Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov

senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného X. Z., pre zločin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2017 sp. zn. 4T/39/2016, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 16. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

X. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. -
M. W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove

u k l a d á

podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. f/, m/ Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/39/2016 zo dňa 18.07.2017 bol obžalovaný X. Z.

uznaný za vinného pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/
Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 18.03.2016 v čase asi o 18.15 hod. v Z. na W. ulici č. XX v priestoroch pred čakárňou Univerzitnej
nemocnice Z., I. M. W., B. kliniky LF UK a U., počas toho, ako poškodený L. K. spolu s ďalšími kolegami
ako príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečovali eskortu odsúdeného B. T. na toto
oddelenie, na ich adresu uviedol, že vie, že sú z basy a keď sa tam dostane naspäť, bude na nich

písať sťažnosti a odtrhne im tam hlavy, v čom neprestal ani napriek upozorneniam zo strany tam
prítomných príslušníkov Policajného zboru, ako ani zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže, pričom v tomto konaní začal už skôr na oddelení chirurgie, kde v poškodenom a jeho kolegoch
spoznal príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom ako poškodený podal na oddelenípsychiatrie sanitárovi lekársku správu odsúdeného B. T., ho obvinený pravou noho zospodu kopol do
oblasti pravej ruky a následne, keď sa k nemu poškodený otočil, ho kopol do oblasti jeho ľavého kolena,
na čo bol obvinený spacifikovaný príslušníkmi Policajného zboru, pričom tohto konania sa obvinený

dopustil dôvodu, že v poškodenom spoznal príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže plniaceho si
služobné úlohy z tejto jeho funkcie vyplávajúce, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému L.
K. zlomeninu bázy 5. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov a zlomeninu hlavice ihlice ľavého
predkolenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie a následnú liečbu, pričom uvedeným zranením bol poškodený
L. K. závažne ovplyvnený na bežnom spôsobe jeho života po dobu jeden mesiac.

Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. f/, písm. m/
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti O.

zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom B. cesta 2, Z., R.: XX XXX XXX, škodu vo výške 104,40 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť O. zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom B. cesta
č. 2, Z. , R.: XX XXX XXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným. Poukázal na to, že síce verbálne
kričal na vtrhnutých príslušníkov do čakárne, ale nikoho nenapadol. Mal spútané ruky. Popísal priebeh
skutku podľa svojho názoru a uviedol, že bez kamerového záznamu nie je možné vyvrátiť tvrdenie L.

K. a svedkov. Poukázal na to, že príslušníci PZ ho mali chrániť pred príslušníkmi ZVJS lebo je dosť
pravdepodobné, že u nich vzbudil agresivitu z dôvodu verbálneho prejavu. Má za to, že príslušníci ZVJS
nemali dôvod použiť chmaty a hmaty a teda by L. K. neprišiel k zraneniu. Ďalej tiež poukázal na to, že
súd zmenil miesto spáchania skutku na rozdiel od obžaloby, kedy upravil miesto spáchania skutku tak,
že tento sa mal stať v priestoroch pred čakárňou.

V dôvodoch odvolania sa opäť domáhal vypočutia sanitára, ktorému bola na oddelení psychiatrie
odovzdaná lekárska správa B. T.. Uvedený sanitár mal vidieť ako nezainteresovaná osoba incident.
Ďalej žiadal vypočuť W.. F. Y. - chirurgičku, ktorá ho ošetrovala dňa 17.03.2016. namietal tiež v dôvodoch
odvolania výpoveď znalca W.. L. W. vo vzťahu k jeho zraneniu zo dňa 17.03.2016 a žiadal do konania

pribrať ďalšieho znalca k zhodnoteniu tohto zranenia a možnosti útoku na poškodeného. Poukázal
na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal aj s tou skutočnosťou, že poškodený zranenie nahlásil až
nasledujúci deň a že zranenie si mohol spôsobiť poškodený úmyselne. Domáhal sa tiež výsluchu lekára
W.. M., ktorý ho vyšetroval ihneď po incidente a vyslovil nespokojnosť s tým, že súdu v tomto smere
postačoval a jeho písomná lekárska správa. Poukázal na chyby prípravného konania, kedy v spise

chýbala ohliadka miesta činu a fotodokumentácia.

Záverom odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Odvolanie s dôvodmi odvolania zaslal súdu aj obhajca obžalovaného. Uviedol v ňom, že súd sa mal
vysporiadať s výpoveďou svedka T., ktorý ako jediný nemá s vecou žiadne prepojenie a k danej
problematike vypovedal pravdivo. Opätovne poukázal na to, že jeho klient mal nasadené putá a mal
zranenékoleno,ktorémuneumožňovalofyzickyzaútočiť.Navrholtiežzrušiťnapadnutýrozsudokavrátiť
vec súdu prvého stupňa.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný sa plne pridržiaval svojich písomných dôvodov vo
viacerých podaniach a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť.
Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného v plnom rozsahu.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu krajská prokurátorka navrhla zamietnuť odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že

odvolanie obžalovaného, čo do výroku o vine nie je dôvodné, ale dospel k záveru, že uložený trest je
neprimerane prísny.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku

a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,

ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa po dôslednom dokazovaní ustálil vinu
obžalovaného po úprave - špecifikované miesto spáchania skutku - tak, že na rozdiel od obžaloby
konštatoval, že obžalovaný sa dopustil zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 232 ods. 1 písm.

b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Súd konštatoval s poukazom na dĺžku liečby zranenia poškodeného, že
nešlo o ublíženie na zdraví ( ťažká ujma) podľa ods. 3 písm. a/ Tr. zák. tohto ustanovenia žalovaného
prokuratúrou.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa zákonným spôsobom vypočul poškodeného L. K.,

všetkých tam prítomných svedkov ako aj znalca W.. L. W., B.. Uvedené výpovede z pohľadu ustanovenia
§ 2 ods. 10, ods. 19 Tr. por. vyhodnotil, a zameral sa na preverenie obrany obžalovaného.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vypracovaný veľmi podrobne v súlade s ustanovením § 163, 164 a 168
Tr. por. a odvolací súd musí len konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal odôvodnenosť

rozsudku opakovať, prípadne vec vrátiť súdu prvého stupňa. Právny názor napadnutého rozsudku
vyslovený súdom prvého stupňa si osvojuje a na tieto závery poukazuje bez potreby ich znova opakovať
i vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu I. a II. stupňa je v rámci dvojinštančného konania rozhodnutím
spoločným.

Napriek tomu odvolací súd dodáva, že po oboznámení s dôkazmi dospel k záveru, že konanie
obžalovaného bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V konečnom dôsledku ani sám
obžalovaný nenamietal určité verbálne útoky na príslušníkov UZVJS. Popiera však ublíženie na zdraví
L. K.. V tomto smere odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodenéhoale aj na závery znaleckého posudku L. W.. Tento znalec jednoznačne konštatoval, že mechanizmus
vzniku zranenia u poškodeného predpokladá výlučne útok inej osoby, a to práve kopnutím do ruky
poškodeného zo strany obžalovaného. Je pravdou, že obžalovaný sám v tom čase trpel vyvrtnutím a

natiahnutím kolenného kĺbu ale znalec uviedol, že osoba s takýmto poranením pokiaľ vedela chodiť
vedela zaťažiť zranenú nohu aj pri vymrštení druhej nohy a vedela inú osobu kopnúť. Teda obžalovaný
bol schopný zranenie poškodenému spôsobiť. Vzhľadom k dĺžke PN bola následne súdom upravená
právna kvalifikácia v prospech obžalovaného (§ 323 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ bol upravený na §
323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Vo vzťahu k návrhom obžalovaného treba uviesť, že týmito sa zaoberal aj súd prvého stupňa, ide
o návrhy opakované a tieto ako nedôvodné zamietol. Odvolací súd preskúmal požiadavku doplnenia
dokazovania v zmysle dôvodov odvolania a musí konštatovať, že návrhy na doplnenie dokazovania nie
sú oprávnené. Uvedené prípadné výsluchy požadovaných svedkov a lekárov, ktorí neboli priamo pri
mieste činu prítomní by do samotného deja skutku nevniesli nové skutočnosti dôležité pre preukázanie

samotného útoku zo strany obžalovaného.

V tomto smere aj súd prvého stupňa tieto návrhy zamietol a správne sa vysporiadal s nimi v dôvodoch
odvolania.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa správne použil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
f/, písm. m/ Tr. zák. Základná trestná sadzba s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák. (zvýšená dolná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu) pri zločine podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. je upravená rozpätím 4 roky
8 mesiacov až 8 rokov. Okresný súd uložil obžalovanému trest v trvaní 6 rokov pri zhodnotení osoby
obžalovaného a jeho postoja k samotnému konaniu. Odvolací súd preskúmal tento výrok a s poukazom

na § 34 Tr. zák. dospel k záveru, že obžalovanému bude postačovať trest pri dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby a preto mu uložil trest vo výmere 5 rokov s tým, že trest uložený súdom prvého stupňa
vo výmere 6 rokov považoval za neprimerane prísny. Je treba poukázať aj na to, že obžalovaný bol vo
výkone trestu naposledy v júni 2015 a vo väčšine prípadoch bol odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je v súlade so zákonom.

Ostatné výroky týkajúce sa uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou ako
aj výrok o náhrade škody je v súlade so zákonom a stavom veci. Tieto výroky ponechal odvolací súd

nedotknuté.

Z vyššie daných dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.