Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010309
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010309.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Q. B. a spol. pre
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák. a iné, prejednal dňa 11. októbra 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.3T/27/2017 zo dňa 13. júna 2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.3T/27/2017 zo dňa 13. júna 2017, bol obžalovaný Q. B.
uznanýzavinnéhozaskutokvbode1napadnutéhorozsudkuzpokračovaciehozločinuvydieraniapodľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.

f/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za skutok v bode 2 a 3 napadnutého rozsudku
z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný R. Z. za skutok v bode
1 napadnutého rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný Q. B. a obžalovaný R. Z.

1. v presne nezistený čas mesiaca máj 2016 až september 2016 v G. G. pod zámienkou úhrady
liečby bývalej známej poškodeného, od poškodeného R. O., invalidného dôchodcu, postupne prevzali
finančné hotovosti v rôznych výškach, pričom v bližšie nezistenom dni mesiaca september 2016 v

podvečerných hodinách obvinení pristavili poškodeného pri obchode W. v G. G., kde mu začali nadávať
a pýtať od neho peniaze, keď poškodený peniaze nemal, obvinený číslo 1 zo svojho vozidla značky
VW Q., vybral plynovú pištol' značky SPECIAL COMBAT, výrobné číslo XXEXXXXX, ktorú smeroval
na poškodeného, keď však obvinený zistil, že na obchode W. je kamera, zbraň schoval pod kabát,
poškodený z obavy o svoj život a zdravie obvineným takto v uvedenom období odovzdal hotovosť
celkovo vo výške 1.150,- Eur, ďalej dňa 14. novembra 2016 keď poškodený nemal peniaze obvinení

nútili poškodeného isť do predajne spoločnosti M. G., odkial' poškodený na seba vzal mobilný telefón zn
Huawei ,IMEI XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 269,- Eur, ktorý odovzdal obvineným, ktorí tento chceli
predať, čím spôsobili poškodenému R. O., trvale bytom G. G., Ľ O. Č. XXX/X škodu vo výške 1.419,- Eur

obžalovaný č. 1

2. v presne nezistený čas od polovice mesiaca október 2016 do 15.11.2016 v G. G. s ciel'om zisku
finančných prostriedkov viackrát vyhl'adal poškodeného B. Z., trvale bytom G. G., P. O. K. XXX/XX,pod zámienkou predaja televízora za sumu 200,- Eur, napriek tomu, že poškodený ho upozornil, že
nemá peniaze a ani si nemá od koho peniaze požičať, pričom dňa 15.11.2016 obvinený prišiel do bytu
poškodeného v G. G., kde sa ho opakovane snažil presvedčiť, aby zohnal peniaze na televízor, keď

mu poškodený povedal, že nemá odkial' zohnať peniaze, tak obvinený mu povedal, že prídu chlapci,
urobia puk puk a bude vybavený, keď sa ho poškodený pýtal, čo to znamená, obvinený mu uviedol,
že mu chlapci prestrelia obe kolená, na čo poškodený sl'úbil obvinenému, že si zamení stravné lístky
za hotovosť v hodnote 80,- Eur a zabezpečí hotovosť 50,- Eur a zvyšok bude obvinenému splácať v
splátkach,

3. v presne nezistený čas v priebehu mesiacov jún 2016 až september 2016 od poškodeného W. Z.
trvale bytom I.- G., N. XXXX/XX pod zámienkou nájdenia a vrátenia jeho odcudzeného horského bicykla
zn. ROCK, čiernej farby v hodnote 2.500,- Eur prevzal pod rôznymi zámienkami finančnú hotovosť v
celkovej výške 640,- Eur, aj keď vedel, že bicykel nemá, a že ho nevráti poškodenému, pričom následne
dňa 18.10.2016 prišiel za W. Z. do predajne MB O. v I. X. na ul. K. č. XX a keď mu už poškodený nechcel

dať peniaze ohl'adne vrátenia bicykla, tak si od neho vypýtal 200,- Eur a keď mu poškodený peniaze
nechcel dať, tak mu povedal, že ak mu nedá požadovaných 200,- Eur tak už sa budú spolu inak baviť,
a že to ol'utuje, čo konkretizoval tak, že mu dá podpáliť obchod, že pozná jeho priatel'ku W. M. z G. G.
a vybaví, aby ju znásilnili, že ju dá zbiť a zbiť dá aj jej brata, načo sa poškodený W. Z. zl'akol a dal mu
90,- Eur, čo boli všetky peniaze čo mal v pokladni, načo následne páchatel' niekomu zavolal a potom

mu oznámil, že stačí aj 90,- Eur a že mu už obchod nepodpália,

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovaný Q. B. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím §
38 ods. 5, ods. 7 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň

okresný súd mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci, a to plynovej pištole
značky SPECIAL COMBAT, výrobné číslo XXEXXXXX s plynovým zásobníkom a uložil povinnosť podľa
§ 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. nahradiť poškodenému W. Z. škodu vo výške 980,-Eur. Obžalovaný R. Z. bol
odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., §
37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd
obom obžalovaným podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu poškodenému R. O. vo výške 1.419,-Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovanému Q. B. nenadobudol právoplatnosť,

nakoľko ho v zákonnej lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len
„prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov o treste v neprospech obžalovaného Q. B.. Prokurátor vo vzťahu
k obžalovanému R. Z. sa vzdal práva na podanie odvolania.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku, čo do výroku o treste obžalovaného Q. B. uviedol, že v danom prípade obžalovaný Q. B.
opätovne spáchal zločin a preto okresný súd v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. mal zvýšiť dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, ale vzhľadom ku skutočnosti, že u obžalovaného
prichádza do úvahy rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo
vzťahukrozsudkuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.4T/126/2012bolokresnýsúdtohonázoru,žeuloženie

trestu obžalovanému podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. je pre obžalovaného neprimerane prísne a preto aplikoval
ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. Ďalej uviedol, že podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4
až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2
alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
PodľanázoruprokurátoravprípadeobžalovanéhoQ.B.nebolisplnenézákonnépodmienkyprezníženie

trestu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko okresný súd neukladal obžalovanému
úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 Tr. zák. a preto nebola splnená zákonná
dispozícia pre uplatnenie § 38 ods. 7 Tr. zák. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo
vzťahu k obžalovanému Q. B. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej upravenej hranici

podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že je toho názoru, že okresný súd postupoval správne, keď vzal do úvahy, žepredchádzajúci trest s podmienečným odkladom jeho výkonu bude pre neosvedčenie sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia musieť vykonať, a preto považuje uloženie trestu v zmysle § 38 ods.
5 Tr. zák. za neprimerane prísne a vymeraný trest vo výmere 5 rokov za dostačujúci pre jeho nápravu.

Obžalovaný má za to, že okresný súd pri rozhodovaní o výške trestu postupoval správne, prihliadol na
všetky poľahčujúce okolnosti aj na jeho osobu a vymeral mu primeraný trest a z toho dôvodu považuje
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. za nedôvodné.

Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúduprokurátorkakrajskejprokuratúrynavrhla,abyodvolacísúdzrušil

napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému
Q. B. a uložil mu trest odňatia slobody na spodnej upravenej hranici podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

Poškodený B. Z. sa pripojil ku konečnému návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry.

Obžalovaný Q. B. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd

odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného Q. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol,
nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 11. októbra 2017. Na verejnom
zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
prokurátorom napadnutých výrokov o treste vo vzťahu k obžalovanému Q. B., ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného Q. B. o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému Q. B., pri určení druhu
a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu, pričom takto uložený trest je aj primeraný a spravodlivý.

Obžalovanému Q. B. okresný súd správne ukladal trest podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Tr. zák., v ktorom

zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 4 roky a hornou
hranicou vo výmere 10 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v
prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného
poľahčujúcuokolnosťvzmysle§36 písm.l/Tr.zák.,žesaobžalovanýpriznalkspáchaniutrestnéhočinu

a tento úprimne oľutoval, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný Q. B. urobil na hlavnom
pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s ustanovením
§ 257 ods. 5 Tr. por. prijal. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovanéhoprijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná.Obžalovanýtakýmtopostupomumožníprevziaťvýsledkydokazovaniazprípravnéhokonania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci

súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje
primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo
neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný
„dobrovoľnepriznávaauznávavinuzaspáchanýskutok,ktorývobžalobekvalifikujeakotrestnýčin“,čím
prikladnejodpovedinapĺňapodmienkuuvedenúvustanovení§36písm.n/Tr.zák.Pokiaľideopriznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., tak je potrebné dodať, že ani najnovšie stanovisko
Najvyššieho súdu SR č.5/2017 (vyplývajúc z právnej vety stanoviska č.44) nevylučuje možnosť priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí
vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 Tr. por. príjme. Okresný súd zároveň správne
zistil na strane obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol pred
spáchaním trestnej činnosti odsúdený. Okresný súd teda správne zistil na strane obžalovaného dve

poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m/ Tr. zák., pričom žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného Q. B. neprichádzajú
do úvahy (tieto zistenia síce nie sú vyjadrené citáciou zákonných ustanovení vo výroku o treste, avšak
jednoznačne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Rovnako správne okresný súd pri hodnotení osoby obžalovaného zistil, že obžalovaný Q. B. bol doteraz
sedemkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, pričom naposledy rozsudkom Okresného súdu
Trenčín sp.zn.4T/126/2012 zo dňa 27.01.2015 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za ktorý
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov (právoplatnosť nadobudol dňa 28.01.2015), pričom obžalovaný

Q. B. sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia.
Priestupkovo bol obžalovaný Q. B. doteraz riešený deväťkrát.

Krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému Q. B.
vo výmere 5 rokov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle

§ 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery
obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,
jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,pričomuloženýtrestodňatiaslobodyvtaktostanovenejvýmere
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd dodáva, že v predmetnej trestnej veci neprichádza do úvahy pri ukladaní druhu a výmery
trestu obžalovanému Q. B. aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. pre existenciu formálneho
nedostatku v skutkovej vete, ktorým je neuvedenie predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného Q. B.
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012 zo dňa 27.01.2015, ktorým bol obžalovaný Q.

B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu so skúšobnou dobou v trvaní
30 mesiacov (právoplatným dňa 28.01.2015). Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil,
že prokurátor v podanej obžalobe č.1Pv 806/16/3309 zo dňa 27.2.2017 túto podstatnú skutočnosť v
skutkovej vete (skutkových zisteniach) obžaloby neuviedol a takáto absencia v skutkových zisteniach

sa premietla aj do napadnutého rozsudku. Krajský súd má za to, že uvedený formálny nedostatok nie
je možné už v tomto štádiu napraviť, najmä za situácie, že obžalovaný Q. B. urobil vyhlásenie o vine
a okresný súd jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. zák. prijal. Krajský súd má za to, že už
z obžaloby musí byť zrejmé, že obžalovanému pri ukladaní trestu hrozí použitie § 38 ods. 5 Tr. zák.
Za týmto účelom je nevyhnutné, aby predchádzajúce odsúdenie pre zločin bolo jednoznačne uvedené

v skutkovej vete obžalobného návrhu (pri opakovanom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu), teda obžalovanému musí byť z obžaloby zrejmé
aký druh a výmera trestu mu v predmetnej trestnej veci reálne hrozí, čo je podľa názoru krajského súdu
súčasťou právnych záruk obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Je nevyhnutné, aby obžalovaný
pred uskutočnením tak vážneho prejavu vôle v konaní pred súdom ako je vyhlásenie o vine na hlavnom

pojednávaní bol jednoznačne uzrozumený o tom aký druh a výmera trestu mu reálne hrozí. Taktiež v
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 235 písm. c/ Tr. por., z ktorého vyplýva,
že obžaloba okrem iného musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre
ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedeníminých skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené
použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného
pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona

a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Taktiež aj v zmysle
ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. rozsudok musí okrem iného obsahovať výrok, ktorým sa obžalovaný
uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin,
ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj
uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na

to,abyskutoknemoholbyťzamenenýsiným,akoajuvedenímvšetkýchzákonnýchznakovvrátanetých,
ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. V danom prípade krajský súd dospel k záveru, že pre absenciu
uvedenia predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného Q. B. (odsúdenie pre zločin vydierania v trestnej
veci Okresného súdu Trenčín sp.zn.4T/126/2012) v skutkových zisteniach ako formálneho nedostatku
nebolo možné v predmetnej trestnej veci aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.

Krajský súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že skutočnosť, že okresný súd aplikoval ustanovenia § 38
ods. 5, ods. 7 Tr. zák. na správnom závere okresného súdu nič nemení, keďže okresný súd použitím
ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. negoval aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.

Ďalej krajský súd zistil, že v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení

obžalovaného Q. B. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v

neprospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.