Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201848
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416201848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, vo veci starostlivosti
súdu o mal. W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, F. nad R.,
v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08

Bratislava, a otca: I.. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X/XX, F. nad R., v konaní právne zast. JUDr. Ivo
Osvald, advokát, Trhová 1, 960 01 Zvolen, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/22/2016-66 zo dňa 20. 05. 2016, v
spojení s opravným uznesením č. k. 22P/22/2016-96 zo dňa 25. 04. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu mal. W. výživným
vo výške 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 01.03.2016 p o
t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o oprávnení otca
stretávať sa s mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod.
a každý párny týždeň vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky. Otec je oprávnený a
povinný mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX v stanovenom čase vyzdvihnúť pred bydliskom matky a matka je
povinná v tomto čase mal. otcovi odovzdať a na stretnutie ju pripraviť. Otec sa zaväzuje v dohodnutom

čase mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX po skončení stretnutia matke pred jej bydliskom odovzdať a závislom
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

III. Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 20. 05. 2016 rozhodol tak, že: Mal. W. Y., nar.
XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. zastupovať a

spravovať jej majetok v bežných veciach (prvý výrok).
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od
09.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny týždeň vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti
matky (druhý výrok).
Otec je oprávnený a povinný mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX v stanovenom čase vyzdvihnúť pred
bydliskom matky a matka je povinná v tomto čase mal. otcovi odovzdať a na stretnutie ju pripraviť

(tretí výrok).
Otec sa zaväzuje v dohodnutom čase mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX po skončení stretnutia matke pred
jej bydliskom odovzdať(štvrtý výrok).Súd určil vyživovaciu povinnosť otca nasledovne : Otec je povinný prispievať na výživu mal. W.
výživným vo výške 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 01.03.2016
(piaty výrok).

Zameškané výživné na mal. W. v sume 185,20 € súd otcovi povoľuje splácať v 20,- € mesačných
splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (šiesty výrok).
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (siedmy výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sa zhodli v

ponechaní dieťaťa v starostlivosti matky, súd prvej inštancie v tejto časti návrhu matky vyhovel a zveril
mal. W. do jej osobnej starostlivosti. V danej veci okresný súd zistil, že otec sa s mal. stretáva zatiaľ
za prítomnosti matky. Prejavuje záujem na udržiavaní vzťahu s mal. W.. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že schválil dohodu o stretávaní sa otca s dieťaťom tak, aby bolo zabezpečené
rozvíjanie vzťahu s mal. W.. Súd prvej inštancie prihliadol pri určovaní výšky výživného k možnostiam
a schopnostiam otca ako aj k odôvodneným potrebám dieťaťa. Okresný súd na základe zisteného

skutkového stavu zaviazal otca prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške 150,- eur mesačne,
ktoré zodpovedá zákonným kritériám uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine t.j.
veku, odôvodneným potrebám maloletej. Okresný súd poukázal na to, že pri určovaní výšky výživného
prihliadol najmä na to, že matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa tak útleho veku nemá možnosť
zabezpečiť si príjem, aby kryla výdavky na dieťa vo vyššej miere. Je preto na otcovi, aby zabezpečil

výživu dieťaťa. Okresný súd poukázal na to, že práve v tomto veku, keď matka musí kupovať umelé
mlieko a dieťa je plienkované, má matka zvýšené výdavky práve na tieto položky. Dieťa už prijíma aj inú
stravu, ktorá je ale tiež ešte špeciálna a samozrejme je potrebné dieťa ošatiť a obuť. Súd prvej inštancie
vychádzal pri určovaní výšky výživného z výdavkov, ktoré vyčíslila matka (spolu v sume 190,- eur - 60,-
na umelé mlieko, 60,- plienky, 20,- hygienické potreby, 20,- strava, a 30,- oblečenie a obuv), z ktorých

väčšiu časť zaviazal uhrádzať otca, pretože jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a prídavok
na dieťa (spolu v sume 226,72 eur). Pri určovaní výšky výživného okresný súd zohľadnil výšku príjmu
otca aj skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G. Y., nar. XX.XX.XXXX. Otec preukázal
svoj príjem daňovým priznaním, z ktorého vyplýva príjem 336,46 eur, ale sám na pojednávaní uviedol,
že má príjem 600,- eur. Okresný súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť a výživné má pred nimi prednosť, internet 25,- eur. Ostatné vyčíslené výdavky otca predstavujú
spolu sumu 308,- eur plus cestovné do práce, ktoré vyčíslil v sume 10,- eur na jednu cestu. Okresný
súd poukázal na argumentáciu otca, keď uviedol, že na stravu minie 150,- eur pričom sa snaží stravovať
čo najlacnejšie. Matka s príjmom 226,72 eur zabezpečuje bývanie, stravovanie, ošatenie a obutie pre
seba a čiastočne pre dieťa. Je preto na otcovi a súd prvej inštancie má za to, že je v jeho možnostiach a

schopnostiach (neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili zabezpečiť aj vyšší príjem),
aby platil na mal. W. výživné vo výške 150,- eur mesačne.

3. Proti výroku rozsudku o určení výživného a úprave styku otca s maloletou podal v zákonnej lehote
odvolanie otec z dôvodu, že Okresný súd Žiar nad Hronom nedostatočne zdôvodnil a nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy, z toho dôvodu žiadal, aby Krajský súd Banská Bystrica rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie. Okresný súd podľa odvolateľa nezobral do úvahy jednak otázku jeho príjmu, ďalšiu
vyživovaciu povinnosť ako aj jeho náklady súvisiace s pracovnou činnosťou a chodom domácnosti.
Okresný súd nesprávne uviedol v rozhodnutí jeho mesačný príjem. V rámci výpovede uviedol, že v

hrubom jeho príjem predstavuje 600 Eur, pričom treba rátať s tým, že ako živnostník musí hradiť odvody
do fondov, čo je zhruba v min. výške 200 Eur. Doložil súdu prvej inštancie aj daňové priznanie z
ktorého vyplynulo, že jeho príjem vychádza na 336,46 Eur. Okrem tohto príjmu nemá žiadny iný príjem a
nedisponuje žiadnym majetkom. Okresný súd mal pri ustálení výživného vychádzať zo skutočného jeho
príjmu. V dôsledku toho, že si zobral hypotéku na kúpu bytu mu vznikla povinnosť mesačných splátok

vo výške 123 Eur a to na dobu 10 rokov. Okresný súd Žiar nad Hronom nezobral do úvahy pri ustálení
výšky výživného aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna G., ktorú platí vo výške 80 Eur mesačne.
Poukázal aj na neprimeranosť veku maloletej a výšky ustáleného výživného. Maloletá má v súčasnej
dobe 1,5 roka, čím chce poukázať na tú skutočnosť, že suma 150 Eur je skutočne neprimeraná potrebám
a veku maloletej. Odvolateľ ďalej poukázal, že pracuje 10 - 12 hodín denne podľa potreby zákazníka,

celých 7 dní v týždni s tým, že 2 dni minimálne v týždni musí cestovať do firmy pre ktorú vykonáva
pracovnú činnosť. Pokiaľ matka uvádzala náklady na mal. dcéru chce uviesť, že tieto preukazovala
bločkami, ktoré neboli za jeden mesiac ale z rozmedzia viacerých mesiacov, čo sa týka najmä nákupu
plienok, ktoré náklady zodpovedali obdobiu 3 mesiacov. Pokiaľ okresný súd rozhodol, že popri bežnomvýživnom 150 Eur má splácať zameškané výživné vo výške 20 Eur po dobu 9 mesiacov, predstavuje
to sumu 170 Eur s tým, že po zaplatení vyživovacích povinností a nákladov ktoré má mu nezostane
na živobytie ani životné minimum. Z týchto dôvodov v tejto časti považuje rozsudok ohľadom ustálenej

výškyvýživnéhozaneobjektívnyanespravodlivý.Pokiaľsajednáotúnapadnutúčasťrozsudku,kdesúd
upravil jeho styk ako otca s mal. dcérou, nenamieta rozsah a čas úpravy styku, namieta tú skutočnosť, že
tento má prebiehať za prítomnosti matky. Odvolateľ uvádza, že sa snaží komunikovať s matkou maloletej
ohľadom ich dcéry, jej potrieb, jej zdravotného stavu, táto mu úmyselne neodpisuje na jeho správy,
nereaguje a telefón, jeho stretnutia s dcérou využíva k hádkam a sporom, čo v podstate narúša samotný

priebeh styku s dcérou a zle vplýva na jej výchovu. Myslí si že je v prospech dcéry, aby stretávanie s
ňou prebiehalo bez prítomnosti matky s tým, že takto by sa umožnilo, aby aj jeho rodičia sa mohli s touto
stretávať, lebo za iných okolností to matka maloletej nechce dovoliť a nesúhlasí s tým. Z týchto dôvodov
sa preto domáha, aby styk s maloletou prebiehal bez prítomnosti matky.

4. K odvolaniu otca podala vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka. Vo vyjadrení

uviedla, že námietka otca ohľadne dokladov, ktorými matka preukazovala náklady na maloletú, je mylná,
keďže náklady uvádzané súdom vychádzajú práve z predložených dokladov a sú priemerom výdavkov
na jeden mesiac. Práve maloletej nízky vek odôvodňuje vyššie náklady a nie naopak ako sa domnieva
otec, čo práve odzrkadľuje jeho skúsenosť so starostlivosťou o maloletú a jeho záujem o ňu. Matka
nie je schopná zabezpečiť si iný príjem tak, ako to podotkol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku

a je odkázaná pri krytí nákladov na maloletú práve na jej otca. Ďalšie argumenty otca uvádzané v
odvolaní ohľadne neposúdenia jeho nákladov a príjmov zo strany súdu sú podľa matky absolútne
bezpredmetné a v samotnom rozsudku sú vyvrátené, keďže okresný súd presne uviedol náklady otca,
ako aj jeho príjmy, t.j. nie je pravdou, že príjem otca je v rozsudku uvedený nesprávne. Podľa matky
je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že otec maloletej je živnostník, t.j. jeho príjem vyplýva z

jeho daňového priznania, pričom tento mohol byť zo strany otca upravený. Matka navrhuje potvrdenie
rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, priznané výživné považuje za dostatočné a primerané a vo
vzťahu k úprave starostlivosti o maloletú taktiež súhlasí s rozsudkom určenou úpravou. Maloletú chce
mať vo svojej osobnej starostlivosti a chce zabezpečovať starostlivosť o ňu. Matka navrhovala úpravu
styku za jej prítomnosti z dôvodu nízkeho veku maloletej, ako aj z dôvodu, že maloletá nemá k otcovi

vytvorený žiadny vzťah a nie je na neho navyknutá. Otec nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o
maloletú sám bez pomoci matky. Prítomnosť matky pri stretnutiach maloletej s otcom je v prospech tak
maloletej, ako aj v prospech otca, aby si maloletá, mohla na otca zvyknúť a aby si k nemu vytvorila vzťah.
Otec na pojednávaní konanom vo veci nenamietal prítomnosť matky pri jeho stretávaní s maloletou tak,
ako podotkol kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca. Zároveň je veľmi podstatné to,

že otec s matkou počas konaného pojednávania vo veci predchádzajúcom vydaniu rozsudku prejavili
súhlas s úpravou styku otca a maloletej a túto nenamietali, t.j. v danej časti prejednávanej veci dospeli
k dohode, ktorú okresný súd následne v rozsudku schválil. Následne výhrady otca k úprave jeho styku
s maloletou v rámci odvolania a požiadavka na zmenu úpravy jeho stretávania s maloletou, už nie sú
namieste, ak s nimi raz prejavil súhlas. Matka nemá záujem na vzniku konfliktov s otcom maloletej,

pričom to, že trvá na svojej prítomnosti pri stretávaní otca s maloletou, je spôsobené akýmikoľvek
zištnými dôvodmi, ale vekom maloletej, jej režimom a zvykmi. Matka má za to, že prístup otca vo vzťahu
k stretávaniu s maloletou je nutné označiť za nezodpovedný, keďže chce zabezpečovať starostlivosť o
maloletú a tráviť s ňou čas, a to napriek tomu, že sa o ňu nevie postarať vzhľadom na jej vek, ako aj
napriek tomu, že maloletá je bez prítomnosti matky nepokojná a na otca ako takého nie je zvyknutá.

Zároveň k tomu, že otec chce prostredníctvom úpravy jeho styku s maloletou bez prítomnosti matky
zabezpečiť stretávanie jeho rodičov s maloletou, matka uviedla, že súd sa zaoberá úpravou styku otca
a maloletej a nie úpravou styku starých rodičov s maloletou. Matka navrhuje aj v tejto časti rozsudok
potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok Okresného
súdu v Žiari nad Hronom. Podotýka, že v otázke úpravy styku otca s mal. W., došlo na pojednávaní k
rodičovskej dohode. Otec nenamietal prítomnosť matky pri styku. Jeho právny zástupca však poukázal
na konfliktné situácie rodičov počas styku, ktorým je potrebné sa vyvarovať. Vzhľadom na celkovú
rodinnú anamnézu boli rodičia odporučení na Referát poradensko - psychologických služieb v Žiari nad

Hronom, za účelom odbornej intervencie.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka. Matka súhlasí s vyjadrením kolízneho
opatrovníka. Navrhuje potvrdenie Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hrom v celom rozsahu, keďževzťahy účastníkov k maloletému dieťaťu upravuje najmä s ohľadom na potreby a záujmy maloletého
dieťaťa, ako aj na možnosti rodičov.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu mal.X.
Odvolacívýživným vo výške 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom

01.03.2016 ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil, rozhodnutie zrušil v časti o úprave
styku v súlade s § 389 ods.1 pís. a) CSP a vo výroku o trovách konania v súlade s § 379 pís. a) CSP
a v zrušenej časti v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci pri určovaní výšky výživného zistil skutkový stav
v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie v tejto časti
rozhodnutia, neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení

neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody uvádza:

10. Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine,
je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré závisia najmä od veku dieťaťa, jeho
zdravotného stavu, potrieb, jeho záujmov a podobne. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o

výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú
obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych
možností.

11. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne

schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu dieťaťa je
odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa
podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i
vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a
materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu a celkovej finančnej a

sociálnej situácie). Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa,
ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom,
ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme
determinovaná vekom dieťaťa.

12. V posudzovanej veci okresný súd správne zistil, že otec maloletej bol v rozhodnom období, za ktoré
okresný súd určil výživné na maloleté dieťa samostatne zárobkovo činnou osobou, teda podnikal ako
živnostník. Okresný súd správne rozhodol o výške výživného s prihliadnutím na možnosti a schopnosti
otca. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným záverom okresného súdu aj v tom
smere, že neexistuje žiadna objektívna prekážka, pre ktorú by si otec maloletej nemohol zabezpečiť aj

vyšší príjem.

13. Čo sa týka námietky otca, že si zobral hypotéku vo výške 13.000 Eur na kúpu bytu, v dôsledku ktorej
mu vznikla povinnosť mesačných splátok vo výške 123 Eur. Odvolací súd odkazuje na ustanovenie § 62
ods. 5 prvej vety Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

14. Otec maloletej v odvolaní ďalej uvádza, že okresný súd nesprávne zistil jeho príjem, keď mal za to, že
jeho príjem je 660 Eur mesačne, toto uviedol na pojednávaní, ale išlo o hrubý príjem, podľa daňového
priznania ktoré doložil súdu, vychádza jeho príjem na sumu 336,46 Eur. Odvolací súd poukazuje nazrejmý rozpor v tvrdeniach otca, keď uviedol, že mimo výdavkov spojených so stravovaním a ošatením,
ktoré mu pomáhajú hradiť rodičia uvádza svoje mesačné výdavky spolu v sume 605 Eur, keď vo výške
123 Eur platí hypotéku, nájomné platí vo výške 152 Eur, náklady na elektrinu a plyn platí vo výške 35

Eur, náklady na cestovné má vo výške 160 Eur, internet platí vo výške 25 Eur, telefón platí vo výške 30
Eur a ďalšiu vyživovaciu povinnosť platí vo výške 80 Eur (pričom ešte platí mesačne na mal. W. 80 Eur
mesačne), teda jeho tvrdenie o výške jeho príjmu nezodpovedá ním uvedeným mesačným výdavkom.

15. Čo sa týka tvrdenia otca v odvolaní, že okresný súd nezobral do úvahy pri ustálení výšky výživného

aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna G., odvolací súd poukazuje na odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia, kde okresný súd uvádza, že pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj
skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. Y., nar. XX.XX.XXXX. (č.l. 70
spisu).

16. Pri rozhodovaní o výživnom teda okresný súd správne posúdil komplexne pomery účastníkov

konania (u rodičov sociálne, majetkové, zárobkové, a u maloletej odôvodnené potreby). Prihliadol aj na
to, kto poskytuje maloletej každodennú starostlivosť. Zohľadnil príjmy každého z rodičov. Medzi náklady
maloletej patria aj tie, ktoré sa priamo netýkajú jej výživy, ale dieťa ich potrebuje. Sú to náklady spojené
s bývaním, a to náklady na teplo, vodu, smeti, dane atď. Okresným súdom určené výživné je primerané
odôvodnenýmpotrebámmaloletej,akoajschopnostiamamožnostiamotcaplatiťvýživnévtakejtosume.

Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval
príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220
ods.2 CSP.Námietkaotcaohľadomnedostatočnéhoodôvodnenia súdnehorozhodnutiaanesprávneho
vyhodnotenia vykonaných dôkazov preto nie je dôvodná.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o určení výživného rozsudku ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou v súlade s §
389 ods.1 pís. a) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Zo spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016, rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu, ktorá podľa obsahu zápisnice ohľadne styku bola v znení : Otec je oprávnený
stretávať sa s mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00
hod. a každý párny týždeň vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. (č. l. 62 spisu), súd následne vyhlásil

rozhodnutie, ktorým rozhodol o chválení rodičovskej dohody v inom znení, tak že: Otec je oprávnený
stretávať sa s mal. W. Y., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00
hod. a každý párny týždeň vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky (č. l. 63 spisu).
Následne okresný súd vyhotovil rozhodnutie, výrok písomného vyhotovenia rozhodnutia nie je totožný
s vyhláseným rozhodnutím a nezodpovedá ani obsahu dohody rodičov o úprave styku. Vzhľadom na

uvedenú vadu odvolací súd rozhodnutie v tejto časti ako aj súvisiacich výrokoch zrušil, za účelom
odstránenia uvedených vád konania.

22. Odvolací súd zrušil rozhodnutie aj závislom výroku o náhrade trov konania.

21. V nenapadnutej časti odvolaním, ktorou okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke
zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou. Okresný
súd zistí skutkový stav výsluchom rodičov, vyjadrením opatrovníka mal., ako aj prípadne vykonaním

inýchdôkazovnavrhnutýchvkonaníarozhodnevsúladesozáujmamimaloletej,takabybolozachovaná
realizácia právo dieťaťa na stretávanie s oboma rodičmi, súd prihliadne aj na zmenu z dôvodu uplynutia
času, od rozhodnutia okresného súdu.

23. V súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade

trov konania.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).