokladovať cestu do Nemecka, nevie uviesť vodiča, s ktorým malbyť v Nemecku a tiež uviedol, že poškodenému uhradí v plnej výške zálohu, ktorú prevzal, aby sa vyhol
trestnému stíhaniu. Podľa záznamu o prešetrovaní (č. l. 52) OO PZ Sládkovičovo vyťažovaním osoby
O. Č. sa zistilo, že menovaný sa zaoberá dovozom a predajom vozidiel zo zahraničia. Potvrdil, že auto

mal doviesť z Nemecka, avšak dňa 18.4.2013 od uvedenej zmluvy odstúpil - podľa jeho slov z dôvodu,
že vozidlo už nebolo možné zabezpečiť, nakoľko sa predalo skôr ako stihol vycestovať do Nemecka, O.
Č. D.a mal vyjadril tak, že uvedenú zálohu vráti čo najskôr, nemohol tak dovtedy urobiť, nakoľko sa vrátil
zo zahraničia a mal starosti s vybavovaním pohrebu. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa18.4.2013 vyplýva,
že O. Č. odstupuje od „dohody o zaplatení zálohy - objednávka vozidla“ pre nemožnosť splnenia, ktorá

spočíva v tom, že nie je možné zabezpečiť požadované vozidlo. O. Č. zároveň požiadal o oznámenie
čísla účtu za účelom vrátenia sumy, ktorú prevzal ako zálohu. Podľa „odstúpenia od zmluvy zo dňa
25.4.2013“ S. O. potvrdzuje, že obdržal jednostranné odstúpenie od zmluvy, toto akceptoval z dôvodu,
že neprišlo k dodaniu objednaného vozidla, zároveň žiadal o vrátenie zálohy a uviedol číslo účtu. Podľa
potvrdenia o doručení zásielky prevzal O. Č. písomnosť (akceptáciu odstúpenia) dňa 7.5.2013.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov tak v celku ako aj jednotlivo,
dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a tento spáchal obžalovaný O. Č..

Súd pri ustaľovaní viny vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného a svedkov, ktorí zhodne

potvrdili, že prišlo k dohode s obžalovaným, ktorej predmetom bolo obstaranie vozidla v Nemecku a
za týmto účelom bola vyplatená záloha, ktorú obžalovaný prevzal. Obžalovaný síce nevypovedal ani
v prípravnom konaní, avšak aj z priamych aj z radu nepriamych dôkazov jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný po celý čas vystupoval tak, že uzatvorenie zmluvy nepopieral, nepopieral ani prevzatie
zálohy, avšak nedodržal dohodnutý termín dodania vozidla. Namiesto vysvetlenia, prípadne úpravy

dohody sa začal kontaktu s poškodeným ako objednávateľom vyhýbať, iniciátorom kontaktu musel byť
vždy poškodený. Zdôvodnenia obžalovaného prečo vozidlo nedoviezol a prečo nezdvíha telefón príp.
prečo sa neozýva sám, sa javia ako zjavne účelové a vyplýva z nich, že obžalovaný nemal úmysel
zálohu vrátiť.
Pokiaľ aj sprvu konal v úmysle najprv vozidlo zaobstarať, už od okamihu, kedy uplynul dohodnutý

termín dodania a najmä od okamihu, kedy sa dohodli s poškodeným na odstúpení od zmluvy je
zjavné, že nemienil svoj záväzok -vrátiť zálohu - dodržať. Toto potvrdzuje aj úradný záznam polície,
ktorá preverovala obranu obžalovaného v tom zmysle, že tento argumentoval, že mu vznikli náklady
s vycestovania do Nemecka (zrejme preto spomínal náklady, lebo si chcel za účelom náhrady týchto
nákladov zálohu ponechať), pričom však sám obžalovaný mal polícii uviesť, že cestu do Nemecka nevie

vydokladovať, nemá svedkov, nevie uviesť šoféra, s ktorým do Nemecka išiel.
V snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu zas naopak slovne deklaroval, že splní svoj záväzok a zálohu
vráti. O vrátení zálohy písal aj v “odstúpení od zmluvy“, avšak ani po oznámení čísla účtu poškodeným
tak nespravil a preto sa javí jeho konanie v inom svetle, teda, že to čo písomne alebo slovne deklaroval,
nemienil splniť, teda zálohu nemienil vrátiť. Nasvedčuje tomu aj jeho vyjadrenie sa v odpore voči

trestnému rozkazu resp. už aj vyjadrenie sa v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, kedy už
nebolo pravdou, že má záujem vrátiť zálohu. Podľa písomných vyjadrení obžalovaného a jednej z jeho
teórií malo byť vinou poškodeného, že mu vznikli náklady, pretože ho viackrát posielal do Nemecka
po vozidlo a mal meniť výberové kritériá. Poškodený toto jednoznačne poprel, tvrdenie poškodeného
podporili aj vyjadrenia svedkov. Obžalovaný po podaní trestného oznámenia začal popierať, že by v

uzatvorenej zmluve bolo dohodnuté vrátenie zálohy v prípade nedovezenia vozidla. Takéto konanie
obžalovaného, teda vyhýbanie sa kontaktu s poškodeným, odmietnutie vysvetlenia čo sa stalo, zmena
postoja, keď najprv vôbec nespochybňoval dojednané ustanovenia týkajúce sa vrátenia zálohy v prípade
nedodania auta, ale potom už v trestnom konaní v písomných prípisoch adresovaných vyšetrovateľovi
a súdu rozvíjal také teórie, ktorými sa snažil obhájiť svoj nárok na zálohu, súd vyhodnotil ako obranu,

snahuvyhnúťsatrestnémustíhaniu,asúdtakdospelkzáveru,žeobžalovanýsiprisvojilcudziuvec,teda
zálohu, ktorú bol povinný vrátiť poškodenému, nakoľko vozidlo nedodal bez zavinenia poškodeného.
Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nie je spreneverou; je ňou až vtedy, ak páchateľ
odmietne vec vrátiť, k čomu prišlo aj v tomto prípade, kedy obžalovaný odmietol vrátiť zálohu
poškodenému napriek splneniu podmienok na jej vrátenie. Túto si prisvojil, nakladá s ňou totiž ako s

vlastnou,tedaakososvojimifinančnýmiprostriedkami,anidobudúcnajejvrátenienepripúšťa(čomožno
usúdiť z jeho písomných vyjadrení).Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona „kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak
na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“.
Obžalovaný O.Ó. Č. ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu

trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, keď si prisvojil peňažnú zálohu, ktorú
bol povinný vrátiť inému, a tak mu spôsobil malú škodu.

Súd tak na rozdiel od obžaloby právne kvalifikoval skutok ako prečin sprenevery podľa §213 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko spôsobenou škodou je nevrátená záloha vo výške 1.300 eur, čo je škoda

malá ( prevyšujúca 266 eur), nie väčšia ( dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266 eur).
Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného súd vyhodnotil v súlade kritérií uvedených
v § 3 ods. 4 Trestného zákona. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti je určovaný hlavne významom
chráneného záujmu, dotknutého konaním obžalovaných, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane
vlastníctva veci.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanoveniach §§ 34 ods.
1 a 4, 38 ods. 2 Trestného zákona a to požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby tento ochránil
spoločnosť pred páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej a individuálnej
prevencie. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy a dospel k záveru, že

svoj výchovný a preventívny účel splní aj podmienečný trest odňatia slobody. Zo správy o povesti na
obžalovaného súd zistil, že obžalovaný do spáchania trestného činu bol jedenkrát súdne trestaný, a to
v roku 2006 pre trestný čin podľa § 250a odsek 1 Trestného zákona účinného k 24.6.2005, trestné
stíhanie bolo ukončené zmierom. V roku 2011 bol priestupkovo prejednávaný na úseku cestnej dopravy.
Súd pri ukladaní trestu nezistil ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, uložil preto podmienečný trest

na dolnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodený S. O. D. v adhéznom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.300,-
Eur , súd mu z titulu poskytnutej zálohy pri splnení podmienky na vrátenie tejto zálohy, túto priznal vo
výške 1.300,- Eur zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku v platnom znení.

Súdpreúplnosťeštepoznamenáva,žeposkončeníhlavnéhopojednávaniavykonanéhovneprítomnosti

obžalovaného boli do spisu založené podania obžalovaného, označené ako „vyjadrenie k trestnému
29T 147 2014-69-2013 Sládkovičovo“ - žiadosť o pridelenie advokáta (z dôvodu nemajetnosti) a žiadosť
o ospravedlnenie z pojednávania (tiež z dôvodu nemajetnosti) a námietka príslušnosti súdu (rovnako
z dôvodu nemajetnosti a nezákonnosti, pretože sa nedefinovalo, kde malo prísť k sprenevere). Jedno
podanie je od odosielateľa O. Č., jedno od O. Č.. Podľa oznámenia trestnej kancelárie boli tieto

predložené do trestnej kancelárie podateľňou o približne 10.15 hod., sudcovi boli predložené následne
po skončení hlavného pojednávania o približne 11.00 hod.. Z označenia dátumu a hodiny na prípisoch
boli tieto odosielané o 8.25 hod. a 8.32 hod dňa 18.5.2015. Hlavné pojednávanie bolo vytýčené na deň
18.5.2015 o 9.00 hod., obžalovaný prevzal predvolanie dňa 10.4.2015.
Aj keď je tak možné urobiť až po skončení hlavného pojednávania, po vynesení rozsudku, pri jeho

písomnom odôvodňovaní (vzhľadom na to, že sudca bol oboznámený s tým, že prišli takého podania
až po skončení hlavného pojednávania), súd túto informáciu - žiadosť o ospravedlnenie, nehodnotí ako
ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku, s ktorým by
bola spojená povinnosť súdu hlavné pojednávanie odročiť na iný termín. Súd pojednával v neprítomnosti
obžalovaného, lebo o jeho podaniach sa nedozvedel, a keďže boli odosielané tesne pred začiatkom

hlavnéhopojednávaniaanisanemoholdozvedieťvčas.Keďžeobžalovanýbolkuskutkuriadnevypočutý
v prípravnom konaní, bol upozornený na možnosť preštudovať spis a tiež na možnosť vykonať hlavné
pojednávanie v jeho neprítomnosti, rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s §
252 ods. 2 Trestného poriadku o tom, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.
Trestný poriadok nedefinuje pojem „dostatočné ospravedlnenie“. Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že

pôjde o vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone. Za vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone treba
považovať taký dôvod, ktorý je porovnateľný s významom úkonu, s následkami jeho nevykonania, a
potreboujehoopätovnéhonariadenia(napr.účasťnadôležitomobchodnomrokovaní,napohrebeblízkej
osoby, na inom významnom úkone štátneho orgánu, odchod na plánovanú a organizovanú dovolenkualebo neúčasti na úkone z preukázaných zdravotných dôvodov, či meškanie, alebo porucha dopravného
prostriedku pri ceste na úkon a pod.).
V posudzovanom prípade u obžalovaného O. Č. je otázkou, aký vážny dôvod ho viedol k odosielaniu

žiadostí a námietok niekoľko minút pred začatím hlavného pojednávania, keď sa o termíne hlavného
pojednávania dozvedel mesiac pred jeho začiatkom. Vychádzajúc z účelu trestného konania, zásady
rýchlosti konania a práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo obžalovaného vyjadriť sa
v konaní pred súdom k vykonaným dôkazom, čoho ďalším procesným dôsledkom je len výnimočnosť
možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Trestného

poriadku, avšak v situácii, kedy obžalovaný cielene až v deň termínu hlavného pojednávania tesne
pred jeho začiatkom poslal súdu v snahe zmariť hlavné pojednávanie a v konečnom dôsledku oddialiť
rozhodnutie voči jeho osobe, súd bol oprávnený na zabezpečenie plynulého priebehu súdneho konania
použiť inštitút pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.
Je vždy vecou obžalovaného, kedy a koho z osôb oprávnených na poskytovanie právnej pomoci formou
obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec svoje právo využije. Za túto

voľbu nesie zodpovednosť sám obžalovaný. Voľbou obžalovaného bolo žiadať o ustanovenie obhajcu
z dôvodu nemajetnosti (zároveň však aj bez podkladov preukazujúcich túto skutočnosť) tesne pred
hlavným pojednávaním. Rovnako súdu nevyplýva povinnosť prispôsobovať režim konania pred súdom a
jeho priebeh predstavám obžalovaného. Za včasnú voľbu obhajcu, prípadne žiadosť o jeho ustanovenie
nesie zodpovednosť samotný obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu ku Krajskému súdu v Trnave