Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 4, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219823
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115219823.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: Z., nar. XX.XX.XXXX a M., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Y., deti rodičov: matky S. H., rod. L., štátnej občianky N. republiky, trvale bytom F. XXX, t.č. bytom
H. XXX a otca G. H., štátneho občana N. republiky, bytom F. XXX, zastúpeného v konaní právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. O. G., s.r.o. so sídlom K. č. XX, Y., o návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. októbra
2015, č.k. 34P/131/2015-41, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením čiastočne vyhovel návrhu matky a nariadil predbežné
opatrenie, ktorým otcovi uložil odovzdať maloletého Z. (nar. XXXX) do osobnej starostlivosti matky, v
jej starostlivosti ho ponechal spolu s jeho maloletou sestrou M. (nar. XXXX) a otca zaviazal platením
výživného na maloletú M. vo výške 40 eur mesačne. v v prevyšujúcej časti výživného ( matka žiadala
80 euro mesačne ) návrh zamietol, rovnako ako v časti o úprave styku od otca s maloletými.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového stavu, v rámci ktorého mal za osvedčené, že maloleté
deti pochádzajú z manželstva rodičov, medzi ktorými sú vzájomné nezhody. Tie vyústili do prerušenia
ich spolužitia v rodinnom dome v F., odkiaľ sa matka v auguste 2015 odsťahovala ku svojej matke
do rodinného domu v H. a zobrala so sebou aj maloletú M.. Maloletý Z. ostal s otcom, pretože pri
náhlom odchode matky s ňou odísť nechcel. Matka maloletých je na rodičovskej dovolenke, otec
pracuje ako vodič N.. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd prvého stupňa za osvedčené, že bytové
podmienky na strane oboch rodičov súd dobré. Na základe právneho posúdenia podľa ustanovenia
§ 102 O.s.p., § 75 a § 76 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p. súd prvého stupňa konštatoval, že
nariadenie predbežného opatrenia odovzdaním maloletého Z. matke sa predíde citovému strádaniu
medzi maloletým Z. a jeho matkou ako aj maloletou M., ktoré by postupom času mohlo viesť k
oslabeniu alebo narušeniu súrodeneckých väzieb a zhoršeniu vzťahu medzi matkou a maloletým Z..
Tieto negatívne následky by sa neskôr len ťažko naprávali. Súčasne na strane matky, ktorá je na
rodičovskej dovolenke, videl lepšie podmienky pre celodennú osobnú starostlivosť o maloleté detí než
na strane otca, v neprítomnosti ktorého sa o deti môžu starať len jeho rodičia. Starostlivosti rodiča má
pritom prednosť pred starostlivosťou starých rodičov.

Majúc za osvedčené, že otec maloletých si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej M.,
uložil mu súd túto povinnosť v rozsahu 40 euro mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu
nevyhnutnej miere výživného. Návrh na predbežnú úpravu styku súd prvého stupňa zamietol, pretože z
podaní matky vyplýva, že nemieni otcovi brániť v stretávaní sa s deťmi.

Proti uzneseniu podal otec odvolanie a navrhol jeho zmenu tak, že krajský súd návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Považoval za nesplnenú základnú podmienku nariadenia
predbežného opatrenia, ktorou je zabránenie vzniku ujmy na strane účastníka a osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade tieto podmienky neboli splnené a súd
prvého stupňa vychádzal iba z tvrdení matky, ktoré však neboli ani len osvedčené. Otec podrobenie
uviedol priebeh udalostí súvisiacich s odchodom matky zo spoločnej domácnosti a poukázal na to, že
o maloletého Z. je veľmi dobre postarané, je spokojný a s matkou i sestrou sa stretáva. Žiadna citová
ujma, či negatívny dopad na súrodenecké väzby preto nehrozí. Otec poukázal aj na stanovisko kolízneho
opatrovníka, ktorý nariadenie predbežného opatrenia nedoporučoval.

Uviedol, že maloletá má k nemu vybudovaný pekný citový vzťah, ktorý matka narušuje tým, že
obmedzuje otcovi prirodzený kontakt s maloletou. Otec poukázal na prehnanú upätosť matky na maloletú
a konanie matky ktoré u maloletej vyvoláva závislosť na nej, úzkosť a strach. Uviedol, že dňa 27.
septembra 2015 došlo medzi ním a matkou maloletej ku konfliktu, pri ktorom ho matka fyzicky napadla
čomu sa musel brániť. Žiadny útok jej však neopätoval. Otec vyjadril domnienku, že matka sa snaží u
maloletej budovať syndróm zavrhnutého rodiča. Konanie matky, ktorá maloletú bez dôvodu a vysvetlenia
vytrháva z prostredia kde vyrastala, a kde má vybudované zázemie, nepriaznivo vplýva na maloletú.
Otec nepovažoval za splnené predpoklady pre nariadenie predloženého opatrenia v zmysle príslušných
ustanovení O.s.p. Poukázal na to, že v čase rozhodnutia už maloletá nežila s ním v spoločnej domácností
a samotná skutočnosť že žije iba s matkou nezakladá bez ďalšieho dôvod na nariadenie predbežného
opatrenia o zverení do jej starostlivosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť a v plnom rozsahu sa s ním
stotožnila. Ohľadom starostlivosti o maloleté detí uviedla, že maloletý Z. má k otcovi vytvorený silný citový
vzťah, no intenzívnejšiu starostlivosť mu poskytuje matka, pretože je na rodičovskej dovolenke. Matke
tiež uviedla, že nebráni pravidelnému stretávaniu sa otca s deťmi a za tým účelom navštevujú obaja
rodičia ÚPSVaR, kde si vopred stanovia styk otca s maloletými na základe jeho pracovných povinností.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že je
potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach §
74 - § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav
a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pritom uvedené
podmienky musia byť naplnené súčasne.

Pre nariadenie predbežného opatrenia, tak ako o ňom rozhodol súd prvého stupňa však nebola splnená
podmienka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ani danosť významnejšieho ohrozenia
záujmu maloletých detí. Predbežné opatrenie je rozhodnutie, ktoré umožňuje súdu upraviť pomery
účastníkov aj bez dôkladnej znalosti skutkového stavu veci a jednoznačného presvedčenia súdu o
danosti rozhodujúcich skutočností. S touto obmedzenou znalosťou skutkového stavu je vždy spojené
riziko negatívnych dopadov predbežného opatrenia. Aby však bolo možné toto riziko akceptovať,
musí byť nezanedbateľne menšie, ako riziko vyplývajúce z bezprostredne hroziacej ujmy, alebo riziko
vyplývajúce z ohrozenia záujmov dieťaťa.

Nezhody medzi rodičmi maloletého dieťaťa, zvlášť v súvislosti s ukončením ich spolužitia, majú na
maloleté dieťa negatívny dopad v zásade vždy. Vzniká napätá atmosféra, dieťa je neraz prítomné
konfliktov svojich rodičov, a v prípade ukončenia spolužitia v spoločnej domácnosti spravidla stráca
dovtedajšiu intenzitu kontaktu s jedným z rodičov, v tomto prípade aj so súrodencom. Rovnako je
situácia rozchodu rodičov dieťaťa často spojená so zmenami vo financovaní potrieb dieťaťa. To však
samo osebe neodôvodňuje, aby do takejto situácie okamžite zasahoval súd formou predbežného
opatrenia. Aj za tejto situácie to musia byť v prvom rade rodičia, ktorí sa napriek vzniknutému stavu

pokúsia vytvoriť pre dieťa priaznivé podmienky jeho ďalšieho vývoja. Iba v prípade, že rozchod rodičov
maloletého dieťaťa vybočuje svojimi nepriaznivými dopadmi na dieťa z obvyklého priebehu, je namieste
pristúpiť k úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu formou predbežného opatrenia. O
takýto prípad sa tu však nejedná. Ani jedno dieťa nie je v súčasnej starostlivosti nijako ohrozené a
realizáciou stretávania je významne eliminovaný aj negatívny dopad súrodenecké väzby maloletých,
ktorý bol jedným z hlavných dôvodov nariadenia predbežného opatrenia. Ponechanie otázky zverenia
maloletých ako aj otázky vyživovacej povinnosti k nim bez zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia
je v danom prípade prosté nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, či takého negatívneho dopadu
na záujmy maloletých, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Vzniknutá situácia umožňuje bez rizika negatívneho dopadu na maloletých vyčkať
na riešenie práv a povinností k nim vo veci samej, kde bude možné tieto pomery upraviť komplexne za
úplnej znalosti potrebných východísk.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .