Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713205113.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej: W. G., nar. X.X.XXXX, H. XXX, o zaplatenie
391,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.10.2014
č. k. 16C/202/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že žalobca uplatnil nárok proti žalovanej na

zaplatenie 391,00 eur s prísl. podľa nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 a žiadal, aby žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem zmenkovej sumy 391,00 eur aj zmenkový úrok 0,25% denne
zo sumy 391,00 eur od 12.5.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 391,00 eur od 26.7.2010
do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,30 eur. Zo zmenky č. 901700365 zistil, že bola vystavená dňa
21.12.2009 v Michalovciach na zmenkovú sumu 391 eur a žalovaná sa zaviazala, že ju zaplatí pri
predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava spolu so zmenkovým úrokom 0,25%

denne od 12.5.2010. Uviedol, že na zmenke je uvedené, že je splatná: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a bola podpísaná
žalovanou ako vystaviteľom zmenky.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa článku 2 ods. 1, čl. ods. a bodu 13 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, podľa § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, § 48 ods. 2 bodu 2 a § 33 ods. 1 a 2 zákona č.
191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2 a
§ 39 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol,
že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, s ktorou žalovaná uzavrela
úverovú zmluvu, zabezpečila ako veriteľ svoj záväzkový vzťah z tejto zmluvy zmenkou vystavenou
žalovanou 21.12.2009. Poukázal na právny názor vyslovený v skoršom uznesení odvolacieho súdu

sp. zn. 2Ncb/280/2013 zo dňa 26.6.2013, podľa ktorého aj keď ide v konaní o nároky zo zmenky, ide
o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu je potrebné uplatnený
nárok posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľských úverov. Súd prvého stupňa mal za to, že žalovaná má v tomto konaní postavenie
spotrebiteľa. Uviedol, že zmenková suma uvedená na zabezpečovacej zmenke prevýšila zákonom

povolené maximum, bola teda vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.,
pretotakútozmenkunesmieveriteľprijaťajepovinnýzmenkudlžníkovikedykoľveknapožiadanievydať,čo platí aj pri zmene majiteľa zmenky alebo pri postúpení práv zo zmenky. Uzavrel, že zabezpečenie
úveru uvedenou zmenkou odporuje zákonu, je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom, z ktorého nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Z tohto dôvodu žalobca nie je

oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky zo zmenky, preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
nepriznal, lebo úspešnej žalovanej nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, tvrdil, že postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom
a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil,
že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, lebo žalovaná uplatnený nárok nepoprela

a napriek tomu súd prvého stupňa nárok žalobcu zamietol. Uviedol, že žalovaná nedoručila súdu
žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa
čl. 7 ods. 3 nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd
prvého stupňa zamietol žalobu pre absolútnu neplatnosť zmenkovej zmluvy, žalobca uviedol, že takýto
termín „zmenková zmluva“ nepozná a nie je mu jasný. Namietal správnosť záveru súdu prvého

stupňa, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky je neplatná, pretože zákon č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal vystavenie zmenky a tiež vyplnenie zmenky veriteľom, preto
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda
ani neplatnou podmienkou zmluvy. Žalobca uviedol, že je majiteľom zmenky, ktorá je bez vád a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než
sú uvedené na zmenke. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca na výzvu súdu nedoplnil návrh o konkrétny právny titul. Takýto postup súdu, ktorým
podmieňuje rozhodnutie vo veci doplnením návrhu, ktoré nie je pre prejednávanú vec relevantné,
považoval žalobca za odňatie možnosti konať pred súdom. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných

vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a žalovanou, nárok proti žalovanej uplatňuje ako vlastník
zmenky, ktorú nadobudol indosamentom. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku preto považoval za neprípustné a nezákonné a poukázal na to, že súd
prvého stupňa sa aplikáciou ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Uviedol s poukazom na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., že za určitých okolností môže

žalovaná zo zmenky vznášať tzv. kauzálne námietky, súd však nie je oprávnený suplovať iniciatívu
žalovanej a vzhľadom na hmotnoprávny charakter takýchto námietok súd nie je oprávnený ani žalovanú
na ne upozorniť. Žalobca vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože porušil
poučovaciu povinnosť tým, že prekročil rozsah oprávnenia podľa § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Zdôraznil, že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, preto zmluvný vzťah
medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný a žalobcovi nie je ani známy obsah údajného
zmluvného záväzku. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi, žalobca, ani žalovaná však dokazovanie týmito dôkazmi nenavrhli. Uviedol, že ustanovenie
§ 120 ods. 1 O. s. p. umožňuje súdu v sporovom konaní vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci
konania, mal však za to, že takýto postup súdu musí vyplynúť z doterajších prednesov účastníkov
a vykonaných dôkazov. V predmetnej veci však takáto potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy
nenastala, navyše súd prvého stupňa tento svoj postup ani neodôvodnil, a preto mal súd prvého stupňa

rozhodnúť len na základe predloženej zmenky. Žalobca uviedol, že na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6
nariadenia mohla žalovaná vzniesť námietky proti zmenke, ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky
musia byť odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Zdôraznil, že súd nie
je legitimovaný, aby postupom podľa § 120 ods. 1 vety prvej O. s. p. vznášal námietky proti zmenke
za žalovanú, ak tak urobil, porušil podľa žalobcu princíp kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti

účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené 18.12.2014.Odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p., pretože nejde
o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie

pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd považuje za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že ak navrhovateľ

predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia,
ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné, alebo primerané
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže
navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,
alebo ak o to požiada niektorá zo strán a podľa článku 9 Nariadenia môže vykonať aj dokazovanie.
Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem
predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa preto, že
vyzval žalobcu na doplnenie podaného návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia a vykonal
dokazovanie oboznámením exekučného spisu, je nedôvodné, pretože z obsahu spisu je nepochybné,
že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie oboznámením exekučného spisu a na obsah exekučného
spisu sa v napadnutom rozsudku ani neodvoláva.

Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia
„tlačivo B“- žiadosť súdu o doplnenie na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, aj keď

navrhovateľ k návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba
zmenku vystavenú žalovanou dňa 21.12.2009 na sumu 391,00 eur.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky)

uvedenánapredmetnejvlastnejzmenke,poskytovalaaposkytujespotrebiteľskéúveryavediemnožstvo
súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov žiadala
vystaviť a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jej pohľadávkam zo spotrebiteľských
úverovvočispotrebiteľompodľa§4ods.6Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinného

v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou len zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 21.12.2009, to znamená,
že mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nový zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa podľa § 5a
ods. 1, písm. b/ s účinnosťou od 1.5.2014 podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k

spotrebiteľským úverom platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe jedného dôkazu predloženého
navrhovateľom, a to zmenky z 21.12.2009.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať len podľa Zákona č. 191/1950

Zb. zmenkového a šekového, lebo navrhovateľ vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.
Predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného
rozsudku. Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového
platobného rozkazu.Navyše odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č.
371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemoholvovecirozhodovaťnazákladepredloženej

zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní.

Súd prvého stupňa posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového
a šekového a tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovanou na zabezpečenie

pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej má žalovaná postavenie spotrebiteľa a zmenka bola vystavená
v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa založil na skutkových zisteniach, na základe ktorých vec posúdil
po právnej stránke, pričom tieto skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

V spise sa okrem návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia, výpisu z obchodného
registra žalobcu, vyjadrenia žalobcu a zmenky, z ktorej nemožno zistiť, z akého záväzkového vzťahu
vznikla, nenachádzajú žiadne iné listinné dôkazy predložené žalobcom a súd prvého stupňa si žiadne
listiny k záväzkovému vzťahu, z ktorého mala zmenka vzísť, od žalobcu nevyžiadal zaslaním mu tlačiva

B Nariadenia. Ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako dospel súd prvého stupňa k
záveru, že predložená zmenka je zmenkou zabezpečovacou, že zabezpečovala pohľadávku veriteľa zo
spotrebiteľskejzmluvyažebolavystavenávrozporesustanovením§4ods.6zákonaospotrebiteľských
úveroch. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani z obsahu spisu nemožno zistiť, ako súd prvého
stupňa dospel k týmto skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa teda vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z prednesov účastníkov, ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil, lebo súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec vracia podľa § 221

ods. 2 O. s. p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu. Súd prvého stupňa preto vyzve žalobcu

tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia informácie a
dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom, nie sú dostatočné. Vyzve žalobcu, aby predložil
listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože
predmetná zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca
na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa Nariadenia nebude reagovať alebo

odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd prvého stupňa podľa čl. 4 ods. 4 vety druhej Nariadenia návrh
zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.

Súd prvého stupňa je podľa § 226 ods. 1 O. s. p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.