Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215121
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1613215121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: A.. D. K., E.. XX.XX.XXXX, I.
I. XXXX/X, A., zastúpenej advokátom: JUDr. Albín Kostolanský, so sídlom Záhorácka 53, Malacky, proti
žalovanému: I.. J. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX, Z. I. I. XXXX/X, A., zastúpenému advokátkou: JUDr.
Vladimíra Hrebíková, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, o vylúčenie žalovaného z užívania
bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 26. januára 2016, č.k.
5C/426/2013-87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala
vylúčenia žalovaného z užívania bytu Č.. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na I.
Q.. Č.. XXXX/X v A.; a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 344,70 eura.
Vychádzal zo zistenia, že strany sporu boli manželmi a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
OkresnéhosúduMalackyvkonanísp.zn.9P/83/2013zodňa01.07.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosť
dňa 31.07.2013. Z ich manželstva pochádza maloletá E. K., ktorá bola na čas po rozvode zverená do

osobnej starostlivosti žalobkyne. Poukázal na to, že počas trvania manželstva strany sporu nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na I.D.
Q.. Č.. XXXX/X K. A., pričom po rozvode žalovaný opustil spoločnú domácnosť a žalobkyňa zostala
bývať v spoločnom byte aj s maloletou dcérou. Keďže doteraz medzi stranami nebolo vyporiadané
BSM, žalovaný bol oprávnený kedykoľvek prísť bez prechádzajúceho ohlásenia do spoločného bytu.
Žalobkyňa podala dňa 22.10.2013 na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby
súd dočasne zakázal žalovanému vstup do predmetného spoločného bytu. Súd tomuto návrhu vyhovel

uznesením sp. zn. 5C/394/2013 zo dňa 22.10.2013, ktoré na odvolanie žalovaného ako vecne správne
potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co 646/2013 zo dňa 20.11.2013, a preto dňa
28.11.2013 nadobudlo právoplatnosť. Osobitne poukázal na to, že žalobkyňa opodstatnenosť podanej
žaloby odôvodnila tým, že doposiaľ nie je medzi stranami uzavretá otázka vyporiadania BSM, z čoho
vznikajú medzi nimi konfliktné situácie a napätie, no najmä tým, že dňa 19.07.2013 žalovaný neohlásene
vstúpil do spoločného bytu a fyzicky ju napadol pred očami maloletej dcéry Niny, čím jej ublížil na
zdraví. V tejto súvislosti bolo vedené trestné stíhanie (Č.: F.-XXXX/MC-A.-XXXX), aj keď začaté proti

neznámemu páchateľovi (trestne zodpovednej osobe), ktoré bolo zastavené. Osobitne poukázal na
to, že v súvislosti so skutkom zo dňa 19.07.2013, kedy malo dôjsť ku konfliktu medzi stranami, bola
žalobkyňa opakovane lekársky vyšetrená. Zároveň bolo na zistenie jej zdravotného stavu nariadené
znalecké dokazovanie, pričom Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, konajúci pod č. F.-A.-F.-XXXX/XXXXXX/P-XX vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č.
372/1990Zb.opriestupkoch,ktoréhosamaldopustiťžalovanýtým,žedňa19.07.2013včaseokolo8,40
hod. na I. ulici XXXX/X v A.h v byte účastníkov po predchádzajúcej hádke mal chytiť pod krk žalobkyňu

a sotiť ju o vchodové dvere bytu, pričom si narazila hlavu, čím jej mali byť spôsobené zranenia, a to
pohmoždenie hlavy, krku a krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali jej práceneschopnosť od 21.07.2013 do
02.08.2013, rozhodnutím zo dňa 28.11.2014; právoplatným dňa 02.01.2015; podľa ust. § 76 ods. 1 písm.
c) Zákona o priestupkoch, konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané. Okresný úrad Malacky pritom okrem iného svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Z.. A.. O. P. T.., súdnym znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, špecializácia traumatológia zo dňa 22.10.2013 č.
posudku 149/2013 uviedol, že podozrenie na možný otras mozgu považuje znalec za nepreukázané,
ďalej, že zo súdnoznaleckého hľadiska je možné usudzovať, že podľa charakteru nezistených žiadnych
vonkajších následkov zranení, ktoré by sa aj nasledujúci deň po zranení mali prejavovať aspoň krvnými
podliatinami na stáčaných alebo udretých miestach spolu s udávanou bolestivosťou udretých miest pri

nezistenom vnútornom zranení kostry, lebky a chrbtice. Vyššie uvedené zranenia mohli byť spôsobené
pravdepodobne opakovaným účinkom tupého, tvrdého a mliaždiaceho násilia pôsobiaceho priamo na
záhlavie a chrbát poškodenej. Uvedenému násiliu zodpovedajú súdnoznaleckej praxi následky takých
mechanizmov akými môže byť napríklad náraz hlavou a chrbtom na rovnú, plochú a tvrdú prekážku.
V zdravotnej dokumentácii neboli zistené žiadne známky udávaného škrtenia, či držania za krk, ale

ani prejavy nedostatku vzduchu - dusenia. Zistené a dokumentované zranenie neodporuje takému
mechanizmu vzniku aký uviedla žalobkyňa, teda násilným konaním inej osoby, avšak energia a intenzita
násilia bola nízka. Chýbanie iných zranení najmä na horných končatinách poškodenej, ktoré by bolo
možné klasifikovať ako tzv. obranné zranenia, ktoré vznikajú pri pasívnej obrane poškodenej osoby
krytom vlastných rúk a predlaktí pred dopadom úderu svedčí o skutočnosti, že žalobkyňa sa voči útoku

ani pasívne nebránila. Znalec preto považoval existenciu otrasu mozgu žalobkyne za nepreukázanú;
a to ani ľahkého stupňa; pričom dĺžku trvania PN žalobkyne od 21.07.2013 do 02.08.2013, rovnako
považoval za zraneniu neprimeranú a biologicky neodôvodnenú. Takto ustálený skutkový stav veci
po právnej stránke posúdil podľa § 135 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb, o
priestupkoch, § 146 ods. 2, § 705a Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je

možné vyhovieť, nakoľko v súčasnom období neexistuje hmotnoprávny dôvod pre vylúčenie žalovaného
z užívania práva k predmetnému bytu. Nebolo totiž preukázané, že v dôsledku správania žalovaného
došlo k narušeniu zdravotného stavu žalobkyne, keďže konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť a ktorým mali byť žalobkyni spôsobené určité zranenia
bolo zastavené; a týmto rozhodnutím je podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd viazaný; pričom žalobkyňa

okrem daného skutku neuvádzala žiadne ďalšie dôvody, ktoré by mohli odôvodňovať rozhodnutie súdu
podľa § 705a Občianskeho zákonníka a takéto dôvody ani nepreukázala. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodnutie v priestupkovom konaní nadobudlo právoplatnosť, nepovažoval za dôvodné vykonať v
tomto spore ďalšie dokazovanie, napríklad výsluchom svedkov, prípadne znalca, ako žiadala žalobkyňa,
keď v tomto spore nie je na mieste opätovne hodnotiť zdravotnú kvalifikáciu konštatovanú viacerými

lekármi v súvislosti s udalosťou zo dňa 19.07.2013, keďže o skutku, ktorý sa mal vtedy stať, už
bolo rozhodnuté iným orgánom. Opätovne na základe uvedeného zdôraznil, že neexistujú dôvody pre
vylúčenie žalovaného z užívania bytu, ktorý patrí do BSM sporových strán, a to ani z dôvodu fyzického
alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k žalobkyni, keďže takýto stav sa
nepreukázal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému žalovanému, ktorý bol

v spore zastúpení advokátkou, priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
v sume 344,70 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jehozrušeniaavráteniavecisúduprvejinštancienaďalšiekonanie,alternatívnejehozmenyavyhovenia

podanej žalobe v plnom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac
tým, že napadnutý rozsudok je nejasný, nepreskúmateľný, všeobecný a preto nezdôvodnený, pričom
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že v
žalobe na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti dôsledne opísala svoje dôvody k vydaniu

predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/394/2013 zo dňa 22.10.2013,
ktoré na odvolanie žalovaného ako vecne správne potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením sp.
zn. 8Co 646/2013 zo dňa 20.11.2013, s tým, že trvá na tom, že skutok zo dňa 19.07.2013, opísaný v
podanom trestnom oznámení na Obvodné oddelenie PZ Malacky, sa skutočne stal tak, ako ho opísala.Zdôraznila, že konaním žalovaného jej boli spôsobené zranenia preukázané predloženými lekárskymi
správami, ktoré doposiaľ neboli spochybnené zo strany lekárov ani zdravotná poisťovňa či sociálna
poisťovňa, ktorá na základe týchto potvrdení o práceneschopnosti uznali oprávnenosť vyplácania

príslušných peňažných dávok. Poukázala na to, že doposiaľ pociťuje následky konania žalovaného,
nakoľko trpí bolesťami krčnej chrbtice a hlavy, a z uvedeného dôvodu bola nútená viackrát vyhľadať
odbornú pomoc lekárov. Namietala, že v konaní Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej
správy, ktorému bolo trestné oznámenie voči žalovanému postúpené, o tomto priestupku rozhodoval,
avšak ona nemala postavenie poškodenej, preto nemohla navrhovať dôkazy na svoju obhajobu,

pričom počas prejednávania veci na správnom orgáne uviedla, že svedkom konania žalovaného bola
maloletá dcéra účastníkov konania, ktorá priebeh skutku opísala, keď uviedla, že žalovaný ju škrtil.
Túto skutočnosť si však ani orgán činný v trestnom konaní a ani správny orgán (Okresný úrad Malacky,
katastrálny odbor) nepreveril a nevyžiadal z príslušného úradu, teda uvedenú vec ležérne až ľahkovážne
čo najrýchlejšie ukončil rozhodnutím o zastavení konania, proti ktorému nemohla podať akýkoľvek
opravný prostriedok. Na základe uvedeného konštatovala, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,

keď nepreveril všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Ďalej uviedla, že aj napriek
tomu, že Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor neuznal žalovaného vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, žalovaný sa v podaní
vysvetlenia pred policajným orgánom priznal k jej soteniu, ako aj k tomu, že medzi nimi došlo ku
konfliktu. Fyzickému ataku zo strany žalovaného, ako ak hrubým nadávkam, urážkam a vyhrážaniu

sa pritom dochádzalo aj počas trvania ich manželstva so žalovaným. Takéto správanie žalovaného
je pritom nezlučiteľné s pravidlami správania sa, hrubým spôsobom narúša občianske spolunažívanie
osôb riadiace sa pravidlami správania sa všeobecne akceptovanými a dodržiavanými medzi občanmi v
spoločnosti, ktoré uplatňujú a presadzujú vzájomnú slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie
sa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je vysokej postavy a celkovej váhy cca 100 kg, nemá možnosť

brániťsavočijehoútokom,kuktorýmbymohlozdôvodujehovstupovaniadonehnuteľnostivbudúcnosti
opäť dôjsť, čo by jej spôsobilo ublíženie na zdraví, ďalšiu psychickú traumu, v najhoršom prípade
aj smrť vzhľadom na násilnícku a agresívnu povahu žalovaného. Vytkla súdu prvej inštancie, že pri
rozhodovaní neprihliadol na skutočnosti, ktoré počas pojednávania uviedla, a neprihliadol na to, že do
vydaniapredbežnéhoopatreniaozákazejehovstupudonehnuteľnostižalovanýchodievalpravidelnedo

spoločnejnehnuteľnostibezohlásenia,dochádzalomedzinimikhádkam,azdôvodnejobavyosvojživot
a zdravie, ako aj psychické zdravie maloletej, vždy opustila nehnuteľnosť spoločne s dcérou, prípadne
telefonovala známym, aby došli do bytu. Na základe uvedeného vyslovila názor, že konajúci súd mal za
dostatočne preukázané splnenie podmienok na vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a preto
mal podanej žalobe vyhovieť. Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách konania, ktoré jej

názoru nie je v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje po
vecnej i formálno-právnej stránke za správny, vychádzajúci zo správnej aplikácie, ale aj interpretácie

konkrétnych procesných, i hmotnoprávnych ustanovení zákona. Konštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, získané dôkazy zhodnotil správne a v
súlade so zákonom, pričom ich posúdil každý samostatne a všetky spolu vo vzájomných súvislostiach,
v dôsledku čoho na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, a v neposlednom rade
vec správne posúdil i po právnej stránke. Súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v náležitom rozsahu,

pričom jeho závery a premisy sú koherentné, určité, presné, a najmä vychádzajúce z materiálneho
obsahu získaného rozsiahlym dokazovaním. Zdôraznil, že žaloba bola žalobkyňou podaná cielene,
s účelovo vykonštruovanými tvrdeniami, ako "akt pomsty" proti nemu za to, že nadviazal známosť
s inou ženou (i keď paradoxne známosť s iným mužom mala aj žalobkyňa), odišiel zo spoločnej
domácnosti bytu a predovšetkým odmietol pristúpiť na nereálne podmienky vyporiadania BSM, ktorých

splnenie si žalobkyňa vynucovala rôznym spôsobom, keď využila všetky právne prostriedky zamerané
na jeho "degradovanie", podaním návrhu na obmedzenie jeho styku s maloletou, návrhu na výživné
na manželku, príspevok na výživu rozvedeného manžela (napriek tomu, že je riadne zamestnaná), ako
aj podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na dočasný zákaz vstupu do bytu, ktorému
bolo vyhovené. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo veci zmeny úpravy jeho styku s maloletou

jeho zúžením, sp. zn. 8P/234/2013, bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Malackách dňa
25.09.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku odporcu s maloletou (bez
reštrikcií), vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, sp. zn. 5C/409/2013, bolo
uznesením Okresného súdu Malacky nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol zaviazaný platiťna žalobkyňu sumu 198,09 eura mesačne, avšak toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom zmenené
tak, že návrh bol zamietnutý, pričom vo veci vyporiadania BSM prebieha konanie na Okresnom
súde v Malackách, sp. zn. 6C/399/2013, ktoré taktiež doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. V

súvislosti s nariadeným predbežným opatrením poukázal na to, že pri rozhodovaní o uznesení o
nariadenípredbežnéhoopatrenia,vychádzaliobasúdy(prvostupňovýiodvolací)zaktuálneexistujúceho
skutkového stavu veci, v nadväznosti na listinné dôkazy predložené t.č. žalobkyňou, z ktorých vyplývalo,
že vo veci prebiehalo trestné konanie, pričom bolo uznesením F. A., T.: F.-XXXX/MC-A. XXXX zo dňa
01.10.2013 začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to z

dôvodu údajného fyzického napadnutia navrhovateľky v byte. V období po začatí trestného stíhania
bol vo veci ustanovený súdny znalec Z.. A.. O. P. T., ktorý sa mal vyjadriť ku konkrétnym zraneniam
žalobkyne, k pôvodu ich vzniku, ich závažnosti, event. trvalým následkom, dobe liečenia a pod. Na
základe všetkých tvrdení samotnej žalobkyne a existujúcich skutočností, s poukazom na ňou predložené
listinné dôkazy, dospel súd prvého i druhého stupňa v tom čase k záveru, že je potrebné a nevyhnutné
dočasne zabezpečiť stabilitu právnych pomerov medzi účastníkmi konania formou predbežného

opatrenia, ktorým by mu bolo dočasne zabránené vstupovať do bytu Č.. XX, a to predovšetkým kvôli
dôvodnej obave z možného spáchania či páchania násilia voči navrhovateľke. Zdôraznil však, že
rozhodnutím Okresného úradu v Malackách, katastrálny odbor, č. OU-MA-OVVS-2014/000789/P-65 zo
dňa 28.11.2014, bolo priestupkové konanie proti nemu ako obvinenému zastavené, a to z dôvodu, že
spáchanie skutku o ktorom sa konalo mu nebolo preukázané, keď podľa znaleckého posudku nebolo

preukázané akékoľvek podozrenie na otras mozgu žalobkyne, neboli zistené žiadne vonkajšie následky
zranení,ktorébysaunejexpostmohliprejavovaťavsamotnejzdravotnejdokumentáciínebolizáznamy
ani o škrtení či dusení, ako to žalovaná uvádzala orgánom činným v trestnom konaní. Z predmetného
rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré je "prejudiciálne" záväzné i pre súd, je preto bez akýchkoľvek
pochybností zjavné, že nie len v priebehu trestného konania, ale aj v priebehu priestupkového konania

nebolo preukázané, že odporca sa inkriminovaného skutku (v podobe údajného "násilia" či "ublíženia na
zdraví") voči žalobkyni dopustil. Na základe uvedeného uzavrel, že nie je daný a preukázaný zákonný
hmotnoprávny dôvod pre jeho vylúčenie z užívania bytu, nakoľko sa nikdy v predmetnom byte voči
žalobkyni (a už vôbec nie voči maloletej Nine) nedopustil násilia (psychického ani fyzického), a teda ich
spolužitie v byte sa po tejto stránke nemohlo stať neznesiteľným. V tejto súvislosti poukázal na to, že

hmotnoprávny inštitút vylúčenia z užívania bytu či domu, event. jeho obmedzenia, má chrániť bezbranné
obete domáceho násilia v prípadoch, kedy toto reálne a preukázateľne existuje či hrozí, pričom podanú
žalobu označil za "šikanóznu" a cielene zameranú na zákaz jeho vstupu do spoločného bytu až do doby,
kým nebude ochotný akceptovať návrh žalobkyne na spôsob vyporiadania BSM podľa jej predstavy.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania
podľa§380zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),beznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je vecne správny.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa;
s poukazom na ust. § 705a Občianskeho zákonníka; domáhala vylúčenia žalovaného z užívania bytu
č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na I. Q.. Č.. XXXX/X K. A.. Vychádzal zo
správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej

veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce
zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj dostatočne vysvetlil, keď sa
dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom

konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť
skutkovýchaleboprávnychzáverov,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutie;apostupom
súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď dôsledne vychádzal z rozhodujúcich skutočností

tvrdených žalobkyňou, ktorá opodstatnenosť podanej žaloby opierala výlučne o jediný skutok, resp.
jednu udalosť, ktorou mala byť podľa žalobkyne naplnená dikcia ustanovenia § 705a Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na to správne konštatoval, že nakoľko v súvislosti s jediným skutkom,
ktorý má podľa žalobkyne za následok naplnenie podmienok pre vylúčenie žalovaného z užívaniapredmetného bytu v zmysle citovaného ustanovenia, bolo priestupkové konanie vedené na Okresnom
úrade v Malackách, katastrálny odbor, pod č. OU-MA-OVVS-2014/000789/P proti žalovanému ako
obvinenémuzospáchaniapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniurozhodnutímzodňa28.11.2014

zastavené najmä z dôvodu, že znalecky bolo preukázané, že skutok sa nestal tak, ako tvrdila žalobkyňa
(a zastavené bolo i trestné konanie vedené v súvislosti s daným skutkom proti neznámemu páchateľovi),
predpoklady na vylúčenie žalovaného z užívania bytu; v ktorom, ako vyplýva z obsahu spisu, ani
nebýva; v zmysle ust. § 705a Občianskeho zákonníka nemožno považovať za preukázané. Na základe
uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že na vyhovenie podanej žalobe neboli

splnené hmotnoprávne predpoklady.

7. So zreteľom na rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodnila splnenie predpokladov na
vylúčenie žalovaného z užívania bytu (udalosť dňa 19.07.2013), považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť i to, že udalosť, ku ktorej medzi stranami sporu došlo dňa 19.07.2013 by ani v prípade
preukázania tvrdení žalobkyne o jej priebehu sama o sebe nemohla viesť k vyhoveniu podanej žalobe. Z

ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že na naplnenie podmienok na takýto zásah
do vlastníckych práv žalobkyňou označeného páchateľa násilia (žalovaného) nepostačuje jednorazový
akt násilia, avšak (napr. na rozdiel od nariadenia neodkladného opatrenia) je nevyhnutné, aby išlo o
riadne preukázaný pretrvávajúci stav majúci za následok, že ďalšie spolužitie sa v jeho dôsledku stalo
neznesiteľným. To však zo strany žalobkyne v preskúmavanej veci nebolo preukázané, dokonca ani

tvrdené, keď žalobkyňa žiada podanej žalobe vyhovieť iba s poukazom na udalosť, ku ktorej došlo dňa
19.07.2013.

8. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní spochybňovala výsledky trestného i priestupkového konania;
a v nadväznosti na to i výsledky vykonaného dokazovania v preskúmavanej veci; s poukazom na

skutočnosť, že v nich neboli zohľadnené všetky relevantné skutočnosti, najmä však výpoveď maloletej
dcérysporovýchstrán,odvolacísúdjejnámietkupovažujezanedôvodnú.Hocijepravdou,ževšeobecný
súd v sporovom konaní rozhodnutím o zastavení priestupkového konania priamo nie je viazaný, v
zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ohľadne otázky, ktorá bola v jeho rámci posúdená a má význam pre
výsledok sporového konania, je jeho povinnosťou z výsledkov priestupkového konania vychádzať (§

135 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti uvedeného poukazuje v tejto súvislosti odvolací súd aj
na závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe všeobecných súdov, no najmä Ústavného súdu SR, ktorý
vo svojom náleze z 20. januára 2010 v konaní sp. zn. II. ÚS 349/2009 konštatoval, že vzhľadom na
zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj
na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní konajúci všeobecný

súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom
konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri
riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci
záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. Hoci uvedený nález rieši danú otázku vo
vzťahu k rozhodnutiu v inom súdnom konaní, uvedené závery je potrebné vztiahnuť i na rozhodnutie v

priestupkovom konaní, keď i správny orgán prejednávajúci priestupok je svojim rozhodnutím viazaný,
keď ten istý priestupok nemožno prejednávať znova. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď
v preskúmavanej veci vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, pod č. OU-
MA-OVVS-2014/000789/P-65zodňa28.11.2014;vktoromsprávnyorgándospelkzáveru,žespáchanie
skutku žalovaným nebolo preukázané, a vo veci rozhodol bez vykonania žalobkyňou navrhovaného

dokazovanie výsluchom znalca Z.. A.. P. W. A.. U. M., nakoľko na základe ostatných vykonaných
dôkazov; vrátane písomného znaleckého posudku Z.. A.. P.; mal k dispozícii dostatočný skutkový základ
pre rozhodnutie o podanej žalobe; a vykonanie týchto dôkazov nebolo spôsobilé privodiť pre žalobkyňu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9. Nedôvodná je i argumentácia žalobkyne, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. Je totiž
nepochybné, že vec posúdil podľa ust. § 705a Občianskeho zákonníka, ktoré správne interpretoval a
predmetnú právnu úpravu správne; i v súlade s jej účelom a zmyslom; aplikoval na skutkový stav zistený
vykonaným dokazovaním, keď dospel k záveru, že predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania
predmetného bytu vyplývajúce z citovaného ustanovenia v preskúmavanej veci neboli naplnené, a preto

podanej žalobe nebolo možné vyhovieť.

10. Neopodstatnená je tiež námietka žalobkyne, že napadnutý rozsudok je nejasný, nepreskúmateľný,
všeobecný a preto nezdôvodnený. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľnezhrnul tvrdenia žalobkyne i obranu žalovaného, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré
i správne vyhodnotil, poukázal na relevantné ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spor
posúdil, a dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.

11. Napokon, bez právneho významu je všeobecne formulovaná odvolacia námietka žalobkyne, že súd
prvej inštancie o trovách konania rozhodol v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odhliadnuc od skutočnosti,
že žalobkyňa v odvolaní v žiadnom smere bližšie nešpecifikuje, v akom smere prvoinštančný súd

ustanovenia citovanej vyhlášky nerešpektoval, totiž odvolací súd ani v tomto smere žiadne pochybenie
súdu prvej inštancie nezistil.

12. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenie pri skutkovom a
právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, pričom ani vo svojom odvolaní
žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto

otázky odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).