Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2008

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18C/298/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216332
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2008:7717216332.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu M. P.,

nar. XX.X.XXXX,. bývajúceho v Ú. č. XXX,. právne zastúpeného JUDr. J. S., advokátom AK T., proti
žalovanému M. S., nar. XX.X.XXXX,. bývajúcemu v M., ul. S. č. XX,. právne zastúpenému JUDr. M. K.,
advokátom AK M., o neplatnosť kúpno-predajnej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcajepovinný zaplatiťžalovanémutrovykonaniavovýške2.700,-Sknaúčetprávnehozástupcu
žalovaného JUDr. M. K., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdudňa5.3.1996žiadalžalobca,abysúdurčil,že kúpno-predajnázmluvauzavretá

medzi účastníkmi je neplatná. Uviedol, že k podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy bol donútený žalovaným
a Ľ. S.. Títo sa mu vyhrážali zabitím, únosom, tak jemu, ako aj jeho rodinným príslušníkom.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je pravda, aby on sa žalobcovi vyhrážal a nútil
ho k podpísaniu zmluvy.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:

Dňa 8.3.1995 uzavreli účastníci kúpno-predajnú zmluvu. Podľa nej žalobca odpredal svoje nehnuteľnosti
zapísané na LV č.42 kat.úz. V. parc. č. XXX. - zastavaná plocha, dom č.súp.111, parc. č. 150 - záhrada,
parc. č.151 - záhrada a garáž žalovanému. Vklad do katastra nehnuteľností bol bývalým Katastrálnym
úradom v Košiciach, Správou katastra Sobrance povolený 25.5.1995. Dňa 19.1.1996 žalovaný tie isté
nehnuteľnosti odpredal P.B.. Právne účinky zmluvy nastali dňa 30.1.1996.

Žalobca vypovedal, že k podpísaniu kúpno-predajnej zmluvy bol donútený žalovaným. Ten predtým za
ním chodil, telefonoval mu a udával, že mu dlhuje nejaké peniaze. Koncom roka 1994 sa mu žalovaný
najskôr vyhrážal telefonicky sám. V tom istom období ho žalovaný v práci na zimnom štadióne navštívil i
s pánom S.. Pri týchto stretnutiach a vyhrážkach nebol okrem pána S. prítomný nikto. Stretli sa u notárky
JUDr. Č., kde podpísal kúpnu zmluvu. Potom sa dozvedel, že dom je v katastri prepísaný na žalovaného.
On však návrh na vklad nepodpísal. Tesne po tom, čo žalovanému odovzdal kľúče od domu ( jún 1995 ),
mu žalovaný povedal, že ak nechce aby dom predal, má mu dať 100.000,-Sk.

Žalovaný výpoveď žalobcu poprel. Práve naopak, on jeho navštevoval v byte a ponúkol mu k odpredaju
svoje nehnuteľnosti.Podľa svedka S., nevie, aby niekedy na žalobcu robil nátlak. Žalobcu pozná už dávno. Ten ho s otcom i
s manželkou navštevovali. Boli to priateľské návštevy, napríklad keď žalobca alebo jeho otec potrebovali
v Michalovciach niečo vybaviť.

Svedok E. P., otec žalobcu, vypovedal, že nemá vedomosti o okolnostiach za ktorých bola uzavretá
kúpna zmluva so žalovaným. Má vedomosť, že ľudia chodili za jeho synom do práce. Syn mu hovoril,
že títo ľudia ho donútili k podpísaniu zmluvy. To mu tvrdili aj iní ľudia. Nevie však, ktorí to môžu potvrdiť.

Z výsluchu M. P., manželky žalobcu, vyplynulo, že o odpredaji domu sa dozvedela koncom leta 1995.
Vie, že manželovi vyvolávali ľudia, ktorí sa predstavili pod menom D.. Koncom leta žalobca povedal, že
to boli žalovaný, B. a N..

SvedkoviaV.,V.aH.uviedli,žežiadnevedomosti,čibolvykonávanýnejakýnátlaknažalobcuvsúvislosti
s prevodom jeho domu nemajú. Len svedok V. vie, že žalobca sa mu sťažoval, že mal požičané peniaza

za nekresťanský úrok.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 8.3.1995 je zrejmé, že žalobca odpredal žalovanému
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V., zapísané na LV č. 42 ako parc. č. 149 zastavaná plocha,
dom číslo súpisné 111, parc. č. 150 záhrada, parc. č. 151 záhrada a garáž postavenú na týchto

nehnuteľnostiach. Pravosť podpisov účastníkov na tejto kúpnej zmluve je osvedčená notárkou JUDr. Č..
Na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 8.3.1995 ( čl. 52 spisu ), na ktorých
pravosť podpisov účastníkov je notársky osvedčená tiež, bývalý Katastrálny úrad v Košiciach, Správa
katastra v Sobranciach vložil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného dňa 25.5.1995.

Z pripojeného spisu Okresného úradu vyšetrovania v Michalovciach vyplynulo, že tento orgán za účelom
zistenia, či došlo k spáchaniu trestného činu, obstaral vysvetlenia v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993
a § 158 ods. 5 Tr. por. od osôb : M. P., M. A., M. V., Ľ. S., M. S., M. Š., M. N., P. B., M. P., A. P., M. P..
Znich len M. A. od Ľ.S. počul o problémoch žalobcu. Vraj prišli za ním ( žalobcom ) chlapi z Bratislavy a
žiadali od neho nejaké doklady o jeho rodinnom dome. Podľa P. B. on sa v decembri 1995 bol u žalobcu

na zimnom štadióne informovať o jeho dom, ktorého bol predtým majiteľom.

Pri opätovnom vypočúvaní svedka Ľ. S. bolo zistené, že podľa svedka predtým, ako došlo k podpísaniu
zmluvy, žalobca navštevoval S. v jeho byte, na ul. Konečnej a Sosnovej a žalobca žiadal, aby od neho
kúpil žalovaný dom. Potom mu vraj S. povedal, že má záujem o dom, že ho bol pozrieť a raz tam s ním

bol aj on. V aute k notárovi šiel on, žalovaný a B.. Žalobca ich čakal na svojom Favorite pred Siriusom.
Videl potom, čo vystúpili z auta, že P. prišiel k S., rozprávali sa a S. mal v taške peniaze. Potom tí dvaja
išli k notárovi, oni dvaja čakali vonku. Za určitú dobu prišiel P. so S. a S. tašku s peniazmi nemal. Potom
všetkom, on S. i B. išli do krčmy, do ktorej ich pozval žalovaný z dôvodu, že kúpil dom.

Z dôvodu, že prebiehalo trestné stíhanie proti M. S., J. N. a P. B. vedené na Krajskej prokuratúre v
Košiciach pod sp.zn. 1Kv 31/1997, vo veci bolo prerušené konanie až do právoplatného skončenia
tohto trestného konania. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 1T 18/2003-711 z 7.8.2006
boli M. S., J. N. a P. B. oslobodení spod obžaloby. Menovaní boli obžalovaní z trestných činov
vydierania, spáchaných na tom skutkovom základe, že 1./ v presne nezistenom čase od leta 1994 do

februára 1995 v Michalovciach M. S. mal opakovane telefonicky osobne žiadať od poškodeného M. P.
180.000,-Sk, ktoré mal obžalovaný údajne požičať v r. 1993 J. P. na nákup cigariet pre poškodeného
M. P., pričom sa mu vyhrážal, že ak mu požadované peniaze nedá do februára 1995, tak na neho
pošle chlapcov z Bratislavy, ktorí už budú vedieť čo majú s ním urobiť, pričom keď zistil, že mu
poškodený M. P. požadované peniaze odmieta dať, povedal mu, aby poškodený M. P. dal do zálohy

svoj novozrekonštruovaný dom v obci V. č. XXX,. okres S. a obžalovaný mu vybaví u ľudí z Bratislavy
poskytnutie pôžičky. Následne dňa 8.3.1995 v Michalovciach v čase medzi 7.15 hod a 9.00 hod.
obžalovaný M. S. zatelefonoval poškodenému M. P., aby sa stretli pri športovej hale, kde keď poškodený
prišiel, obžalovaný S. ho čakal spolu s N., ktorému mu predstavil ako J. z bratislavskej partie, ktorá čaká
v hoteli Družba, a povedal mu, že ak na neho neprevedie svoj dom vo V. č. XXX,. okres S., takže J. už

zabezpečí aby chlapci z Bratislavy s ním urobili poriadok, na čo následne všetci traja odišli k notárke
JUDr. Č., kde poškodený M. P. podpísal kúpno-predajnú zmluvu o predaji svojho domu vo V. č. XXX,.
okres S. obžalovanému M. S. za 1.061.000,-Sk, ktorému obžalovaný M. S. v skutočnosti nevyplatil, tak
mu vznikla škoda 1.108.377,-Sk, lebo v januári 1996 uhradil daňovému úradu Sobrance aj poplatok zapredajdomu47.377,-Sk.2./potom,čovseptembri1995uzavrelM.P.sM.S.zmluvuospätnomprevode
domu vo V. č.XXX,. okres S. prišli bližšie nezisteného dňa začiatkom decembra 1995 za poškodeným do
zamestnania spolu obžalovaný, B., N., pričom P. B., potom čo demonštratívne odtiahol rozopnuté sako

a ukázal púzdro na opasku revolver nezistenej značky kalibru a výr. čísla a vyzval poškodeného, aby na
druhýdeňpriniesoldoreštaurácieLagúnavšetkyzmluvyadokladyodsvojhodomuvoV.,leboináčuvidí,
čo s ním urobia, v dôsledku čoho im poškodený v určený termín doniesol tri fotokópie kúpno-predajnej
zmluvy o spätnom prevode domu zo S. na M. P., tieto im odovzdal pri reštaurácii Lagúna v červenom
vozidlezn.Peugeot205,vktoromobidvajaobžalovanísedeli.Následnepotom,čosapoškodenývrátildo

práce,zanímprišielopätovneobžalovanýB.,vyvolalhodovozidla,vktoromsedelN.,kdeobžalovanýB.
vybral revolver nezistenej značky, priložil ho poškodenému k hlave a pod hrozbou, že mu prestrelí najprv
obe kolená a potom hlavu, ho prinútil, aby M. P. vydal aj originál kúpno-predajnej zmluvy o spätnom
prevode, čo poškodený pod vplyvom hrozby vykonal tak, že ihneď odišiel na pracovisko, zo skrinky na
prezliekanie vybral originál zmluvy a vydal ho obžalovanému B..

Z odôvodnenia tohto trestného rozsudku je zrejmé, že tvrdenia žalobcu v tom smere, že bol donútený
podpísať kúpno-predajnú zmluvu o prevode svojho domu na obžalovaného M. S. a že neskôr bol nútený
vydať obžalovaným N. a B. doklady ohľadne domu sú nepresvedčivé a nemajú oporu v žiadnych ďalších
dôkazoch. Z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva i to, že súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by
vážnym spôsobom spochybňovala tvrdenia svedkov Ľ. S., B. V., ktorí tvrdili, že v čase uzatvárania

kúpno-predajnej zmluvy M. S. mal peniaze a že poškodenému ich zaplatil. Ako okolnosti svedčiace v
neprospech tvrdení M. P. súd vyhodnotil, že ten pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy s M. S. mal
problémy v zamestnaní a dostal sa do finančných problémov. Bolo preukázané, že si požičiaval peniaze.
Tie okolnosti nasvedčujú tomu, že práve s cieľom získania finančných prostriedkov aj uzavrel kúpno-
predajnú zmluvu s M. S.. Príbuzní sa dozvedeli o predaji jeho domu až s odstupom času, s najväčšou

pravdepodobnosťou to viedlo poškodeného P. k tomu, že začal tvrdiť o tom, že bol k prevodu domu
prinútený ( viď str. 8 rozsudku 1T 18/03 ). Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 6.2.2008 bolo
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7.8.2006 v konaní 1T
18/2003 zamietnuté. Krajský súd v odôvodnení poukázal na správne logické a presvedčivé výklady
okresného súdu, ktoré vychádzali z vykonaných dôkazov, vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach, a že vykonaným dokazovaním nebolo objektívne a právne relevantne preukázané, že by
sa žalované skutky boli stali.

Podľa ust. § 37 ods. Obč.zákonníka, právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že žalobca dôvodná nie je. Súd zisťoval nedostatok slobody
vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy zo dňa 8.3.1995. okrem výpovede žalobcu žiaden dôkaz, ktorý
by preukazoval, že žalobca 8.3.1995 zmluvu uzatváral pod fyzickým alebo psychickým nátlakom,
preukázané nebolo. Žalobca najskôr vypovedal, že k uzavretiu zmluvy ho nútil žalovaný, neskôr že to

bol žalovaný a Ľ. S.. On vraj návrh do katastra nehnuteľností žalovanému nepodpísal. Tejto výpovedi
odporuje predložený dôkaz - návrh na vklad do katastra nehnuteľností z 8.3.1995, z ktorého je zrejmé,že
podpis žalobcu M. P. je úradne overený notárkou Č. z toho istého dňa. Jediným priamym dôkazom,
ktorý mal preukázať žalobcove tvrdenia bola jeho samotná výpoveď. S. E. P., otec žalobcu, mal
sprostredkované vedomosti o údajnom donútení, obdobne ako M. P., manželka žalobcu, ktorá sa o

tom dozvedela vraj koncom leta 1995. Zo svedeckých výpovedí B. V. a Ľ. S., ktorí mali byť prítomní
pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy vyplynulo, že žiaden nátlak na žalobcu vyvíjaný nebol, žalovaný
vstúpil do miestnosti notárky s peniazmi, a keď z nej vyšiel, peniaze nemal. I opakovaná výpoveď svedka
Ľ. S. neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že na žalobcu bol vyvíjaný pri uzatváraní
kúpno-predajnej zmluvy nejaký nátlak. To vyplýva i z vysvetlení M. V., M. A., Ľ. S., M. S. , M. Š., M.

N., P. B. ( čl. 83 až čl. 98 spisu ). Z nich je síce zrejmé, že žalobca mal požiadať občanom ukrajinskej
národnosti, aby mu pomohli späť získať dom, ktorý vlastní žalovaný, ale z týchto vysvetlení nevyplýva,
aby dom s pozemkami vo V. č.XXX. bol dňa 8.3.1995 prevedený na žalovaného v rozpore so zákonom. K
vecijepotrebnédodať,ževzhľadomktomu,žepočasobčianskehosúdnehokonaniaprebiehaloitrestné
konanie proti žalovanému P. B. a N., ktorých označoval žalobca vo svojej výpovedi, že vykonávali naňho

fyzický i psychický nátlak, konanie bolo prerušené a bolo vyčkané na právoplatné rozhodnutie v trestnom
konaní. Dôkazy vyhodnotené v trestnom konaní poukazujú na rozpory v žalobcových výpovediach a
tvrdeniach a obsahujú záver, že žiaden nátlak zo strany žalovaného ale i P. B. a N. vykonaný nebol. Na
základe týchto dôkazov bol teda súd nútený žalobu zamietnuť.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Tie pozostávajú z odmeny advokátovi
za právne zastupovanie - 10 úkonov právnej pomoci 1 úkon 200,-Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1990

Zb. ( prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 2.7.1996, 27.9.1996, 3.12.1996,
7.1.1997, 11.2.1997, 18.2.1997, 21.2.1997, 28.2.1997, 8.4.1997 ) a 10x70,-Sk režijný paušál podľa § 19
ods. 3 cit. vyhl. Spolu trovy predstavujú 2.700,-Sk.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.