Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010537
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116010537.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Bc.

Mileny Vargovej a Dariny Fraňovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. Z. pre zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 18.07.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
X. Z. R. K. F. L. R. narodený XX.XX.XXXX O. G., trvale bytom Z. - M. W., toho času vo výkone trestu
v ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 18.03.2016 v čase asi o 18:15 hod. v Bratislave na Mickiewiczovej ulici č. 13 v priestoroch pred
čakárňou Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Staré Mesto, Psychiatrickej kliniky LF UK a
UNB, počas toho, ako poškodený L. K. spolu s ďalšími kolegami ako príslušníkmi Zboru väzenskej a

justičnej stráže zabezpečovali eskortu odsúdeného B. T.K. na toto oddelenie, na ich adresu uviedol,
že vie, že sú z basy, a keď sa tam dostane naspäť, bude na nich písať sťažnosti a odtrhne im tam
hlavy, v čom neprestal ani napriek upozorneniam zo strany tam prítomných príslušníkov Policajného
zboru, ako ani zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom v tomto konaní začal už
skôr na oddelení chirurgie, kde v poškodenom a jeho kolegoch spoznal príslušníkov Zboru väzenskej
a justičnej stráže, pričom ako poškodený podal na oddelení psychiatrie sanitárovi lekársku správu
odsúdeného B. T., ho obvinený pravou nohou zospodu kopol do oblasti pravej ruky, a následne, keď
sa k nemu poškodený otočil, ho kopol do oblasti jeho ľavého kolena, na čo bol obvinený spacifikovaný

príslušníkmi Policajného zboru, pričom tohto konania sa obvinený dopustil z dôvodu, že v poškodenom
spoznal príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže plniaceho si služobné úlohy z tejto jeho funkcie
vyplývajúce, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému L. K. zlomeninu bázy 5. záprstnej
kosti pravej ruky s posunom úlomkov a zlomeninu hlavice ihlice ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali
ošetrenie a následnú liečbu, pričom uvedeným zranením bol poškodený L. K. závažne ovplyvnený na
bežnom spôsobe jeho života po dobu jeden mesiac,

t e d a

použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním ublíženie na zdraví,

č í m s p á c h a lzločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno f/, písmeno m/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35

937 874, škodu vo výške 104,40 Eur (slovom: stoštyri euro a štyridsať eurocentov).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, so zvyškom jej nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 13.09.2016 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I zo dňa 12.09.2016, č. k. 4 Pv 191/16/1101-38, na obvineného X. Z. pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno
a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Z. svedka
- poškodeného L. K., svedkov W. O., M. Š., Y. N. F. B. T., výsluchom MUDr. Denisy Mészárosovej,

znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria a MUDr. Radoslava Morochoviča,
PhD., znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia za súčasného čítania nimi písomne
vypracovaných znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku č. 53/2016 zo dňa 09.06.2016 a
znaleckého posudku č. 10/2016 zo dňa 03.05.2016 (postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku
z dôvodu, že sa na ne znalci odvolali), ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku,

a to Ambulantnej lekárskej správy zo dňa 17.03.2016, Lekárskej správy zo dňa 18.03.2016 (poškodený
L. K.), Lekárskej správy zo dňa 18.03.2016 (obžalovaný X. Z.), Predbežnej výšky regresnej náhrady
a vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, Vyčíslenia náhrady škody, Aktuálneho
odpisu registra trestov obžalovaného, Výsledku lustrácie v registri STA, Výsledku lustrácie v registri
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky a Výsledku lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“).

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,

dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1
písmeno b/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona (nie zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ako skutok právne kvalifikovala obžaloba)
a že tento skutok spáchal práve obžalovaný X. Z..K výroku o vine

Obžalovaný X.F. Z. vinu za spáchaný skutok od začiatku svojho trestného stíhania popieral. Pripustil, že
vo vzťahu k príslušníkom ZVJS išlo z jeho strany o provokačné správanie po verbálnej stránke a mal sa
viac ovládať, avšak nespáchal žiaden zločin. Žiadneho príslušníka ZVJS nenapadol, len im vyčítal ich
správanie, na čo bol zbitý. Ak príslušníci ZVJS utrpeli nejaké zranenia, tak si ho spôsobili sami úderom
na tvrdú prekážku (ako napríklad jeho hlava), alebo úderom do steny. Samotnému skutku predchádzalo

jeho predvedenie príslušníkmi Policajného zboru do Univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici,
kde mu zistili stav opilosti po požití alkoholických nápojov, pričom mu namerali 2,5 promile alkoholu v
krvi. Následne prišli príslušníci ZVJS, ktorí predvádzali na vyšetrenie osobu B. T., pričom obžalovaný im
začal vyčítať neadekvátny spôsob eskorty tejto osoby. Do ambulancie vzali prednostne B. T.. Po tom, čo
príslušníci ZVJS vyšli s touto osobou von z ambulancie, zastavili sa pri dverách, zavolali si príslušníčku
PZ, ktorá ho predvádzala a z ich rozhovoru vyrozumel, že sa bavia o ňom. Keď príslušníci ZVJS odišli s

B. T. na oddelene psychiatrie, príslušníčka PZ mu povedala, že aj oni pôjdu na toto oddelenie, nakoľko
obžalovaný mal počuť nejaké hlasy. Keď prišli na oddelenie psychiatrie, pri výťahu čakali príslušníci
ZVJS, nakoľko v čakárni bol veľký smrad. Tam sa s nimi dostal do slovného konfliktu, na čo ho začali
arogantne poučovať s rasistickým podtónom. On im odpovedal, že na nich neplatí nič iné, len písať
sťažnosti a pritom gestikuloval, ako to má vo zvyku, keď sa rozčúli. Reakcia príslušníkov ZVJS bola taká,

že jeden z nich ho zhodil na zem a tam ho obidvaja začali kopať do chrbta. On ležal na zemi a kryl si
tvár. Potom vyskočil a videl, ako si jeden z nich chytil prst a zakričal od bolesti. Obžalovaný tiež poukázal
na to, že bol po celý čas spútaný tak, že ruky mal vpredu. Následne v rámci svojej obhajoby obžalovaný
uviedol, že ho príslušníci ZVJS napadli hneď, ako vyšiel z výťahu, pričom mal ešte počuť ako hovoria,
či ho zbijú tam alebo vo výťahu. Zvalili ho na zem a bili ho, on sa len kryl, avšak je možné, že niekoho

počas toho udrel. Sám nejaké konkrétne zranenia neutrpel, nakoľko to nebola nejaká extra bitka. Až
potomhomalipostaviťavyjadrovaťsavovzťahuknemuakok„vyjebanému“cigáňovi.Obžalovanýďalej
argumentoval tým, že v čase skutku mal natrhnuté väzivo na ľavom kolene, čo dokumentuje aj lekárska
správa zo dňa 17.03.2016, a preto nemohol jednou nohou niekoho kopnúť. Príslušníci ZVJS ho mali biť
rukami aj nohami a zasiahli ho všade, kde to bolo možné, nie však na tvár, nakoľko sa kryl rukami.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za
spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili

rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú
zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Obhajoba obžalovaného X. Z. bola vyvrátená jednak výpoveďami svedka - poškodeného L. K. a svedkov
W. O.Ž., M. Š. F. Y. N. a jednak výpoveďou znalca MUDr. Radoslava Morochoviča, PhD., ako aj
vykonanými listinnými dôkazmi. Pritom v prospech tvrdení obžalovaného neprispela ani výpoveď svedka
B. T., ktorý v podstate nevedel uviesť žiadne rozhodné skutočnosti.

Prví štyria menovaní svedkovia v podstate zhodne popísali rozhodné skutkové okolnosti tak, ako sú
uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Takmer v úplnej zhode popísali agresívne verbálne správanie
obžalovaného vo vzťahu k príslušníkom ZVJS vykonávajúcim „eskortu“ osoby B. T. pred chirurgickou
ambulanciou Univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici, ako aj následne pred čakárňou do
psychiatrickejambulancie.Zichvýpovedíjetaktiežzrejmé,žedôvodomtakéhotoagresívnehosprávania

obžalovaného vo vzťahu k poškodenému a jeho kolegovi bola ich príslušnosť k ZVJS a vykonávanie
právomoci v súvislosti s plnením úloh vyplývajúcich z ich služobného zaradenia. Rovnako vo vzájomnej
zhode vylučovali akékoľvek napadnutie obžalovaného príslušníkmi ZVJS, prípadne iné ich nezákonné
konanie, ktorými by prekročili rozsah svojej právomoci. Napokon rovnako vypovedali títo svedkovia aj
pokiaľ ide o fyzický útok obžalovaného na poškodeného L. K., keď uviedli, že po tom, ako menovaný

poškodený odovzdal kartu B. T. v čakárni, resp. v psychiatrickej ambulancii a vrátil sa za presklené dvere
na miesto pred čakárňou pri výťahu (kde zostali príslušníci PZ s obžalovaným a druhý príslušník ZVJS
s B. T.), obžalovaný ho z ničoho nič napadol kopnúc ho v rýchlom slede do ruky a následne do nohy.Iba svedok W. O. uviedol, že videl iba to, ako obžalovaný dáva dole nohu od svedka - poškodeného, čo
však evidentne zapadá do kontextu výpovedí ostatných zmienených svedkov.

V súvislosti u uvedenými výpoveďami svedka - poškodeného a ostatných vo veci vypočutých svedkov
súd poznamenáva, že nezistil žiaden dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať čo i len mierne pochybnosti
o pravdivosti týchto výpovedí vo vzťahu k rozhodným skutočnostiam. Snaha obžalovaného spochybniť
výpovede všetkých uvedených svedkov v tom smere, že sa na uvedených výpovediach dohodli a teda,
že vypovedajú nepravdivo o priebehu skutkových okolnosti, nemá žiaden racionálny ani logický základ.

V tomto smere a so zreteľom na vykonané dokazovanie súd poukazuje na to, že príslušníci ZVJS
sprevádzajúci osobu B. T. a príslušníci PZ, ktorí sprevádzali na vyšetrenie obžalovaného, sa navzájom
nepoznali a na danom mieste sa stretli prvý krát. V kontexte prejednávanej trestnej veci je takmer
nemožné si rozumne predstaviť, aby si v takom prípade príslušníci ZVJS dovolili miešať sa do záležitostí
a kompetencií príslušníkov PZ vo vzťahu k inej osobe, než mali sami na starosti, a to dokonca takým

spôsobom, ako sa to snažil prezentovať obžalovaný, teda že ho príslušníci ZVJS fyzicky napadli.
Príslušníci ZVJS by totiž nemohli predpokladať reakciu príslušníkov PZ, ktorých nepoznali, ako ani
ich prípadnú ochotu kryť takéto očividné prekročenie právomoci, a to bez ohľadu na správanie sa
obžalovaného. Rovnako za nepredstaviteľné by bolo možné považovať aj to, že by príslušníci PZ, ktorí
v rámci výkonu služobnej činnosti a s tým spojenej právomoci a zodpovednosti (vrátane zodpovednosti

tak za samotné konanie obžalovaného, ako aj za konanie voči nemu), dovolili a umožnili príslušníkom
ZVJS zasahovať do ich právomoci vyššie naznačeným spôsobom, pokiaľ ide o osobu obžalovaného.
Tu je namieste poukázať na to, že práve druhý príslušník ZVJS a kolega svedka - poškodeného
vypovedal, že priamo útok obžalovaného na svedka - poškodeného nevidel, svojimi zmyslami vnímal a
zaznamenal iba tú časť skutkového deja (čo sa týka fyzického útoku obžalovaného), kedy obžalovaný

dával nohu dole od svedka - poškodeného. Ak by sa teda malo uvažovať v rovine obhajobných
tvrdení obžalovaného, bolo by možné predpokladať, že to bude práve tento svedok (nie svedkovia -
príslušníci PZ), ktorého výpoveď bude úplne kopírovať výpoveď svedka - poškodeného, nakoľko sa
navzájom poznali a spoločne vykonávali služobnú činnosť. Inak povedané, ak by sa mali svedkovia na
svojich nepravdivých výpovediach dohodnúť, bolo by možné z hľadiská zásad správneho usudzovania

očakávať, že svedok W. O. bude nepravdivo vypovedať nielen v časti fyzického útoku obžalovaného,
ale v jeho celom rozsahu, čo sa však nestalo. V tomto ohľade preto naozaj nie je žiaden rozumný dôvod
spochybňovať výpovede tak príslušníkov ZVJS, ako ani príslušníkov PZ.

Vierohodnosti výpovedí svedka - poškodeného L. K. a svedkov W. O., M. Š. F. Y. N. okrem iného

nasvedčuje aj samotné miesto spáchania skutku, ktorým boli priestory Univerzitnej nemocnice na
Mickiewiczovej ulici. Takéto miesto predstavuje totiž také riziko možnosti zaznamenania prípadného
fyzického útoku príslušníkov ZVJS na osobu obžalovaného, či už zo strany zdravotníckeho personálu
alebo iných osôb, že obžalovaným tvrdené konanie z ich strany možno na takomto mieste takmer s
istotou vylúčiť. Tu sa žiada doplniť, že vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že aj zo strany osôb, ktorým

bola zverená právomoc pri plnení úloh spoločnosti a štátu, môže dôjsť k jej prekročeniu alebo zneužitiu.
V konkrétnom prípade však nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by na takéto prekročenie právomoci
alebo jej zneužitie poukazovala. Naopak, so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti, miesto spáchania
skutku, celkový počet zhodných výpovedí, ako aj výsledky znaleckého skúmania ohľadne zranení
poškodenéhoamechanizmuichvzniku(akobudeuvedenénižšie),súobhajobnétvrdeniaobžalovaného

neopodstatnené a ním uvádzané konanie príslušníkov ZVJS považuje súd za vylúčené.

Čo sa týka miesta, kde sa obžalovaný a ostatné prítomné osoby nachádzali v čase spáchania skutku,
vypovedali svedkovia zhodne v tom zmysle, že ku skutku došlo na mieste pri výťahu pred čakárňou
do psychiatrickej ambulancie. Takto sa najskôr vyjadril aj svedok Y. N., ktorý ale následne uviedol,

že ku skutku došlo v čakárni do psychiatrickej ambulancie. Túto nezrovnalosť a neistotu vo výpovedi
menovaného svedka však súd pripisuje odstupu času a v nijakom smere nemôže mať za následok
pochybnosť o obsahu výpovede tohto svedka, ktorý inak vypovedal konzistentne s ostatnými svedkami.
Táto okolnosť pritom nemôže založiť ani pochybnosť o mieste spáchania skutku, a to okrem iného aj
preto, že z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo, že tento sa nachádzal na danom mieste

pred uvedenou čakárňou. Skutočnosť, že sa prítomné osoby nezdržiavali v samotnej čakárni bola tak
obžalovaným, ako aj svedkami odôvodnená tým, že sa tam nachádzala osoba, ktorá značne zapáchala.
Vtomtosmerepretosúdkorigovalskutkovúvetuobžaloby,kdesaakomiestospáchaniaskutkuuvádzala
práve čakáreň do psychiatrickej ambulancie.V rámci posudzovania jednotlivých výpovedí v kontexte ostatných vo veci vykonaných dôkazov súd
konštatuje, že to je práve výpoveď obžalovaného, ktorú možno nepochybne vyhodnotiť ako účelovú a

nepravdivú. Okrem toho, že jeho verzia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, tu je namieste poukázať
na podstatný rozpor v jeho výpovede, keď najskôr uvádzal, že po tom, čo vystúpil z výťahu, sa dostal do
slovnéhokonfliktuspríslušníkmiZVJS,ktorísamalinajehoadresuvyjadriťajzhľadiskajehopríslušnosti
k etnickej skupine a až následne ho mali zvaliť na zem a začať biť. Vzápätí však uviedol, že hneď ako
vystúpil z výťahu, ho príslušníci ZVJS zvalili na zem, začali biť a potom ho mali postaviť a rasisticky sa

vyjadrovať na jeho adresu. Okrem toho mal pri vychádzaní z výťahu začuť ich dohadovanie sa o tom, či
ho zbijú na mieste pred čakárňou alebo vo výťahu, čo so zreteľom na časové súvislosti evokuje záver, že
príslušníci ZVJS vedeli, že sa na danom mieste s obžalovaným stretnú. Príslušníci ZVJS však na danom
mieste boli s osobou B. T. skôr ako príslušníci PZ s obžalovaným a vzhľadom na výpoveď svedkov M.
Š. F. Y. N., ako aj súvisiace okolnosti, nemohli mať o tom, že sa tam stretnú s obžalovaným, žiadnu
vedomosť. Skutočnosť, že príslušníci PZ boli nútení ísť s obžalovaným aj na psychiatrické oddelenie

pritom bola daná agresívnym správaním obžalovaného, ktorý sa agresívne správal aj v ambulancii
chirurga, kde ho z tohto dôvodu nebolo možné vyšetriť, v dôsledku čoho bol zo strany lekára - chirurga
vypísaný výmenný lístok na vyšetrenie obžalovaného v psychiatrickej ambulancii. Hoci obžalovaný
popieral skutočnosť, že bol prítomný priamo v ambulancii chirurga, táto okolnosť vyplýva z výpovedí
svedkov - príslušníkov PZ, ale aj zo samotnej lekárskej správy lekára - psychiatra zo dňa 18.03.2016,

kde sa okrem iného uvádza, že pacient (obžalovaný) bol privedený (k psychiatrovi) políciou z chirurgickej
kliniky, kde sa vyšetrenie nedalo zrealizovať, lebo bol nekľudný a verbálne agresívny. Okrem toho, bez
výmenného lístka od chirurga by v danom prípade nebol daný podklad na psychiatrické vyšetrenie
obžalovaného. Aj keď samotná skutočnosť, či obžalovaný bol alebo nebol v ambulancii chirurga, nemá
podstatný význam pre posúdenie skutkových okolností, preukázanie tejto skutočnosti umožňuje utvoriť

si celkový obraz o tvrdeniach obžalovaného.

Tu je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný sám uviedol, že nemal spôsobené žiadne zranenia (tieto
neboli ani nikde zadokumentované), čo je v rozpore s tým, ako najskôr popísal údajný útok zo strany
príslušníkov ZVJS, ktorí ho mali kopať, kde mohli. Súd mal pri uplatnení zásady bezprostrednosti

možnosť vnímať najmä osobu svedka W. O., ktorého fyziognómia by pri útoku na obžalovaného (ním
uvedeným spôsobom) evidentne predpokladala zanechanie zranení na tele obžalovaného. Rovnako,
ak by si poškodený mal zranenia takého rozsahu spôsobiť sám na tele obžalovaného, muselo by ísť
o takú intenzitu konania poškodeného, ktorej dôsledkom by nevyhnutne museli byť aj zranenia na tele
obžalovaného. V tomto smere sa následne obžalovaný snažil korigovať svoje tvrdenie, keď tvrdil, že

zo strany príslušníkov ZVJS nešlo o nejakú veľkú bitku. Je zrejmé, že obžalovaným prezentované
skutočnosti nemôžu ani v jednom smere obstáť, nakoľko tak menej, ako aj viac intenzívny útok na jeho
osobu by bol v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

Obhajoba obžalovaného bola v konečnom dôsledku vyvrátená aj výpoveďou znalca MUDr. Radoslava

Morochoviča, PhD., ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolal na ním písomne vypracovaný znalecký
posudok č. 10/2016 zo dňa 03.05.2016, v rámci záverov ktorého okrem iného uviedol, že zlomenina
bázy 5. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov mohla u poškodeného L. K. vzniknúť po kopnutí
do pravej ruky alebo úderom pravou rukou poškodeného o pevnú prekážku a najpravdepodobnejším
mechanizmom vzniku zlomeniny hlavice ihlice ľavého predkolenia bol priamy úder/kopnutie do oblasti

ľavého kolena z jeho vonkajšej strany. Na hlavnom pojednávaní potom vypovedal v tom smere, že
k poraneniu dolnej končatiny, aké má osoba poškodeného, nemôže dôjsť takým spôsobom, že by
poškodený kopol do niečoho alebo niekoho sám, nakoľko to vylučuje miesto takéhoto zranenia. Muselo
by ísť o pohyb končatiny v inej rovine, ako priamym kopnutím. Uvedené konštatovanie znalca preto
vyvracia obhajobnú argumentáciu obžalovaného, v zmysle ktorej si poškodený zlomeninu hlavice ihlice

ľavého predkolenia spôsobil sám. Naopak, mechanizmus vzniku tohto poranenia v danom prípade
predpokladá výlučne útok inej osoby, na ktoré mal vzhľadom na svoje správanie dôvod iba a len
obžalovaný X. Z.. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zlomeniny bázy 5. záprstnej kosti pravej ruky s
posunom úlomkov, znalec pripustil možnosť vzniku tohto poranenia poškodeného v zhode s tvrdením tak
poškodeného,akoajobžalovaného,avšakvzhľadomnavykonanédokazovanieavýpovedejednotlivých

svedkov má súd za nepochybné, že vznik tohto poranenia poškodeného vznikol práve kopnutím do jeho
ruky zo strany obžalovaného.Výpovede svedkov okrem toho podporuje preukázané pokračujúce agresívne správanie obžalovaného
(aj pred skutkom) a jeho stav, v ktorom sa nachádzal po požití alkoholu (2,5 promile), prípadne aj
iných návykových látok. Tento stav obžalovaného dokumentuje aj už uvedená lekárska správa lekára

psychiatra, kde sa poukazuje na množstvo alkoholu v krvi obžalovaného, prípadne na prítomnosť iných
psychoaktívnych látok a súčasne sa u obžalovaného konštatuje prítomná heteroagresivita verbálna aj
brachiálna, emočná labilita, impulzivita, osobnosť psychoticky alterovaná s prítomnými paranoidnými
perzekučnými bludnými obsahmi.

Obžalovaný sa snažil svoju obhajobu oprieť aj o lekársku správu zo dňa 17.03.2016, v rámci ktorej
sa u obžalovaného konštatuje vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu a distorzia predného skríženého
väzu, v dôsledku čoho nemal byť obžalovaný schopný kopnúť poškodeného. Táto obhajoba bola taktiež
vyvrátená výpoveďou menovaného znalca, ktorý sa s obsahom predmetnej lekárskej správy na hlavnom
pojednávaní oboznámil, pričom uviedol, že aj osoba s takýmto poranením by vedela kopnúť inú osobu,
nakoľko pokiaľ vedela chodiť, vedela zaťažiť zranenú nohu aj pri vymrštení druhej nohy.

V súvislosti s uvedeným súd nemohol opomenúť ani už uvedený stav obžalovaného, v ktorom sa v čase
spáchania skutku nachádzal a ktorý bol výrazne ovplyvnený množstvom požitého alkoholu, prípadne v
kombinácii s požitím iných návykových látok. Takýto stav osoby nepochybne umožňuje potlačiť bolesť
vyplývajúcu z nejakého zranenia a konať tak, ako by v triezvom stave pre vnímanie bolesti inak nebola

schopná, resp. by bola schopná v inej miere intenzity. Na takýto záver pritom nie sú potrebné ani
odborné znalosti. Napriek tomu aj sám znalec výslovne uviedol, že alkohol má analgetický účinok a
môže u zranenej osoby, ktorá je pod vplyvom alkoholu, spôsobiť potlačenie bolesti a ovplyvniť konanie
takto zranenej osoby. Z výpovede znalca však aj tak vyplýva, že obžalovaný by bol schopný kopnúť
poškodeného bez ohľadu na ovplyvnenie alkoholom.

Čo sa týka výpovede svedka B. T., tejto po obsahovej stránke nie je možné pripisovať zásadný význam,
nakoľko sa menovaný svedok k rozhodným skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedel, žiaden útok
zo strany príslušníka ZVJS ani obžalovaného nezaznamenal, pričom vo vzťahu k nemu je potrebné
poukázať na to, v akom stave sa v čase skutku nachádzal. Ako sám uviedol, bol na tom psychicky dosť

zle, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že na chirurgiu a následne psychiatriu bol príslušníkmi
ZVJS sprevádzaný z dôvodu, že si podrezal žily. Čo sa týka vyjadrenia tohto svedka, že obžalovanému
mal dať svedok Y. N.N. facku, je potrebné uviesť, že išlo o príslušníka PZ, nie o príslušníka ZVJS, ktorého
obžalovaný fyzicky napadol. Uvedená skutočnosť preto nemá žiaden význam pre otázku vyvodzovania
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, pričom vzhľadom na už zmienený stav tohto svedka,

možno dôvodne pochybovať o pravdivosti tohto vyjadrenia.

Pokiaľ ide o návrhy obžalovaného na vykonanie dôkazov, tieto súd nepovažoval za potrebné, nakoľko
neboli spôsobilé ovplyvniť skutkové zistenia súdu a privodiť pre neho akýkoľvek priaznivejší záver čo
do otázky viny aj trestu. Navrhované výsluchy svedkov X. O. F. L. Š. neboli podstatné, nakoľko sám

obžalovaný uviedol, že sa na miesto skutku dostavili až v čase po jeho spáchaní. Rovnako výsluch
chirurgičky W.. T. Y., ako ani chirurgičky, ktorá poslala obžalovaného na psychiatrické vyšetrenie nebol
dôvodný. V prípade prvej menovanej chirurgičky bola postačujúca samotná ňou vypracovaná lekárska
správa a vyššie uvedené vyjadrenie znalca k jej obsahu a možnostiam obžalovaného fyzicky napadnúť
poškodeného, v dôsledku čoho nepovažoval súd za dôvodný aj návrh obžalovaného na znalecké

dokazovanie k tejto otázke. V prípade druhej chirurgičky boli skutočnosti, ktoré by sa mali dosiahnuť
z jej výpovede, preukázané inými vo veci vykonanými dôkazmi, pričom k skutkovým zisteniam by sa
táto vyjadriť nemohla, nakoľko nebola pri skutku prítomná. Taktiež výsluch sanitára nebolo možné
považovať za opodstatnený, nakoľko z výpovedí svedkov vyplýva, že samotný skutok nemohol vidieť.
Pokiaľ ide o doklad, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť

vyplýva zo samotnej výpovede obžalovaného a lekárskej správy psychiatra, ktorý obžalovaného
vyšetroval. Obžalovaným navrhovaná rekonštrukcia a konfrontácia medzi ním uvedenými svedkami nie
je potrebná vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania a neexistenciu žiadnych zásadných
rozporov vo výpovediach uvedených svedkov. Znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Radoslavom
Morochovičom, PhD. vylučuje nevyhnutnosť zabezpečenia lekárskej dokumentácie a röntgenových

snímkov od poškodeného. Ďalšie návrhy obžalovaného na vykonanie dôkazov neboli dôvodné so
zreteľom na to, že vyčíslenie nákladov zo strany poisťovne sa nachádza v spise a tento dôkaz aj bol
vykonaný, výsluch psychiatra W.. O. M. by bol zbytočný vzhľadom na obsah ním spísanej lekárskej
správy, ktorá bola ako listinný dôkaz taktiež na hlavnom pojednávaní vykonaná, znalecké dokazovanieohľadne sumy uplatňovanej si poškodeným Radkom Horným neprichádzalo do úvahy, nakoľko si
poškodený v tomto trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil a napokon nič nebránilo
obžalovanému, aby si overenie záverov znalca MUDr. Radoslava Morochoviča, PhD. zabezpečil na

vlastné náklady sám kedykoľvek v priebehu trestného stíhania, pričom v tomto smere súd dodáva,
že o záveroch menovaného znalca a jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní nemal najmenší dôvod
pochybovať.

Sumarizujúc uvedené má súd za nepochybne preukázané, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za

vinu, sa stal tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe (s tým, že bola nevyhnutná korekcia a precizácia
konkrétneho miesta jeho spáchania), ako aj to, že tento skutok spáchal obžalovaný X. Z..

Uvedený skutok nepochybne napĺňa znaky trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek
1 písmeno b/ Trestného zákona. Príslušníci ZVJS ako osoby v služobnom pomere sa podieľali na plnení
úloh spoločnosti a štátu a používali pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie

týchto úloh zverená. Tým bol naplnený obsah definície pojmu verejného činiteľa tak, ako je upravený
v § 128 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa pritom trestného činu dopustil práve v súvislosti s
výkonom právomoci verejného činiteľa a zodpovednosťou s tým spojenou.

Čo sa týka naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného trestného činu súd uvádza, že

obžalovaný naplnil kvalifikačný znak podľa § 323 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, nie kvalifikačný
znak podľa § 323 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona. Ako totiž vyplýva z výpovede samotného
svedka - poškodeného L. K., ako aj z výpovede znalca MUDr. Radoslava Morochoviča, PhD., obvyklý
spôsob života poškodeného bol závažne ovplyvnený po dobu jedného mesiaca. Závažné ovplyvnenie
obvyklého spôsobu života u poškodeného teda nedosiahlo obdobie najmenej 42 kalendárnych dní,

ktoré sa vyžaduje pri poruche zdravia trvajúcej po dlhší čas ako jednej z foriem ťažkej ujmy na zdraví
definovanej ako vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie v zmysle § 123 odsek 3 písmeno i/ v
spojení s § 123 odsek 4 Trestného zákona.

U poškodeného teda došlo k takému poškodeniu zdravia, ktoré je definované ako ublíženie na zdraví

podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.

Z tohto hľadiska bolo preto potrebné uvedenú skutočnosť preniesť do skutkovej vety rozsudku a stíhaný
skutok právne kvalifikovať ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona.

K výroku o treste a ochrannom opatrení.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu

vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a súčasne zistil dve priťažujúce okolnosti
spočívajúce v spáchaní trestného činu verejne (§ 37 písmeno f/ Trestného zákona - spáchanie trestného

činu pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami v zmysle § 122 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona) a v predchádzajúcom odsúdení za trestný čin (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona), v dôsledku
čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek
8 Trestného zákona zvyšuje u obžalovaného dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 323 odsek 2Trestného zákona (3 roky až 8 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 1 rok a 8 mesiacov a teda upravená trestná
sadzba predstavuje rozpätie 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.

Z hľadiska takto ustálenej trestnej sadzby považoval súd za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere 6 rokov. Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie
uvedené zásady pre ukladanie trestov. V obžalobe popísaný spôsob spáchania činu a jeho následok,
ostatné preukázané skutočnosti popísané v odôvodnení tohto rozsudku vrátane celkového agresívneho
správania obžalovaného, nedávajú priestor pre uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody. V tomto

smere bol súd povinný prihliadať aj na osobu páchateľa - obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.Tujenamiesteuviesť,žeobžalovanýboldoposiaľ9krátodsúdenýzarôznorodútrestnúčinnosť
(majetkovej aj násilnej povahy), čo vyplýva z odpisu jeho registra trestov. Rozsah jeho protiprávneho
konania náležite dokumentuje aj výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, z ktorého je evidentné, že obžalovaný bol celkom 18 krát postihnutý za priestupky rozmanitej
povahy vrátane priestupkov násilnej povahy.

Pre úvahy o treste nebolo možné opomenúť ani závery znaleckého posudku č. 53/2016 zo dňa
09.06.2016 vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou, znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: Psychiatria. V ich rámci sa okrem iného uvádza, že obžalovaný v čase spáchania
skutku trpel na plne rozvinutý syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok (alkohol, tabak,

pervitín, marihuana) a zmiešanou poruchou osobnosti. V čase spáchania skutku bol v stave abnormnej
komplikovanej ebriety ťažkého stupňa, ktorá viedla k zníženiu racionálnej kontroly nad konaním,
zvýšenej iritabilite a impulzivite, odbrzdeniu morálnych zábran s prejavmi verbálnej aj brachiálnej
heteroagresivity,akoajzníženiusebaovládania.Komplikovanáebrietaviedlakforenznenevýznamnému
zníženiu rozpoznávacích schopností a čiastočnej, forenzne podstatnej, nie však úplnej poruche

ovládacích schopností. Znalkyňa súčasne upozornila, že obžalovaný poznal účinok konzumovaného
alkoholu na svoj organizmus a psychické funkcie. Ďalej v rámci svojich záverov znalkyňa uviedla, že
pobyt obžalovaného na slobode je vzhľadom k polyformnej závislosti z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný a súčasne navrhla uložiť obžalovanému ochranné ústavné protialkoholické
liečenie. Tento svoj záver následne vysvetlila, resp. opravila vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

v tom smere, že obžalovanému navrhuje uložiť ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie, ktorého
odôvodnenosť je daná tým, že obžalovaný doposiaľ neabsolvoval liečenie, nebol dostatočne edukovaný
a pokiaľ by bol na slobode a mal prístup k návykovej látke, je vysoká pravdepodobnosť, že by ju začal
užívať.

S poukazom na uvedené závery psychiatrického znaleckého posudku v kontexte už uvedených
hľadísk významných čo do ukladania druhu trestu a jeho výmery, doterajší spôsob života
obžalovaného, opakované dopúšťanie sa protiprávnej, predovšetkým trestnej činnosti a skutočnosť, že
na obžalovaného nemali žiaduci účinok doteraz ukladané tresty, ktoré tak nesplnili svoj účel, dospel súd
k záveru, že na obžalovaného je už potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere minimálne 6

rokov, v ktorej výmere mu tento druh trestu súd aj za spáchaný zločin uložil.

V danej trestnej veci už bolo nevyhnutné dôsledne rešpektovať zásadu jednoty prevencie a represie,
a teda na obžalovaného pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej
represie.

Uvedenýdruhtrestuajehovýmerapodľanázorusúduzodpovedápožiadavkespravodlivéhopotrestania
páchateľa tak, ako to predpokladá § 1 Trestného poriadku, v ktorom je obsiahnutý samotný účel
trestného konania.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2
písmeno b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

S prihliadnutím na preukázanú závislosť obžalovaného od viacerých návykových látok, ako aj na závery
znaleckého psychiatrického posudku, skutočnosť, že obžalovaný sa trestného činu dopustil pod vplyvom
návykovej látky, súd obžalovanému X. Z. uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie v súlade s §73 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona, ktorého účel, vzhľadom na
osobu obžalovaného, možno dosiahnuť iba vo forme ústavného ochranného liečenia.

K výroku o náhrade škody

Vsúvislostisvýrokomonáhradeškodypovažujesúdzapotrebnéuviesťpredovšetkýmto,žepoškodený

L. K. si v tomto trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, v dôsledku čoho súd výrok o náhrade
škody vo vzťahu k tomuto poškodenému nepoňal do výrokovej časti tohto rozsudku.

Rovnako o nároku na náhradu škody nerozhodoval ani vo vzťahu k Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, nakoľko uznesením vyhlásenom na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.04.2017 súd podľa § 256 odsek 4 s poukazom na § 46 odsek 3

Trestného poriadku rozhodol tak, že tento subjekt ako poškodeného do trestného konania nepripúšťa. K
uplatneniu nároku na náhradu škody z jeho strany totiž došlo až po podaní obžaloby, teda po skončení
vyšetrovania, čo je v rozpore s uvedeným § 46 odsek 3 Trestného poriadku.

Vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta

2, Bratislava, IČO: 35 937 874, súd uvádza, že tejto priznal iba nárok na náhradu škody v rozsahu
uplatnenom do skončenia vyšetrovania, t. j. vo výške 104,40 Eur, ktorého odôvodnenosť vyplýva z
vykonaných listinných dôkazov.

Vo zvyšnej časti túto poškodenú spoločnosť so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný

proces postupom podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti považuje súd za dôležité
poukázať na to, že poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody vo výške 109,26 Eur uplatnila až
v konaní pred súdom s odôvodnením, že z dôvodu hlavného pojednávania prípad opätovne posúdili
a súdu oznámili konečnú výšku uplatnenej náhrady vo výške 109,26 Eur. Aj keď v zásade je možné
meniť výšku spôsobenej škody poškodeným aj v štádiu konania po podaní obžaloby, nie je možné

takúto možnosť pripustiť na ťarchu obžalovanému v prípade, ak poškodená spoločnosť mala možnosti
a schopnosti posúdiť a uplatniť si celú výšku škody už v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania.
Inak povedané, ak od skončenia vyšetrovania nenastala, resp. nebola zistená žiadna skutočnosť
významná čo do modifikácie výšky uplatnenej škody, ale poškodený subjekt mohol škodu spôsobenú
trestným činom uplatniť v celom rozsahu do skončenia vyšetrovania, je potrebné dôsledne aplikovať §

46 odsek 3 Trestného poriadku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku