Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/449/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211399
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616211399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne D. Z., P., D. XXX/X,
zastúpenej JUDr. Jánom Burócim, advokátom, Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 25 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia
(ďalej len NO), o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 9Csp/22/2016-11 z 1.8.2016 Okresného súdu

Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením nariadil toto NO: Žalovaná je povinná zdržať sa
výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (ďalej len dohoda alebo Dohoda) z 15.7.2015 k Zmluve o

spotrebiteľskom úvere č.708300590 z 15.7.2015. Podľa § 337 ods.1 CSP poučuje strany, že žalovaná
môže (ako žalobkyňa) podať žalobu vo veci samej vo svojom spore proti žalovanej s predmetom konania
týkajúceho sa Dohody k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.708300590 z 15.7.2015, resp. Zmluvy o
spotrebiteľskomúverez15.7.2015z15.7.2015.Akžalobavovecisamejnebudepodaná,NOnezanikne,
pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, NO
bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok

33 € z návrhu na nariadenie NO, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobkyňa má nárok na plnú
náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho sa žalobkyňa domáha návrhom na nariadenie NO, podaným
uňho 27.7.2016, čo v návrhu uviedla, čo zistil, zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov (Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.708300590
a Dohody, uzavretých 15.7.2015), z listu žalovanej zo 7.7.2016 zamestnávateľovi žalobkyne Základnej

škole, Nálepkovo, Školská 684, a čo uviedla v odpovedi „Národná banka Slovensko“ v liste z 20.7.2016
žalobkyni na jej podanie. Citoval znenie § 324 ods.1,§ 325 ods.1,ods.2 písm. d),§ 329 ods.1,§
336 ods.1 a § 337 ods.1,2 CSP. Ďalej uviedol: NO je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na
zabezpečenieochranyporušenýchaohrozenýchprávsporovýchstrán.Môžebyťnariadenélenvtedy,ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa
preukázala predložením listinných dôkazov, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Zmluva o

spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ust. zák.č.129/10 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj všeobecných ust. O. z.
Z obsahu Dohody je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalovanou, ktorá pri
uzavretí zmluvy konala v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v
rámcipredmetusvojejobchodnej,resp.inejpodnikateľskejčinnosti,zmluvuuzatvorilaakofyzickáosoba.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela Dohodu za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,

pričom nemala možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme
aj v danej veci. Teda preukázala existenciou zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vyplývajúcu zozmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohody, ktorá bola uzatvorená v deň uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy. Taktiež preukázala, že žalovaná pristúpila k realizácii zabezpečovacieho prostriedku a požiadala
jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody, o čom svedčí predložená

žiadosť zo 7.7.2016. Tým, ako aj spochybnením Dohody, preukázala nebezpečenstvo jej bezprostredne
hroziacej ujmy a to vo forme znižovania jej majetku a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovanou
bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu a teda potrebu nariadenia NO. Z uvádzaných skutočností je totiž
zrejme, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na podklade
ktorého by svoj finančný nárok voči nej mala právoplatne potvrdený, ktorý by nútil samotnú žalobkyňu

splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanej. Napriek tomu z prípisu predloženého žalobkyňou
v tomto konaní a adresovaného jej zamestnávateľovi je zrejmé, že žalovaná sa finančných plnení
voči nej domáha len cestou zrážok zo mzdy na podklade Dohody. Dohoda uzatvorená medzi
sporovými stranami, ako bolo uvedené, predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého

druhu zabezpečuje Dohoda a v akej výške. Predmetná Dohoda takéto jednoznačné vymedzenie
pohľadávky neobsahuje, je totiž v nej uvedená len celková výška zabezpečovaného úveru. Dohoda
tak umožňuje veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty za úver, príp. zmluvných pokút a
ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly predmetnej Dohody, resp. Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z 15.7.2015 a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníka. Pokiaľ sa týka samotnej

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 15.7.2015, výšku odplaty uvedenú v tejto zmluve, resp. Zmluve o
plnení v splátkach považuje za neprimeranú. Výška odplaty pri úvere 1 000 € predstavuje 872 €, a to
v súlade s § 1 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z. Odplata tak predstavuje 87 % z poskytnutého úveru. Ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) úveru je uvedená v Dohode o plnení v splátkach vo výške
260,12 %, čo je v rozpore s § 1a ods.1 cit. Nariadenia. Podľa informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2015 RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1 500 € pri splatnosti
od 6 do 12 mesiacov predstavovala 23,66 %. Poukazujúc na uvedené skutočnosti má za to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami a preto návrhu na nariadenie NO
vyhovel. Neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že týmto NO sú pomery pokiaľ sa týka
Dohody trvale upravené. Strany však môžu podať žalobu týkajúcu sa predmetnej Dohody, resp. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa § 337 CSP. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
nariadenie „predbežného opatrenia“ rozhodol podľa § 2 ods.2 zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods.2
písm. za) uvedeného zák. od poplatku oslobodená a jej návrhu vyhovel. Zaviazal neúspešnú žalovanú
zaplatiť súdny poplatok 33 € na účet súdu a to podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Citovalznenie§255ods.1a§262ods.1,2CSP.Priznalžalobkyninároknanáhradutrovkonaniavcelom
rozsahu, keďže bola vo veci úspešná. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Žalovaná podala proti uzneseniu včas nasledovné o d v o l a n i e a uviedla: Vo všeobecnosti sa
nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. I. Je

toho názoru, že na vydanie NO neboli naplnené predpoklady pre nariadenie NO. Citovala znenie §
325 ods.1 a § 326 ods.1 CSP. Zák. zakotvuje tieto NO: a) vo veciach ochrany mal., b) vo veciach
výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o mal., d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci
starostlivosti o mal., e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu. Má za to. že nariadenie NO nepodlieha
ani jednému zo stavov uvedených v „pím.“ a)-e), a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na

jeho nariadenie. Z predmetného ust. vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie NO, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t, j. že bez nariadenia NO by mohla
vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo
veci samej. Teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a že
nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Je toho názoru, že žalobkyňa spolu s podaným návrhom

na nariadenie NO nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka samotnej Dohody, táto bola uzavretá platne podľa
§ 551 O. z. v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a ňou ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ust. o

právnych úkonoch podľa § 34 a n. O. z. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy
vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté
vo výške, ktorá by odporovala § 551 O. z. Dohoda je obsiahnutá. na samostatnom dokumente, a teda
predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následnena to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Opätovne dáva do pozornosti, že dohoda
predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,

ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný
dokument je rovnako v súlade so zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca
pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená
vo forme osobitnej listiny. Je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy.

Neosvedčila, že bez nariadenia NO by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná
ujma. Je práve opačného názoru a. to, že nerealizovaním dohody by žalobkyni vznikla závažnejšia
ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči nej
vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o
úvere žalobkyne sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z
nižšej sumy. Je teda toho názoru, že na nariadenie NO neboli naplnené predpoklady pre nariadenie NO,

že žalobkyňa nepreukázala z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie NO, nepreukázala existenciu
hroziacej ujmy, t, j. že bez nariadenia NO by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a
tiež nedeklarovala opodstatnenie nároku vo veci samej. II. Vzhľadom na uvedené navrhla rozhodnúť tak,
že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta, príp. že Uznesenie sa zrušuje.
4. Žalobkyňa zaslala k podanému odvolaniu nasledovné vyjadrenie. Nesúhlasí s právnym názorom

žalovanej v predmetom odvolaní z 9.8.2016 v žiadnej jeho časti a považuje napadnuté NO za zákonné.
Nerozumie prečo sa žalovaná v podanom odvolaní venuje právnej úprave NO v rámci starostlivosti o
mal., pokiaľ uvedené nie je predmetom súdneho konania. NO má svoj zákonný základ v § 325 ods.2
písm. d/ CSP. Je presvedčená, že návrh na nariadenie NO obsahuje všetky zákonné náležitosti v
zmysle § 326 ods.1 CSP a teda považuje i ďalšiu námietku žalovanej za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o

tvrdenie žalobkyne k neplatnosti dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, tak poukazuje na to, že
súdna prax sa zjednotila v tomto právnom názore k čomu poukazuje, napr. na rozsudok NS SR 8Cdo
483/2014 z 18.11.2015 (uvedený rozsudok pripojila), ktorý preskúmal tvrdenie o neprijateľnosti dohody o
zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky i po stránke hmotnoprávnej (nakoľko dovolanie
prípustné bolo) a s uvedenou argumentáciou sa i stotožnil. Teda nevidí žiaden dôvod sa odchyľovať od

ustálenej judikatúry. Skutočnosť, že samotná dohoda je na samostatnej listine nemá vplyv na posúdenie
jejneplatnostivzmysleuvedeného,nakoľkotentoprávnyúkonvznikolvtenistýdeňakosamotnázmluva
o spotrebiteľskom úvere, a teda sa vzdala svojich mzdových nárokov v prospech žalovanej ešte predtým
ako vôbec nejaký dlh existoval alebo sa dalo vôbec predpokladať, že vznikne. Žalovaná si uzatvorenie
uvedenej dohody podmienila, inak by k poskytnutú samotného úveru ani nedošlo. Je presvedčená, že

voči žalovanej nemá žiaden dlh. Napadnuté NO je tak dôležitým nástrojom, aby sa nezasahovalo do jej
majetkovej sféry bez posúdenie existencie dlhu súdom. Pokračovanie v zrážkach zo mzdy by znamenalo
pokračovanie bezdôvodného obohatenia žalovanej. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť ako správne.
Uplatnila si náhradu to odvolacieho konania.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú
správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.
6. V prejednávanej veci boli predpoklady na nariadenie navrhovaného NO splnené, na čom nič nemení

ani odvolanie.
7. Súd sa správne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie NO.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť nasledovné: Súd správne nariadil
navrhnuté NO, ktorým bola dočasne pozastavená platnosť Dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovanou, lebo ani žalobkyňa, ani jej zamestnávateľ nemajú možnosť tieto zrážky jednoznačne

pozastaviť, existuje tak možnosť, že kým príslušný súd v danej veci právoplatne rozhodne vo veci
samej, žalovaná prostredníctvom spornej Dohody vymôže od žalobkyne, ako od spotrebiteľa, aj tie
časti pohľadávky, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, resp. na neplatných ust. uvedených v zmluve, keďže v Dohode sú formulačne zahrnuté všetky
prípadné plnenia, ktoré by zo zmluvy mohli vyplynúť a to vrátane plnení, na ktoré sa žalobkyňa zaviazala

v dôsledku eventuálnych neprijateľných podmienok, resp. neplatných ust. zmluvy.
9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.