Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3511207362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa

EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi:
M. N. (S.), D.. XX.X.XXXX, N. Z. H., O..F.. Š. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260 086, právne
zastúpené advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO 36 727
334, o zaplatenie 243,14 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 243,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 %

ročne zo sumy 2,23 Eur za obdobie od 4.9.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca a vedľajší účastník sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov
konania 16,50 Eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia 273,47
Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 25.08.2011 domáhal od odporcu zaplatenia 243,14 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2,23 Eur za obdobie od 4.9.2007 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Uviedol, že postúpením pohľadávky od Všeobecnej úverovej banky, a.s.
(ďalej VÚB) nadobudol pohľadávku voči odporcovi z nesplateného úveru. Následne odporca svoj dlh
z uvedenej pohľadávky uznal, preto navrhovateľ nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom. K tejto námietke tiež uviedol, že vedľajší účastník k takémuto úkonu
nie je oprávnený, pretože podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) sa na premlčanie prihliada
iba na námietku dlžníka, ktorým vedľajší účastník v tomto prípade nie je.

Odporca sa k návrhu nevyjadril. Návrh spolu s predvolaním na pojednávanie mu bol doručený v
súlade s § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), odročenie pojednávania nežiadal, svoju
neprítomnosť odporca neospravedlnil.

Vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej pochádza
uplatnené právo. Konkrétne porušenia práv spotrebiteľa však neuvádzal, pretože to vzhľadom na
námietku premlčania, ktorú vzniesol, považoval za nadbytočné. Za podstatnú však považoval aplikáciu

Občianskeho zákonníka v inak obchodnoprávnom úverovom vzťahu účastníkov, ktorej správnosť
podložil rozhodnutím NS SR. Pre prípad úspechu požadoval vedľajší účastník náhradu trov konania.
Vedľajší účastník súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnostiKeďže boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímzmluvyopostúpenípohľadávok,zmluvyoflexipôžičke,žiadosti
o pôžičku, všeobecných obchodných podmienok VÚB, výpisu z účtovných kníh VÚB, dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav:

Dňa 2.11.2006 uzatvorili VÚB a odporca Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej sa VÚB

zaviazala,žeposkytneodporcovi40.000Skaodporcasaichzaviazalsplatiťspolusúrokmiapoplatkami
v 60 mesačných splátkach po 1.035,42 Sk počnúč 12/2006 a končiac 11/2011. Z výpisu z účtovných kníh
VÚB bolo zistené, že k 31.8.2007 bola celková výška pohľadávky VÚB voči odporcovi z uvedenej zmluvy
45.626,66 Sk (1.514,53 €), z čoho 38.369,02 Sk predstavovala istina, 3.717,64 Sk úrok, 20 Sk úrok z
omeškania a 3.520 Sk dlžné poplatky. Splatnosť uvedeného dlhu bola dňa 13.8.2007. VÚB postúpila
pohľadávku na navrhovateľa ktorý vyzval odporcu na jej zaplatenie. Podľa vyjadrenia navrhovateľa

odporca 1.271,38 € z pohľadávky zaplatil. Nezaplatených ostalo 243,14 €, teda žalovaná istina.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo zistené, že dňa 7.4.2010 odporca
voči navrhovateľovi dlh zo zmluvy voči VÚB uznal do výšky 717,23 €. Tento záväzok sa zaviazal splatiť
v mesačných splátkach 65 €, počnúc 15.4.2010.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová

štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (VÚB) a
odporcom existoval právny vzťah založený zmluvou o úvere, na základe ktorého poskytol právny
predchodca navrhovateľa odporcovi peňažné prostriedky a odporca ich mal vrátiť a za ich poskytnutie

platiť dohodnuté úroky a poplatky. Odporca úver čerpal, no poskytnuté prostriedky a ani úrok ako odplatu
za ich poskytnutie právnemu predchodcovi navrhovateľa nezaplatil, s výnimkou čiastočnej úhrady, ktorú
navrhovateľ od celkového dlhu odpočítal. Takto odporcovi vznikol dlh voči právnemu predchodcovi
navrhovateľa,ktorýjepopostúpenípohľadávkydlhomvočinavrhovateľoviaodporcajepovinnýmutento
dlh zaplatiť. Uznaním dlhu vznikla vyvrátiteľná právna domnienka o existencii dlhu v uznanom rozsahu

v čase uznania. Uznaný rozsah dlhu presahuje rozsah dlhu uplatnený žalobou, preto súd vychádzal
z toho, že záväzok odporcu v žalovanom rozsahu trval a podrobnejšie rozsah a dôvody jednotlivých
zložiek uplatneného nároku neskúmal. Zánik dlhu v žalovanom rozsahu v konaní preukázaný nebol.

Vzhľadom na uznanie dlhu (a to dokonca pred uplynutím troch rokov odo dňa splatnosti (13.8.2007)),

došlo v súlade s citovaným ustanovením § 407 k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby, a
v čase podania návrhu preto nárok premlčaný nebol.

Keďže zaplatenie ani iný spôsob zániku žalovaného dlhu nebol v konaní preukázaný a nárok nie je
premlčaný, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a odporcu k povinnosti zaplatiť dlh zaviazal.

Pre úplnosť súd uvádza, že uznanie dlhu posudzoval podľa Obchodného zákonníka aj v tomto nesporne
spotrebiteľskom vzťahu. Povaha úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu totiž vyžaduje, aby sa táto
zmluva spravovala celou treťou časťou Obchodného zákonníka a nielen ustanoveniami o zmluvnom
type (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ môže vylúčiť

dispozitívnu úpravu tretej časti Obchodného zákonníka iba v prípade existujúcich zmluvných dojednaní
spotrebiteľskej zmluvy a nie v prípade práv vyplývajúcich priamo z kogentných ustanovení zákona, čo je
práve prípad uznania záväzku. Rozhodnutím NS SR v inej veci, ktoré na podporu svojej argumentácie
použil vedľajší účastník nie je súd v tejto veci viazaný. Napokon právna úprava OZ nie je oprotiObchodnému zákonníku pre spotrebiteľa vždy výhodnejšia. Napríklad práve v tomto prípade je pre
spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava uznania nepremlčaného dlhu Obchodného zákonníka, a to pre
menší rozsah predĺženia premlčacej doby. Práve takéto možnosti výhodnejšej úpravy Obchodného

zákonníka oslabujú argumentačnú silu rozhodnutia absolútne preferujúceho Občiansky zákonník, ktoré
citoval vedľajší účastník.

Čo sa týka navrhovateľom tvrdenej neprípustnosti námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka,
s týmto názorom sa súd nestotožňuje. I keď zákonné znenie gramatickým výkladom pripúšťa ako

oprávneného na vznesenie námietky premlčania iba dlžníka, je potrebné s prihliadnutím k účelu právnej
úpravy vedľajšieho účastníctva interpretovať pojem dlžník extenzívne a priznať účinné uplatnenie
námietky premlčania „za“ dlžníka i vedľajšiemu účastníkovi. To práve preto, že vedľajší účastník
vystupuje na podporu „svojho“ účastníka a námietka premlčania je jedným zo základných prostriedkov
obrany dlžníka s účinkami výlučne v jeho prospech. Zvlášť v prípade vedľajšieho účastníctva v
spotrebiteľskej veci je „pomoc“ účastníkovi dokonca jediným dôvodom vystupovania vedľajšieho

účastníka v spore a približuje sa tak svojim účelom zastúpeniu, pri ktorom o účinnom uplatnení námietky
premlčania zástupcom niet pochýb.

Vzhľadom na obchodnoprávnu povahu zmluvy o úvere rozhodol súd o úroku z omeškania podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade platí vyššie uvedený rozdiel medzi právom

vyplývajúcim zo zmluvy, ktoré je limitované právnou úpravou OZ a právom vznikajúcim zo zákona,
ktoré takúto korekciu ani v prípade spotrebiteľa nepozná. Keďže navrhovateľ uplatnil nárok na úrok z
omeškania, ktorý mu vznikol priamo zo zákona (Obchodného zákonníka) a nie zo zmluvnej podmienky,
nemožno tento nárok nijako korigovať ustanovením § 54 ods 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia
Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než
je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Začiatok omeškania bol v konaní preukázaný na
deň 14.8.2007 (výpis z účtovných kníh VÚB), a keďže navrhovateľ žiadal priznať tento nárok až od
4.9.2007 bol čo do obdobia úrok z omeškania plne dôvodný. Výška požadovaného úroku z omeškania

nepresahovala Obchodným zákonníkom stanovenú sadzbu, a tak súd aj čo do výšky úroku z omeškania
návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého patrí úspešnému navrhovateľovi
náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 € náhrada trov právneho zastúpenia 273,47
€ pozostávajúca z:

- odmeny za 3 úkony po 21,58 Eur (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu a účasť na pojednávaní dňa
28.6.2012),
- režijného paušálu 2 x 7,41 za dva úkony v r. 2011 a 1 x 7,63 Eur za úkon v roku 2012,
- náhrady za stratu času advokáta 76,32 Eur za 6 začatých polhodín (á 12,72 Eur) strávených cestou
na pojednávanie a späť v roku 2012,

- cestovných náhrad za cestu osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom
a späť na pojednávanie dňa 28.6.2012) vo výške 64,38 Eur (228 km x 0,183 Eur základnej náhrady
podľa Opatrenia č. 632/2008 + spotrebované PHM pri spotrebe 7,1 l/100km a cene nafty 1,40 Eur/l),
- DPH 45,58 Eur ako 20 % zo súčtu vyššie uvedených položiek 227,89 Eur,

Výškuodmenyzajedenúkonprávnejpomociurčilsúdpodľa§11ods.1Vyhl.č.655/2004Z.z.(Vyhláška)
a podľa 14 ods. 1 písm. a), b), c). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, o náhrade
cestovného podľa § 15 písm. a) Vyhlášky a o náhrade za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1
Vyhlášky. O dani z pridanej hodnoty rozhodol súd podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za predsúdnu upomienku, pretože náhrada trov
konania patrí iba za úkony bezprostredne súvisiace a nevyhnutné pre súdne konanie a upomienka
takýmto úkonom nie je.

K náhrade trov právneho zastúpenia zaviazal súd odporcu a zároveň i vedľajšieho účastníka spoločne a

nerozdielne, pretože vedľajší účastník má až na stanovené výnimky v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Tak ako aj jemu v prípade úspechu „jeho“ účastníka vzniká právo na náhradu trov konania,
tak je povinný znášať náhradu trov konania i v prípade neúspechu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľsiodporcaavedľajšíúčastníknesplniapovinnostiuloženétýmtorozsudkom,môžesanavrhovateľ
domáhať ich splnenia prostredníctvom exekúcie.