Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206862
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206862.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore žalobcu: N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
XXX XX H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova 13, Prešov,
proti žalovanému: C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr.
Marián Geleneky, advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o
zaplatenie 2.800 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
17.5.2017 č. k. 14C/114/2016-46 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.800,- eur
spolu s 5,05 %-tným úrokom z omeškania ročne od 1.11.2015 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči v rozsahu 100 %.

2. V predmetnej veci mal za nepochybne preukázané, že žalovaný dňa 9.10.2015 určito a zrozumiteľne
uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2.800,- eur z titulu vykonaných prác na stavbe rodinného domu

v G. s tým, že sa tento zaviazal zaplatiť do 31.10.2015. Uvedené uznanie dlhu spĺňa všetky zákonné
náležitosti predpokladané ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Takéto uznanie síce zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil, žeby dlh
v tejto výške za vykonané stavebné práce neexistoval. Zároveň sa bránil tým, že predmetný právny úkon
nebol urobený vážne, aj keď podľa jeho argumentácie mal skôr na mysli, že nebol urobený slobodne z
dôvodu, že žalobca mal prísť na miesto, kde bolo uznanie podpísané s ďalšími dvomi mužmi. V rámci
odporu tvrdil, že okrem žalobcu tam boli ešte ďalší jeho traja kamaráti, pričom vykonaným dokazovaním

bolo jednoznačne preukázané, že pri jednaní strán sporu bol okrem nich prítomný iba nejaký čas svedok
Y., ktorý mal podľa vyjadrenia žalovaného na jeho adresu vulgárne nadávať, čo sa nepreukázalo. Aj
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri rozhovore žalobcu a žalovaného mal byť zvýšený hlas,
uvedená skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalobca vyvíjal na žalovaného neprimeraný nátlak
a už vôbec nešlo o nejaké fyzické donútenie. Aj z výsluchu svedkyne zamestnávateľa žalovaného iba
vyplynulo, že strany sporu na seba kričali v tom zmysle, kedy dá žalovaný žalobcovi peniaze a aby mu
podpísal uznanie dlhu. Tieto okolnosti podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné vyhodnotiť tak,

že právny úkon uznania dlhu nebol urobený slobodne, vážne, nakoľko bol realizovaný v priestoroch,
ktoré poznal, pričom sám sa vyjadril, že doklad podpísal, lebo chcel mať pokoj.3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, príp. zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že
sa nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nedošlo prinajmenšom k

psychickému nátlaku, ktorý s krikom a vyhrážkou ho donútil podpísať uznanie záväzku, pričom nevedel,
čo podpisoval a nedostal ani kópiu uznania záväzku. Takéto uznanie záväzku nemožno považovať za
štandardný spôsob uznania čo do dôvodu a výšky. To, že tam bol krik potvrdili svedkovia Y., ako aj
Y.. Aj samotný spôsob vypísania uznania dlhu na kapote motorového vozidla žalobcu charakterizuje
neštandardný spôsob uznania záväzku. Samotný obsah uznania je nezrozumiteľný, pričom nie je známe

kedy a za aké práce a na akej stavbe rodinného domu je žalovaný žalobcovi dlžný sumu 2.800 - eur.
Vykonaným dokazovaním podľa jeho názoru nebola odstránená spornosť výšky dlhu medzi stranami
sporu. Nepopieral, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, avšak od začiatku tvrdil,
že bola dohodnutá cena diela vo výške 15.000,- eur, pričom z tejto žalobcovi uhradil sumu 14.200,- eur.
Na druhej strane žalobca tvrdil, že cena diela mala byť 18.600,- eur, z ktorej mu bola uhradená suma
15.000,- eur, teda rozdiel predstavuje sumu 3.600,- eur, avšak na podpísanie mu dal uznanie dlhu vo

výške 2.800,- eur, pričom rozdiel medzi uvedenými sumami žalobca zdôvodnil nevedel.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v zmysle zásad podľa § 379 - § 381 C.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného je
neopodstatnené a v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku.

6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v prospech žalovaného realizoval stavebné práce na

stavbe jeho rodinného domu v G. v mesiaci november 2014 bez existencie písomnej zmluvy o dielo.
Napriek prvotnému tvrdeniu žalovaného, že v čase uzatvorenia ústnej dohody o predmete diela nebola
medzi stranami sporu dohodnutá jeho cena, v priebehu súdneho konania predložil rozpočet stavebných
prác vypracovaný žalobcom na sumu 23.000,- eur, ktorý súdu predložil po vykonaní dokazovania
výsluchmi strán sporu, ako aj svedkov napriek tomu, že týmto disponoval už v čase začatia súdneho

konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že s poukazom na výšku rozpočtu
ceny diela sa oveľa pravdepodobnejšie javí, že žalobca sa so žalovaným dohodol na cene diela vo
výške 18.600,- eur ako na cene tvrdenej žalovaným, ktorý okrem iného neuniesol dôkazné bremeno
uvedeného tvrdenia.

7. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný z dohodnutej ceny diela vo výške 18.600,- eur uhradil sumu 15.000,-
eur a podľa tvrdenia žalovaného mal v prospech žalobcu z tvrdenej ceny diela vo výške 15.000,- eur
uhradiť sumu 14.200,- eur. Nedoplatok vo výške 800,- eur odôvodnil existenciou vád diela, ktoré žalobca
neodstránil, pričom nedisponoval akýmkoľvek dôkazom preukazujúcim vytknutie vád diela zhotoveného
žalobcom.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že uznanie dlhu realizované žalovaným
podaním zo dňa 9.10.2015 obsahuje zákonné náležitosti predpokladané ust. § 558 Občianskeho
zákonníka. Z uvedenej písomnosti je zrejmé, že dlh bol určený čo do dôvodu (vykonané stavebné práce
nastavberodinnéhodomu),ajčodovýškyvsume2.800,-eur.Ajkeďtakétouznaniezakladávyvrátiteľnú

právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, žalovaný v priebehu súdneho dokazovania neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v predmete uznania dlhu zanikol, príp. neexistoval.

9. Zároveň namietal, že uvedenú písomnosť v predmete uznania dlhu podpísal pod nedovoleným
nátlakom zo strany žalobcu, ktorý mal na neho kričať, nadávať mu a povedať, že chce svoje peniaze

a pokiaľ ich nedostane, neodíde preč. Prítomní tam mali byť aj jeho traja kamaráti, ktorí mu vulgárne
nadávali.

10. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto

nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa
konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je psychické donútenie
takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. O bezprávnu vyhrážku ide
predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou vynucované nesmie byť. Nie je pretodonútením prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienka však je, že takáto
hrozba sa týka vynucovaného správania. Aj v takomto prípade síce môže ísť o bezprávnu vyhrážku,
ale iba vtedy, že ju použil k tomu, aby od druhého vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí

nejako nesúvisí, a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle
konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou
pre prejav vôle dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu.

11. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že uznanie dlhu

realizované žalovaným nie je neplatným právnym úkonom pre nedostatok slobody jeho vôle z dôvodu
nepreukázania fyzického donútenia, ako aj bezprávnej vyhrážky. Nebolo preukázané prvotné tvrdenie
žalovaného, že žalobca spolu s tromi kamarátmi mu mali vulgárne nadávať vyhrážkou, že neodídu preč,
kým nedostane peniaze za svoju prácu. Pri jednaní žalobcu a žalovaného okrem nich bol prítomný,
avšak iba určitý čas svedok Y., ktorý mal podľa vyjadrenia žalovaného na jeho adresu vulgárne nadávať,
avšak tento podľa vlastného tvrdenia sa vyjadril iba v tom zmysle, že ak bola práca urobená, treba

za ňu zaplatiť. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zároveň nesporne preukázané, že pri
samotnom písomnom uznaní dlhu okrem žalobcu a žalovaného neboli prítomné tretie osoby, teda
ani svedkovia vypočutí v priebehu súdneho konania. Zvýšený hlas pri rozhovore medzi žalobcom a
žalovaným, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno považovať za neprimeraný nátlak vyvíjaný
žalobcom voči žalovanému, keďže v zmysle judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky, tento

sám o sebe nespĺňa pojmové predpoklady bezprávnej vyhrážky ako formy psychického donútenia. K
jednaniu strán sporu a k podpisu uznania dlhu došlo v priestore, kde žalovaný pracoval, podľa jeho
vyjadrenia na uvedený priestor mali výhľad ľudia z balkónov susediaceho bytového domu a zároveň
sa v uvedenom priestore pohybovala majiteľka prevádzky, ktorá vo svojej výpovedi iba uviedla, že
počula krik v rozhovore medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal od neho požiadať doplatenie peňazí

a podpísanie uznania dlhu, čo nemožno považovať za formu psychického, resp. fyzického donútenia.
Samotnýžalovanýuviedol,žeuvedenýdokladpodpísal,lebochcelmaťpokoj.Podľanázoruodvolacieho
súdu skutočnosť, že k podpisu uznania dlhu došlo pri motorovom vozidle žalobcu sama o sebe nie
je okolnosťou, ktorá by mala za následok neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle
konajúceho bez preukázania akejkoľvek formy fyzického, resp. psychického donútenia pri realizácii

právneho úkonu uznania dlhu.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že
okolnosti tvrdené žalovaným pred uznaním dlhu nespôsobujú jeho neplatnosť pre nedostatok slobody
prejavu vôle žalovaného.

13. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny postupom podľa § 387 Civilného sporového poriadku, potvrdil. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s ust. § 255 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho
konania stranám sporu nepriznal. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešný žalobca si

nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).