Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511207362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3511207362.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. N.
(S.), nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom Z. H., H..Č.. N. Z. H., H. XXXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava,
Fedinova 9, IČO 42 260 086, o zaplatenie 243,14 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanýmžalobnýmnávrhomprotižalovanémudomáhalzaplateniasumy243,14Eurspolu
s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 243,14 Eur od 04.09.2007 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 11C/179/2011-100 zo dňa
28.06.2012 v celom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu. Na základe podaného odvolania vedľajšieho
účastníka Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19Co/643/2015-174 zo dňa 19.10.2016 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné, aby bol žalovaný

súdom prvej inštancie ako strana sporu na pojednávanie riadne predvolaný a podrobne vypočutý.
Súčasne súd prvej inštancie poučí strany sporu o ich povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a vykonať dôkazy potrebné na rozhodnutie v danej veci. Následne každý z vykonaných dôkazov
vyhodnotísamostatneavšetkyvovzájomnejsúvislosti,uvediesvojepodstatnéskutkovézistenia,ktoréz
dokazovania vyplynuli, svoje právne posúdenie a vo veci opätovne rozhodne vrátane nároku na náhradu
trov konania.

2. Súd postupoval podľa § 391 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, a preto nariadil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným
vyjadrením žalobcu a vedľajšieho účastníka, zmluvy o poskytnutí Flexi pôžičky, žiadosti, všeobecných
obchodných podmienok, výpisu z účtovných kníh, špecifikácie uplatnenej pohľadávky, zmluvy
o postúpení, pokus o zmier, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (žalovanému
bola dohoda predložená a uvádza k nej, že je pravdou že komunikoval s pánom Kollárom a predmetom

rozhovoru bolo dohodnutie splátkového kalendára. O iných skutočnostiach sa spolu nebavili.).3. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že sa pripája k vyjadreniu vedľajšieho účastníka a vzniesol
námietku premlčania. Čo sa týka zmluvy, okolností uzatvorenia zmluvy a splácania, k tomu sa už
žalovaný nechcel vyjadriť, pretože už je to dlhší čas a podrobnosti si už nepamätá.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného vyjadril nesúhlas s podaným žalobným návrhom a vzniesol
námietku premlčania s poukazom na charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu. Nárok žalobcu
je podľa názoru vedľajšieho účastníka premlčaný a z dôvodu vznesenia námietky premlčania žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania súd pristúpil k skúmaniu jej dôvodnosti, pretože
dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok,
že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,

bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn.
1 Cdo/148/2004).

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

7. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

pripojení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na

vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku žalobcu považoval súd za potrebné bližšie

charakterizovať právny vzťah medzi stranami sporu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že zmluva o úvere, ktorá má zakladať právo žalobcu na zaplatenie je
svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,
keďže bola uzatvorené medzi dodávateľom, právnym predchodcom žalobcu v rámci predmetu jeho
podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení

zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12.Právnypredchodcažalobcusožalovanýmuzavrelzmluvuoúvereč.XXXXXXXXXXdňa02.11.2006,
na základe ktorej právny predchodca žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky. Žalovaný sa
zaviazal finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Následne
dňa 23.11.2006 uzavrel žalobca ako postupník s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o postúpení

pohľadávok.Dňa07.04.2010uzatvorilžalobca sožalovanýmdohoduouzavretísplátkovéhokalendára
a uznaní záväzku, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu vo výške 717,23 Eur a
náklady na inkasné konanie vo výške 149,37 Eur a zaviazal sa uznanú istinu s príslušenstvom zaplatiť
v mesačných splátkach vo výške 65,- Eur, počnúc 15.04.2010. V bode 3. dohody - forma splateniazáväzku je malým písmom na konci súvislého textu uvedené, že „ Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo
1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“
13. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
14. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 13.08.2007 (v deň

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), pričom táto skutočnosť vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok. Žalobca podal žalobný návrh dňa 25.08.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. Zámer žalobcu vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07.04.2010, súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu

žalovaným v dohode zo dňa 07.04.2010 považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný mal vedomosť o následkoch uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uznať možno aj premlčaný dlh, ale
uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v
tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu

a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku,
teda v ustanovení dohody o podmienkach a spôsobe splatenia. Samotný žalovaný uviedol,
že predmetom dohody mala byť len dohoda o splátkovom kalendári.

15. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,

súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim

povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie
vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného svoje právo využil a vzniesol
námietku premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom

konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať.
Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo
možné prvýkrát uplatniť dňa 14.08.2007 (t.j. deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti), a

žalobný návrh bol podaný na súde dňa 25.08.2011, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby
podľa ustanovenia. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže súd považoval dohodu o uznaní za právne
neúčinnú, teda nenastali účinky v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a preto
návrh žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť
uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 262 ods.
2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
danomkonanísúdžalobuvcelomrozsahuzdôvodupremlčaniažalobcomuplatnenéhonárokuzamietol,
a preto priznal úspešnej strane sporu -žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Strana sporu, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala, nemá právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.